Monitoring médií zo dňa 26.01.2019

- Poslal Palko Kuffu do cirkusu? (SME)
- SaS je proti zásahom biskupov do legislatívy (Plus jeden deň)
- Shutdown, múry alebo budovanie mostov (Šport)
- Pápež František obhajoval v Paname migrantov (STV Jednotka)
- Pápež František otvoril Svetové dni mládeže (STV Jednotka)
- Nový historický film potrebuje peniaze (STV Jednotka)
- Ľudia písali Tisovi (STV Jednotka)
- Modlitby za jednotu kresťanov v Krupine (Rádio Lumen)
- Svetové dni mládeže – Panama 2019 (Rádio Lumen)
- Svetové dni mládeže – Panama 2019 (Rádio Lumen)
- Stretnutie kňazov pracujúcich v pastorácii mládeže (Rádio Lumen)
- Študijný program Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Bratislave (Rádio Lumen)
- Kresťania a občianska spoločnosť - akých ústavných sudcov potrebujeme (Rádio Lumen)
- Nakrúcanie historického filmu Tajomstvo zoborského kláštora (Rádio Lumen)
- Výsledky 24. ročníka koledníckej akcie Dobrá novina (Rádio Lumen)
- Moderná výchova detí (Rádio Lumen)
- Kampaň Pomoc pre Sýriu (Rádio Lumen)
- Zachránil kresťanské dedičstvo pred IS, teraz sa stal mósulským arcibiskupom (svet.sme.sk)
- Štefan Moyzes – za života a v historickej pamäti (bystricoviny.sk)
- Záleží na dĺžke života? (postoj.sk)





Poslal Palko Kuffu do cirkusu?

SME

Katolíckych konšpirátorských trubadúrov okolo Kuffu odmietol už aj Vladimír Palko
To teda bolo rečí, keď Michal Havran napísal článok Pošlite Kuffu do cirkusu. Prešiel len polrok a s kuffovcami nechce spolupracovať ani taký konzervatívny katolík, akým je Vladimír Palko. Čo dokazujú jeho statusy tu a tu.
Havranovi v júni 2018 prekážal Kuffov fototermín s kotlebovcami v parlamente. Palko dnes kritizuje iniciatívu Slovenský dohovor za rodinu pre ich podporu prezidentského kandidáta Štefana Harabina. Slovenský dohovor za rodinu organizuje neslávne známe akcie Zastavme zlo z Istanbulu a Marian Kuffa je hlavnou tvárou týchto podujatí.
Sympatický krok?
To, že Kuffa nemá problém s fašistami a že časť jeho spolupracovníkov má blízko k tým najtemnejším postavám dezinformačnej scény nie je žiadne tajomstvo. Nakoniec, nejde o prvého katolíka, ktorý má bližšie k nedemokratickým šarkanom než k niektorým demokratickým prezidentským kandidátom.
Svojím rebríčkom kandidátov sa netají ani taký významný predstaviteľ rímskych katolíkov, akým je výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska Anton Ziolkovský. Ten najskôr jednoznačne odsúdil liberálov a až po kritike v denníku SME v článku Pomôžu cirkevné autority k zvoleniu Harabina?, proti ktorej sa najskôr ohradil, sa (o čosi tajomnejšie) vyjadril aj na adresu konzervatívnych, no nie príliš demokraticky založených kandidátov. Vo svetle uvedených skutočností by sa mohlo zdať, že Vladimír Palko koná uvedomele: vníma ohrozenie demokracie Harabinom, a nie je ochotný vystupovať spolu s ľuďmi, ktorí tohto kandidáta podporujú. Časť katolíckych kruhov ho vzápätí tvrdo atakovala. Veľmi by som chcel napísať, že Palka podporujem. Pri bližšom pohľade sa však jeho rozhodnutie nejaví príťažlivo. Vladimír Palko sa v politike pohyboval dlho. Niekedy preto musíme rozlišovať medzi tým, čo hovorí, a tým, čo to v skutočnosti znamená. Konkrétne totiž Palko tvrdí, že aktivity Slovenského dohovoru za rodinu boli prínosné a úspešné, z podpory Harabina nemôžeme viniť všetkých členov tohto dohovoru. Oboje je pritom zbožným prianím. V lepšom prípade.
Palko ako Pilát
Štefan Harabin sa v poslednom čase predstavuje ako zástanca tradičných hodnôt, prezentuje sa fotkou s pápežom Benediktom XVI. a zverejňuje príspevky sekretára KBS Ziolkovského, ktoré sa dajú chápať ako podpora jeho kandidatúry. Že Palko Harabinovi na takýto lacný trik neskočí, sme predsa všetci čakali. Dôležitá je iná skutočnosť: Harabin len hrá s kartami, ktoré pred rokmi začali rozdávať katolíci vrátane Vladimíra Palka. Ohrozenie tradičných hodnôt Západom, kríza rodiny, ideológia gender, dehumanizácia LGBT ľudí to všetko sa stalo refrénom politického katolicizmu na Slovensku. Harabin si vyberá motívy, ktoré sa mu práve hodia. Bez strašenia kostolného ľudu vymyslenými démonmi by dezinformačná scéna nemala k dispozícii akože kresťanský naratív. Palko si umýva ruky ako Pilát, hoci je sám spoluvinný.
Harabin a Kotleba žijú z iracionality
Harabin, Kotleba a im podobné postavičky politickej scény ponúkajú ľuďom alternatívny, iracionálny obraz sveta. Vytvárajú negatívnych antihrdinov – Sorosa, židojašterov, Rómov či feministky, homosexuálov a genderistov – , pred ktorými chránia obyčajných ľudí. Mnohí katolíci dlhé roky v mene obrany konzervatívnych hodnôt, ktoré legitímne zastávajú, prehliadali to, že časť ich aktivistických spoluveriacich skĺzava ku konšpiráciám a dezinformáciám. Nasledujú ich v tom mnohí členovia ďalších cirkví. Ako keby v mene ochrany konzervatívnych hodnôt zrazu neprekážalo, že v kostoloch znejú nezmysly, že kazatelia strašia ľud liberálmi z Bruselu. Kostoly sa zmenili na miesto, kde bežne dochádza k šíreniu presne toho druhu iracionality, ktorú Kotleba a Harabin tak šikovne využívajú v politickej kampani. Kampaň Zastavme zlo z Istanbulu je vrcholom vulgarizácie katolíckeho diskurzu a Palko sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá. A že podpora Harabina u časti organizátorov s tým nijako nesúvisí. Kuffa mal podporu Keď Kuffa tára o jablkách genderu a oplodnených vajíčkach orla skalného, je to „len“ tragikomické. Popri svojom receptári však šíri aj konšpiračné teórie o zákernom Bruseli, hoaxy o juvenilnej justícii a podobné tisíckrát vyvrátené lži. Robí to dlhé roky. Začal skôr, než sme venovali pozornosť jeho križiackemu ťaženiu proti Istanbulu. Už v roku 2017 blúznil o tom, ako sa vraj podlo a zákerne pokúsila v Bruseli presadiť Istanbulský dohovor Rada rybného hospodárstva a poľnohospodárstva a zachránili nás len Poliaci a Maďari. Ak by sa to nestalo, Kuffa by vraj sedel vo väzení a my všetci by sme žili v „džendere“. Vráťme sa do reality: žiadni Poliaci a Maďari nás nezachránili. Európska únia k dohovoru pristúpila, a to úplne legitímnym rozhodnutím Rady Európskej únie a Európskeho parlamentu. Je január 2019, Kuffa vo väzení nesedí, nie sme v žiadnom „džendere“. Napriek všetkému dostáva tento kňaz celé roky priestor šíriť v kostoloch nezmysly, pri ktorých zostáva rozum stáť. Je naozaj také prekvapivé, že časť verejnosti dnes vníma Európsku úniu ako ohrozenie? Že v Bruseli asi nemajú nič dôležitejšie na práci, než presadzovať diabolské plány homoloby a genderistov? Na realite vôbec nezáleží: keď to „zlo z Istanbulu“ v Únii prešlo, Kuffa si to nevšimol. Apokalypsa sa odkladá. Kuffa nerozumie svetu okolo seba, no rád svojou nevedomosťou kontaminuje mysle kostolného ľudu. Keď pri ňom stojí Palko, Chromík a ďalší katolícki aktivisti, nesú na ohlupovaní verejnosti rovnaký podiel viny ako tento potulný kazateľ.
Bojovať za pravdu klamstvami
Konzervatívni kresťania spravidla veria tomu, že existuje akýsi model dobrého života, ktorý je hodný nasledovania. To, čomu veria, je pre nich zjavenou Božou pravdou. To všetko je v poriadku. Takýto pohľad na svet je legitímny. Rovnako je pochopiteľné to, že časť konzervatívnych veriacich znepokojuje to, keď iní občania tejto krajiny preferujú iný svetonázor. Zásadné však je, že za Božie pravdy sa nedá bojovať lžou a dezinformáciami. Šírenie strachu a vyvolávanie morálnej paniky neprinesie skutočnú obranu tradičných hodnôt. Pomôže to však tým, ktorí sa netaja svojím opovrhnutím k demokracii. Slovenskí kresťania si z 20. storočia nesú skúsenosti s dvoma nedemokratickými režimami. Obe boli jednoznačne negatívne. Kresťania, bez ohľadu na to, či sú konzervatívni, alebo liberálni, majú dosť dôvodov na to, aby zo všetkých síl bránili demokraciu v krajine. Len demokratický a sekulárny štát im totiž garantuje náboženskú slobodu. Autoritárske a totalitné režimy diskusiu medzi konzervatívcami a liberálmi nepripúšťajú. Náboženstvo, ako aj konzervatívnu a liberálnu agendu používajú len na upevnenie vlastnej moci. Ak sa dnes časť aktivistov politického katolicizmu neštíti použitia lží, dezinformácií a konšpirácií, nemôže sa čudovať, ak sa v ich strede objavia fanúšikovia Štefana Harabina. Riešením nie je dištancovať sa od tohto kandidáta. Pomôže jedine odsúdenie klamstiev a vyvolávania strachu. Ten, kto v mene Božej pravdy šíri lži, strieľa si gól do vlastnej brány.
Poslal Palko kuffovcov do cirkusu?
Vladimír Palko píše, že nás čaká „zápas o slovenskú katolícku dušu“. V prvom rade nás čaká zápas o demokratický charakter krajiny. A len v rámci neho sa hrá o to, či sa „katolícke duše“ postavia na stranu demokracie, alebo na stranu iracionality, populizmu a lží. Ak chceme veriť úprimnosti Palkovho odmietnutia harabinofilstvo v srdci konzervatívnej loby, musíme jeho obhajobu úspechov Slovenského dohovoru za rodinu vnímať len ako politický spin. Riešením je len jednoznačné odmietnutie demagógie ako pracovnej metódy aktivistov politického katolicizmu. Konšpirátorských kňazov zbaví legitimity len jasné odmietnutie politickými a cirkevnými elitami. Potom Kuffa a spol. zostanú tým, kým skutočne sú: cirkusantským spektáklom folklórnych trubadúrov, ktorí moderné kresťanstvo nijako nereprezentujú.
Autor: Samuel Jezný je teológ, pôsobí ako doktorand na Karlovej univerzite v Prahe, je členom PS.


