Monitoring médií zo dňa 02.02.2019

- Pre pripomienky KBS sa protestuje (SME)
- Bude KBS pripomienkovať zákony? (STV Jednotka)
- Texas, USA: Zverejnili mená zvrhlých kňazov (TV JOJ)
- Kňaza suspendovali (TV Markíza)
- Banská Bystrica: Suspendovali kňaza (TV JOJ)
- Aj Slováci pomáhajú ľuďom v Sýrii (STV Jednotka)
- Hrozí evanjelickej cirkvi rozkol? (STV Jednotka)
- Deň zasväteného života (Rádio Lumen)
- Aktivisti protestujú proti tomu, aby katolícka cirkev na Slovensku mala právo automaticky pripomienkovať návrhy zákonov (Rádio Slovensko)
- Sviatok obetovania Pána (Rádio Lumen)
- Slávenie Fatimskej soboty na Starých Horách (Rádio Lumen)
- Zasadnutie subkomisie KBS pre katolícke školy (Rádio Lumen)
- Medzinárodný deň modlitby a povedomia o obchodovaní s ľuďmi (Rádio Lumen)
- Pápež navštívi Spojené arabské emiráty (Rádio Lumen)
- Zomrel Imrich Kružliak (Rádio Lumen)
- Knižná publikácia o biskupovi Štefanovi Moyzesovi (Rádio Lumen)
- Rozlúčili sa s kňazom, ktorý bol najstarším členom PTP na Slovensku (myhornanitra.sme.sk)
- Kandidát kresťanov, ktorý celý život spolupracoval s občianskou spoločnosťou (aktuality.sk)
- Pápež bude prepisovať dejiny: Prvý krát navštívi Arabský polostrov (cas.sk)
- Mal by byť guvernér New Yorku Andrew Cuomo exkomunikovaný? (postoj.sk)
- Sviatok Obetovania Pána je pre katolíkov aj Dňom zasväteného života (teraz.sk)





Pre pripomienky KBS sa protestuje

SME

BRATISLAVA. Inštitút ľudských práv považuje zaradenie Konferencie biskupov Slovenska medzi oprávnené inštitúcie, ktoré automaticky pripomienkujú zákony, za diskriminačné. Odovzdal hromadnú pripomienku, ktorou žiada vyškrtnúť biskupov zo zoznamu. Ministerstvo spravodlivosti sa bráni tým, že ide iba o návrh zákona . (sita)

[Hore]
--------------------------------------

Bude KBS pripomienkovať zákony?

STV Jednotka

Viac ako 3 000 Slovákov poslalo hromadnú pripomienku ministrovi spravodlivosti. Gábora Gála v nej vyzývajú, aby zabránil vstupu Konferencie biskupov Slovenska do medzirezortného pripomienkového konania. Reagujú tak na návrh ministra z minulého týždňa. Rezort spravodlivosti tvrdí, že z jeho strany to bol ústretový krok.
Petronela Vavreková, redaktorka: "Na Slovensku žije vyše 3,5 milióna katolíckych veriacich. Podľa Konferencie biskupov Slovenska je preto dôležité, aby sa pri tvorbe zákonov dbalo aj na kresťanské hodnoty. Ministra spravodlivosti s týmto odôvodnením požiadali o vstup do medzirezortného pripomienkového konania. V praxi by to znamenalo, že o každom návrhu zákona by museli vedieť."
Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: "Prosbu o zaradenie medzi povinne pripomienkujúce subjekty sme predložili preto, lebo nie celkom vždy nám bolo umožnené pripomienky podať, alebo sa vyskytli prípady, keď sme nestihli zareagovať včas."
Petronela Vavreková: "Konferencia biskupov Slovenska dodáva, že za posledné roky pripomienkovali desiatky návrhov zákonov a týmto krokom by sa na veci nič nezmenilo. Potvrdil to aj odborník na legislatívu."
Michal Davala, advokát: "Ten úrad alebo dané ministerstvo, ktoré návrh zákona predkladá, by muselo tieto pripomienky minimálne nejako vziať do úvahy, ale neznamená to, že by muselo dané ministerstvo tie pripomienky aj akceptovať."
Petronela Vavreková: "S návrhom ministra Gábora Gála, aby Konferencia biskupov Slovenska vstúpila do medzirezortného pripomienkového konania, nesúhlasí Inštitút ľudských práv. Pod jeho výzvu sa za 3 dni podpísalo vyše 3 000 ľudí. Tvrdia, že je to porušenie ústavy a s ohľadom na ostatné cirkvi alebo ľudí bez vierovyznania upozorňujú aj na diskrimináciu."
Alena Krempaská, programová riaditeľka Inštitútu ľudských práv: "Naozaj to petrifikuje úlohu Konferencie biskupov Slovenska ako nejakého povinného ... zákonov, ktorými sa musia všetci zaoberať. To neexistuje pre žiadnu inú záujmovú organizáciu v krajine."
Petronela Vavreková: "Rezort spravodlivosti tvrdí, že z ich strany o diskrimináciu rozhodne nešlo."
Zuzana Drobová, hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti SR: "Bol to skôr taký ústretový krok. Keby nás požiadali aj iné podobné inštitúcie, tak samozrejme aj tie by sme do tohto návrhu, pripomínam, že je to len návrh zákona, zaradili."
Radoslav Štefančík, politológ: "Keď pán minister chcel povedzme dať niekomu priestor, aby bol zvýhodnený v pripomienkovom konaní, tak to mohol pokojne poskytnúť univerzitám."
Petronela Vavreková: "Záujem o možný vstup do medzirezortného pripomienkového konania už prejavili aj ďalšie cirkvi."


[Hore]
--------------------------------------

Texas, USA: Zverejnili mená zvrhlých kňazov

TV JOJ

Vedenie Katolíckej cirkvi v americkom štáte Texas identifikovalo približne 300 kňazov, ktorí sú obvinení zo sexuálneho zneužívania maloletých. Je to jeden z najvyšších počtov cirkvou odhalených mien v súvislosti s rokmi sa vlečúcim sexuálnym škandálom. Mená duchovných sprístupnilo online 15 katolíckych diecéz. Toto odhalenie nasleduje niekoľko mesiacov po tom, ako súdy v štáte Pennsylvánia zverejnili informáciu o zneužívaní tisícok detí viac ako 300 kňazmi za uplynulých 70 rokov.
Joe Vásquez, americký biskup (preklad z angličtiny): „Rozhodli sme sa zverejniť mená týchto kňazov, pretože je to správne a pretože chceme pomôcť v hojení a navrátení nádeje tým, ktorí trpeli.“


[Hore]
--------------------------------------

Kňaza suspendovali

TV Markíza

Farár podozrivý z obťažovania chlapca už nemôže vykonávať kňazské povolanie. Prípadom sa zaoberá aj Generálna prokuratúra. Podobných prípadov riešila katolícka cirkev na Slovensku za ostatné desaťročie 16.
Martina Kašiarová, redaktorka: „Prokuratúre sa ozval muž, ktorý hovorí, že ho v mladosti obťažoval katolícky farár. Ladislava z farnosti pri Detve si medzitým predvolal diecézny biskup a plánuje s ním ukončiť pracovný pomer.“
Imrich Gazda, cirkevný analytik (telefonát): „Biskup si už na základe medializovaných, alebo možno aj na základe svojich vlastných informácií musel si vyhodnotiť, že tie obvinenia sú naozaj závažné keď sa rozhodol prikročiť k tomuto kroku.“
Martina Kašiarová: „Na fare sme dnes kňaza už nenašli a nikto nedvíhal ani číslo uvedené na dverách budovy. Ľudia v malej obci nahlas o tomto prípade hovoriť nechcú. Ladislava ale považujú za príjemného človeka, ktorý mal u detí autoritu. Pre Denník N, ktorý na prípad upozornil, kňaz obvinenia odmietol. Ani tento muž si nič podozrivé nevšimol, kňaz pritom učil aj jeho deti.“
Neuvedený: „Ale ja nemám s ním takú skúsenosť. Podľa mňa je ako dobrý chlap. Ja si myslím, že obvinený neznamená odsúdený, čiže ja to beriem tak, kým to nie je tak nejako dokázané.“
Neuvedená: „Tak celkom normálny bol, čo ja viem, všetko bolo v poriadku.“
Martina Kašiarová: „Suspenzia ale nemusí byť jediným trestom, ktorý tohto kňaza postihne. Podobne ako iné prípady, aj jeho príbeh sa môže skončiť až vo Vatikáne.“
Imrich Gazda (telefonát): „Následne biskup ak vidí, že tie dôkazy sú relevantné, že tie obvinenia sú veľmi závažné, mal by zhromaždiť dôkazový materiál voči dotyčnému kňazovi, ktorý následne by mal postúpiť do Vatikánu.“
Martina Kašiarová: „Vatikánska Kongregácia pre náuku viery potom môže rozhodnúť o laicizácii kňaza, čiže jeho degradácii na úroveň laika. Pre kňaza je toto najvyššia forma trestu. Muž, ktorý prehovoril o udalostiach z prelomu 80. a 90. rokov, mal vtedy 12. Terajší farár Ladislav bol vtedy bohoslovec a v noci k nemu vraj prišiel do postele a bozkával ho. Z Ladislava sa postupne stal priateľ ich rodiny, aj preto sa chlapec vtedy bál o jeho konaní prehovoriť. Ataky zo strany duchovného sa ale vraj začali stupňovať, chlapca vraj začal otvorene bozkávať či ukazovať mu knihy so sexuálnou tematikou.“
Imrich Gazda (telefonát): „Je dôležité to, aby cirkev v tomto už naozaj nekompromisne postupovala. Je zjavné, že nejaké ututlávanie týchto prípadov, že to je cesta do pekla, ktorá sa vždy cirkvi jednoducho vypomstí.“
Martina Kašiarová: „Zo stredného Slovenska Martina Kašiarová, televízia Markíza.“


