Trnava 10. októbra (TK KBS) V trnavskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa, vo štvrtok 8. októbra, za prítomnosti trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha, pátrov Spoločnosti Ježišovej, kňazov Diela Ježiša Veľkňaza a iných diecéznych kňazov sa príbuzní, sestry z misijného spoločenstva Rodiny Panny Márie spolu s ďalšími rehoľníkmi a veriacimi zúčastnili na spomienkovej svätej omši za zosnulého biskupa Pavla M. Hnilicu SJ. Pripomenuli si tak už 9. výročie jeho úmrtia. Ako v úvode povedal trnavský arcibiskup, túto "svätú omšu obetujeme za jeho nesmrteľnú dušu, aby Pán prijal, čo veríme že už prijal, svojho milovaného syna Pavla do svojho náručia.“ Biskup Pavol zostal v povedomí veriacich ako apoštol Božieho milosrdenstva a horlivý šíriteľ úcty k Nemu. Pred hlavným oltárom bol umiestnený obraz Sedembolestnej Panny Márie. Pri pohľade na našu Nebeskú Matku, ktorá drží v náručí mŕtve telo svojho Syna, nachádzal aj on sám silu neúnavne hlásať Božie milosrdenstvo všetkým, s ktorými sa stretával.
K odpovediam na otázky, ktoré položil arcibiskup v úvode svätej omše - „V čom nám dáva biskup Pavol príklad? Aký bol? V čom by sme ho mohli nasledovať?“ - sa vrátil počas homílie, keď poukázal na skutočnosť, že každý biskup je pontifex – staviteľ mostov. Povedal: „Aké to bolo úžasné, že v živote otca biskupa Pavla sa toto zvláštnym spôsobom prejavilo, že postavil mosty medzi Moskvou a Rímom, medzi Východom a Západom. Staval tieto mosty tak viditeľné, že do dnešného dňa tieto mosty stoja a dá sa po nich prechádzať a dá sa na nich stretávať s bratmi a sestrami. Vidíte, aké je to úžasné byť staviteľom mostov. Vy sa tiež môžete stať staviteľmi mostov. Ono to súvisí aj s tým evanjeliovým: byť soľou zeme, byť svetlom sveta. Pretože soľ nielenže dáva chuť jedlám, ale v zime, keď sú zamrznuté chodníky, tak sa soľou posype ľad a dá sa prechádzať po chodníku k susedom, k priateľom, pretože sa ľad roztopil, soľ ho roztopila a most je pripravený. A keď sme my soľou, my máme byť tými, čo pripravujú tie chodníčky, ktoré roztápame svojou láskou a milosrdenstvom, svojou kňazskou, rehoľnou horlivosťou a stávame sa takto staviteľmi mostov.“ Dal ho za príklad pastoračnej múdrosti - prudentia pastoralis. Povedal: „On sa vedel v každej situácii zorientovať, vedel kam ho Pán posiela a prečo ho tam posiela. Vedel sa zrieknuť svojho krásneho rodného kraja na Krupinsku, zriekol sa tých istôt, ktoré predsa len mal vo svojej rodine a odchádza tam, kam ho Pán povoláva. Preto by sme si mali aj my dnes položiť otázku, v prvom rade ja ako biskup a tiež vy moji bratia kňazi, rehoľníci, Bohu zasvätené osoby, ale aj všetci tu prítomní: Aké je moje povolanie?“
Svätej omše sa zúčastnila aj rodina z Maďarska, ktorá umožňovala otcovi biskupovi Pavlovi v období totality pod svojou strechou vykonávať dôležité stretnutia s mnohými ľuďmi napomáhajúcimi umlčanej Cirkvi. Nebál sa a všemožne pomáhal Cirkvi na Slovensku, aj keď on sám sa do svojej milovanej vlasti vrátiť nemohol. V homílii arcibiskup Orosch vyzdvihol biskupovu nezištnosť, keď povedal: „On kráčal po tej ceste: nie čím viac mať, ale čím viac byť pre iných. Byť pre iných dobrým pastierom, ukazovateľom správnej cesty.“ V procesii s obetnými darmi bola prinesená aj kňazská štóla, pretože koncom septembra tohto Roku zasväteného života sme si pripomenuli 65. výročie jeho kňazskej vysviacky. V odhodlanosti žiť naplno svoje rehoľné, kňazské a potom aj biskupské povolanie mu bolo nápomocné jeho úplné odovzdanie sa do Božej vôle, ktoré vykonal zasvätením sa Božskému srdcu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie už ako novic Spoločnosti Ježišovej a napísal ho svojou vlastnou krvou. Trnavský arcibiskup Ján sa toto zasvätenie pomodlil nahlas v závere svätej omše. Po svätej omši si kňazi a veriaci spolu s arcibiskupom pri hrobke biskupa Pavla M. Hnilicu vykonali krátku pobožnosť, kde ďakovali Pánu Bohu za biskupov život a jeho službu pre dobro Cirkvi.
TK KBS informoval Pavol Benedict Lipták