[Hore]
--------------------------------------

SaS je proti zásahom biskupov do legislatívy

Plus jeden deň

Strane SaS sa nepáči možné zasahovanie biskupov do legislatívneho procesu. Liberáli pripomenuli, že podľa ústavy sa Slovensko ako demokratický právny štát neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Sulíkovci tak reagovali na návrh ministerstva spravodlivosti, ktorý má umožniť Konferencii biskupov Slovenska, aby vstúpili do pripomienkového konania. „Vzhľadom na to, že pripomienkové konanie je otvorený proces každému, teda aj cirkvám, návrh ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd) sa nedá čítať inak, ako poskytnutie výhody výhradne katolíckej cirkvi,“ uviedla poslankyňa Zuzana Zimenová (SaS). tasr

[Hore]
--------------------------------------

Shutdown, múry alebo budovanie mostov

Šport

Pápež František odsúdil tých, ktorí stavajú múry a šíria strach pred cudzincami. Vyjadril sa tak vo štvrtok počas Svetových dní mládeže v Paname. Budúce generácie vyzval, aby naopak stavali mosty porozumenia a stretávania sa. František ocenil odhadom 250-tisíc mladých ľudí, ktorí mávali vlajkami vlastných štátov, za to, že sa spolu zišli, hoci hovoria rôznymi jazykmi a pochádzajú z rôznych kultúr. „Títo budovatelia múrov, ktorí rozsievajú strach, chcú rozdeliť ľudí a zaškatuľkovať ich,“ povedal František v jasnom odkaze na navrhovaný múr na hraniciach medzi USA a Mexikom. Potom sa davu spýtal, kým chcú byť oni. „Budovatelia mostov,“ odpovedal pápežovi dav. Americký prezident Donald Trump chce na hranici s Mexikom postaviť múr, čo zdôvodňuje ochranou národnej bezpečnosti. Jeho snahy ale narazili na odpor demokratov, čo viedlo k čiastočnému zastaveniu financovania federálnych inštitúcií - shutdownu - ktorý trvá od 22. decembra. Autor: JÁN FELIX

[Hore]
--------------------------------------

Pápež František obhajoval v Paname migrantov

STV Jednotka

Pápež František sa opäť zastal migrantov. Podľa neho nesmie spoločnosť vnímať všetkých ako hrozbu, pretože to nie je správne. Oznámil to počas návštevy Panamy, kde prišiel na Svetové dni mládeže. Odslúžil tam ďalšiu omšu a večeral s mladými seminaristami. Vrcholom cesty bude zajtrajšia omša pod šírim nebom.
Pápež František: "Svätá Mária, chceme byť cirkvou, ktorá akceptuje kultúru, ktorá podporuje integráciu a nestigmatizuje ani nezovšeobecňuje. Je absurdné hovoriť o všetkých migrantoch, že sú zlí."


