Castel Gandolfo 12. augusta (RV) - Aj v dnešnú nedeľu napoludnie sa pohľady pútnikov, ktorí zaplnili nádvorie Apoštolského paláca v Castel Gandolfe, upriamili smerom k balkónu, z ktorého sa im Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána prihovoril. Príhovor prinášame v plnom znení. Drahí bratia a sestry!
Čítanie zo šiestej kapitoly Evanjelia podľa Jána, ktoré nás sprevádza v liturgii týchto nedieľ, nás minulú nedeľu viedlo k zamysleniu nad rozmnožením chlebov, ktorými Pán nasýtil päťtisícový zástup. Uvažovali sme nad pozvaním Ježiša, ktoré adresoval tým, ktorých nasýtil, aby sa zháňali za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život.
Ježiš im chce pomôcť pochopiť hĺbku významu zázraku, ktorý urobil: v zázračnom utíšení ich telesného hladu im dáva na vedomie, že on je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba (porov. Jn 6,41), ktorý sýti definitívne. Aj židovský národ pri dlhom putovaní púšťou zakúsil chlieb, ktorý zostúpil z neba, mannu, ktorá ho držala pri živote, až kým nedošiel do zasľúbenej zeme. Teraz Ježiš hovorí o sebe ako o pravom chlebe z neba, ktorý je schopný udržiavať nás pri živote nielen istý čas, alebo počas nejakého úseku putovania, ale navždy. On je pokrm, ktorý dá život večný, pretože je jednorodeným Synom Božím, ktorý je v Otcovi, a prišiel, aby daroval človeku život v plnosti, voviedol človeka do života s Bohom.
V židovskom chápaní bolo jasné, že pravým chlebom z neba, ktorý sýti Izraela, je Zákon, Božie slovo. Izraelský národ dobre vedel, že Tóra bola základným a trvalým darom Mojžišovi a že základný prvok, ktorým sa líšil od iných národov, spočíva v poznaní Božej vôle, a teda v správnej ceste života. Teraz Ježiš tým, že sa predstavuje ako chlieb života, dosvedčuje, že osobne on je Božím Slovom, vteleným slovom, skrze ktoré môže človek urobiť Božiu vôľu svojím pokrmom (porov. Jn 4,34), ktorý usmerňuje a udržiava jeho život. Pochybovať teda o božstve Ježiša, ako Židia v dnešnej stati evanjelia, znamená stavať sa proti Božiemu konaniu. Oni naozaj namietajú: Vari to nie je Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme (porov. Jn 6,42). Nejdú za jeho pozemský pôvod, a preto sa zdráhajú akceptovať ho ako Božie slovo, ktoré sa stalo telom. Sv. Augustín vo svojom komentári Jánovho evanjelia hovorí: «boli ďaleko od nebeského chleba a boli neschopní pocítiť hlad. Mali choré ústa srdca... V skutočnosti tento chlieb vyžaduje vnútorný hlad človeka» (Kázne o Jánovom evanjeliu, 26.1).
Musíme sa pýtať, či my naozaj pociťujeme tento hlad, hlad po Božom slove, hlad po poznaní pravého zmyslu života. Len kto je priťahovaný k Bohu Otcovi, kto ho počúva a nechá sa ním formovať, môže veriť v Ježiša, stretnúť ho a živiť sa ním a tak nájsť pravý život, cestu života, spravodlivosti, pravdy, lásky. Sv. Augustín dodáva: «Pán…prehlásil, že je chlebom, ktorý zostúpil z neba a povzbudil nás, aby sme v neho verili. Požívať živý chlieb naozaj znamená veriť v neho. A kto verí, požíva ho. Neviditeľným spôsobom je nasycovaný, podobne neviditeľným spôsobom sa rodí pre nový život, hlbší, pravdivejší, rodí sa zvnútra, vo svojej mysli sa stáva novým človekom» (tamtiež). Vzývajúc Pannu Máriu ju prosme, aby nás viedla ku stretnutiu s Ježišom, aby naše priateľstvo s ním bolo stále intenzívnejšie; prosme ju, aby nás viedla k plnému spoločenstvu lásky s jej Synom, živým chlebom, ktorý zostúpil z neba, a tak k vnútornej premene nášho bytia.
Vzývajúc Pannu Máriu ju prosme, aby nás viedla ku stretnutiu s Ježišom, aby naše priateľstvo s ním bolo stále intenzívnejšie; prosme ju, aby nás viedla k plnému spoločenstvu lásky s jej Synom, živým chlebom, ktorý zostúpil z neba, a tak k vnútornej premene nášho bytia.
