Vatikán 17. novembra (RV) Unifikované myslenie takého humanizmu, ktorý chce nahrádzať Ježiša ako pravého človeka, ničí kresťanskú identitu. Nedávajme do výpredaja náš preukaz totožnosti. - To sú myšlienky z homílie pápeža Františka pri pondelkovej rannej svätej omši v Dome sv. Marty.Liturgické čítanie z Prvej knihy Machabejcov (1,10-15.41-43.54-57.62-64) hovorí o „hriešnom výhonku z koreňa“, ktorý vzišiel v tých dňoch: helenistický kráľ Antiochos Epifanes zavádza pohanské zvyky u Izraela, „vyvoleného ľudu“, čiže akoby u „Cirkvi tých čias“. Pápež František v homílii predstavil „obraz koreňa, ktorý je pod zemou“. „Fenomenológia koreňa“ je táto: „Nie je ho vidieť, zdá sa, že nerobí zle, avšak potom rastie a ukáže svoju skutočnú realitu.“ „Bol to rozumný koreň“, ktorý nabádal niektorých Izraelitov, aby sa dávali do spojenectva s blízkymi národmi, kvôli ochrane: „Prečo toľko rozdielov? Lebo odkedy sme sa od nich oddelili, prihodilo sa mnoho zlého. Poďme k nim, buďme rovnakí.“
Pápež vysvetlil toto čítanie prostredníctvom troch slov: „svetskosť, apostázia, prenasledovanie“. Svetskosťou je robiť to, čo robí svet. Znamená to povedať: „Dajme do dražby náš preukaz totožnosti; buďme rovnakí ako všetci.“ Tak mnohí Izraeliti „zapierali vieru a vzďaľovali sa od svätej Zmluvy“. A to, „čo sa zdalo byť takým rozumným - ‚buďme ako všetci, buďme normálni‛ - sa stalo ich skazou“:
„Potom kráľ nariadil v celom svojom kráľovstve, aby všetci vytvorili jediný národ – unifikované myslenie; svetskosť – a aby každý zanechal vlastné zvyky. Všetky národy sa prispôsobili príkazom kráľa; aj mnohí Izraeliti prijali jeho kult: obetovali modlám a znesväcovali sobotu. Apostázia. Čiže svetskosť ťa vedie k unifikovanému mysleniu a k apostázii. Nie sú tu povolené rozdiely: všetci musia byť rovnakí. A v dejinách Cirkvi, v histórii, sme to videli. Myslím na jeden konkrétny prípad, keď sa náboženským sviatkom zmenilo meno – Narodenie Pána má už iné meno - aby sa vymazala identita.“
V Izraeli dochádzalo k spaľovaniu kníh Zákona „a ak niekto poslúchal Zákon, výrok kráľa ho odsudzoval na smrť“. Toto je „prenasledovanie“ započaté „jedovatým koreňom“. „Vždy sa ma dotklo, že sa Pán pri Poslednej večeri v tej dlhej modlitbe modlí za jednotu svojich a prosí Otca, aby ich oslobodil od každého ducha sveta, od každej svetskosti, lebo svetskosť vedie k unifikovanému mysleniu“, povedal Svätý Otec a dodal:
„Začína to od koreňa, celkom malého, a končí to ohavnosťou skazy, prenasledovaním. Toto je klam svetskosti a z tohto dôvodu Ježiš prosil Otca pri tej večeri: ‚Otče, nežiadam ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale chráň ich pred svetom‛, pred touto mentalitou, pred týmto humanizmom, ktorý prichádza prevziať miesto skutočného človeka, Ježiša Krista, [pred týmto humanizmom], ktorý nás prichádza obrať o kresťanskú identitu a vedie nás k unifikovanému mysleniu: ‚Všetci robia takto, prečo nie aj my?‛ Tento [príbeh], z tých čias, by nás mal viesť k zamysleniu: Aká je moja identita? Je kresťanská, alebo svetská? Alebo: hovorím si, že som kresťan, lebo som bol v detstve pokrstený alebo som sa narodil v kresťanskej krajine, kde sú všetci kresťanmi? - Svetskosť, ktorá vchádza pomaly, rastie, ospravedlňuje sa a infikuje: rastie ako ten koreň, ospravedlňuje sa - ‚ale veď konáme ako všetci ostatní, nie sme veľmi odlišní‛ - hľadá si vždy nejaké ospravedlnenie, a nakoniec infikuje a dáva vznik mnohému zlu.“
„Liturgia v týchto posledných dňoch liturgického roka“ nás vyzýva dať si pozor na „jedovaté korene“, ktoré odvádzajú ďaleko od Pána, povedal pápež František:
„A prosme Pána za Cirkev, aby ju Pán chránil od každej formy svetskosti. Nech má Cirkev vždy identitu ustanovenú Ježišom Kristom; nech všetci máme tú identitu, ktorú sme prijali v krste, a nech táto identita nie je odhodená bokom pre chuť byť ako všetci ostatní z dôvodu takzvanej ‚normálnosti‛. Nech nám Pán dá milosť udržať si a uchrániť našu kresťanskú identitu pred duchom svetskosti, ktorý vždy rastie, ospravedlňuje sa a infikuje.“
