Vatikán 21. novembra (RV) - Vatikánsky rozhlas priniesol vo svojom vysielaní tretiu reflexiu P. Dariusza Kowalczyka, ktorý prispieva krátkymi prednáškami z Katechizmu Katolíckej cirkvi. Ide o pedagóga, ktorý vyučuje teológiu na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. Reflexiu prinášame v plnom znení. Jej názov je "Poznanie Boha". Môžeme poznať Boha svojimi vlastnými silami? Odpoveď na túto otázku môže byť „áno“ alebo „nie“ v závislosti na tom, ako chápeme slovo „poznať“. Nemôžeme dať nejaký strhujúci dôkaz existencie Boha, pretože Absolútno nemôže byť obsiahnuté v nijakej sústave ľudského myslenia. Avšak môžeme poznať Boha – ako čítame v 31. bode katechizmu – v tom zmysle, že môžeme mať presvedčivé „argumenty, ktoré nám umožnia dosiahnuť istotu“. Inými slovami: jedna vec je, že človek môže prísť skrze poznanie sveta k poznaniu Boha; iná, že toto vedomie je prenášané presvedčivými dôkazmi na iného. Katechizmus nehovorí ani tak o „dôkaze“ Boha, ale o jeho „poznaní“. Z rovnakého dôvodu je lepšie hovoriť nie tak o „dôkazoch existencie Boha“, ale „o cestách“, ktoré vedú k poznaniu Absolútna. Katechizmus odkazuje na Knihu múdrosti, v ktorej nájdeme silné slová: „Hlúpi boli totiž všetci ľudia od rodu, ktorým chybovala znalosť Boha, ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je (...) Lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ“ (13, 1-5). Máme tiež jasné vyhlásenie Prvého vatikánskeho koncilu: „Cirkev svätá (...) tvrdí a učí, že Boh (...) môže byť s istotou poznaný prirodzeným svetlom ľudského rozumu skrze stvorený svet.“ Pozvaní katechizmom k poznávaniu Boha môže urobiť cvičenie, ktoré nájdeme v „Duchovných cvičeniach“ sv. Ignáca z Loyoly. Ide o pozorovanie, „ako Boh prebýva v stvoreniach: v živloch tým, že im dáva bytie; v rastlinách tým, že im dáva rast, v živočíchoch, že im dáva cítiť a v človekovi, že mu dáva rozumieť“ (b. 235). A my vyznávame spolu so žalmistom: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha“ (Ž 19,1).
