Týmito slovami priblížil biskup talianskej diecézy San Marino-Montefeltro Mons. Luigi Negri vatikánskemu denníku L´Osservatore Romano kontext siedmeho kurzu o službe exorcizmu, ktorý od 16. do 21. apríla prebiehal súbežne v Bologni a v Ríme. Pod patronátom Kongregácie pre klérus sa na kurze organizovaného pápežskej univerzitou Regina Apostolorum a bolonským Združením sociálno-náboženského výskumu (Gris) zúčastnilo zhruba dvesto poslucháčov. Viac než polovica z nich boli kňazi, z ktorých niektorí sa pripravujú na „službu útechy“, ako exorcizmus pomenoval Mons. Negri vo svojej úvodnej prednáške.

„Moc, ktorú má Cirkev nad diablom, je tou samou mocou, ktorú mal Kristus. Táto sila je súčasťou misijného poslania Cirkvi a vyjadruje sa ako úrad pravdy a lásky. Preto je potrebný jasný úsudok o prítomnosti diabla v normalite kultúrneho a sociálneho života. Zároveň je nutné dlhodobo láskyplne sprevádzať tých, ktorých diablova moc napadla a v niektorých situáciách pristúpiť k exorcizmu. Ten je liturgickým úkonom, ktorý vykonáva biskupom poverený kňaz. Pri vymetaní zlého ducha je však nutné – okrem daného špecifického prípadu – mať na zreteli celé ľudstvo, ktoré musí byť vyslobodené z omylu a zároveň má zažiť túto lásku, s akou sa Pán obracal ku svojím prvým učeníkom,“ pripomína taliansky biskup.

Spoločným menovateľom všetkých aspektov diabolského vplyvu, ktorým sa kurz venoval, je nevysloviteľné ľudské utrpenie. V našej dobe je možné konštatovať zvýšené pôsobenia diabla, zapríčineného stále častejším kontaktom mnohých ľudí s okultnými praktikami či rituálne obrady. Zo skúsenosti prítomných exorcistov vyplýva, že čarodejníctvo, poverčivosť, účasť na špiritistických seansách a ezoterických obradoch, sektárstvo a satanské kulty sú trhlinami, ktorými nehľadiac na mieru účasti danej osoby diablovo pôsobenie preniká do dnešného sveta. Hoci nie všetky sekty možno označiť za satanistické, prednášajúci na kurze ich definovali ako diabolské už z ich pôvodu a povahy. Pod pláštikom tajomstva sa totiž sekty výlučne snažia zneužiť zraniteľného človeka a pripraviť ho o slobodu, pošliapať jeho práva, citovo a sociálne ho izolovať a odosobniť. Majú nezriedka kriminálny kontext, spojený s užívaním návykových látok, ústiace do svätokrádeže, telesného poškodenia či dokonca smrti, zaznelo na kurze o exorcizme. Náboženskosť a sekty sa zásadne nezlučujú – sekty nanajvýš náboženskosťou manipulujú, aby sa priblížili k neplnoletým. Satanizmus mladých ľudí okúzľuje a hoci jeho skutočných nasledovníkov nie je veľa, prostredníctvom internetu sa značne rozšírila satanistická kultúra, ktorá často podnecuje k násiliu a samovraždám.

Substrátom všetkých uvedených tendencií je šíriaca sa prenikavá túžba po moci, ktorá vznáša požiadavku oddialenia človeka od Boha a vidí v ňom niečo prospešného. Prednášajúci presne vymedzili korene tejto mocenskej túžby. Sú nimi nadvláda relativizmu, kríza medziľudských vzťahov v pretechnizovanom kontexte, oslava subjektivizmu, delírium všemohúcnosti robiaca z človeka „Boha“. Kňaz – exorcista by sa mal zoznámiť s touto kazuistikou, aby mohol pristupovať k trpiacim s postojom prijatia, načúvania, sprevádzania a mohol im ponúknuť skutočné oslobodenie, ktoré požadujú, vyplynulo z kurzu.

„Keď pred takmer 40 rokmi Pavol VI. upozornil, že jednou z najzásadnejších potrieb Cirkvi je obrana pred oným zlom, ktoré nazývame diablom, bol si iste vedomý, že toto tvrdenie mohlo pôsobiť ako zjednodušenie či nereálna poverčivosť,“ hovorí Mons. Negri, ktorý pôsobí v komisii pre náuku viery pri Talianskej biskupskej konferencii. „Napriek tomu neváhal a upozornil na zásah tohto nepriateľského a temného činiteľa v nás v našom živote. Zlo nie je iba deficitom dobra, ale je efektívnou silou, živou duchovnou bytosťou, ktorá je sama zvrátená a tiež zvrhlosťou pôsobí. Je to strašná realita, tajomná a hrôzyplná. Kto odmieta uznať jeho existenciu, vzďaľuje sa biblickému a cirkevnému učeniu, varoval Svätý Otec Pavol VI. Exorcizmus sa snaží vypudiť zlých duchov alebo vymaniť človeka z diabolského vplyvu, a to skrze duchovnú právomoc, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi. Chorobná zvedavosť sa zameriava na desivé známky diablovho pôsobenia, avšak uhýba pred nádherou Božej moci a Pánovým spásonosným pôsobením. Tie si naopak uvedomujú ako exorcisti, tak ľudia, ktorí sa na nich obracajú,“ upozorňuje biskup Negri.

I sami exorcisti vystupujúci na kurze sa o svojej službe – napriek každodennej tvrdej realite – vyjadrili ako o poslaní radosti a nádeje. Je to dielo lásky, vďaka ktorému rastie viera, hovoria kňazi exorcisti z talianskych diecéz. Všetci, ktorí sa zúčastnia na exorcizme, zažívajú rýdzu útechu, plynúcu z oslobodzujúcej prítomnosti Ježiša Krista – živého a zmŕtvychvstalého.

( TK KBS, RV CZ; ml ) 20120425026   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]