Vatikán 29. novembra (RV) - Štvrtá reflexia P. Dariusza Kowalczyka SJ nad Katechizmom Katolíckej cirkvi. Minulý týždeň sme si študujúc katechizmus počnúc bodom 31 povedali, že osobného Boha môžeme „ s istotou poznať zo stvorených vecí prirodzeným svetlom ľudského rozumu“ (b. 36). Avšak nie vždy sa táto možnosť naplní a stane pravdou. Pápež Pius XII. povedal, že človek sa stretne s mnohými ťažkosťami pri poznávaní Boha, okrem iného „v dôsledku náchylnosti k zlému, pochádzajúcej z dedičného hriechu“ (b. 37). Nielen preto potrebujeme, aby sa nám Boh zjavil.
Prirodzené poznanie Absolútna, aj keď je možné, je obmedzené, a nehovorí nám, aký je Boží plán pre človeka. Tri základné pravdy našej viery, teda Trojicu, vtelenie a milosť, nemožno vydedukovať zo stvorenia. Iba Boh nám ich môže zjaviť. Kresťanská viera nie je náboženstvo rodiace sa z ľudského úsilia o poznanie Boha. Je naopak odpoveďou Bohu, ktorý sa rozhodol zjaviť človeku. Katechizmus nás učí, že zjavenie je nielen súhrnom formulovaných a nám odovzdaných právd, ale v prvom rade je stretnutím s osobou Ježiša Krista. Boh sa zjavuje ako «ten, ktorý je», ako spoločenstvo Otca, Syna a Ducha a chce nás urobiť schopnými odpovedať mu a milovať ho.
Boh nám teda odovzdáva nielen poznanie vecí, ale – ako čítame v katechizme – „chce ľuďom darovať svoj Boží život, aby ich urobil adoptovanými synmi“ (b. 52). Takže viera nespočíva v potvrdení, že Boh existuje, ale v dôvere, že Božia láska nás robí účastnými na jeho večnom živote. Cirkevní otcovia hovorievali: „Boh sa stal človekom, aby sa človek mohol stať Bohom“. Nie tak ako sľuboval satan v raji, ale skrze Božiu milosť.
