TK KBS

Dnes je streda 21. 02. 2018   Meniny má Eleonóra       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | iPhone | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  február  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
262728    

  Top témy
Všetky
Pápež v Čile a Peru

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Notitiae GS KBS

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež František postihnutým tajfúnom: „Kristus odpovedá svojím srdcom z kríža“
P:3, 17. 01. 2015 13:49, ZAH



Taclobane 17. januára (RV) Spontánna homília Svätého Otca Františka počas svätej omše 17. januára 2015 v Taclobane na Filipínach.

„V prvom čítaní sme počuli, že máme veľkňaza, ktorý je schopný cítiť s našimi slabosťami, lebo on sám bol skúšaný vo všetkom okrem hriechu (porov. Hebr 4,15). Ježiš je ako my. Ježiš žil ako my. Je nám vo všetkom podobný. Je nám podobný vo všetkom. Vo všetkom okrem hriechu, lebo on nebol hriešnikom. No aby nám bol viac podobný, zaodel sa, vzal na seba naše hriechy. Urobil sa hriechom (porov. 2 Kor 5,21)! A toto hovorí sv. Pavol, ktorý to veľmi dobre poznal. Ježiš ide vždy pred nami a keď my prechádzame cez nejaký kríž, on už tade prešiel skôr.

Keď sa tu dnes všetci stretávame, 14 mesiacov po tom, ako tadiaľto prešiel tajfún Yolanda, je to preto, že máme istotu, že nebudeme sklamaní vo viere, lebo Ježiš tým prešiel skôr. Vo svojom utrpení vzal na seba všetky naše utrpenia. Dovoľte mi zveriť sa vám – keď som v Ríme videl túto katastrofu, cítil som, že musím prísť. V tých dňoch som sa rozhodol podniknúť sem cestu. Chcel som prísť, aby som bol s vami. Trochu neskoro – možno poviete, a je to pravda, no som tu.

Som tu, aby som vám povedal, že Ježiš je Pán, že Ježiš nesklame, nepodvádza. ‚Otče‛ – môže mi jeden z vás povedať – ‚mňa sklamal, lebo som prišiel o dom, stratil som všetko, čo som mal, som chorý...‛ - To, čo hovoríš, je pravda a ja rešpektujem tvoje pocity. No vidím ho tam, priklincovaného. Odtiaľ nás nepodvádza. Bol zasvätený ako Pán, na tom tróne, a tam prešiel všetkými pohromami, ktoré máme aj my. Ježiš je Pánom! A je Pánom z kríža, tam kraľoval. Preto je schopný nás pochopiť, ako sme to počuli v prvom čítaní (Hebr. 4,12-16). Stal sa nám vo všetkom podobným. Preto máme Pána, ktorý je schopný plakať spolu s nami, je schopný sprevádzať nás v tých najťažších chvíľach života.

Mnohí z vás ste prišli o všetko. Neviem, čo vám povedať. Ale Pán to vie. Niektorí z vás stratili časť svojich rodín. Všetko, čo môžem urobiť, je zostať v mlčaní a kráčať s vami všetkými s mojím stíšeným srdcom... Mnohí z vás sa pýtali: Prečo, Pane? A každému z vás, do vášho srdca, Kristus odpovedá svojím srdcom z kríža. Nemám pre vás ďalšie slová. Hľaďme na Krista. On je Pán a on nás chápe, lebo prešiel všetkými skúškami, ktoré nás zastihli.

A pri ňom, pribitom na kríži, stála matka. My sme ako to dieťa, čo stojí tam dole: ktoré vo chvíľach bolesti, žiaľu, v momentoch, keď ničomu nerozumieme, vo chvíľach, keď sa chceme búriť, zostáva nám jedine vystrieť ruku a
chytiť sa jej sukne a povedať jej: ‚Mama!‛ Tak ako dieťa, ktoré keď má strach, povie: ‚Mama!‛ Je to možno jediné slovo, ktoré dokáže vyjadriť to, čo cítime v temných chvíľach: ‚Matka! Mama!‛

Vytvorme spolu chvíľu ticha. Hľaďme na Pána: on nás dokáže pochopiť, lebo sám prešiel všetkým týmto. A hľaďme na našu matku a ako dieťa, ktoré stojí dolu, uchopme jej sukňu a s celým srdcom jej povedzme: ‚Matka!‛ Vykonajme v tichu túto modlitbu, každý nech jej povie to, čo cíti...“


Slová Svätého Otca na záver eucharistického slávenia v Taclobane:

„Práve sme slávili utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ježiš nás predišiel na tejto ceste a sprevádza nás vždy, keď sa zídeme k modlitbe a k sláveniu. Vďaka ti, Pane, za to, že si dnes s nami. Vďaka ti, Pane, za to, že s nami zdieľaš naše bolesti. Vďaka, že nám dávaš nádej. Vďaka Pane, za tvoje veľké milosrdenstvo. Vďaka, že si si prial byť ako jeden z nás. Vďaka Pane, lebo ty si vždy pri nás, dokonca aj vo chvíľach kríža. Vďaka Pane za to, že nám dávaš nádej. Pane, nech sa nedáme nikým obrať o nádej! Vďaka Pane, lebo v tých najtemnejších chvíľach tvojho života, na kríži, si pamätal na nás a zanechal si nám Matku, tvoju Matku. Vďaka Pane, že si nás nenechal sirotami.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)



( TK KBS, RV; pz ) 20150117004   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 864 x

[naspäť]





TV Lux | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola


(c) TK KBS 2003 - 2018