[Hore]
--------------------------------------

Pápež František otvoril Svetové dni mládeže

STV Jednotka

Státisíce mladých ľudí z celého sveta zaplnili ulice hlavného mesta Panamy pri príležitosti Svetových dní mládeže. Tie svojím príhovorom otvoril pápež František. V prejave odsúdil tých, ktorí stavajú múry a rozsievajú strach z cudzincov. Mladé generácie vyzval, aby naopak stavali mosty porozumenia. Svetové dni mládeže vyvrcholia v nedeľu.
Michal Lehocký, redaktor: „Pápeža Františka privítalo okolo dvesto päťdesiattisícový dav mladých zo sto päťdesiatich šiestich krajín sveta. Pápež zdôraznil význam osláv Svetového dňa mládeže a ocenil, že sa ľudia stretli v takomto hojnom počte, hoci hovoria rôznymi jazykmi a pochádzajú z rôznych kultúr.“
pápež František: „Otec lží, diabol, vždy preferuje ľudí rozdelených, ktorí majú medzi sebou spory. Obáva sa však ľudí, ktorí pracujú spoločne. To je kritériom rozdelenia ľudí na staviteľov mostov a staviteľov múrov. Stavitelia múrov šíria strach a chcú ľudí rozdeľovať. A kým chcete byť vy?“
Michal Lehocký: „Pápež František počas svojich ciest vždy navštevuje aj útulky či väznice. Podľa jeho presvedčenia aj tí, ktorí sú na okraji spoločnosti, majú dôstojnosť. V Paname navštívi väzenské zariadenie pre mladistvých.“
Marisol Carrascová, učiteľka hudby: „Pápež sem príde, aby vykonal obrad pokánia, vyspovedal a porozprával sa s našimi zverencami. Tí mu zaspievajú a zahrajú na hudobných nástrojoch. Potom budú mať aj omšu.“
Michal Lehocký: „Počas cesty po stredoamerickej Paname pápež navštívi aj samaritánsky útulok pre pacientov s HIV a AIDS. Duchovnú podporu prinesie mužom a ženám, o ktorých sa v zariadení starajú.“
Eric Rodriguez, správca útulku: „Očakávame, že pápežova návšteva pomôže ľuďom, ktorí sú diskriminovaní a stigmatizovaní vlastnými rodinami, ale aj spoločnosťou.“
Michal Lehocký: „Pápež František sa už v minulosti snažil prelomiť predsudky voči ľuďom trpiacich na HIV. Práve záujem a starostlivosť o ľudí na okraj spoločnosti je charakteristickým znakom prvého svätého otca pochádzajúceho z Latinskej Ameriky.“


[Hore]
--------------------------------------

Nový historický film potrebuje peniaze

STV Jednotka

Dejinné udalosti a zvraty v čase Veľkomoravskej ríše aj príchod a pôsobenie solúnskych bratov na našom území. Priblížiť by ich mal historický film Tajomstvo zoborského kláštora. Príbeh o svätom Cyrilovi a Metodovi, Gorazdovi a Svätoplukovi pripravuje Nadácia Proglas.
Andrea Šuvadová, redaktorka: „Myšlienka nakrútiť film o Veľkej Morave zreje v hlave filmára Jána Opartyho už viac ako dvanásť rokov. Na svete je scenár, návrh kostýmov aj priestorov. Na realizáciu historického projektu však chýbajú peniaze.“
Ján Oparty, filmár, pedagóg, producent: „Nemáme žiadne historické budovy. Máme nejaké nákresy. Všetko treba postaviť. Je to film, ktorý je veľmi náročný predovšetkým po finančnej stránke. Samozrejme aj po organizačnej.“
Andrea Šuvadová: „Aj preto vznikla Nadácia Proglas. Jej ambíciou je okrem filmu podporovať aj iné projekty, ktoré súvisia s posolstvom Cyrila a Metoda. Zakladateľom nadácie je rímskokatolícky biskup František Rábek, ktorý je aj autor scenára historického filmu.“
František Rábek, rímskokatolícky biskup, scenárista: „Veď ja som v rámci toho prípravného procesu na film spolupracoval niekoľko rokov s profesorom Šulajom a na tom jeho diele som videl tú technickú stránku veci.“
Daniel Hevier, básnik, prozaik, dramatik, scenárista: „Je to naozaj suverénne literárno-dramatické dielo, že je to základ filmu, že naozaj otec biskup disponuje veľkým aj literárnym aj dramatickým aj epickým talentom.“
Andrea Šuvadová: „Tvorcovia filmu dlho hľadali spôsob, ako priblížiť súčasnému divákovi tému, aby bola atraktívna.“
František Rábek: „Najvhodnejšie sa zdalo, že by mal tam kľúčovú rolu Gorazd, ktorý na jednej strane bol súčasníkom Svätoplukovým a na druhej strane bol spolupracovníkom svätého Cyrila a Metoda.“
Jozef Šimonovič, herec, recitátor, moderátor: „Mali by sme do tohto projektu ísť a urobiť všetko pre to, aby sme tento projekt zrealizovali, aby sme sa raz nehanbili pred generáciami našich detí, vnukov, pravnukov.“
Andrea Šuvadová: „Kedy by sa film mohol začať nakrúcať zatiaľ nie je známe. Podmienkou je zozbieranie dostatočného množstva peňazí.“


[Hore]
--------------------------------------

Ľudia písali Tisovi

STV Jednotka

Ľudia na Slovensku napísali v rokoch 1939 až 1944 Jozefovi Tisovi tisíce listov. Týkali sa slovenských Židov. V Banskej Bystrici si čítaním týchto listov pripomenuli Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
Andrej Bálint, redaktor: "Pán Kováč bol evanjelický kňaz. Počas 2. svetovej vojny cestou na východné Slovensko počul z vlakov zaradených do transportov nariekať židovské deti. Desiatky Židov zachránil pred prenasledovaním tak, že ich zapísal do matriky. O svojom čine napísal vtedajšiemu prezidentovi Jozefovi Tisovi. Odpovede sa však nikdy nedočkal."
Dušan Kováč, syn prenasledovaného kňaza počas 2. svetovej vojny: "Otca nakoniec za to odsúdili, bol zbavený svojej funkcie a preložený potom do Banskej Bystrice, kde sa aktívne zapojil do odboja a pripravoval Slovenské národné povstanie. Po 48. roku bol suspendovaný a neskôr obvinený z protištátnej činnosti a väznený vo všetkých väzeniach a už celý svoj život nemohol vykonávať ani kňazskú činnosť a bol občanom druhej kategórie."
Andrej Bálint: "Toto je len jeden príbeh z mnohých, ktoré sa v listoch uchovali po 2. svetovej vojne. Vďaka americkej výskumníčke Madeline Vadkerty, sa dostali na verejnosť."
Madeline Vadkerty, americká výskumníčka: "Každýkrát, keď otvorím nový list si myslím, že to je najsilnejší list doteraz. Všetky sú ťažké, silné príbehy ľudí."
Andrej Bálint: "Prenasledovanie židovského obyvateľstva na Slovensku a ich následná deportácia patria stále k nedostatočne preskúmaným témam. Aj napriek tomu, že boli podrobne zdokumentované."
Ivan Kamenec, historik: "Tiso bol zodpovedný za to. Keď voľakto stojí na čele štátu, tak je zodpovedný za to, čo sa v tom štáte robí."
Andrej Bálint: "Zo Slovenska bolo deportovaných 70-tisíc slovenských občanov židovského pôvodu. Listy, ktoré ľudia počas 2. svetovej vojny písali Jozefovi Tisovi, by sa v blízkej budúcnosti mohli dočkať aj knižného spracovania."


