Austrália 9. augusta (RV) - V najstaršom a najľudnatejšom štáte Austrálie Nový Južný Wales sa dnes začalo trojdňové stretnutie venované novej evanjelizácii. Organizuje ho Konferencia biskupov Austrálie v meste Chatswood pod názvom „Proclaim 2012“. Medzi relátormi stretnutia je aj arcibiskup Rino Fisichella, predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, ktorý tu prednesie dva príspevky. V dnešnom sa zameral na tému „Čo je nové evanjelizácia a čo znamená pre Cirkev“. Svoj ďalší príhovor „Ježiš a Rok viery; naliehavosť novej evanjelizácie“ prednesie v závere podujatia v sobotu 11. augusta.„Nová evanjelizácia je výzvou. Dokonca veľkou výzvou, aby Cirkev nanovo, akoby na potvrdenie, prijala prítomnosť vzkrieseného Krista, ktorý ju vedie dejinami.“ Takto odpovedal na základnú otázku o novej evanjelizácii Mons. Fisichella v úvode príspevku, v ktorom ďalej povedal: „Mohli by sme nájsť niekoľko rôznych definícií novej evanjelizácie. Avšak už v roku 1974 Pavol VI. povedal: «Nijaká čiastočná a neúplná definícia však nemôže vystihnúť takú bohatú, zložitú a dynamickú skutočnosť, akou je evanjelizácia, bez toho, žeby sa nevystavovala nebezpečenstvu, že pojem evanjelizácie ochudobní alebo skomolí. Evanjelizáciu nemožno naplno pochopiť, ak nevezmeme do úvahy všetky jej zásadné zložky» (Apoštolská exhortácia Pavla VI. Evangelii nuntiandi, b. 17). A predsa zdôraznil, aby sa predišlo pochybnostiam: «Nemožno hovoriť o skutočnej evanjelizácii, ak sa pri nej nehlása aj meno, učenie, život a prisľúbenie, kráľovstvo a tajomstvo Ježiša Nazaretského, Syna Božieho» (b. 22). Obavy Pavla VI. o to, aby evanjelizácia bola naozaj nová, je vyjadrená v tejto pasáži: «Otázka: Ako evanjelizovať? – je stále časová, pretože spôsoby hlásania evanjelia sa menia podľa miesta, času a ľudských kultúr, a provokujú teda do určitej miery naše schopnosti, aby hľadali a prispôsobovali sa. Najmä od nás, cirkevných pastierov, sa vyžaduje, aby sme nebojácne a múdro hľadali najvhodnejšie a najúčinnejšie spôsoby, ako hlásať evanjeliové posolstvo ľuďom našich čias» (b. 40). Pápež Ján Pavol II. nás 27 rokov, počnúc svojou kázňou v Novej Hute v júni 1979, kde prvýkrát použil termín novej evanjelizácie, učil, aké dôležité je pochopiť význam nového zápalu, nových metód a nových vyjadrení. Nakoniec Benedikt XVI. chcel uskutočniť túto výzvu v praxi a zriadil Pápežskú radu na podporu novej evanjelizácie, aby poskytol adekvátne odpovede; aby sa celá Cirkev, ktorá sa nechá premeniť mocou Ducha Svätého, predstavila súčasnému svetu s misijnou horlivosťou, schopná podnietiť novú evanjelizáciu.“
Predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie sa ďalej zameral na nových evanjelizátorov, bez ktorých – ako uviedol – nemožno hovoriť o novej evanjelizácii. Odvolal sa na slová sv. Pavla z Listu Rimanom: «Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený. Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť» (Rim 10, 13-15). Zdôraznil tiež, že prvým evanjelizátorom je biskup. Jemu bol zverený mandát byť nástupcom apoštolov, živým a odvážnym ohlasovateľom vzkrieseného Krista. Poukázal na nezastupiteľnú úlohu laikov uprostred Cirkvi a spoločnosti, a to vďaka sviatostnému životu a účasti na liturgii. Osobitným priestorom pre novú evanjelizáciu je nakoniec činorodá milosrdná láska. „V tomto horitonte“, ako uviedol Mons. Fisichella, „nachádzame nespočetné konkrétne prejavy, skrze ktoré je Cirkev neustále prezentovaná svetu“.