[Hore]
--------------------------------------

Banská Bystrica: Suspendovali kňaza

TV JOJ

Katolícka cirkev suspendovala kňaza Ladislava J. obvineného zo sexuálneho zneužívania dieťaťa. Informáciu priniesol Denník N, ktorý celú kauzu upozornil. 40-ročný muž v rozhovore pre denník uviedol, že ho farár ako dvanásťročného začal zneužívať. Farár obvinenie odmietal, no neskôr po osobnom stretnutí údajne obeti sľúbil, že o svojom prehrešku informuje biskupa a odíde z kňazského stavu. Generálna prokuratúra aj Konferencia biskupov polypov správaní kňaza informované a čakalo sa na rozhodnutie i cirkevné vyšetrovanie prípadu. Po zverejnení informácií sa Denníku N ozval ďalší muž, ktorý si nezvyčajné správanie kňaza voči niektorým deťom všimol a tiež prehovoril.
Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska (telefonát): „Diecézny biskup si daného kňaza na základe doručeného obvinenia dnes predvolal a vypočul. Po tomto stretnutí bol kňaz suspendovaný a biskupstvo s ním rozviaže pracovný pomer.“


[Hore]
--------------------------------------

Aj Slováci pomáhajú ľuďom v Sýrii

STV Jednotka

Situácia vo vojnou postihnutej Sýrii je stále zlá a ľudia sú odkázaní na cudziu pomoc. Do aktuálnej medzinárodnej kampane pápežskej nadácie ACN s názvom Pomoc pre Sýriu, sa zapájajú stovky Slovákov. Preto sme si aj dnešných Ranných správ pozvali manažérku nadácie Zuzana Švec-Billú, aby nám porozprávala o tomto projekte, dobré ráno. Povedzme na úvod, ako to vyzerá v Sýrii aktuálne, aká je tam situácia?
Zuzana Švec-Billá, manažérka pápežskej nadácie ACN:
„Dobré ráno. Aktuálne vojna v Sýrii trvá už ôsmy rok a v dôsledku tejto vojny sa krajina nachádza v dramatickej humanitárnej situácii. Len taký malý náčrt, v súčasnosti sa v Sýrii nachádza 6,3 milióna vnútorných vysídlencov, 13,1 milióna ľudí potrebuje humanitárnu pomoc, každé štvrté dieťa počas vojnového konfliktu bolo zranené a potrebuje zdravotnú pomoc. 5,8 detí a mladistvých potrebuje pomoc v oblasti vzdelávania. Takže keď si uvedomíme tieto fakty, že napríklad koľko ľudí potrebuje tú humanitárnu pomoc, že je to vlastne viac ľudí ako dvojnásobok všetkých obyvateľov Slovenska.“
Iveta Gombošová:
„V tejto chvíli môžu diváci vidieť aj zábery zo Sýrie, ako to tam vyzerá. Pani Billá, môžete okomentovať, čo sú to za priestory, čo sú to za ľudia?“
Zuzana Švec-Billá:
„Sú to ľudia, ktorí sú recipienti finančnej pomoci ACN, a ktorí prijímajú jednotlivé projekty, ktorým sa kampaň Pomoc pre Sýriu venuje. Konkrétne kampaň sa totiž nezameriava len na nejakú odpoveď akútnych potrieb dneška, ale predovšetkým sa podporujú oblasti, ktoré sú dôležité pre to, aby sa situácia v Sýrii čo najrýchlejšie stabilizovala a mohol zavládnuť pokoj. Čiže ACN tam podporuje stovky miestnych projektov, napríklad ktoré zabezpečujú pre Sýrčanov ubytovanie, rekonštrukciu ich domovov, stravu, lekársku a terapeutickú opateru, ako aj pastoračnú starostlivosť.“
Iveta Gombošová:
„Videli sme tam aj školské lavice, je aj projekt zameraný na vzdelávanie?“
Zuzana Švec-Billá:
„Áno, napríklad 10-tisíc vysokoškolských študentov kvôli vojne už nemôžu pokračovať v štúdiu, tak vzniká tým stratená generácia a ACN sa práve aj tomu snaží predísť, aby ľudia zo zúfalstva sa nepridali k extrémistom, tak podporujú takisto štipendiá, aby ľudia mohli pokračovať vo vzdelávaní a tak opäť naštartovať takú tú dobrú, pokojnú budúcnosť Sýrie.“
Iveta Gombošová:
„Ako sa dá to tejto kampane zapojiť?“
Zuzana Švec-Billá:
„Slováci sa môžu zapojiť trojako. Je to informáciou, modlitbou, akciou. V prvom rade informáciou tým, že priamo spolupracujeme s partnermi v teréne, vieme sprostredkovať autentické svedectvá sýrskych občanov a tak sa ľudia môžu dozvedieť o vojne v Sýrii z iného pohľadu. Tieto informácie môžu zdieľať. Kresťania takisto sa za Sýrčanov modlia. Tým, že v Sýrii nepoznajú ateizmus takmer, tak pre nich je to obrovská psychická podpora, a tiež sa za Slovákov modlia. A v neposlednom bode môžu aj pomôcť akciou. Naša akcia ACN spočíva v tom, ž v úcte voči všetkým, korí vedia priniesť šatstvo, lieky, tak naša pomoc overená 70-ročnou tradíciou spočíva vo finančnej podpore. A celkovo viac o kampani sa môžu dozvedieť na stránke www.pomocpresyriu.sk.“
Iveta Gombošová:
„Tá kampaň prebieha už od minulého roka, viete už ju v tejto chvíli vyhodnotiť, možno či Slováci chcú a radi pomáhajú, alebo ako hodnotíte celkovo tú kampaň, či bola úspešná?“
Zuzana Švec-Billá:
„Veľmi nás potešila štedrosť a záujem Slovákov o túto situáciu. Naozaj, živo reagovali na kampaň, zapájali sa mladí, deti, umelci, ktorí svoj koncept či divadelné predstavenie venovali Sýrii. Spoločenstvá, komunity svojou účasťou na diskusiách so živým svedkom vojny v Sýrii, teraz ho vidíme na obrazovke, sýrskym arcibiskupom Mons. Antoinem Chahdom, ktorý v novembri 2018 navštívil sedem slovenských miest. A takisto rehoľné spoločenstvo svojimi modlitbami, ako aj stovky súkromných darcov, spoločenstiev, ktoré doteraz prispeli sumou vyše 95-tisíc eur, za čo im veľmi pekne ďakujeme. A kampaň stále pokračuje, aj najbližšou iniciatívou bude výstava Deti vojny.“
Iveta Gombošová:
„O čom bude táto výstava?“
Zuzana Švec-Billá:
„Výstava Deti vojny umožní ľuďom nahliadnuť do vojny v Sýrii očami detí. Čiže predstaví autentické vojnové skúseností detí pretavené do ich vlastných výtvarných diel a zároveň prostredníctvom príbehov s ich fotoreportážnymi fotografiami. Okrem toho výstava predstaví aj vybrané práce slovenských detí, ktoré sa zapojili do celoslovenskej súťaže deti pre Sýriu a tam dokázali naozaj stvárniť nádhernú emóciu, ktorou vyjadrili solidaritu so svojimi sýrskymi rovesníkmi a ich utrpením. Táto výstava bude predstavená 7. februára o 19. hodine v bratislavskom Quo Vadis. Výstava následne potrvá do 24. februára a v marci bude výstava putovať do vybraných slovenských miest v rôznych školách, farnostiach, centrách, firmách a uchádzači sa môžu ešte stále uchádzať o záujem o túto výstavu prostredníctvom emailu.“
Iveta Gombošová:
„Štandardne pri podobných zbierkach, alebo akákoľvek nadácia ak robí nejaké aktivity na pomoc iným, objavujú sa aj pochybnosti, alebo možno také provokácie, či je to teda reálne, skutočné, či sa pomáha presne tam, kde sa má. Ako viete možno obhájiť tú dôveryhodnosť, aby teda neboli tieto pochybnosti?“
Zuzana Švec-Billá:
„Nadácia ACN a pomoc trpiacej cirkvi má vlastne už vyše 70-ročnú tradíciu, čiže naozaj tam je to už overené vekmi. Tým, že priamo spolupracujeme s ľuďmi v terénoch a keďže vyše 5-tisíc projektov v 140-tich krajinách sveta, tak naozaj už také tie projektové veci máme veľmi vychytané, čiže naozaj tá podpora je veľmi vysoká a tým, že ľudia si to môžu aj priamo overiť cez aj transparentnú komunikáciu, aj priamo naozaj že máme spätnú väzbu z daných regiónov, kde ľudia vidíme, ako im tieto projekty, tá pomoc mení život k lepšiemu.“
Iveta Gombošová:
„Ďakujem za rozhovor.“


[Hore]
--------------------------------------

Hrozí evanjelickej cirkvi rozkol?