[Hore]
--------------------------------------

Modlitby za jednotu kresťanov v Krupine

Rádio Lumen

Aj veriaci v Krupine sa zapojili do týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý sa dnes končí. Najskôr navštívili bohoslužbu v evanjelickom kostole, kde kázal katolícky kňaz. Neskôr sa stretli v katolíckom kostole a prihovoril sa im evanjelický kňaz Miroslav Dubek. Nahrávala redaktorka Mária Trubíniová: „V tomto roku sú podujatia a bohoslužby inšpirované úryvkom z knihy Deuteronómium Len o spravodlivosť sa budeš usilovať. Pokračuje krupinský farár Marián Bublinec.“
Marián Bublinec, krupinský farár: „Je to teda jedna zo základných čností. Jednoducho vidieť okolo seba ľudí, ktorí majú svoje nároky, potreby a napĺňať ich ako najlepšie viem.“
Mária Trubíniová: „Bohoslužba prilákala do Kostola narodenia Panny Márie desiatky veriacich. O spravodlivosti im kázal evanjelický farár Miroslav Dubek.“
Miroslav Dubek, evanjelický farár: „A tak ako s týmto slovom doteraz operovali, s ním narábali, tak nás určite bude zaujímať, že čo to slovo spravodlivosť vôbec znamená.“
Mária Trubíniová: „Pred a počas bohoslužby mali možnosť veriaci si zapísať osobitný úmysel na obrázky, ktoré si na konci bohoslužby vymenili. Vysvetľuje krupinský kaplán Michal Válka.“
Michal Válka, krupinský kaplán: „Je to aktivita, kde chceli títo tvorcovia, aby ľudia si skonkretizovali kto akým spôsobom sa oni osobne chcú zapojiť nejakou svojou činnosťou do konania spravodlivosti.“
Mária Trubíniová: „Ekumenická iniciatíva sa slávi od piatku osemnásteho januára do piatku dvadsiateho piateho januára. Zapojil sa do nej aj Šimon.“
Šimon, veriaci: „Pomáhal som napríklad držať papiere pánovi farárovi, aby mohol čítať a pomáhal som pánovi kaplánovi.“
Mária Trubíniová: „Veriaci z farnosti a blízkeho okolia sú tiež pozvaní na kurz ustavičnej prípravy na manželstvo a život v ňom, ktorý sa začne už túto nedeľu dvadsiateho siedmeho januára v klube dôchodcov pod miestnym kostolom.“


[Hore]
--------------------------------------

Svetové dni mládeže – Panama 2019

Rádio Lumen

Na začiatku svojej návštevy Panamy pápež František vyzval politických vodcov krajiny, aby brali vážne mladých ľudí a nechali sa nimi inšpirovať. Pápež v hlavnom meste krajiny zástupcom politiky a spoločnosti povedal, že je možný iný svet a mladí ľudia nás pozývajú k účasti na ich výstavbe. Právo na budúcnosť je podľa pápeža ľudským právom. Viac povie Ján Sabol, redaktor: „Podľa Františka, Panama, ktorá leží medzi severnou a južnou Amerikou, nie je len strategickým obchodným miestom. Vďaka Svetovým dňom mládeže mladí z piatich kontinentov, premenili oblasť Panamského prieplavu na uzol nádeje. Mladí podľa pápeža odporujú krátkozrakým názorom, založeným na konkurencii, špekulácii alebo práve silnejšieho. Preto od politicky aj ekonomicky zodpovedných požadujú skromnosť a transparentnosť. Čestnosť a spravodlivosť je opakom korupcie. František na nádvorí ministerstva zahraničných vecí vyzval predstaviteľov Panamy, aby všetkým, osobitne pôvodným obyvateľom, zabezpečili prístup k dobrému vzdelaniu a dôstojnej práci. Za kritiku korupcie a obhajobu domorodého obyvateľstva zožal pápež podľa agentúry KP spontánny potlesk. Na príhovore boli aj zástupcovia iných kresťanských cirkví, moslimov a židov. Rabín Gustavo Kraseling na okraji stretnutia zo šesťsto hosťami ocenil príkladný medzináboženský dialóg v Paname. V susednom kostole sa pápež následne stretol s biskupmi severnej Ameriky. Pripomenul im príklad svätého Oscara Romera a vyzval ich k solidarite s mládežou a migrantmi. František tiež apeloval na biskupov, aby dbali na blaho svojich kňazov.“
Lucia Pálešová: „Skupinu slovenských pútnikov v Paname vedie žilinský biskup Tomáš Galis, ktorý je predsedom Rady Konferencie biskupov Slovenska pre mládež a univerzity. Mladým nielen zo Slovenska, ale aj Českej republiky sa už prihovoril aj počas katechéz. Atmosféru vníma ako veľmi dobrú.“
Tomáš Galis, žilinský biskup, predseda Rady Konferencie biskupov Slovenska pre mládež a univerzity: „To, čo akú nám dali inštruktáž z Ríma, že má to byť tých nejakých sedem minút cirka, hej? Že napokon je to aj pre mňa dôležité, lebo človek nie je taký uviazaný na text, na to, čo som si ja pripravil, ale tak trochu je k dispozícii, že čo Pán cezo mňa chce povedať tým ostatným, no a myslím, že je tu dobrá atmosféra, čo sa týka nás Čechov a Slovákov, lebo sme tu spolu, a myslím, že aj celkove atmosféra na Svetových dňoch mládeže je veľmi dobrá.“
Lucia Pálešová: „Biskup Tomáš Galis sa už zúčastnil na niekoľkých Svetových dňoch mládeže. Priznáva, že s pribúdajúcimi rokmi znáša dlhé cestovanie a zmenu klímy stále ťažšie. Na druhej strane ho povzbudzuje spoločenstvo, ktoré mladí vytvárajú.“
Tomáš Galis: „Naozaj si myslím, že je tu mladosť, je tu na jednej strane dosť neistota, lebo čo tí mladí a na druhej strane je to nádej, že práve oni môžu byť pokračovaním toho plánu, ktorý má Boh s ľudstvom. No a ja si myslím, že Boh začal s Máriou, pretože bola mladá a ona tu tiež robí zjavenia, ktoré ona robí v posledných desaťročiach, storočiach, začína s deťmi, deti sú schopné to vnímať a odpovedať. Takže, aby sme boli stále ako Božie deti, lebo vtedy vieme dať odpoveď, vieme sa vložiť a Pán môže cez nás uskutočniť to poslanie, ktoré má s týmto svetom.“


[Hore]
--------------------------------------

Svetové dni mládeže – Panama 2019

Rádio Lumen

Pri spoločnom duchovnom programe Svetových dňoch mládeže v Paname sa včera pápež František spolu s mladými modlil krížovú cestu, do ktorej sa zapojili zástupcovia rozličných krajín. Svätý otec počas nej pripomenul hlavne utrpenie mladých ľudí na celom svete. Mnohých z nich podviedli pri ich práve na detstvo, rodinu a vzdelanie, alebo ich obvinili ako migrantov za sociálne choroby. Pápež tiež kritizoval vykorisťovanie a zneužívanie mladých ľudí osobami, ktorí sa označujú za spolupracovníkov Krista. Na pobožnosti na dvaapolkilometrovej centrálnej dopravnej tepne na pobreží Panamy bolo podľa organizátorov niekoľko stotisíc ľudí. Viac povie Ján Sabol, redaktor: „Pápež prosil vo svojej modlitbe o odpustenie za apatiu, nehybnosť a konformizmus aj zo strany kresťanov spoločnosti prebytku, ktorá namiesto solidarity uprednostňuje odmietnutie, bolesť a utrpenie. Na miesto víťazstva a slávy je potrebná sila stáť na strane tých, ktorí nemlčia zoči-voči kultúre zneužívania a agresie. Potrebná je podpora tých, ktorí zažili utrpenie, opustenosť, stratili rodinu, alebo zamestnanie. Vzorom pre kultúru prijatia podpory a integrácie je podľa Františka Bohorodička Mária pod krížom. Štrnásť zastavení krížovej cesty pripravili skupiny zo severnej, centrálnej a južnej Ameriky. Použili pritom príbehy utrpenia dnešných ľudí. Mladí Venezuelčania sa modlili za utečencov. Len ich krajinu opustili za posledné roky tri milióny ľudí. Mexičania hovorili o terore a vraždách, mladí z Dominikánskej republiky o násilí na ženách. Guatemalčania spomenuli utrpenie pôvodných obyvateľov, Kolumbijčania ľudské práva. Piatkový program Svetových dní mládeže je od čias Jána Pavla II. venovaný téme pokánia a zmierenia. Informovala agentúra KP. V sobotu ráno slávil František svätú omšu v panamskej katedrále s kňazmi zasvätenými a katolíckymi hnutiami. Pápež pritom posvätil oltár rozsiahle zrenovovaného kostola zo sedemnásteho storočia v centre mesta. V ňom sa nachádza obraz Panny Márie zo španielskej Sevilly, ktorá je uctievaná ako patrónka Panamy. Následný obed v kňazskom seminári s desiatimi mladými pripravila najznámejšia panamská šéfkuchárka Cuquita Arias De Calvo.“

