Vatikán 24. januára (RV) „Sme verní Kristovmu programu?“ Pápež František sa to dnes opýtal veriacich zhromaždených na Námestí sv. Petra k modlitbe Anjel Pána. V dnešnú Tretiu nedeľu liturgického obdobia „cez rok“ sa v poludňajšom príhovore zameral na programový význam Ježišovej reči v Nazaretskej synagóge. Zdôraznil pri tom prioritu Kristovho ohlasovania. Ježiš adresuje Dobrú zvesť všetkým bez výnimky, no osobitne dbá na ľudí z okraja spoločnosti. „Chudobní sú v centre evanjelia“, pripomenul Svätý Otec. Nechal aj otázku na premýšľanie, či je evanjelizovanie chudobných skutočnou prioritou farských spoločenstiev, cirkevných združení a hnutí.Prinášame plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V evanjeliu dnešného dňa evanjelista Lukáš pred tým, než uvedie Ježišovu programovú reč v Nazarete, robí stručný súhrn jeho evanjelizačného účinkovania. Je to činnosť, ktorú vykonáva s mocou Ducha Svätého: jeho slovo je originálne, pretože vyjavuje zmysel Písem; je to slovo s autoritou, pretože rozkazuje dokonca i nečistým duchom a tí poslúchajú (porov. Mk 1,27). Ježiš sa líši od učiteľov jeho doby: neotvoril napríklad školu na štúdium Zákona, ale chodí kázať po okolí a vyučuje všade: v synagógach, na cestách, po domoch, vždy v pohybe! Ježiš sa líši aj od Jána Krstiteľa, ktorý ohlasuje nadchádzajúci Boží súd, zatiaľ čo Ježiš ohlasuje jeho otcovské odpustenie.
A teraz si predstavme, že aj my vstúpime do synagógy v Nazarete, dedine, kde Ježiš vyrastal až do približne tridsiatich rokov. To, čo sa tam odohráva, je dôležitá udalosť, ktorá načrtáva Ježišovo poslanie. Ježiš vstáva, aby čítal Sväté písmo. Rozvinie zvitok proroka Izaiáša a vyberá úsek, kde je napísané: «Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným» (Lk 4,18). Potom, po chvíli ticha plného očakávania zo strany všetkých, za všeobecného úžasu hovorí: «Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli» (v. 21).
Evanjelizovať chudobných: toto je Ježišovo poslanie, ako o ňom sám hovorí. Toto je aj poslanie Cirkvi a každého pokrsteného v Cirkvi. Byť kresťanom a byť misionárom je jedno a to isté. Ohlasovať evanjelium, slovami a ešte skôr životom, je hlavným zameraním kresťanského spoločenstva a každého jeho člena. Vidíme tu, že Ježiš adresuje Dobrú zvesť všetkým, bez vylúčenia kohokoľvek, ba dokonca dávajúc prednosť tým najvzdialenejším, trpiacim, chorým, vydedencom spoločnosti.
Položme si otázku: Čo to znamená evanjelizovať chudobných? Znamená to predovšetkým priblížiť sa k nim, znamená to s radosťou im poslúžiť, oslobodiť ich z ich poroby, a toto všetko v Kristovom mene a v jeho Duchu, pretože on je tým Božím evanjeliom, on je tým Božím milosrdenstvom, on je tým Božím oslobodením, to on sa stal chudobným, aby nás svojou chudobou obohatil. Izaiášov text, zosilnený menšími prispôsobeniami, ktoré doň Ježiš vložil, ukazuje, že mesiášske ohlasovanie Božieho Kráľovstva, ktoré prišlo medzi nás, sa obracia prioritne na ľudí odsunutých bokom, na väzňov a na utláčaných.
Pravdepodobne v Ježišovej dobe títo ľudia neboli v strede spoločenstva viery. Môžeme si klásť otázku: Sme dnes v našich farských spoločenstvách, združeniach, hnutiach verní Kristovmu programu?
Evanjelizovanie chudobných, prinášanie im radostnej zvesti – je to prioritou? Pozor, nejde tu iba o poskytovanie sociálnej pomoci, a tým menej o politickú činnosť. Ide o ponúknutie sily Božieho evanjelia, ktorá obracia srdcia, uzdravuje rany, premieňa ľudské a sociálne vzťahy podľa logiky lásky. Chudobní sú totiž v centre evanjelia.
Nech nám Panna Mária, Matka evanjelizátorov pomáha mocne cítiť ten hlad a smäd po evanjeliu, ktorý je vo svete, osobitne v srdci a tele chudobných. A nech každému z nás a každému kresťanskému spoločenstvu vyprosí, aby sme konkrétne dosvedčovali milosrdenstvo, to veľké milosrdenstvo, ktoré nám Kristus daroval.
Preložila: Slovenská redakcia VR
