Vatikán 18. novembra (RV) – I dnes sa na Námestí sv. Petra vo Vatikáne zišli tisícky veriacich z celého sveta, aby si vypočuli slová Benedikta XVI. a spolu s ním sa pomodlili poludňajšiu modlitba Anjel Pána. Svätý Otec vo svojom príhovore vychádzal z liturgických čítaní dnešnej nedele. Príhovor prinášame v plnom znení. "Drahí bratia s sestry,
v túto predposlednú nedeľu liturgického roka sme počúvali Markovo podanie časti Ježišovej reči o posledných časoch. (porov. Mk 13, 24-32). Tieto slová sa s niektorými úpravami nachádzajú i u Matúša a Lukáša. Je to pravdepodobne najťažší text evanjelií. Táto ťažkosť sa týka jednak obsahu a tiež použitého jazyka: hovorí sa o príchode, ktorý presahuje kategórie nášho chápania, a preto Ježiš používa obrazy a slová zo Starého zákona, ale predovšetkým sem vkladá nové centrum, ktorým je on sám, tajomstvo jeho osoby, jeho smrti a zmŕtvychvstania. I dnešný úryvok sa začína niektorými vesmírnymi obrazmi, ktoré majú apokalyptický charakter: „Slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť“ (24 -25). Avšak tento prvok je vyvažovaný tým, čo nasleduje: „Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou“ (v. 26). Syn človeka je sám Ježiš, ktorý spája prítomnosť s budúcnosťou; staroveké prorocké výrazy našli nakoniec centrum v osobe Mesiáša z Nazaretu: on je skutočnou udalosťou, ktorá uprostred zmätku tohto sveta zostáva pevným a stabilným bodom.
Potvrdzuje to aj iný výraz z dnešného evanjelia. Ježiš hovorí: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú“(v. 31). Skutočne vieme, že vo Svätom písme je Božie slovo počiatkom stvorenia: všetko stvorenie počínajúc vesmírom – slnkom, mesiacom, oblohou – sa podriaďujú Božiemu slovu, jestvujú preto, že boli ním „povolané“ (k existencii). Táto stvoriteľská sila Božieho slova sa koncentruje v Ježišovi Kristovi, v Slove, ktoré sa stalo telom a prechádza tiež prostredníctvom jeho ľudských slov, ktoré sú skutočnou „oblohou“, ktorá usmerňuje myslenie a cestu človeka na Zemi. Preto Ježiš nepopisuje koniec sveta a ak používa apokalyptické obrazy, nepočína si ako „vizionár“. Naopak, chce zbaviť svojich učeníkov v každej dobe zvedavosti na predpovede. Namiesto toho im chce dať kľúč pre hlboké a podstatné čítania, a predovšetkým ukázať správnu cestu dnes i zajtra, pre vstup do večného života. Všetko pominie – pripomína nám Pán, – ale Božie slovo sa nemení. Pred ním je každý z nás zodpovedný za svoje postoje. Na základe tohto budeme súdení.
Drahí priatelia, ani v našich časoch nechýbajú prírodné katastrofy a bohužiaľ, ani vojny a násilie. Aj dnes potrebujeme stabilný základ pre náš život i našu nádej, a to najmä kvôli relativizmu, do ktorého sme ponorení. Nech nám Panna Mária pomôže prijať toto centrum v osobe Krista a jeho Slova."
Preložil: Peter Dufka