STV Jednotka

V evanjelickej cirkvi môže vzniknúť hlboký rozkol. Myslí si to nový generálny biskup Ivan Eľko. Nové vedenie si slovenskí evanjelici volili koncom minulého roka. Niektorí veriaci voľby spochybňujú a požadujú nové hlasovanie. Zbor biskupov v Pastierskom liste vyzval veriacich k jednote. Novovzniknutá Asociácia slobodných zborov to označila za vyhrážku.
Elena Senková, redaktorka: "Nové vedenie evanjelickej cirkvi je v úrade len pár týždňov, no už musí riešiť situáciu akú slovenská evanjelická cirkev ešte nezažila. Novovzniknutá Asociácia slobodných zborov tvrdí, že vzišlo z nelegitímnych volieb. Problémom je kandidačná porada pred voľbami, ktorá rozhodla o tom, kto bude kandidovať. Asociácia tvrdí, že rozhodla účelovo."
Jaroslav Mervart, predseda Asociácie slobodných zborov ECAV: "Jeden kandidát na kandidačnej porade vyraďoval svojho protikandidáta, ďalej došlo k tomu, že kandidačné porady nesplnili celkom to, čo sľubovali, to znamená, že mali skontrolovať občiansku bezúhonnosť kandidátov, mali skontrolovať to, či spĺňajú všetky zákonné podmienky a to sa nestalo."
Ivan Eľko, generálny biskup ECAV: "V minulom roku prebehli voľby presne podľa tých istých princípov, právnych a podľa ktorých v našej cirkvi sa volili, ak sa nemýlim minimálne od prvého januára 1994. Zasadlo kandidačné zasadnutie predsedníctiev seniorátov, jeden legálny orgán zostavil kandidátku, ktorá sa samozrejme nepáčila tým, ktorí boli z kandidátky legálnym spôsobom vylúčení."
Elena Senková: "Výsledky volieb časť cirkevných zborov napadla na cirkevnom súde a nebol ich dostatok. Aby sa žalobou súd mohol zaoberať, musí voľby napadnúť aspoň tridsaťdva zborov. Žaloba bola preto zamietnutá a nakoniec sa proti rozhodnutiu súdu nikto neodvolal."
Ján Bunčák, predseda Dištriktuálneho súdu ZD ECAV: "Voľby sú právoplatné a už sa nedajú zrušiť. Domnievam sa, že nie je v poriadku spochybňovanie týchto volieb, je to vlastne nerešpektovanie vôle väčšiny voličov."
Elena Senková: "Podľa nového generálneho biskupa spor vyvoláva bývalé vedenie. Asociácia to odmieta a tvrdí, že jej ide iba o návrat k lutherovmu učeniu. Aj keď generálny biskup hovorí o rozkole v cirkvi, na stranu asociácie sa zatiaľ pridalo len šesť cirkevných zborov. V evanjelickej cirkvi ich funguje približne tristodvadsať."


[Hore]
--------------------------------------

Deň zasväteného života

Rádio Lumen

Ján Pavol II. v roku 1997 ustanovil druhý február aj za deň zasväteného života. Dnes si ho pripomenuli aj rehoľníci a rehoľníčky Košickej arcidiecézy spolu so svojimi biskupmi. Košický arcibiskup Bernard Bober, pomocný biskup Marek Forgáč, rehoľníci, rehoľníčky, či členovia sekulárnych inštitútov sa spoločne stretli v dominikánskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie, kde začali deň zasväteného života svätou omšou. Viac už redaktor Martin Ďurčo: „Pojem zasvätený život vyjadruje všetky formy života, ktoré postupne vznikli v kresťanskom svete, ako odpoveď na Ježišovu výzvu k obráteniu a službe. Vo svojej homílii pre zasvätených košický pomocný biskup Marek Forgáč upriamil ich pozornosť predovšetkým na obetu. Tá je vlastná každému stavu, ale u zasvätených dostáva až špeciálny rozmer.“
Marek Forgáč, košický pomocný biskup: „Ježiš nám tu ukázal tým, že nás vykúpil, tak nám dal ten veľký dar vykúpenia a zároveň nám ukázal príklad, ako žiť tento život, že to je jediný pravý zmysel života vedieť sa obetovať, čiže to robí každý človek. Samozrejme, v zasvätenom živote sa zrieka všetkého, aby sa zasvätil Kristovi. Nechceme tým teraz nejako porovnávať alebo ktorá je väčšia alebo ktorá je krajšia, každá je veľká, ale toto je osobitný spôsob života, ktorým sa totálne zasväcujeme Kristovi. Zriekame sa mnohých darov, ktoré nám Pán Boh dáva, ktoré by sme mohli teda v živote mať a namiesto toho teda prinášame obetu pre celý tento svet.“
Martin Ďurčo: „Stretnutie pokračovalo prednáškami pre zasvätených, ktoré si pripravil otec biskup Marek Forgáč, salezián don Jozef Huscoň a sestra Hermína Matláková z Kongregácie milosrdných sestier svätého Vincenta.“
sestra Hermína Matláková, Kongregácia milosrdných sestier svätého Vincenta: „Nakoľko som bola v prípravnom tíme, ktorý mediálne podporoval blahorečenie Anky Kolesárovej, tak ma otec arcibiskup poprosil, aby som práve o tejto skúsenosti porozprávala rehoľníkom, že môže byť aj zasvätený angažovaný v médiach a môže túto prácu odviesť naozaj dobre a kvalitne.“
Martin Ďurčo: „Zasvätení si na týchto stretnutiach pochvaľujú predovšetkým možnosť stretnúť sa a oživiť dávne priateľstvá, ktoré často vedú aj k väčšej vzájomnej spolupráci. Hovorí augustinián Ján Juraj Pigula.“
Ján Juraj Pigula, augustinián: „V prvom rade je to taká oslava toho zasväteného života, potom je krásne stretnúť otca biskupa tak spolu v tomto spoločenstve a potom je toto stretnutie stále také povzbudzujúce. Tých, ktorí prídu sem a odovzdajú svoje svedectvo, tak sa povzbudíme navzájom a myslím, že tento charakter je tiež veľmi dôležitý.“
Júlia Kavecká: „Deň zasväteného života oslávili aj v Katedrále svätého Martina v Bratislave. Rehoľníci a rehoľníčky z rôznych kongregácií slávili svätú omšu s arcibiskupom Stanislavom Zvolenským. Po nej sa s ním stretli v Aule Benedikta XVI. na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte. Rehoľníci na stretnutí vyzdvihujú možnosť porozprávať sa a utužiť vzájomné spoločenstvo. Arcibiskup Zvolenský zasväteným poďakoval za ich službu a pripomenul im, že svojím životom ukazujú na Boha a na svoju túžbu po ňom. Nahrával Ján Heriban.“
Ján Heriban, redaktor: „Predseda KBS v homílii tiež povedal, že zasvätený život má zmysel len vo viere, že Ježiš Kristus je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi. Rehoľníci toto sprostredkovanie sprítomňujú.“
Stanislav Zvolenský, arcibiskup, predseda KBS: „Keby tomu tak nebolo, tak zvonka by zasvätený život mohol vyzerať len akoby taká určitá snaha prekonať nejaký hrdinským spôsobom prirodzené ľudské náklonnosti.“
Ján Heriban: „Deň zasväteného života je už dvadsaťpäť rokov sviatkom pre uršulínku sestru Samuelu. Hovorí, že v rodine mali až osem uršulínok. Priznáva však, že pôvodne bola zaľúbená, chcela sa vydať a mať veľa detí. Božie nasmerovanie v jej živote dnes vníma ako to najlepšie, čo sa jej mohlo stať.“
Sestra Samuela, uršulínka: „Dnes som dostala také krásne video, kde sme sa pýtali detí, že na čo sú rehoľné sestry medzi nami a jedna taká maličká, naozaj taká tretiačka povedala, že na to, aby bolo viac Boha na svete a veľmi sa ma to tak dotklo a tak som tú celú omšu aj tak prežívala.“
Ján Heriban: „Stretnutie rehoľníkov s arcibiskupom malo v hlavnom meste aj medzinárodný rozmer. Rehoľu verbistov zastupovali popri domácich aj bratia pochádzajúci zo zahraničia. Jedným z nich bol diakon Donni Sequera, pôvodom z Indie, ktorý zároveň asistoval pri svätej omši.“
Donni Sequera, diakon: „Keď som sa zobudil, bol som si vedomý, že je to, dneska je to deň zasvätenej osoby, tak som bol vďačný, ja som mal až radosť v svojom srdci, že Boh ma povolal na túto službu.“
Ján Heriban: „Podporiť zasvätené osoby prišli do bratislavskej katedrály aj ich známi z radov laikov.“


[Hore]
--------------------------------------

Aktivisti protestujú proti tomu, aby katolícka cirkev na Slovensku mala právo automaticky pripomienkovať návrhy zákonov