[Hore]
--------------------------------------

Stretnutie kňazov pracujúcich v pastorácii mládeže

Rádio Lumen

Hľadať odpovede na aktuálne otázky, vymieňať si skúsenosti a diskutovať na aktuálne témy. Taká bola náplň stretnutia kňazov, ktorí pracujú s mladými na území Košickej arcidiecézy. V Kňazskom seminári Svätého Karola Boromejského v Košiciach sa zišli diecézni aj rehoľní kňazi aktívni v pastorácii mládeže, spoločne s arcibiskupom Bernardom Boberom a pomocným biskupom Marekom Forgáčom. Viac už o programe stretnutia prezradí kolega Martin Ďurčo, redaktor: „Myšlienka na pravidelné stretávanie kňazov, pracujúcich s mládežou vznikla spontánne a od roku 2017 sa tieto stretnutia dejú pravidelne. Z čoho pozostáva program stretnutia, hovorí košický pomocný biskup Marek Forgáč.“
Marek Forgáč, košický pomocný biskup: „Na každom stretnutí je dominantná nejaká téma. Dnes to je téma príprav na sviatosť birmovania, príde náš spolubrat, ktorý pôsobí v Českej republike, bude mať krátku prednášku na tému Mládež z pohľadu našich západných susedov a takisto príprava na sviatosť birmovania a to najdôležitejšie, čo je súčasťou týchto stretnutí, je práca v skupinách. To znamená, bude asi päť pracovných skupín, kde sú pripravené body alebo otázky, o ktorých sa bude diskutovať a na záver potom bude vyhodnotenie.“
Martin Ďurčo: „Stretnutie kňazov, pracujúcich s mladými je hlavne o diskusii a hľadaní vhodných modelov práce. Skúsenosti s prípravou mladých ku sviatosti birmovania v Českej republike ponúkol aj kňaz pôsobiaci v centre pre mladých pri diecéze Litoměřice, Jozef Kadlic.“
Jozef Kadlic, kňaz pôsobiaci v centre pre mladých pri diecéze Litoměřice: „Tam tá príprava je odlišná v tom, že jednak trvá dva roky, prebieha raz za mesiac na celý víkend a našou snahou je, aby tí mladí nedostali iba nejaké základné vedomosti z katechizmu, ale aby vytvorili spoločenstvo. To znamená, aby sa aj spolu modlili, pracovali, športovali, aby proste boli spolu a poznávali osobu Ježiša Krista na tomto mieste, a väčšinou mám dojem teda, pretože mnohí sa vracajú, že chcú sa snažiť žiť podľa evanjelia, teda to, čo hovoria aby aj naozaj aj žili.“
Martin Ďurčo: „Myšlienky, ktoré na stretnutí kňazov, pôsobiacich v pastorácii mládeže zaznejú, môžu slúžiť dnes skôr aj ako podklady pre vypracovanie jednotného modelu prípravy mladých ku sviatosti birmovania.“


[Hore]
--------------------------------------

Študijný program Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Bratislave

Rádio Lumen

Katolícka teológia, kresťanská filozofia a sociálna práca zameraná na rodinu. Tieto študijné odbory ponúka Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Bratislave. Fakulta nedávno otvorila svoje priestory pre verejnosť, kde potencionálnym záujemcom predstavila aj svoj študijný program. Teologická fakulta Trnavskej univerzity sa líši od ostatných tým, že ponúka jezuitský systém intelektuálnej formácie a spolupracuje s jezuitskými školami po celom svete. Viac zisťoval redaktor Pavol Hudák: „Teologická fakulta Trnavskej univerzity sa nachádza v hlavnom meste z historických dôvodov. Dekan fakulty, jezuita páter Miloš Lichner poukazuje, že do výučby sa snažia dávať v prvom rade jezuitskú pedagogiku.“
Miloš Lichner, dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity: „Znamená individuálnu starostlivosť o každého študenta, kde si pedagóg chce pre každého študenta, aby mu pomáhal rásť nielen odborne, ale aj po tej ľudskej stránke. Naším takým zámerom, keď ako jezuiti máme naše školy, aby človek tak harmonicky dozrieval aj po tej intelektuálnej aj po tej ľudskej stránke.“
Pavol Hudák: „Dekan teologickej fakulty páter Miloš Lichner dodáva, že záujemcovia o štúdium by si mali podať prihlášku do konca marca. Hlavnou podmienkou prijatia je okrem iného úspešná maturita.“
Miloš Lichner: „To je vlastne tá filozofia, teológia a sociálna práca so zameraním na rodinu. Celkovo máme okolo stoštyridsať - stopäťdesiat študentov denného štúdia aj externého a máme okolo tristo alebo štyristo študentov univerzity tretieho veku, ktorá sa nám veľmi pekne rozbehla.“
Pavol Hudák: „Teologická fakulta Trnavskej univerzity ponúka aj odbor sociálnu prácu, kde sa zameriava najmä na rodinu. Vysvetľuje prodekanka Mária Šmidová.“
Mária Šmidová, prodekanka Teologickej fakulty Trnavskej univerzity: „Ale tá špecifickosť možno tohto programu je práve táto skúsenosť pracovať s rodinami ako s celkom. Sú to praxe, na ktoré chodia študenti do konkrétnych rodín. Stretávame sa s rodinami napríklad, ktoré majú postihnuté dieťa a tam strávime s týmito rodinami tri dni.“
Pavol Hudák: „Na Slovensku máme aj katolícke teologické fakulty ešte na univerzite Komenského, na Katolíckej univerzite a na Prešovskej univerzite, kde pôsobí gréckokatolícka teologická fakulta.“


