Vážená redakcia denníka Pravda, v prvom rade dovoľte vysloviť uznanie za kvalitu a bohatosť spravodajských materiálov, ktoré denne prinášate na svojich stránkach. Napriek tomuto uznaniu – držíte si takmer 100 rokov pozíciu mienkotvorného média, vyskytnú sa aj otázky, ktoré vyvolajú polemiku. Jednou zo stabilných je – podľa môjho názoru, pohľad na katolícku cirkev.
Ja som veriaca, katolíčka. No bez ohľadu na túto skutočnosť ma nadpis článku na dnešnej (16.2.2012) prvej strane denníka „Cirkev sa opäť mieša do politiky“ a kreslený vtip na str. 35 vrátili do časov ani nie tak pre 23 rokmi, ale 40 rokov dozadu, keď cirkvi, na čele s katolíckou boli nepriateľom štátu číslo 1. Dokonca aj keď koncom 80. rokov došlo k malému uvoľneniu, od cirkvi sa žiadalo, aby sa uzatvorila do kostolov, verejné pôsobenie bolo vítané iba ak pri opatere chorých a starých ľudí. Nakoniec o postihnutých sa mohla starať vždy ...
Pozorne som si prečítala citovaný článok, aj komentár „Znárodnenie Gorily“ a pre úplnosť aj dokument „Katolícka cirkev a spoločnosť 2012-2016“. Neviem, či som niečo prehliadla, ale v dokumente mi chýbajú fakty, ktoré by sa dali označiť za miešanie sa do politiky. Nenašla som odporúčanie koho voliť, či nevoliť, ani poúčanie z ideologického alebo nacionálneho hľadiska, nie je tam výzva na bojkot žiadnej politickej strany, nebodaj niektorých predstaviteľov, ani žiadne usmerňovanie vnútornej a zahraničnej politiky štátu.
Politika je umenie spravovať veci verejné, v demokratickom štáte majú právo k tomuto spravovaniu vyjadrovať sa okrem politickej moci aj občania, či organizácie a spoločenstvá. Teda aj občania, hlásiaci sa ku kresťanským ideálom. Pri skromnosti praktizujúci veriaci tvoria aspoň polovicu obyvateľstva Slovenska. Časť z nich je členmi práve katolíckej cirkvi, ktorej predstavitelia ich reprezentujú.
V minulosti sa kňazi, ktorí by zodpovedali názvu spomínaného článku označovali ako pokrokoví, buditelia, neskôr disidenti. Pravda, až po skončení času, v ktorom žili. Doba sa nezmenila, v súčasnosti sa opäť dostali na pranier.
Ale k samotnému cirkevnému dokumentu.
Podpora života a rodiny. Asi nepoviem nič nové, iba sa opriem o tvrdenia európskych a svetových osobností, ktoré za nelichotivým stavom sveta vidia morálny úpadok ľudstva, za ktorým stojí v prvom rade morálny úpadok rodiny. V pädesiatych rokoch bol u nás kňaz, ktorého prepustili z väzenia. Každú kázeň končil zvolaním „aká rodina, taká dedina, aká dedina, taká krajina“. Ako deti, sme sa na tom vždy zabávali. Myslím, že dnes si na to viacerí spomenú a dajú mu za pravdu. Pre aktuálnosť, dovolím si citovať záver z prejavu českého prezidenta V. Klausa, ktorý mal 28. okt. 2011 – „Začněme proto u sebe. U nás doma. V našich rodinách. Ve vztazích dětí k rodičům a rodičů k dětem. Vymýšlet nic nového není třeba. Stačí vzít rozum do hrsti a pokorně se – třeba jen o krok – vrátit zpátky k osvědčeným metodám, modelům, hodnotám a ctnostem.“
Cirkev v požiadavkach vyslovuje to, čo sa zhoduje s jej učením. Mimochodom otázka interupcií nie je problematickou a citlivou iba na Slovensku, ale aj v USA (Pravda, str.33) a ďalších štátoch.
K požiadavke „Nepodporovať projekty posilňujúce nemorálne nezodpovedné sexuálne správanie a financovanie potratov či antikoncepcie“ asi ťažko inteligentný človek zaujme kritický postoj, podobne i k ďalším. Ako člen církvi, tak ako v každom inom spoločenstve, určité hodnoty vyznávam, uznávam a povinnosti, či nariadenia rešpektujem. Ale druhému ich môžem iba odporučiť, nie vnucovať. V tom je zmysel celého dokumentu. Argumentovať ochranou práva ženy je v tomto zmysle nepochopenie.
Podpora trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. Požiadavky obsahujú hľadanie rovnováhy medzi dobrom jednotlivca a spoločnosti, zachovanie sociálneho zmieru, venovanie pozorosti integrácii Rómov. V čom je to miešanie sa do politiky, nerozumiem.
Vytýka sa požiadavka na dôkladné vyšetrenie korupčného správania, hoci tá dnes hýbe celým Slovenskom. A ľutujem, ale málokto verí, že sa vyrieši. Preto aj táto výzva.
Refroma zdravotníctva. Myslím, že vzhľadom na dlhoročné skúsenosti práve v tejto oblasti cirkev má právo vysloviť svoje požiadavky, či skôr návrhy, ktorými môže iba napomôcť k zlepšeniu dezolátneho stavu tejto životne dôležitej oblasti.
Právna úprava vzťahov so Svätou Stolicou. Je to dlhodobo otvorená záležitosť. Požiadavke „Pripraviť také znenie zmluvy o výhrade svedomia, aby bola akceptovaná verejnosťou i naprieč politickým spektrom“ asi ťažko niečo vyčítať a predsa sa vám javí sporná. Ďalšia napadnutá požiadavka na vytvorenie expertnej komisie o financovaní církvi sa stala aj predmetom karikatúry. Žiaľ. Myslím si totiž, že keby došlo odluke církvi od štátu, tak pokiaľ ide o samotné udržanie duchovenstva, práve katolícka cirkev, keďže je najpočetnejšia, by mala najmenej problémov. Samozrejme, že tu treba vidieť aj financovanie „hmotných majetkov“, z ktorých väčšina je súčasne aj kultúrnymi i národnými pamiatkami. Ttak to treba chápať, hľadať a nájsť riešenie.
Ďalšie oblasti, kde pôsobia cirkevné subjekty, vrátane zdravotníctva, školstva, sociálnych služieb. Požiadavky na zrovnoprávnenie štátnych, neštátnych, cirkevných a súkromných poskytovateľov nie sú iba požiadavkami církvi. Osobne som toho názoru, že akýsi základný príspevok by mal dostať každý rovnako.
Záverom si dovoľujem podotknúť, že dokument je definovaný ako požiadavky, nie nariadenia. Tak jako sú formulované, dotýkajú sa celého spektra života občana, bez toho, aby sa miešali do politiky štátu. Je to vyslovenie názoru, na ktorý má osobnosť alebo uznávaný subjekt právo.
Mimochodom, ako šafran sa sem tam objaví zvolanie, prečo sa dnes k stavu spoločnosti nevyjadrujú spisovatelia, umelci, vedci, skutočné osobnosti. Neskúsite spýtať sa aj na ich názory? Hádam nám nezostali na vyjadrovanie názorov už iba politológovia a širokú prezentáciu iba celebrity.
Bratislava 16. 2. 2012
Jana Arnoldová, Bratislava