Rádio Slovensko

Aktivisti protestujú proti tomu, aby katolícka cirkev na Slovensku mala právo automaticky pripomienkovať návrhy zákonov. Na ministerstvo spravodlivosti doručili petíciu, ktorú za tri dni podpísalo tritisíc ľudí. Upozorňujú nielen na diskrimináciu ostatných cirkví, ale aj na článok ústavy, podľa ktorého sa štát neviaže na žiadne náboženstvo. Konferencia biskupov na kritiku reaguje, že zákony pripomienkuje pravidelne a o ich výhradách v konečnom dôsledku stále rozhodujú ich predkladatelia.
Marián Kukelka, redaktor: "Predstavitelia Inštitútu ľudských práv, ktorý petíciu iniciovali upozorňujú, že cirkev chce do zákonov zasahovať neadekvátne. Ako príklad uvádzajú nesúhlas katolíckych biskupov, aby sa zviera už nepovažovalo za vec. Riaditeľ inštitútu Peter Weisenbacher je presvedčený, že Konferencia biskupov Slovenska by tak získala neadekvátne postavenie pri tvorbe zákonov.
Peter Weisenbacher: "Bola by to diskriminácia voči tým ostatným organizáciám, ktoré by museli vyzbierať minimálne päťsto podpisov."
Marián Kukelka: "Rezort spravodlivosti zopakoval, že v návrhu zákona o pripomienkovom konaní len vyšiel v ústrety žiadosti najväčšej slovenskej cirkvi. Podľa hovorkyne Zuzany Drobovej sa budú zaoberať všetkými pripomienkami."
Zuzana Drobová: "Vyjadrovali sa k zákonom aj doteraz, takže nepovažujeme to za nejakú kauzu. Bol to skôr taký ústretový krok."
Marián Kukelka: "Najväčšia slovenská cirkev výhrady aktivistov rešpektuje. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara."
Martin Kramara: "Nie celkom vždy nám bolo umožnené pripomienky podať, alebo sa vyskytli prípady, keď sme nestihli zareagovať včas. Treba však podotknúť, že aj keby návrh prešiel, nič zásadné sa nemení. O vzatí, či nevzatí našich pripomienok do úvahy bude vždy rozhodovať druhá strana. Ani právnik VIA IURIS Peter Wilfling si nemyslí, žeby takáto zmena výrazne ovplyvnila legislatívny proces."
Peter Wilfling: "Ide skôr o také symbolické zvýraznenie významu Konferencie biskupov Slovenska. V takom prípade by ale aj ostatné cirkvi mali byť nejak zahrnuté."
Marián Kukelka: "Výhrady má aj druhá najväčšia náboženská skupina na Slovensku. Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Ivan Eľko."
Ivan Eľko: "Nás nikto neinformoval, celé je to pre nás prekvapenie, keď už Konferencia biskupov Slovenska by bolo paralelne aj Ekumenická rada cirkví."
Marián Kukelka: "Rovnoprávne postavenie žiada aj Zväz židovských náboženských obcí. Marián Kukelka, RTVS."


[Hore]
--------------------------------------

Sviatok obetovania Pána

Rádio Lumen

Na štyridsiaty deň po Vianociach slávi cirkev Sviatok obetovania Pána, ľudovo nazývaný Hromnice. Pripomína udalosť, keď Mária a Jozef priniesli malého Ježiška do Jeruzalemského chrámu, aby ho odovzdali Bohu. V kostoloch sa dnes požehnávajú aj hromničné sviece. Viac o dnešnom sviatku povie redaktor Pavol Jurčaga: „Evanjeliový úryvok na Sviatok obetovania Pána je z Lukášovho evanjelia z druhej kapitoly dvadsiaty druhý a štyridsiaty verš. Viac o tejto biblickej udalosti hovorí profesor František Trstenský zo Spišskej kapituly.“
František Trstenský, Spišská kapitula: „Teraz sa končí obdobie starého zákona, končí sa čas čakania. Starozákonné bdenie táto vigília už nie je viac potrebná, lebo prichádza nový deň, svetlo, ktorým je mesiáš Ježiš Kristus. Aj to vyjadruje požehnanie a procesia so sviečkami, ktoré sa v našich chrámoch konajú na Sviatok obetovania Pána.“
Pavol Jurčaga: „Zvláštnosťou dnešného sviatku je požehnanie sviec pred svätou omšou. Tie symbolizujú prítomnosť Ježiša Krista, svetla sveta. Hovorí farár banskobystrickej katedrály Ján Krajčík.“
Ján Krajčík, farár banskobystrickej katedrály: „Aj my sme sa tu zišli z podnetu Ducha svätého a spoločne pôjdeme do Božieho chrámu stretnúť sa s Kristom. Nájdeme ho a spoznáme pri lámaní eucharistického chleba.“
Pavol Jurčaga: „Simeon veril Božiemu prísľubu, že uvidí potechu Izraela. Boh je verný svojim sľubom. O dnešnom sviatku hovorí aj liturgista Štefan Fábry.“
Štefan Fábry, liturgista: „Sviatok obetovania Pána, nazývaný aj Hromnice ideovo patrí do okruhu Vianočných sviatkov a slávi sa na štyridsiaty deň po Vianociach. Všetci vykladajú úryvok evanjelia o tom, ako na štyridsiaty deň Jozef a Mária priniesli Pána do chrámu, ako sa s ním stretli Simeon a prorokyňa Anna, čo povedali, keď uvideli Pána a o obeti, ktorú priniesli rodičia.“


[Hore]
--------------------------------------

Slávenie Fatimskej soboty na Starých Horách

Rádio Lumen

Bohu zasvätení kňazi, rehoľníci a rehoľné sestry pôsobiaci v Banskobystrickej diecéze sa stretli s diecéznym biskupom Mariánom Chovancom na Starých Horách v rámci slávenia Fatimskej soboty. Svätú omšu sme v Rádiu Lumen odvysielali v priamom prenose. Sumarizuje redaktor Pavol Jurčaga: „Program na Starých Horách zabezpečoval dekanát Banská Štiavnica. Pred svätou omšou nechýbala modlitba posvätného ruženca. Slávnostnú svätú omšu celebroval diecézny biskup Marián Chovanec. Liturgia začala obradom požehnania sviec.“
Marián Chovanec, diecézny biskup: „Vypočuj prosby svojho ľudu, posväť tieto sviece, ktoré ponesieme v sprievode na tvoju oslavu a veď nás cestou čností, aby sme vošli do svetla večnej slávy skrze Krista, nášho Pána.“
Pavol Jurčaga: „Hlavný celebrant pripomenul aj dvadsiaty tretí deň zasväteného života v konkrétnosti pre banskobystrickú diecézu.“
Marián Chovanec: „V súčasnosti v banskobystrickej diecéze účinkuje desať ženských rehôľ a spoločností zasväteného života a zároveň desať mužských rehôľ a spoločností zasväteného života. Spolu je to viac ako 250 zasvätených mužov a žien. To už je hotová armáda. Keďže máme toľkoto zasvätených, to môže sa posväcovať celá naša diecéza a celé naše Slovensko.“
Pavol Jurčaga: „Na záver svätej omše si prítomní rehoľníci obnovili svoje zasvätenie pred najsvätejšou sviatosťou oltárnou.“
Rehoľníčka: „Preto ťa aj my prosíme, daruj svojim služobníkom a služobníčkam chápavé a múdre srdce, aby sme vedeli správne slúžiť svojmu ľudu a rozlišovať medzi dobrým a zlým. Utváraj z nás osoby, ktoré budú chápať seba aj ľudí okolo nás.“


[Hore]
--------------------------------------

Zasadnutie subkomisie KBS pre katolícke školy

Rádio Lumen

V Banskej Bystrici zasadala subkomisia Konferencie biskupov Slovenska pre katolícke školy, na čele s jej predsedom arcibiskupom Bernardom Boberom. Členovia sa zhodli, že systém prerozdelenia žiakov do prvých ročníkov stredných škôl krajskou samosprávou je nesprávny a nespravodlivý. Legálne totiž umožňuje diskrimináciu katolíckych škôl, aj škôl iných, než štátnych zriaďovateľov. Znalci sa preto uzniesli presadzovať legislatívnu zmenu, aby krajská samospráva určovala počty žiakov len vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Pokiaľ táto legislatívna zmena nebude uskutočnená, znalci budú presadzovať spoluprácu pri tvorbe hodnotiacich kritérií na určovanie počtu žiakov prvých ročníkov stredných škôl v budúcom školskom roku, s predstaviteľmi VÚC-ky a Asociáciou súkromných škôl. Arcibiskup Bober by sa chcel o problémoch rozprávať aj priamo s ministerkou školstva. Chce ju požiadať o prizývanie do pracovných skupín na tvorbu legislatívnych noriem.

[Hore]
--------------------------------------

Medzinárodný deň modlitby a povedomia o obchodovaní s ľuďmi

Rádio Lumen

Slovenská katolícka charita cez projekt Stop obchodovania s ľuďmi ponúka možnosť, zapojiť sa do modlitieb všetkých záujemcom, ktorým nie je ľahostajné, keď sa z človeka stáva biznis. Ide o celosvetovú modlitbu, ktorú na základe výzvy pápeža Františka charita iniciuje. Modlitby budú ôsmeho februára. Pokračuje redaktor Ondrej Rosík: „Iniciatíva je reakciou na výzvu pápeža Františka, ktorý vyhlásil ôsmy február za medzinárodný deň modlitby a povedomia o obchodovaní s ľuďmi. Hovorí Anna Bartošová, právnička z projektu Stop obchodovaniu s ľuďmi.“
Anna Bartošová, právnička z projektu Stop obchodovaniu s ľuďmi: „On si bol vedomý toho, že existuje množstvo iniciatív na celom svete, množstvo organizácií, ktoré sa venujú boju proti obchodovaniu s ľuďmi ale on chcel upriamiť pozornosť na to, že netreba zabúdať na modlitbu ako silný nástroj pomoci.“
Ondrej Rosík: „Iniciatíva je celosvetová. Slovenská katolícka charita ju organizuje po piatykrát. Pokračuje Anna Bartošová.“
Anna Bartošová: „My sa modlíme aj za konkrétnych klientov, s ktorými aj pracujeme a potom vnímame, že naozaj sa tie životy, hej, v tomto období posúvajú viac dopredu.“
Ondrej Rosík: „Ôsmeho februára je liturgická spomienka na svätú Josefínu Bakhitu. Bola otrokyňou, pochádzala z južného Sudánu. Obchodníci s otrokmi ju uniesli, keď mala deväť rokov.“
Anna Bartošová: „Prešla viacerými obchodníkmi a skutočne zakúsila neľudské, kruté zaobchádzanie, na tele jej bolo vyrezaných stoštyridsaťštyri jaziev, ktoré jej vysypali soľou. Potom sa dostala do Talianska, bolo jej umožnené študovať a po čase ona v sebe pocítila volanie k rehoľnému životu a stala sa sestrou kamoziankou.“
Ondrej Rosík: „Projekt Stop obchodovaniu s ľuďmi oslávil desať rokov svojej existencie. Za ten čas pomohli pracovníci takmer sto obetiam. Ak sa chcete zapojiť do modlitieb za obete obchodovania s ľuďmi, informácie nájdete na webovej stránke obchodsludmi.sk.“


[Hore]
--------------------------------------

Pápež navštívi Spojené arabské emiráty

Rádio Lumen

Svätý Otec František sa už zajtra vydá na svoju ďalšiu apoštolskú cestu tentokrát do arabského sveta. Ako vôbec prvý pápež v histórii zavíta do Spojených arabských emirátov. Hlavným cieľom jeho trojdňovej návštevy je medzináboženské stretnutie v Abú Zabí na tému ľudského bratstva. Tomu zodpovedá aj motto cesty, ktoré tvoria slová svätého Františka z Assisi Urob ma nástrojom svojho pokoja.