[Hore]
--------------------------------------

Kresťania a občianska spoločnosť - akých ústavných sudcov potrebujeme

Rádio Lumen

Povzbudiť kresťanov, aby si uvedomovali zodpovednosť za spoločné dianie a angažovali sa v boji za pravdu a spravodlivosť. To bolo cieľom včerajšej večernej dišputy v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Pod názvom Kresťania a občianska spoločnosť - akých ústavných sudcov potrebujeme, ju zorganizovala občianska platforma Nie v našom meste. Vypočula si ju aj Júlia Kavecká, redaktorka: „Právnik Martin Píry z Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela hneď v úvode vysvetlil, aké dôležité je postavenie Ústavného súdu v našej krajine.“
Martin Píry, právnik Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela: „Ústavný súd, de facto, ale aj de iure má vyššie postavenie ako zákonodarný zbor a de facto aj ako vláda Slovenskej republiky.“
Júlia Kavecká: „Aj preto je podľa Martina Píryho nesmierne dôležité, kto bude dvanásť rokov sedieť na Ústavnom súde. Kandidátov by sa v prvom rade pýtal, čo je morálka a na publikačnú činnosť, ktorá súvisí s ľudskými právami.“
Martin Píry: „No ak chcete byť ústavný sudca, tak by ste sa mali venovať ľudským právam a všetkým témam, ktoré s tým súvisia, ktoré som čiastočne načrtol.“
Júlia Kavecká: „Generálny vikár Banskobystrickej diecézy Branislav Kopal by sa zaujímal o to, ako vo svojej doterajšej praxi kandidáti bránili tých najslabších a uplatňovali pri nich vymožiteľnosť práva.“
Branislav Kopal, generálny vikár Banskobystrickej diecézy: „To najhlavnejšie a najpodstatnejšie … ďalší problém, že či je tá súdna moc nezávislá, objektívna, že ten slabý vyhrá, keď má pravdu.“
Júlia Kavecká: „Biskup západného dištriktu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Ján Hroboň by od kandidátov na ústavných sudcov, chcel vedieť, koľko káuz vo svojej praxi riešili bezplatne a zaujímal by sa aj o ich postoj k bývalému režimu.“
Ján Hroboň, biskup západného dištriktu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania: „Pokiaľ ja nevnímam odpovede alebo z tej reflexie toho čo znamená bývalý režim, proste to základné, že sme dostali slobodu a demokraciu, tak pre mňa taký človek jednoducho nemôže byť nejakou zárukou toho, že sa zastane hodnôt slobody.“
Júlia Kavecká: „Podobná diskusia by sa mala konať aj pred prezidentskými voľbami.“


[Hore]
--------------------------------------

Nakrúcanie historického filmu Tajomstvo zoborského kláštora

Rádio Lumen

Na Slovensku vzniká nový historický film Tajomstvo zoborského kláštora. Bude hovoriť o svätom Cyrilovi, Metodovi, Gorazdovi aj Svätoplukovi. Pripravuje ho nadácia Proglas v rámci tisícstopäťdesiateho výročia smrti svätého Cyrila a vysvätenia svätého Metoda za arcibiskupa pre Veľkú Moravu. Vysvetlil ordinár ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov František Rábek: „Ja som pripravil scenár, áno. Tu je vypracovaný scenár kompletný, ktorý samozrejme ešte odborníci od kinematografie môžu cizelovať, čiže to si ešte bude vyžadovať takúto prácu, ale v zásade ten dej je položený na papieri.“
Jana Horniaková: „Historik Róbert Letz povedal, že práve bratia zo Solúna sa zaslúžili o náš jazyk a Veľká Morava predstavovala vrchol kultúrnej aj svetskej moci, čo potvrdil aj vtedajší pápež. Duchovný odkaz múdrosti a štátnosti pretrváva tak pre súčasnosť. Potvrdením toho bude tento film. Nakrútiť film sa pokúšal jeho producent Ján Oparty už dvanásť rokov, ale brzdili ho financie. Podľa producenta Jána Opartyho snahy o takýto náročný film sú však dlhodobé.“


[Hore]
--------------------------------------

Výsledky 24. ročníka koledníckej akcie Dobrá novina

Rádio Lumen

V týchto dňoch pracovníci Arga sumarizujú výsledky dvadsiateho štvrtého ročníka koledníckej akcie Dobrá novina. Po celom Slovensku sa do nej počas vianočného obdobia zapojilo okolo dvadsaťšesťtisíc koledníkov vo viac ako tisíc dvesto mestách a obciach. Viac povie Pavol Jurčaga, redaktor: „Z výťažku verejnej zbierky podporí Dobrá novina v roku 2019 viaceré rozvojové projekty. Vytvárajúce podmienky na dôstojný život detí, mladých ľudí, dospelých, rodín a komunít v krajinách subsaharskej Afriky. Hovorí projektový manažér Dobrej noviny Jozef Magda.“
Jozef Magda, projektový manažér Dobrej noviny: „Tak momentálne je suma takmer milión deväťdesiattisíc, takže už len niekoľkotisíc, aby sme vyrovnali minuloročný rekord, keď sme vlastne aj historicky prvýkrát presiahli milión eur.“
Pavol Jurčaga: „Zároveň sa v týchto dňoch už pomaly rozbiehajú aj prípravy na dvadsiaty piaty jubilejný ročník Dobrej noviny. Hovorí riaditeľ Dobrej noviny Maroš Čaučík.“
Maroš Čaučík, riaditeľ Dobrej noviny: „Môžeme prezradiť, že ako tému tohto dvadsiateho piateho jubilejného ročníka chceme mať požehnanie. Koledníci prinášajú požehnanie do navštívených rodín, domovov. Je to každý rok, ale tento rok by sme sa chceli tak zvlášť pozrieť na to či a ako prináša Dobrá novina požehnanie aj pre nás, ktorí sa do nej zapájame a takisto pre tých ľudí, ktorým pomáhame pre našich partnerov v subsaharskej Afrike. Takže môžeme sa na to tešiť. Pripravujeme tiež dokument o Dobrej novine. Nejaký dokumentárny film a chceli by sme, aby na budúci rok sme pozvali aj hostí, ktorí by sa zapojili do toho ďalšieho ročníka. Ak Pán Boh dá a podarí sa, tak by sme tých hostí chceli tu mať práve cez Vianoce.“
Pavol Jurčaga: „Do konca januára je možné tento projekt podporiť aj zaslaním darcovskej SMS-ky.“


[Hore]
--------------------------------------

Moderná výchova detí

Rádio Lumen

Moderná doba prináša aj potrebu modernej výchovy detí. V Žiline o tom hovorila a ekonómka, manželka a mama Slávka Kubíková, ktorá sa téme venuje aj v knihe Klub nerozbitných detí. Tá vyšla v spolupráci s konzervatívnym denníkom Postoj. V knihe okrem medicínskych a psychologických štúdií a rozhovorov so slovenskými expertmi, rieši aj sedem bodov, ktoré pomôžu deťom prežiť v modernej dobe. Spolu s ňou diskutoval o výchove aj salezián Peter Ondrej, ktorý priniesol pohľad z druhej strany. Besedu zorganizoval Inštitút Comunio spoločne s Filozofickou fakultou Katolíckej univerzity v Ružomberku. V Diecéznom centre bol aj Juraj Brezáni, redaktor: „Tým, že dnešná doba je špecifická, rodičia sa stretávajú s úplne inými výzvami ako v minulosti. Slávka Kubíková sa v knihe Klub nerozbitných detí preto venuje aj tomu, v čom je výchova rozdielna.“
Slávka Kubíková: „Niekedy boli veci viac nalinajkované, dnes tu máme slobodu a strašne veľa informácií a od rodiča to vyžaduje veľkú mieru uvedomelosti zvoliť tú vlastnú stratégiu, že čo s tým.“
Juraj Brezáni: „Aj samotná prednáška niesla názov Nerozbitné deti. To podľa Slávky Kubíkovej súvisí s tým, že deti sú dnes krehkejšie a psychicky labilnejšie.“
Slávka Kubíková: „Ide skôr o to, že ako sa v celom tom chaose zorientovať tak, aby sme im dali tie správne veci a tým pádom z nich urobili deti, ktoré budú silné a naozaj nerozbitné.“
Juraj Brezáni: „Opačný uhol pohľadu na výchovu detí priniesol salezián Peter Ondrej. Ten približuje jeden z najväčších problémov prístupu rodičov k výchove ich detí.“
Peter Ondrej, salezián: „Nazveme to helikoptéroví rodičia alebo príliš ochranárski rodičia. Rodičia, ktorí chcú mať dieťa vždy a všade pod kontrolou. Táto prílišná ochrana však niekedy vedie k strate dôvery, niekedy vedie k tomu, že to dieťa je vlastne dieťa ako keby stále a akonáhle sa dostane spod týchto ochranárskych krídel, tak mnohokrát tie situácie nie je schopné a nie je pripravené zvládať.“
Juraj Brezáni: „Ďalšími témami bola sloboda detí alebo digitálne technológie pri ich výchove.“
Účastníčka prednášky: „Najviac ma zaujalo to, že aby sme proste nerobili všetko za deti.“
Účastník prednášky: „Pre mňa ... výchova o hraniciach, že dokázať nájsť takú správnu hranicu medzi tou prirodzenosťou alebo dajme tomu tým milosrdenstvom a zároveň náročnosťou nad deťmi.“
Účastníčka prednášky: „Už pri trojročnom dieťati ten Youtube, televízia, rozprávky to už je taký ich dosť vážny problém.“
Juraj Brezáni: „Prednášajúci sa zhodli, že deti sa najlepšie učia na prirodzených dôsledkoch ich konania.“


