Vatikán 29. januára (RV) Modlime sa k Bohu, aby slabosť, ktorá nás vedie k hriechu, sa nikdy nezmenila na skazenosť či „skorumpovanosť“. Aj tieto slová zazneli v dnešnej homílii Svätého Otca Františka počas rannej omše v Dome sv. Marty. Cez biblický príbeh kráľa Dávida a Betsabe (2 Sam 11,1-4a. 5-10a. 13-17) poukázal pápež na skutočnosť, ako diabol vedie skazených ľudí, aby necítili – na rozdiel od druhých hriešnikov – potrebu Božieho odpustenia.Je to postoj Dávida, keď sa zamiloval do Betsabe, ženy svojho vojaka Uriáša bojujúceho za kráľa v ďalekých krajoch. Kráľ Dávid, ako sa píše v Druhej knihe Samuelovej, zvedie Betsabe a tá počne. Aby zakryl hriech cudzoložstva, zosnuje plán. Uriáša povoláva späť z bojiska a posiela ho, aby si išiel domov oddýchnuť. Vojak však domov za svojou manželkou nejde, ani keď ho kráľ opije.
„Toto postavilo Dávida do trochu ťažkej situácie,“ povedal pápež František a dodal: „Povedal si však: ‚To ale nie, ja to zvládnem...‘. A preto napísal list, ako sme počuli: ‚Postavte Uriáša do prvého šíku, kde sa najtuhšie bojuje, a potom sa od neho stiahnite, nech ho zasiahnu a nech zomrie‘. Odsúdil ho na smrť. Tento verný človek, verný zákonu, verný svojmu ľudu, verný svojmu kráľovi, nesie so sebou odsúdenie na smrť“.
„Dávid je svätý, ale zároveň je hriešnik,“ povedal Svätý Otec František. Napriek tomu, že ho Boh „tak veľmi miloval“, kráľ Dávid podľahol zmyselnosti. „Veľký, šľachetný Dávid“ sa cíti „bezpečný, lebo jeho kráľovstvo bolo silné. A tak potom, čo spáchal cudzoložstvo, siaha po akomkoľvek prostriedku, aby vec vyriešil, hoci aj klamstvom, až napokon zosnuje a nariadi vraždu poctivého muža, keď ho necháva zahynúť v nástrahách vojny“. Svätý Otec ďalej pokračoval:
„Toto je okamih v Dávidovom živote, ktorý nám dáva vidieť to, čím všetci môžeme v našich životoch prejsť: je to prechod od hriechu ku ‚korupcii‘. Tu Dávid začína, robí prvý krok ku ‚korupcii‘. Má moc, má silu. A práve preto je korupcia oveľa jednoduchším hriechom pre všetkých nás, ktorí máme nejakú moc, či už cirkevnú, náboženskú, ekonomickú, politickú. Lebo diabol nás necháva cítiť sa istými: ‚Ja to dokážem‘“.
Svätý Otec pokračoval v homílii poukázal na to, ako skazenosť nahlodala srdce toho „odvážneho chlapca“, ktorý sa kedysi postavil pred Filištínca iba s piatimi kameňmi. „Chcel by som dnes podčiarknuť iba toto,“ povedal pápež František, že existuje moment, v ktorom hriešny návyk alebo naša sebaistá situácia, keď sme videní v dobrom svetle a máme veľkú moc spôsobí, že hriech prestane byť „hriechom“ a stáva sa „skazenosťou“. Pápež ukončil homíliu modlitbou, aby sme nikdy – i keď sme hriešnici – nepodľahli tejto ‚skazenosti‘:
„Pán vždy odpúšťa. Avšak jedna z najhorších vecí u skazenosti je to, že skazený človek nemá potrebu prosiť o odpustenie, necíti ju... Pomodlime sa dnes za Cirkev, začínajúc od seba, za pápeža, za biskupov, za kňazov, za zasvätené osoby, za veriacich laikov: ‚Pane, zachráň nás, zachráň nás od skazenosti. Hriešnici, to áno, tými sme všetci, ale nikdy nie skorumpovaní ľudia! Prosme o túto milosť“.