[Hore]
--------------------------------------

Zomrel Imrich Kružliak

Rádio Lumen

Vo veku 104 rokov zomrela osobnosť slovenského povojnového exilu, politik, krajanský pracovník, organizátor kultúrneho a politického života, redaktor, publicista, básnik, spisovateľ, historik a prekladateľ Imrich Kružliak. Informoval o tom predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí a riaditeľ Slovenského domu v Prahe Vladimír Skalský: „Je to človek, ktorý za tých dlhých 104 rokov svojho života naozaj prežil tie zložité zákruty slovenských dejín a myslím si, že za ten čas v nich obstál so cťou, i s tým, že napríklad prehodnotil niektoré veci na sklonku svojho života, hoci ako veľmi mladý človek nejakým spôsobom spolupracoval aj s tým režimom Slovenského štátu, myslím, že neskôr veľmi jednoznačne dokázal, že je veľkým demokratom. Pôsobil konieckoncov aj ako poradca prvého slovenského prezidenta pána Kováča.“
Júlia Kavecká: „Imrich Kružliak bol jedným z najaktívnejších katolíckych študentských lídrov zo Svoradova. Od roku 1938 pracoval v Slovenskej lige. Najskôr ako organizačný a literárny tajomník a redaktor, neskôr ako správca a generálny tajomník. Bol medzi prvými exilovými pracovníkmi, ktorí sa po páde komunistického režimu vrátili na Slovensko. Zasadzoval sa za vytvorenie samostatnej demokratickej Slovenskej republiky.“


[Hore]
--------------------------------------

Knižná publikácia o biskupovi Štefanovi Moyzesovi

Rádio Lumen

Banskobystrický biskup Štefan Moyzes je pre mnohých Slovákov nepoznanou a často aj nedocenenou osobnosťou z histórie. Zhodli sa na tom historici počas uvedenia do života zborníka z konferencie o tomto biskupovi. Štefan Moyzes bol prvým predsedom Matice slovenskej a výnimočným biskupom Banskobystrickej diecézy v rokoch 1851 až 1869. Viac informácií dodáva redaktor Ivo Novák: „Podľa Jána Goliana, diecézneho archivára Biskupského úradu v Banskej Bystrici, bol biskup Moyzes múdrym biskupom, ktorý dával príležitosť mnohým perspektívnym a mladým kňazom.“
Ján Golian, diecézny archivár Biskupského úradu v Banskej Bystrici: „Veľmi dôveroval a videl veľkú budúcnosť v mladých ľuďoch a vidno to v mnohých jeho nazvem to projektoch, najrukolapnejšie na takej jeho reforme seminára.“
Ivo Novák: „Patril medzi popredné osobnosti národného hnutia v devätnástom storočí. Vysvetľuje Rastislav Molda, historik Liptovského múzea v Ružomberku.“
Rastislav Molda, historik Liptovského múzea v Ružomberku: „Moyzes je známy hlavne vďaka jeho spätosti s Maticou. A vlastne tie všetky jeho aktivity, ktoré pre tú Maticu spolu aj s ... Kuzmánym vykonali, tak prekryli všetky ostatné.“
Ivo Novák: „Nová knižná publikácia je zborníkom z konferencie, ktorá sa konala v roku 2017 pri príležitosti dvestodvadsiateho výročia narodenia biskupa Moyzesa. Hovorí historička Stredoslovenského múzea Erika Maliniaková.“
Erika Maliniaková, historička Stredoslovenského múzea: „Je zhutnením všetkých príspevkov autorov, ktorí aj na konferencii boli, ale ktorí sa aj ospravedlnili.“
Ivo Novák: „Ešte predtým, ako sa Štefan Moyzes stal biskupom, bol aktívny v chorvátskom prostredí, kde bol významnou postavou národného hnutia. Viac dodáva historička, Alica Kurhajcová na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela.“
Alica Kurhajcová, historička Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela: „Prežil asi jednu tretinu svojho celého života v Záhrebe. Dá sa povedať, že až polovicu takého svojho veľmi aktívneho života.“
Ivo Novák: „Biskup Štefan Moyzes sa okrem iného významne pričinil aj o vybudovanie gymnázia v Banskej Bystrici alebo o založenie Spolku svätého Vojtecha.“


[Hore]
--------------------------------------

Rozlúčili sa s kňazom, ktorý bol najstarším členom PTP na Slovensku

myhornanitra.sme.sk

Za bývalého režimu bol prenasledovaný, no nezatrpkol. Jeho spomienky sú vzácnosťou. Spomínal si často aj na to, ako kopali hrob Gottwaldovi.
Mons. Cyril Šujak a rozlúčka s ním
DOLNÁ MARIKOVÁ. Na pohreb honorárneho kanonika Nitrianskej kapituly Cyrila Šujaka prišlo minulý týždeň veľké množstvo veriacich aj duchovných. Spomínajú na neho s láskou. Nitriansky biskup Viliam Judák povedal, že svojím prístupom k životu a trápeniu bol vzorom pre mnohých kňazov. Povedal tiež, že mal veľmi rád svoju rodnú dedinu.
Spomienky obyvateľov
Obyvatelia Dolnej Marikovej mali veľmi radi duchovného Cyrila Šujaka. Jozef Šujak hovorí, že v minulosti nastala aj doba, keď režim prenasledoval kňazov a výnimkou nebol ani ich pán kanonik. „Pre prenasledovanie nemal život veru ľahký. Prežil, a pán Boh mu nakoniec dal dožiť sa vysokého veku. Škoda len, že nie až tej stovky,“ povedal pán Jozef. Dodal, že aj jeho samého veľmi teší, že si v Dolnej Marikovej prišiel dožiť svoj seniorský vek.
„Veľmi zlatý, doslova svätý človek. Jeho kázne boli krásne,“ vyznala sa pani Emília s tým, že slúžil omše, aj keď bol už na dôchodku.
Práce v hoteli, ktorý vyhodili do vzduchu
Peter Sandtner, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska, hovorí, že život nemal Cyril Šujak ľahký. Kňazské poslanie dlho nevykonával. Už v roku 1951 musel narukovať do pomocných technických práporov (PTP). Sandtner tlmočil niektoré z jeho spomienok.
Spomenul, že Cyril Šujak hovoril, že s nimi zaobchádzali ako s väzňami. Už pri nástupe ich desiatnik privítal slovami, kde ich označil za vyvrheľov ľudskej spoločnosti.
Po trojtýždňovom výcviku nasadili príslušníkov PTP na opravu hotela Moskva, teraz hotel Pupp v Karlových Varoch. „Nejakí diverzanti ho podmínovali, a to práve keď tam komunisti oslavovali Stalinove narodeniny. Štvrté poschodia vyhodili do vzduchu. Veliteľ tamojšej posádky privítal príslušníkov PTP slovami – Reakce to zavinila, reakce to spraví! – tlmočil spomienky duchovného Šujaka Sandtner.
Hovorili im, že budú v práporoch, kým nezomrú
Do práporov PTP rukovali väčšinou mladí chlapci, ktorí boli vo veku brancov. Väčšinou bohoslovci alebo synovia kulakov, inteligencie, študenti. Cyril Šujak však narukoval už ako kňaz. „Muž, ktorý bol oveľa starší ako ostatní, čo bolo dosť výnimočné. Hovorilo sa, že tam budú, možno pokiaľ nezomrú, že ich vyvezú do Sovietskeho zväzu, kde mali stavať vojnou zničené mestá. Zabránila tomu smrť Stalina a Gottwalda,“ vrátil sa do minulosti Peter Sandtner.
Nakoniec kopali hrob Gottwaldovi
Cyril Šujak sa dostal ešte na mnohé iné stavby. Na čo však zvlášť spomínal, bola stavba mauzólea Klementa Gottwalda na Vítkove v Prahe, v miestach Národného pamätníka oslobodenia.
„Donútili ich, aby krompáčmi a zbíjačkami devastovali prekrásne mozaiky – výjavy z českých dejín, ktorými bol pamätník vyzdobený. Českí kňazi pritom vraj plakali. V skale pod dlažbou museli vyhĺbiť 4 metre hlbokú miestnosť, v ktorej mal byť uložený katafalk s pozostatkami Gottwalda,“ tlmočil spomienky Sandtner.
Dodal, ako duchovný Šujak zvykol k tejto spomienke ešte poznamenať, že robili službu hrobárov. Gottwald vraj chcel pochovať ich, ale nakoniec hrob kopali oni jemu.
Vždy pozitívne mysliaci človek
Cyril Šujak bol podľa ľudí, čo ho poznali, vždy pozitívne mysliaci človek. Nebol zatrpknutý. „Taká je väčšina našich členov, čo si veľmi vážim. Práve toto pozitívne myslenie mu dávalo silu prežiť všetko nepríjemné, čo mu život priniesol,“ dodal Sandtner.
S úctou si na neho zaspomínal na pohrebe v Dolnej Marikovej aj nitriansky biskup Viliam Judák. „Aj napriek tomu, že prežil veľa utrpenia a utláčania pre vieru, zachoval si zdravý kresťanský optimizmus a vždy bol veľkým povzbudením aj pre mladých kňazov. Určite aj pre svojich veriacich na všetkých miestach, kde pôsobil.“ Dodal, že aj v Kolároviciach, kde zotrval 42 rokov, na neho spomínajú s veľkou láskou. Vždy sa však hlásil k Dolnej Marikovej, aj sa rozhodol, že tu strávi posledné roky svojho života.
„Niekoľkokrát som ho tu aj navštívil. Bol to človek, ktorý mal naozaj otvorené srdce pre všetkých, ale nikdy netajil, odkiaľ pochádza. Rodnú dedinu mal veľmi rád,“ zhodnotil Judák.
Mons. Cyyril Šujak
Mons. Cyril Šujak z Dolnej Marikovej sa narodil 17. 6. 1919. V roku 1942 vstúpil do kňazského seminára v Nitre, kde v roku 1944 prežil bombardovanie sovietskymi lietadlami. Bomba padla na drevenú hradu kaplnky, na ktorej explodovala, práve keď sa bohoslovci modlili krížovú cestu. Našťastie, nikto nebol zranený. Za kňaza bol vysvätený 15. 6. 1947. Kaplánom bol v Terchovej a Soblahove. Tri roky strávil v pomocnom technickom prápore.
Po prepustení 1. 5. 1954 bol kaplánom v Krásne nad Kysucou, vo Valaskej Belej, Veľkom Rovnom a v Považskej Bystrici. Od roku 1959 bol správcom farnosti v Kolároviciach, kde pôsobil 42 rokov.
Od roku 2001 žil na odpočinku v Dolnej Marikovej. Požadovanú spoluprácu so štátnou bezpečnosťou zásadne odmietal.
V roku 2006 bol vymenovaný za honorárneho kanonika Nitrianskej kapituly a v roku 2018 za pápežského kaplána. Bol členom Konfederácie politických väzňov Slovenska a najstarším žijúcim bývalým príslušníkom PTP. Zomrel 18. 1. 2019 . Pochovali ho 23. 1. 2019 v Dolnej Marikovej. Autor: Bernadetta Pitoňáková


