Prinášame dojmy, ktoré poskytol královohradecký biskup Dominik Duka, ktorý sa ako delegát Českej biskupskej konferencie zúčastňuje práve prebiehajúcej biskupskej synody vo Vatikáne: Vatikán. Pre českého účastníka synody je určite prekvapením, keď pri pohľade do synodálnej auly má možnosť uvažovať o šírke a bohatstve národov, ktoré vytvárajú veriaci Katolíckej cirkvi. Popri 250 biskupoch sú tu prítomní i delegáti východných cirkví, zástupcovia svetových reholí, tzv. poslucháči z radov laikov, ktorí tiež okrem načúvania aj prehovorili v synodálnej aule a plne sa zúčastnili synodálneho procesu. Pomerne široké bolo zastúpenie pravoslávnych cirkví a predstaviteľov Luteránskeho zväzu. Chýbali pozorovatelia z protestantských cirkví, čo je dané témou synody.
Synoda pre mňa, ako i pre mnohých, je určitou školou, pretože mnohí z účastníkov sú význační svetoví teológovia. Medzi nich na prvom mieste patrí iste i Svätý Otec. Vo voľnej diskusii pri večernom zasadnutí sme si mohli vypočuť jeho improvizovanú prednášku na tému Rituálna veľkonočná večera a obetný charakter Eucharistie.
Synoda je tiež miestom výmeny skúseností a vzájomným obohatením nielen medzi jednotlivými krajinami a svetadielmi, ale aj jednotlivými obradmi. Základnými materiálmi, z ktorých synoda vychádzala, sa stali encyklika Jána Pavla II. Ecclesia de Eucharistia a apoštolský list Mane nobiscum, Domine. Vlastné materiály diskusie vznikli na základe pripomienok a žiadostí jednotlivých biskupských konferencií, ako aj Rímskej kúrie a pozvaných odborníkov.
Hlavnú správu vypracoval benátsky patriarcha kardinál Scola, ktorého poznala Praha, či presnejšie povedané Karolova univerzita a jej Teologická fakulta pri riešení tamojšej situácie, pred niekoľkými rokmi.
Práca zasadnutia synody sa chýli k záveru, synoda pripravila päťdesiat bodov ako návrh pre pápeža. Synoda je poradným pápežovým zborom a vlastný dokument spolu so zvolenými delegátmi vypracuje pápež neskôr. Na záver synody sa schváli aj posolstvo účastníkov, ktorí si po počiatočných rozpakoch uvedomili vážnosť a potrebu zaoberať sa témou Eucharistie, ktorá nie je iba tajomstvom, ale vyvoláva aj údiv, naplňuje človeka pocitom krásy a vďačnosti. Eucharistia, či presnejšie povedané liturgia, je zdrojom, z ktorého žije nielen Cirkev a jednotliví veriaci, ale vyžaruje i do života celej spoločnosti, pretože ona je zákonom, normou, podľa ktorej sa uskutočňuje Boží plán spásy. Má svoj dopad na život všetkých kontinentov, pretože solidarita, pripravenosť byť pre druhých a s druhými je najvyšší zákon lásky, ktorý Ježiš odovzdal svojim učeníkom v jeruzalemskom Večeradle.