[Hore]
--------------------------------------

Kampaň Pomoc pre Sýriu

Rádio Lumen

Viac ako deväťdesiatpäťtisíc eur darovali stovky slovenských súkromných darcov, ale aj rehoľných spoločenstiev či farností na pomoc Sýrii. Zapojili sa tak do kampane Pomoc pre Sýriu, ktorú organizuje nadácia ACN Slovensko - Pomoc trpiacej cirkvi. Cieľom kampane je podpora tých oblastí života Sýrčanov, ktoré majú smerovať k čo najrýchlejšej stabilizácii krajiny a zabezpečeniu pokojnej budúcnosti.

[Hore]
--------------------------------------

Zachránil kresťanské dedičstvo pred IS, teraz sa stal mósulským arcibiskupom

svet.sme.sk

Mikaíl vstúpil do cirkevného života ako 24-ročný.
MÓSUL. Irackého kňaza, ktorý zachránil množstvo náboženských rukopisov pred džihádistickou organizáciou Islamský štát (IS), v piatok vysvätili za nového chaldejsko-katolíckeho arcibiskupa Mósulu.
Nadžíb Mikaíl (63) bol inaugurovaný v mósulskom Kostole sv. Petra za účasti katolíckych lídrov z daného regiónu i USA, ako aj miestnych činiteľov a obyvateľov, informuje tlačová agentúra AFP.
Starodávne rukopisy
Mikaíl vstúpil do cirkevného života ako 24-ročný a pôsobil v mósulskom Kostole Panny Márie. Tu viedol záchranu takmer 850 starodávnych rukopisov v aramejčine, arabčine a iných jazykoch, ako aj 300-ročných listov a približne 50-tisíc kníh.
V roku 2007 presunul tento archív do mesta Karakoš, kedysi najväčšieho kresťanského mesta v Iraku, aby ho ochránil počas islamistického povstania, ktoré prinútilo tisícky kresťanov ujsť z Mósulu.
Keď džihádisti z IS, neslávne známi svojím ničením chrámov a artefaktov, ktoré sú podľa nich v rozpore s ich neokonzervatívnou interpretáciou islamu, v roku 2014 obsadili Irak, sa Mikaíl opäť ujal akcie.
Útek na východ
Ako sa extrémisti priblížili ku Karakošu, kňaz naložil do svojho auta vzácne rukopisy, knihy zo 16. storočia a nenahraditeľné záznamy, a utiekol na východ do relatívneho bezpečia autonómneho regiónu Kurdistan.
S pomocou ďalších dvoch mníchov z jeho dominikánskeho rádu Mikaíl presťahoval i Digitalizačné centrum orientálnych rukopisov (OMDC), ktoré vyhotovuje skeny poškodených rukopisov z kostolov a dedín z celého Iraku.
Niekoľko mesiacov po tom, ako iracké vládne sily v lete 2017 oslobodili Mósul z područia IS, sa Mikaíl vrátil do mesta. TASR


[Hore]
--------------------------------------

Štefan Moyzes – za života a v historickej pamäti

bystricoviny.sk

Stredoslovenské múzeum uzatvorí prvý mesiac jubilejného roku 2019 predstavením publikácie o výnimočnej osobnosti mesta Banská Bystrica, neúnavnom obhajcovi slovenského národa. Už budúci štvrtok 31. 1. 2019 o 17:00 hod. v Thurzovom dome bude slávnostne uvedená do života kniha Štefan Moyzes – za života a v historickej pamäti.
Poznáte prvého predsedu Matice slovenskej?
Zborník Štefan Moyzes – za života a v historickej pamäti je zborníkom z konferencie, ktorú pri príležitosti 220. výročia narodenia Štefana Moyzesa (* 24. október 1797, Veselé – † 5. júl 1869, Žiar nad Hronom) usporiadalo Stredoslovenské múzeum v roku 2017.
Vďaka neoceniteľnej spolupráci s Banskobystrickou diecézou, Katedrou histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela a Spolkom banskobystrických historikov Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied sa podarilo zorganizovať úspešnú medzinárodnú vedeckú konferenciu. Jej cieľom bolo vykresliť autentický portrét človeka, ktorý svojimi vedomosťami, skúsenosťou a rozhľadom vo veľkej miere prispel k rozvoju slovenského národa a jeho povedomia.
„To, čo zdobilo solúnskych bratov pred tisíc rokmi – láska k bohu a blížnemu, prejavujúca sa v hlbokej viere, vysokej kultúre a pravej vzdelanosti – to zdobilo biskupa Moyzesa po celý jeho život až do smrti. Preto nielen Cirkev a jej veriaci, ale aj iní slovenskí vzdelanci a kultúrni pracovníci v ňom vidia svoj vzor a nasledovaniahodný príklad,“
približuje mimoriadnu historickú osobnosť nášho mesta Mons. Marián Chovanec, šestnásty banskobystrický biskup.
Štefan Moyzes
Bol skutočným nositeľom cyrilo – metodskej tradície, ktorý spojil vieru s kultúrou a umením. Práve Banská Bystrica sa stala miestom, kde s pomocou rovnako zanietených spolupracovníkov zrealizoval viaceré svoje zámery.
To sa odzrkadlilo na budovaní Banskobystrickej diecézy, na založení Matice slovenskej, ale aj na formovaní slovenského národného života. V roku 1862 dokázal Štefan Moyzes presadiť, že na gymnáziu v meste pod Urpínom sa mohli žiaci vzdelávať aj v slovenskom jazyku. Viac o tomto výnimočnom človeku, ktorý vstúpil nielen do služieb cirkvi, ale aj národa sa dozviete už najbližší štvrtok v Thurzovom dome.
Zborník bol vydaný s finančnou podporou Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstva Banská Bystrica.
Zdroj - SSM


[Hore]
--------------------------------------

Záleží na dĺžke života?