[Hore]
--------------------------------------

Kandidát kresťanov, ktorý celý život spolupracoval s občianskou spoločnosťou

aktuality.sk

Bojoval s komunizmom, s mečiarizmom, aj za Róberta Bezáka. Ak bolo treba, vyhranil sa i voči najbližším. Tak, aby ho netlačilo svedomie. Dnes kandiduje na post prezidenta tretíkrát a mnohí kričia „nie“. František Mikloško.
„Zoznámim ťa s jedným pánom,“ hovorí Františkovi v električke starší brat Jozef. Vzadu vo vozni stál muž v zelenom kabáte. Vyzeral, že je nový, on však len 14 rokov visel nedotknuto v skrini.
Majiteľ kabáta bol vo väzení. Bol to Vladimír Jukl.
Jukla ako člena kresťanského spoločenstva Rodina ŠtB odsúdila, uväznila a mučila. Keď ho pustili, založil Tajnú cirkev, nelegálne cirkevné štruktúry, ktoré do podzemia zatlačil rigidný komunistický režim.
Keď raz po omši oslovil kamarát aj Mikloška, neváhal a šiel, spomína Mikloško v rozhovore s Jánom Štrasserom (Rozhovory o dobe a ľuďoch, Slovart, 2016).
Ako o ňom napísal novinár Jaroslav Daniška, Mikloško žil v komunite, ktorá komunizmus porazila dlho pred jeho koncom.
Viera a rozum a politika
Mikloško bez hlbokej viery nie je Mikloškom, napriek (či vďaka tomu) sa vedel vymedziť aj voči Cirkvi, byť zároveň plne jej súčasťou a nahliadať na ňu i kriticky.
„Keď prišla sloboda, cirkev sa svojim videním sveta vrátila pred zánik demokracie vo februári 1948. Pre túto dobu nevygenerovala osobnosti,“ hovorí Štrasserovi.
Cirkev podľa Mikloška slobodu nezvládla.
Bol to on, kto sa najviac angažoval v prípade arcibiskupa Bezáka a viacerých z katolíckeho prostredia tým vyrušil.
„Mám silné liberálne cítenie, pokiaľ ide o rešpektovanie postojov a názorov iných ľudí. No keď sa siaha na kresťanstvo, musím sa ozvať.“ Podľa Mikloška existujú témy, o ktorých sa nediskutuje.
Svedomie verzus kompromis
Bolo to v roku 2006, keď sa traja ministri za KDH zdvihli a podali demisiu.
Situácii predchádzalo rokovanie o Zmluve o výhrade vo svedomí. Dzurinda na čele SDKÚ dostal ako premiér zo strany KDH ultimátum – buď zmluvu predloží na najbližšie rokovanie vlády, alebo strana z koalície odíde. Dzurinda KDH vyhovieť odmietol. Vláda padla.
„Bol to vrcholný moment KDH,“ vraví dnes Mikloško a odvoláva sa na európske kresťanské strany, ktoré boli vo vážnych morálno-etických otázkach v parlamente porazené. Spojili sa proti nim socialisti s liberálmi či zelenými a prehlasovali ich.
„Kresťanské strany sa k tomu postavili alibisticky – my nič, my sme za to nehlasovali, z vlády však neodchádzame.“
Podľa Mikloška tak napokon prišli o svoju identitu.
„Výhrada vo svedomí neznamená vnucovať niečo iným. Práve naopak. My len bránime ľudí, ktorí majú vykonať niečo, čo je v rozpore s ich svedomím. Pre KDH to bola zásadná vec,“ dodáva.
Na otázku, či by dnes podporil zákon za sprísnenie interrupcí, odpovedá áno.
Vraví mu tak svedomie, akokoľvek dnes téma triešti emócie a minimálne v médiách nenahráva politické body.
Prípad Čarnogurský
„Ján Čarnogurský, Vladimír Palko, Peter Zajac,“ menuje dnes Mikloško svojich blízkych priateľov. Poznajú sa desiatky rokov.
Čarnogurský a Mikloško sú tesne previazaní spoločnou politickou minulosťou. Spoznali sa v roku 1981, stmelil ich disent, KDH a boj proti mečiarizmu.
Mikloško volil Čarnogurského aj v posledných prezidentských voľbách.
Je to však práve Čarnogurského rusofília, ktorej sa dnes, v čase hybridnej vojny, mnohí desia. A ktorá vrhá tieň na jeho nespochybniteľnú historickú úlohu.
„Sú Putin a Čarnogurský hodnotovo kompatibilní?“ Čarnogruský podľa Mikloška chápe politiku mocensky, nikdy by však nerobil to, čo Putin. Na to je priveľký intelektuál.
„Som presvedčený, že keby došlo k ohrozeniu demokratických hodnôt na Slovensku, Čarnogurský by sa postavil aj proti Putinovi,“ odpovedá Štrasserovi.
V druhom kole prezidentských volieb podporil Mikloško Andreja Kisku.
Pod povrchom
Pochádza z Nitry, ako sám vraví, z „fajnovej“ rodiny. Mama i otec boli učitelia. O intelektuálny rozmer nebola núdza, rovnako ako o pozornosť režimu. Ako praktizujúci katolíci boli v optike ŠtB vždy, mama mala radšej zbalené.
František Mikloško je najmladší zo štyroch detí, riady aj vďaka tomu umýval len raz. Vyštudoval matematiku, 12 rokov pôsobil na Ústave technickej kybernetiky. Aj keď veľkú časť života bol súčasťou politického prostredia mladého Slovenska, výber štúdia neľutoval nikdy. Ako vraví, matematika ho naučila logicky myslieť a písať.
Neskôr, až do zlomového roku 1989, pracoval striedavo ako robotník. To však bola len jedna línia jeho život, tá oficiálna, súzniaca s režimom. To zaujímavejšie bolo pod povrchom, v Tajnej cirkvi.
Homo politicus? Skôr človek s poslaním
V nelegálnych cirkevných štruktúrach sa Mikloško naplno angažoval až do novembra 1989. Písal a distribuoval samizdat, stál za organizáciou Sviečkovej manifestácie. Keď o rok nato režim padal, stal sa členom Koordinačného výboru VPN. Neplánoval to. Do politiky ho zavolal Ján Budaj.
Mikloško prešiel v roku 1992 z VPN do KDH, hnutia, ktoré mu bolo vždy hodnotovo bližšie. Poslancom bol takmer 20 rokov.
František Mikloško politikou, verejným životom, žije. Na prezidentský úrad kandidoval v roku 2004 i 2009, za koalíciu NOVA, KDS a OKS sa uchádzal o post v Európskom parlamente.
Mikloško sa nikam netlačil sám, nehnali ho politické ambície, skôr oddanosť a lojalita viere a krajine. Ako predseda SNR sa zasadil o deklaráciu, ktorá sa ospravedlňovala za vojnové perzekúcie Slovenska voči Židom či Nemcom, spolu s Bélom Bugárom zohral svoju úlohu aj v urovnávaní vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi.
Homo politicus. Nie však egom, ale dušou. Dnes sa mu vyčíta, že kandiduje tretíkrát.
Na oboch nohách
Akého prezidenta dnes potrebuje Slovensko? Názory sa rôznia, v čom sa zhodnú, je fakt, že by to mal byť v prvom rade demokrat, v druhom človek, ktorý dokáže tíšiť súčasnú turbulentnú spoločnosť.
"Prezident by mal byť prienikom konzervatívneho a liberálneho sveta," vyhlásila Veronika Remišová z hnutia OĽaNO. “Má pravdu, musí to byť niekto, kto spája,” hovorí Peter Zajac. “Ak to má byť prezident slušného Slovenska, nemôže to byť len konzervatívny, alebo len liberálny kandidát. To nestačí.”
Mikloško je kresťanský kandidát, ktorý celý život spolupracoval s občianskou časťou spoločnosti. Prepájal kresťanský a občiansky disent, vo Sviečkovej manifestácii sa zasadil za náboženské a občianske práva. Bol človekom ako VPN, tak i KDH.
Podľa Zajaca je tak najlepším svorníkom medzi novembrom 1989 a súčasnosťou.
„Ako človek Novembra bol jeden z prvých, ktorého organizátori protestov Za slušné Slovensko vyzvali, aby vystúpil s prejavom – Mikoško vytvára oblúk cez celých tých tridsať rokov,“ hovorí Zajac. „Iného takého človeka na Slovensku nepoznám.“
Tridsať rokov po
„Dnes sme štátom, v ktorom sa po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej preukazne dokázalo prepojenie najvyšších politických štruktúr s mafiou a s ľuďmi, ktorí používajú mafiánske metódy,“ hovorí Mikloško.
„V tomto zmysle sme dnes preukázateľne mafiánskym štátom,“ odpovedá na otázku o súčasnom stave krajiny.
Mikloško má dnes 71 rokov a opäť sa uchádza o prezidentské kreslo.
Do volieb šiel akoby mimovoľne, prijal výzvu blízkeho okolia a s ňou i všetky tie, ktoré dnes trápia Slovensko. Naplno sa však do kampane, do boja o prezidentské kreslo, nevložil. Opäť.
Vyčítať mu možno počet kandidatúr, vyšší vek či absentujúcu kampaň, ktorá by hýbala ľuďmi a verejným priestorom, no jeho život nie.
Slovensku chronicky chýbajú osobnosti, ľudia s pevným názorom a integritou, ktorú vyskúšal čas. František Mikloško tou osobnosťou bezpochyby je.
Autor: Iva Mrvová


