Vatikán 14. októbra (RV) - Za veľmi príjemného jesenného počasia sa dnes na Námestí sv. Petra vo Vatikáne zišlo ako každú nedeľu niekoľko tisíc pútnikov, aby sa spolu so Svätým Otcom pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Vo svojom príhovore Benedikt XV. pred samotnou modlitbou upriamil pozornosť na otázku materiálneho bohatstva. Drahí bratia a sestry,
hlavnou témou evanjelia dnešnej nedele (Mk 10,17-30) je bohatstvo. Ježiš učí, že pre bohatého človeka je veľmi ťažké vstúpiť do Božieho kráľovstva, ale nie je to vylúčené. Boh si totiž môže získať srdce osoby, čo vlastní mnoho majetku a podnietiť ju k spolupatričnosti a podeleniu sa s núdznymi a chudobnými, a tak vstúpiť do logiky daru. Takýmto spôsobom nastúpi na cestu Ježiša Krista, ktorý – ako píše apoštol Pavol – „hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (2 Kor 8,9).
Ako sa to v evanjeliách často spomína, všetko sa začína odohrávať od istého stretnutia: Tentoraz stretnutia Ježiša s človekom, ktorý „mal veľký majetok“ (Mk 10,22). Tento človek od mladosti verne zachovával všetky prikázania Božieho zákona, ale zatiaľ nenašiel cestu pravého šťastia. Preto sa pýta Ježiša, čo má robiť, aby „obsiahol večný život“ (v.17). Na jednej strane sa cíti priťahovaný – tak ako všetci – plnosťou života; na strane druhej, tým, že si zvykol spoliehať sa na svoje bohatstvo, myslí si, že i večný život sa dá akýmsi spôsobom „získať“, možno dodržiavaním nejakého špeciálneho prikázania. Ježiš chápe hlbokú túžbu tohto človeka a, ako spomína evanjelista, pozerá naňho pohľadom plným lásky, Božím pohľadom (por. v. 21). Ježiš však pozná i najslabšiu stránku toho človeka: je ňou naviazanosť na mnohé dobrá a preto mu navrhuje, aby všetko rozdal chudobným. Tak bude jeho poklad – a tak i jeho srdce – už nie na zemi, ale v nebi, a dodáva: „Príď a nasleduj ma!“ (v.22). Ten človek však, namiesto radostného prijatia Ježišovho pozvania, odchádza smutný (por. v. 23), pretože sa nedokáže odtrhnúť od svojho bohatstva, ktoré ho nikdy nemôže obdarovať šťastím a večným životom.
Pri tejto príležitosti Ježiš učí svojich apoštolov aj nás: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ (v. 23). Apoštoli zostali po týchto slovách v rozpakoch; a ešte viac, keď Ježiš dodal: „Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva”. A vidiac ich zarazených, povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné“ (por. vv. 24-27). Svätý Klement Alexandrijský to komentuje takto: „Podobenstvo učí bohatých, aby nezanedbávali úsilie o svoju spásu, akoby už mali byť zatratenými, ani nemajú hodiť do mora svoje bohatstvo, ani ho zavrhnúť ako vec nepriateľskú voči životu, ale majú sa naučiť akým spôsobom bohatstvo používať a život získať“ (Quale ricco si salverà?, 27, 1-2). Dejiny Cirkvi sú plné príkladov bohatých, ktorí užívali svoje bohatstvo evanjeliovým spôsobom a dosiahli i svätosť. Spomeňme len sv. Františka, sv. Alžbetu Uhorskú či sv. Karla Boromejského. Panna Mária, Sídlo Múdrosti, nech nám pomáha s radosťou prijať Ježišovo pozvanie, aby sme mohli vstúpiť do plnosti života.