postoj.sk

Sv. Peter spomína, že „u Pána je jeden deň ako tisíc rokov“. Starozákonnou myšlienkou bola Božia veľkosť naprieč vekmi obsahujúca naše tisícročia.
Keď položím túto otázku, myseľ mi zaplavia mnohé obrazy, niektoré z nich populárne: Indiana Jones kričí na muža v červenom feze, s ktorým bojuje na člne, ktorý seká na kusy otáčajúca sa lodná skrutka: „Obaja zomrieme!” Muž odpovedá: „Ja mám dušu pripravenú. A ty?”
Iné sú náboženské: v Národnej svätyni je mozaika sv. Agnesy, ktorú slávime ako „šťastnú“ (beata), no bola umučená v 13 rokoch. Niektoré sú osobné: Napadne mi, čo povedal ktosi potom, čo môj syn Thomas zomrel ako sedemtýždňový na syndróm náhlej smrti: „Všetci sa môžeme radovať, že je s Bohom,“ na čo jeho matka, Ruth, odpovedala: „Ale nemal šancu byť chlapcom.“
Indiana Jones kričí na muža v červenom feze, s ktorým bojuje na člne, ktorý seká na kusy otáčajúca sa lodná skrutka: „Obaja zomrieme!” Muž odpovedá: „Ja mám dušu pripravenú. A ty?”
Napadne mi Sokrates, podľa ktorého dobrý život znamená vôbec nedbať na smrť, a Aristoteles, podľa ktorého je hanebné dávať prednosť holému životu pred dobrým životom. Uvažujem nad tými miliónmi mladých mužov, ktorí za nás vo veľkých vojnách tak jednoducho „odovzdali poslednú plnú mieru oddanosti“.
Ako obvykle sa zdá, že bezpečným sprievodcom je Písmo. Kto dokáže nemilovať intenzívne romantickú výstrednosť sv. Pavla? „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ (Fil 1, 21) Hovorí: pre mňa. „Ale,“ vysvetľuje, „ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si vyvoliť. Oboje na mňa dolieha: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie.“ (v. 22-23)
Výrok, nad ktorým som sa naposledy najviac pozastavil, patrí sv. Petrovi: „Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.“ (2 Pt 3, 8)
Ľudia vravia, že jednoducho opakuje 90. žalm, ale to nie je pravda. Žalmista vraví: „Veď tisíc rokov je u teba ako včerajší deň, čo sa pominul, a ako jedna nočná stráž.“ (v. 4) Sv. Augustín bystro pripomína, že žalmista nezabúda dodať: „ako jedna stráž,“ ktorá trvala tri hodiny, aby zamedzil akémukoľvek jednoduchému pokusu previesť roky na dni. Sv. Augustín tiež vraví, že „včerajšok“ tu znamená nielen predchádzajúci deň, ale všetok minulý čas, lebo akýkoľvek obmedzený počet rokov je u Boha akoby už skončený. (Komentáre sv. Augustína k žalmom (v angličtine) si môžete aj vy ľahko pozrieť tu.)
Sv. Peter však zmienku o stráži vypúšťa. Vôbec nehovorí o včerajšom dni. A čo je najdôležitejšie, najprv spomína svoju vlastnú, úplne novú myšlienku, že „u Pána je jeden deň ako tisíc rokov“. Starozákonnou myšlienkou bola Božia veľkosť naprieč vekmi obsahujúca naše tisícročia.
Touto novou myšlienkou je Božia veľkosť, ktorá zhusťuje dokonca i malé časové úseky. Ak Boh obsahuje tisícročia, lebo je nekonečne „veľký“, potom zhusťuje deň, lebo je aj nekonečne „malý“, ako bod kruhu: Božia prítomnosť je ako kruh, ktorý má stred všade a obvod nikde, povedal sv. Augustín.
Vlastne dokonca aj Aristoteles tvrdil, že Boh je prítomný v malých veciach: „Nesmieme sa s detinským odporom odvracať od skúmania obyčajnejších živočíchov. Každá oblasť prírody je úžasná.“ Zhustenie času rozhodne evokoval i Thornton Wilder, keď sa Emily v Našom meste vracia do detstva a zisťuje, že obyčajný život je neznesiteľne bolestivý: „Nedokážem sa na všetko pozrieť dostatočne uprene... ach, mama, pozri sa na mňa aspoň na minútu tak, akoby si ma naozaj videla.“
Zájdeme príliš ďaleko, keď nájdeme u sv. Petra ešte živšiu predstavu? Napokon, naozaj sa zdá, že jeho výrok pozýva zobraziť roky na dni a naopak. Poďme si to len tak zo zábavy prepočítať. Ak je náš deň u Boha ako 1000 rokov, potom je tento náš deň u Boha ako 365 000 dní. Deň môžeme rozdeliť na približne 36 000 sekúnd, a teda jeden z „Božích dní“, podľa všetkého so začiatkom, stredom i koncom, môžeme nájsť v každej jednej stotine sekundy – čo je asi najmenší časový interval, aký dokážeme vnímať. Moderné video sa zdá plynulé pri 60 obrázkoch za sekundu iba vďaka tomu, že na sietnici ešte niekoľko sekúnd zostáva obraz zrakového vnemu.
Záleží „u Pána“ na dĺžke života? Sv. Tomáš či iní stredovekí teológovia hovorili o „knihe života“ nie ako o detinskom výmysle, takže keď začne jestvovať nesmrteľná duša, Boh si určite všimne jej život a „registruje“ ju tisíc rokov.
(Priatelia matematici si možno na tomto mieste položia otázku, či sv. Peter neanticipoval moderný pojem nekonečna – nekonečná množina je taká, ktorej vlastná podmnožina sa dá vzájomne jednoznačne zobraziť na celú množinu – lebo nevidí žiadnu ťažkosť v dokonalom zobrazení tisícročí na dni a dní na okamihy.)
V duchovnom zmysle je obvyklou aplikáciou myšlienky sv. Petra o hustote času prax žitia v prítomnej chvíli, „odovzdanosti do Božej Prozreteľnosti“ Jean-Pierra De Caussada. Minulosť a prítomnosť napokon vlastne nejestvujú, kým prítomnosť obsahuje v našom vzťahu k Bohu praktickú nekonečnosť.
Samozrejme, sv. Peter hovoril o Pánovom návrate: a dáva zmysel, že niekto, kto mal tú istú výstrednú lásku ako sv. Pavol, no zaprel Pána a musel čakať deň, aby sa s ním zmieril, bude asi živo vnímať tento čas ako tisíc rokov.
Jeho maximu však chcem aplikovať na otázku z úvodu. Ak je jeden deň tisíc rokov a žiť tisíc rokov by určite stačilo, záleží potom „u Pána“ na dĺžke života? Zhodnime sa na tom, že niekto ako Ivan Iljič, ktorý sa kajal a chcel čas, aby sa osvedčil, by povedal, že áno. Alebo sv. Tomáš či iní stredovekí teológovia, ktorí hovorili o „knihe života“ nie ako o detinskom výmysle (pozri ST I.24), takže keď začne jestvovať nesmrteľná duša, Boh si určite všimne jej život a „registruje“ ju tisíc rokov.
Je to Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, „nie Boh mŕtvych, ale živých“. (Mk 12, 27) Je to Boh môjho Thomasa – i váš.
Michael Pakaluk Autor je odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je dekanom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland s manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ôsmimi deťmi. Jeho najnovšia kniha The Memoirs of St Peter (Pamäti sv. Petra) o Markovom evanjeliu vychádza vo vydavateľstve Regnery Gateway v marci 2019.
Pôvodný text: Does Length of Life Matter?
Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha. Autor: Michael Pakaluk


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2019