[Hore]
--------------------------------------

Pápež bude prepisovať dejiny: Prvý krát navštívi Arabský polostrov

cas.sk

Nadchádzajúca trojdňová cesta pápeža Františka do Spojených arabských emirátov sa označuje za míľnik medzicirkevných vzťahov. Pôjde o prvý prípad, keď sa pápež postaví na pôdu Arabského polostrova.
Apoštolský vikár Paul Hinder, zodpovedajúci za oblasť južnej časti Arabského polostrova, cestu označil za ďalší krok v rozvoji vzťahov medzi katolíckou cirkvou a moslimským svetom. V emirátoch, ktoré spadajú do Hinderovej právomoci, žije podľa odhadov zhruba milión kresťanov, z ktorých tri štvrtiny sú katolíci. Pápeža, ktorý do emirátov dorazí v nedeľu, privíta korunný princ emirátu Abú Zabí šejk Muhammad bin Zájdi Nahajána. Program návštevy je sústredený do Abú Zabí, kde sa nachádza hlavné sídlo apoštolského juhoarabského vikariátu, ktorý zahŕňa okrem SAE aj Omán a Jemen.
V SAE, tvorených siedmymi emirátmi, sa nachádza deväť katolíckych kostolov, ďalšie štyri sú v Ománe. Vyznávači kresťanstva začali prichádzať vo veľkom počte po objavení ropy, prvý katolícky kostol začal v Abú Zabí fungovať v roku 1965. Objavenie ropy prinieslo rýchly ekonomický rozvoj, čo priviedlo milióny cudzincov najrôznejších profesií - od úradníkov po stavebných robotníkov. SAE sú domovom deviatich miliónov ľudí, z ktorých osem miliónov sú cudzinci. Tretinu občanov - 3,3 milióna - tvoria Indovia. V Dubaji majú hinduistický chrám a ďalšie sa stavajú v Abú Zabí. V katolíckej komunite patrí priestor Indom, ale najmä Filipíncom. Panovníci SAE v minulosti vždy katolícku komunitu podporovali, často darmi v podobe pôdy určenej na výstavbu kostolov.
SAE sú však krajín moslimov a táto pomoc kresťanom má svoje medze. Snažiť sa získavať nových veriacich k inému náboženstvu než islamu je nelegálne. Oficiálnym náboženstvom je islam, čo garantuje ústava. K prestupu na islam sú k dispozícii formuláre na vládnych webových stránkach, vzdať sa islamu a prejsť na inú vieru je však nelegálne. Odpadlíctvo zákon trestá aj smrťou. Z týchto dôvodov sú napríklad kríže dubajského kostola sv. Marie ukryté za obvodovou stenou.
Bohoslužby sa neoznamujú zvonmi, zatiaľ čo v prípade mešít sa ku každému modleniu vyzýva z megafónov, čo je aj prípad mešity stojacej naproti kostola sv. Márie. Napriek tomu nie sú kresťania v SAE vystavení násiliu, aké poznajú tí v Sýrii alebo Iraku či koptovia v Egypte. V pondelok František navštívi Veľkú mešitu v Abú Zabí a zúčastní sa súkromnej schôdzky s moslimskou radou starších. Bude tiež na mezicirkevnom stretnutí v Abú Zabí, kde bude rokovať so sunnitskými predstaviteľmi. Chce sa stretnúť tiež s veľkým imámom egyptskej mešity Al-Azhar šejkom Ahmadom Tajibom, považovaným za hlavu sunnitského islamu.
V utorok o 10:30 miestneho času (7:30 SEČ) odslúži v Zajdovom športovom stredisku omšu, na ktorej sa očakáva 135.000 ľudí. Na programe má ďalej návštevu kostola sv. Jozefa a so šejkom Muhammadom chce hovoriť o téme ľudského bratstva a mieru a tiež o znášanlivosti cirkví. "Pápež je realista a vie, že v čase poznačenom migráciou sa musia ľudia učiť žiť spoločne, či už kresťania medzi moslimami, moslimovia medzi kresťanmi alebo oboje medzi neveriacimi, musíme sa naučiť existovať spolu," povedal Hinder k poslaniu pápežovej cesty.


[Hore]
--------------------------------------

Mal by byť guvernér New Yorku Andrew Cuomo exkomunikovaný?

