Vatikán 15. novembra (RV) Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána Svätý Otec opäť vyjadril svoju blízkosť Francúzsku, ktoré prežíva národný smútok po piatkovom vyčíňaní teroristov. Vo svojom príhovore pred modlitbou pripomenul správny pohľad kresťana na otázku konca čias, ktorá zaznieva v liturgických čítaniach dnešnej 33. nedele cez rok.Príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium tejto predposlednej nedele liturgického roka nám predkladá časť Ježišovej reči o posledných udalostiach ľudských dejín, nasmerovaných k plnému uskutočneniu Božieho kráľovstva (porov. Mk 13,24-32). Je to reč, ktorú Ježiš predniesol v Jeruzaleme ešte pred jeho poslednou Veľkou nocou. Obsahuje niektoré apokalyptické prvky, ako vojny, biedu, kozmické katastrofy: «slnko sa zatmie, mesiac viac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť» (v. 24-25). No tieto prvky nie sú podstatou posolstva. Ústredným jadrom, okolo ktorého sa Ježišova reč točí, je on sám, tajomstvo jeho osoby, jeho smrti a vzkriesenia, a jeho návratu na konci čias.
Naším konečným cieľom je stretnutie so vzkrieseným Pánom. A ja by som sa vás chcel opýtať: koľkí z vás máte toto na pamäti? Raz príde deň, keď sa stretneme s Pánom z tváre do tváre. A toto je naším cieľom: toto stretnutie. Neočakávame nejaký čas alebo nejaké miesto, ale ideme v ústrety jednej osobe: Ježišovi. Preto otázkou nie je „kedy“ nastanú varovné znamenia posledných čias, ale to, aby nás našiel pripravených na stretnutie. A nejde ani o to, aby sme poznali, „ako“ sa tieto veci uskutočnia, ale „ako“ sa máme správať, dnes, pri ich očakávaní. Sme povolaní žiť prítomnosť a stavať našu budúcnosť s pokojom a dôverou v Boha. Podobenstvo o figovníku, ktorý vzchádza ako znamenie blížiaceho sa leta (porov. v. 28-29), hovorí, že perspektíva konca nás neodvracia od prítomného života, ale poukazuje nám na naše dni pod zorným uhlom nádeje. Je to tá cnosť, ktorá sa žije veľmi ťažko: nádej, najmenšia z cností, ale zároveň najmocnejšia. A naša nádej má tvár: tvár vzkrieseného Pána, ktorý príde „s veľkou mocou a slávou“ (v. 26), to znamená, že zjaví svoju ukrižovanú lásku premenenú vo vzkriesení. Víťazstvo Ježiša na konci čias bude víťazstvom Kríža, dôkazom, že obetovanie seba samých z lásky k blížnemu na pripodobnenie sa Kristovi je jedinou víťaznou mocou a jediným pevným bodom uprostred zmätkov a tragédií sveta.
Ježiš Kristus nie je iba miestom zavŕšenia pozemskej púte, ale je trvalou prítomnosťou v našom živote: je vždy po našom boku, stále nás sprevádza; preto, keď hovorí o budúcnosti a nasmerúva nás na ňu, je to vždy preto, aby nás priviedol k prítomnosti. Stavia sa proti falošným prorokom, proti jasnovidcom, ktorí vidia blízky koniec sveta a proti viere v osud. On je po našom boku, kráča s nami, má nás rád. Chce oslobodiť svojich učeníkov každej doby od zvedavosti ohľadom dátumov, predpovedí, horoskopov, a sústreďuje našu pozornosť na dnešok dejín. Chcel by som sa vás opýtať – ale neodpovedajte, každý nech odpovie vo svojom vnútri: Koľkí z vás čítajú horoskop dňa? Nech odpovie každý. A keď dostaneš chuť prečítať si horoskop, pozri sa na Ježiša, ktorý je s tebou. To je lepšie, bude ti lepšie. Táto Ježišova prítomnosť nás povoláva k očakávaniu a bdelosti, ktoré vylučujú tak netrpezlivosť ako aj prispatosť, tak úniky do budúcnosti ako aj uväznenie seba samých v terajšom čase a vo svetáckosti.
Ani v našich dňoch nechýbajú prírodné a morálne pohromy a ani protivenstvá a súženia každého druhu. Všetko pomíňa, pripomína nám Pán. Iba On, jeho slovo, zostane ako svetlo, ktoré vedie a dodáva odvahu našim krokom, a stále nám odpúšťa, pretože je po našom boku. Treba len naňho hľadieť, a premení nám srdce. Panna Mária nech nám pomáha dôverovať Ježišovi, pevnému základu nášho života, a pretrvávať s radosťou v jeho láske. / Preložila: Slovenská redakcia VR
*
Svätý Otec František opakovane vyjadril aj svoju sústrasť v súvislosti s teroristickými útokmi v Paríži a využívanie Božieho mena na ospravedlňovanie násilia nazval rúhaním. Okrem iného povedal:
„Drahí bratia a sestry, túžim vyjadriť svoju bolesť pre teroristické útoky, ktoré v piatok v noci skrvavili Francúzsko zanechajúc početné obete. Prezidentovi Francúzskej republiky a všetkým občanom vyjadrujem moju bratskú sústrasť. Som nablízku osobitne rodinným príslušníkom tých, čo prišli o život, ako aj raneným.
Toľké barbarstvo v nás vyvoláva opovrhnutie a pýtame sa ako môže ľudské srdce vymyslieť a uskutočniť tak hrozné činy, ktoré otriasli nielen Francúzskom, ale celým svetom. Zoči-voči týmto skutkom sa nedá neodsúdiť hanebnú potupu dôstojnosti ľudskej osoby. Chcem znovu rázne zdôrazniť, že cesta násilia a nenávisti nerieši problémy ľudstva, a že využívať Božie meno na ospravedlňovanie tejto cesty je rúhaním!
Pozývam vás pripojiť sa k mojej modlitbe: zverme milosrdenstvu Boha bezbranné obete tejto tragédie. Panna Mária, Matka milosrdenstva, nech vzbudí v srdciach všetkých myšlienky múdrosti a predsavzatia pokoja. Prosme o jej ochranu, aby bdela nad drahým francúzskym národom, prvou dcérou Cirkvi, nad Európou a nad celým svetom.“
Následne pápež vyzval prítomných modliť sa vo chvíľke ticha, po ktorej nasledovalo spoločné „Zdravas´, Mária“.
Aktualizované: 16. novembra 2016