postoj.sk

Nový zákon katolíckeho guvernéra Cuoma ide ešte ďalej ako rozhodnutie Najvyššieho súdu USA Roová vs. Wade. Cirkev niečo musí urobiť.
V marci 1970 zákonodarný zbor štátu New York zrušil protipotratový zákon, ktorý bol platný od roku 1830. Tento zákon tesne prešiel vďaka podpore niekoľkých zákonodarcov zo silne katolíckych okresov, ktorí boli potom v novembrových voľbách porazení za odpad od viery.
V tých časoch mala Katolícka cirkev v New Yorku morálnu autoritu a newyorský arcibiskup, kardinál Terrence Cooke, sa nebál použiť túto moc vo verejnom priestore.
Kardinál Cooke viedol kampaň za zrušenie zákona povoľujúceho neobmedzené potraty až do 24. týždňa. V máji 1972 tak štátny zákonodarný zbor aj urobil a obnovil zákon z roku 1830.
Žiaľ, krátko nato guvernér Nelson Rockefeller zrušenie liberalizovaného potratového zákona vetoval.
Cuomo predložil legislatívu, ktorá mala zrušiť potratový zákon z roku 1970 a kodifikovať potrat ako „základné právo na súkromie“, čo je klasifikácia, ktorú odmietol dokonca aj Najvyšší súd USA.
Otázka potratov v New Yorku zostala irelevantná potom, čo 22. januára 1973 Najvyšší súd USA rozhodol v prípade Roová vs. Wade.
Po štyridsiatich rokoch sa potrat v New Yorku opäť raz dostal na titulky vďaka guvernérovi Andrewovi Cuomovi.
Cuomo, pokrstený katolík, absolvent strednej školy arcibiskupa Molloya v Queense a Fordhamovej univerzity v Bronxe, opustil niekoľko dôležitých morálnych zásad svojej viery.
V roku 2011, keď bol prvý rok v úrade, sa postaral o schválenie zákona o rovnakopohlavných manželstvách. „Manželská rovnosť,“ vyhlásil, „predstavuje principiálnu otázku a štát by nemal diskriminovať rovnakopohlavné páry, ktoré sa chcú vziať.“
Následne 16. januára 2014 Cuomo v jednej rozhlasovej relácii vyhlásil, že katolíci a iní, ktorí majú tradičné morálne názory, sú nevhodní občania a v New Yorku už nie sú vítaní:
Čo sú zač? Sú to tí extrémni konzervatívci, ktorí sú za právo na život, útočné zbrane a sú proti gejom? Sú to oni? Lebo ak sú to oni, a sú to extrémni konzervatívci, v štáte New York pre nich niet miesta, lebo Newyorčania takí nie sú.
A je to ešte horšie.
Cuomo poblúdil aj pri otázke potratov. Vo svojej správe o stave štátu z roku 2013 sa rozhodne postavil za radikálnu propotratovú lobby, keď štyrikrát zvolal: „Je to jej telo a jej rozhodnutie!“
Cuomo predložil legislatívu, ktorá mala zrušiť potratový zákon z roku 1970 a kodifikovať potrat ako „základné právo na súkromie“, čo je klasifikácia, ktorú odmietol dokonca aj Najvyšší súd USA.
Cuomovmu návrhu sa štyri roky nedarilo uspieť v štátnom senáte, ktorý kontrolovali konzervatívni republikáni. Tí však minulý november kontrolu nad touto komorou stratili.
Cuomo jasal a chvastal sa, že v januári 2019 bude v novom zákonodarnom zbore prvý na rade jeho takzvaný zákon o reprodukčnom zdraví.
Tak sa aj stalo.
22. januára, na 46. výročie rozhodnutia v prípade Roová vs. Wade, zákonodarný zbor príslušný zákon schválil za burácajúceho potlesku a divého smiechu. Pár minút nato ho Cuomo za potlesku stojacich prítomných podpísal.
Potraty sa podľa nového zákona síce obmedzujú na prvých 24 týždňov tehotenstva, no výnimky sú natoľko široké (čiže ekonomická, sociálna či emočná núdza), že potrat si bude môcť zabezpečiť ktokoľvek aj pár minút pred pôrodom.
Tento zákon ide oveľa ďalej než Roová vs. Wade. Z trestného zákona odstraňuje ustanovenia o potratoch a „vytvára právo na tento výkon podľa zákona o verejnom zdravotníctve“.
Potraty sa síce obmedzujú na prvých 24 týždňov tehotenstva, no výnimky sú natoľko široké (čiže ekonomická, sociálna či emočná núdza), že potrat si bude môcť zabezpečiť ktokoľvek aj pár minút pred pôrodom. Inými slovami, životy nenarodených detí, ktoré dokážu prežiť mimo maternice, teraz môžu ukončiť lekári i nelekári.
Guvernér Andrew Cuomo sa veľmi líši od svojho otca, guvernéra Maria Cuoma. Cuomo starší sa snažil byť zároveň ako sv. Thomas More aj ako Machiavelli.
Vo svojej slávnej prednáške na Notre Dame v roku 1984 o „Náboženskom presvedčení a verejnej morálke“ morovský Cuomo povedal: „Mojím duchovným domovom je Katolícka cirkev. Tam je moja hlava i moja nádej… [a] prijímam náuku Cirkvi o potratoch.“ No machiavellistický Cuomo sa prejavil vtedy, keď vyhlásil, že ako verejný úradník nemôže nanucovať svoje súkromné náboženské názory zvyšku spoločnosti.
Mario Cuomo ukázal absurditu svojej pozície zakaždým, keď vetoval zákon o treste smrti, ktorý bol schválený v zákonodarnom zbore s veľkou väčšinou a podporovalo ho vyše 60 percent Newyorčanov. Cuomo presadil svoje osobné morálne námietky, aj keď mal proti sebe verejnú mienku.
Andrew Cuomo je úplne iný ako jeho otec. Uňho nie je žiadna dualita; chce byť machiavellista a podporuje čokoľvek, čo môže pomôcť jeho politickým ambíciám.
Vlastne jestvujú správy, že keď bol Clintonovým tajomníkom pre bytovú politiku a mestský rozvoj, jedným z jeho prvých činov „bolo, že svojim hlavným pobočníkom rozdal knihu od Niccola Machiavelliho Vladár… a povedal im: ‚Toto je moja filozofia riadenia.‘“
Cuomo používa alebo odvrhuje Cirkev podľa toho, ako to vyhovuje jeho politickým cieľom. Na jednej strane odmietol učenie Cirkvi o potratoch, no prijal a chválil posolstvo pápeža Františka o núdznych a marginalizovaných. A keď 24. septembra 2015 pápež navštívil katedrálu sv. Patrika, Cuomo sa postaral, aby bol v prvej lavici. Pre guvernéra to bolo veľké politické divadlo.
„Kto používa moc takým spôsobom, že podnecuje k páchaniu zla, previňuje sa pohoršením a je zodpovedný za zlo, ktoré priamo alebo nepriamo podporoval.“ Preto by newyorskí biskupi mali verejne vyhlásiť, že Cuomo spôsobil verejné pohoršenie a treba mu odoprieť prijímanie.
Andrew Cuomo odmietol základné učenie Cirkvi, že každá osoba má právo na život, lebo bola stvorená na Boží obraz. Preto je možno načase, aby Cirkev odmietla jeho.
Katechizmus Katolíckej cirkvi jasne vraví: „Kto používa moc, ktorou disponuje, takým spôsobom, že podnecuje k páchaniu zla, previňuje sa pohoršením a je zodpovedný za zlo, ktoré priamo alebo nepriamo podporoval.“
Preto by newyorskí biskupi mali minimálne verejne vyhlásiť, že Cuomo spôsobil verejné pohoršenie a treba mu odoprieť prijímanie.
Alebo ak majú odvahu, mohli by si Cuoma predvolať a predstaviť mu kánonické tresty, ktoré sú pripravení uložiť, ak neodvolá svoju herézu. To, či exkomunikácia je alebo nie je ich súčasťou, je otázka pre kánonických právnikov.
Niečo však treba spraviť, aby newyorskí biskupi nepotvrdili rastúci dojem, že Katolícka cirkev je len oslabený papierový tiger.
George J. Marlin Autor je predseda správnej rady organizácie Aid to the Church in Need USA (Pomoc trpiacej Cirkvi), je autorom kníh The American Catholic Voter (Katolícky volič v Amerike), Narcissist Nation: Reflections of a Blue-State Conservative (Narcistický národ: Úvahy konzervatívca z ľavicového štátu) a Christian Persecutions in the Middle East: A 21st Century Tragedy (Prenasledovanie kresťanov na Blízkom východe: Tragédia 21. storočia). Jeho nová kniha, Sons of St. Patrick (Synovia sv. Patrika), ktorú napísal spolu s Bradom Minerom, vyšla na deň sv. Patrika v roku 2017.
Pôvodný text: Should Governor Andrew Cuomo be Excommunicated?
Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.


[Hore]
--------------------------------------

Sviatok Obetovania Pána je pre katolíkov aj Dňom zasväteného života

teraz.sk

V katolíckych kostoloch sa v tento sviatok koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia.
Bratislava 2. februára (TASR) - Kresťanský sviatok Obetovanie Pána, známy pod ľudovým názvom Hromnice, sa v katolíckej cirkvi slávi aj ako Deň zasväteného života. Pripadá na 2. februára a katolícka cirkev na Slovensku aj vo svete tento deň venuje pozornosť tým, ktorí zasvätili život Bohu a službe ľuďom. Zasvätené osoby v mužských i ženských rehoľných kongregáciách, inštitútoch a združeniach pomáhajú tým, čo sú v sociálnej, duchovnej, prípadne materiálnej núdzi - opusteným ženám, starým a chorým. Aktivizujú sa v službe výchove detí a mládeže, usilujú sa o pozdvihnutie Rómov. Činnosť rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí vždy stoja pri konkrétnych ľuďoch v ich ťažkostiach a problémoch, je potrebná a prospešná aj v súčasnosti. Sviatok Obetovania Pána sa slávi na 40. deň po narodení Ježiša a veriaci si pripomínajú udalosť, keď Panna Mária s Jozefom priniesli dieťa Ježiša do chrámu v Jeruzaleme, aby ho zasvätili Bohu Otcovi. V katolíckych kostoloch sa v tento sviatok koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia. Posväteným sviecam, nazývaným hromničky, sa podľa tradície pripisovala ochrana pred hromom a bleskom, preto sa zapaľovali počas búrky, ale aj pri iných príležitostiach. Aj v súčasnosti mnohí veriaci prichádzajú na Hromnice do kostolov so sviecami, aby si ich dali posvätiť a v zložitých situáciách ich zapaľujú vo svojich príbytkoch. Východná cirkev označuje Hromnice ako stretnutie Pána, keďže podľa Biblie spravodlivý Simeon sa v tento deň stretol so Spasiteľom sveta. Súčasťou obradov v chrámoch je takisto svätenie sviec. V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa Hromnice nazývajú Predstavenie Pána Ježiša. V Evanjeliu podľa Lukáša sa uvádza, že Mária a Jozef priniesli dieťatko Ježiša do jeruzalemského chrámu, aby ho predstavili Pánovi. V niektorých evanjelických cirkevných zboroch sa v tento sviatok konajú služby Božie. Korene tohto sviatku siahajú do 5. storočia po Kristovi. Názov Hromnice je odvodený od posvätených sviečok, ktoré veriaci považovali za symbol Ježiša Krista. V cirkvi sa obvykle konal sprievod okolo kostola s horiacimi sviecami, ktoré boli špeciálne požehnané na tento účel. Pápež Gelasius zaviedol tento zvyk v roku 494, aby ním nahradil sprievod s horiacimi sviečkami, ktorý bol súčasťou pohanskej slávnosti. V katolíckej cirkvi sa vo sviatok Obetovania Pána slávi aj Deň zasväteného života. V tento deň sa už tradične stretávajú biskupi s rehoľníkmi a rehoľníčkami pôsobiacimi na území ich diecéz. Na Slovensku sa k sviatku Hromníc viazali rôzne ľudové zvyky. Napríklad gazdiné v tento deň varili dlhé cestoviny, aby rastliny narástli dlhé. Druhý február bol takisto dôležitým dňom pri predpovediach počasia a úrody. Podľa ľudových pranostík teplé počasie na Hromnice bolo neželané, lebo znamenalo dlhú zimu a slabú úrodu. Naopak, zima v tento sviatok signalizovala skorý príchod jari. Dokumentujú to viaceré ľudové porekadlá. Napríklad "Raduje sa gazda, keď na Hromnice dve pre zimu musí obliecť kabanice - príde skorá jar", alebo "Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli".
Autor: TASR Elena Zúborová


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2019