Monitoring médií zo dňa 06.12.2018

- Pápežov pamätník vo Vajnoroch (Nový Čas)
- Sto miliónov nás dostalo z deficitu (HN)
- Patríme na Západ alebo na Východ? (SME)
- Takto vyzerala vianočná večera v 19. storočí (Nový Čas)
- Na klimatickej konferencii vystúpil kardinál Pietro Parolin (Rádio Lumen)
- Kňazský deň v Rožňave (Rádio Lumen)
- 21. európske modlitebné raňajky (Rádio Lumen)
- Kampaň Pomoc pre Sýriu (Rádio Lumen)
- Iniciatíva za ochranu života a rodiny (Rádio Lumen)
- Francúzskych mníchov zavraždených v Alžírsku vyhlásia za blahorečených (svet.sme.sk)
- Einsteinov list o Bohu vydražili za viac ako dva milióny dolárov (svet.sme.sk)
- Teenageri pomáhajú bezdomovcom z ulice (mytopolcany.sme.sk )
- Milá audiencia (Plus 7 dní)
- Desať liekov, milióny životov (Týždeň)





Pápežov pamätník vo Vajnoroch

Nový Čas

VAJNORY - Na území Starého letiska chcú postaviť pamätník pápeža Jána Pavla II. Stane sa tak na počesť jeho prvej návštevy Slovenska v apríli 1990. Na území Starého letiska vtedy celebroval slávnostnú omšu, ktorej sa zúčastnili státisíce veriacich. O podobe pamätníka rozhodnú Vajnorčania. Spolu s pamätníkom by mal vzniknúť aj park. Na webe novevajnory.sk budú zverejnené tri architektonické návrhy, z ktorých majú obyvatelia mestskej časti vyberať ten, ktorý by investor zrealizoval. (sla, tasr)

[Hore]
--------------------------------------

Sto miliónov nás dostalo z deficitu

HN

VEREJNÉ FINANCIE
Parlament schválil rozpočet na budúci rok, Peter Kažimír na poslednú chvíľu skresal deficit na nulu.
Kristína Votrubová
Bratislava - Historický rozpočet. Aj taký prívlastok si získal zákon o verejných výdavkoch a príjmoch, ktorý včera schválil parlament. Prvýkrát totiž výdavky neprevýšia príjmy a deficit dosiahne magickú nulu. Podľa premiéra Petra Pellegriniho dokonca všetko nasvedčuje tomu, že nakoniec sa dostaneme do prebytku. ,,Slovenská republika už dvakrát za sebou hospodárila lepšie, ako bol plán, a to dáva veľmi dobré predpoklady na to, že rozpočet na rok 2019 dopadne ešte lepšie, ako sme ho naplánovali," povedal Pellegrini. Tohtoročný schodok mal totiž dosiahnuť 0,83 percenta, nakoniec by to malo byť 0,6 percenta. Pôvodne sa pritom s vyrovnaným rozpočtom nepočítalo a v budúcom roku nám malo chýbať 0,1 percenta na jeho dosiahnutie. Pellegrini spolu s ministrom financií Petrom Kažimírom však pred pár týždňami, už po tom, ako návrh schválila vláda, oznámili, že ho dodatočne upravili a deficit skresali na nulu. Analytik INESS Radovan Ďurana však tento prístup považuje za ,,výsmech z viacerých uhlov pohľadu. Po prvé, že vláda vôbec rozpočtuje taký veľký objem rezerv, že nemá problém z minúty na minútu škrtnúť sto miliónov. Vypovedá to o tom, že rozpočtovanie nie je zodpovedné," uviedol. Vyrovnanie deficitu bolo totiž možné práve vďaka presunu prostriedkov z rezervy. Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka však zmena prebehla počas riadneho procesu. Aj keď to Kažimír ani Pellegrini oficiálne nepovedali, dôvodom boli s najväčšou pravdepodobnosťou výhrady Európskej komisie, ktorá náš rozpočet každoročne hodnotí. Ako totiž upozornil Šramko, jej odhady deficitu boli pesimistickejšie ako tie z dielne ministerstva financií.
Ako sa prerozdelí rozpočet
0,00 % bude schodok verejných financií Slovenska v roku 2019
34,6 % Sociálne zabezpečenie
Ide o prostriedky na rôzne dávky, ako aj dôchodky.
Niektoré z výdavkov (v miliónoch)
Starobné dôchodky 6 390 Dávky v nezamestnanosti 165,25 Nemocenské dávky 690,37 Invalidné dôchodky 941,35 Podpora rodiny (prídavok na dieťa, rodičovský príspevok) 756,38 Pomoc v hmotnej núdzi 152,41
18,6 % Zdravotníctvo
Do tejto kategórie spadajú výdavky spojené s podporou liekov, zdravotných pomôcok, ale aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Niektoré z výdavkov (v miliónoch)
Lieky 1 070 Ústavná zdravotná starostlivosť 1 460 Špeciálna ambulantná starostlivosť 877 Všeobecná ambulantná starostlivosť 256
12,5 % Zabezpečenie chodu štátu
Do tejto kategórie okrem iného spadajú legislatívne orgány, výdavky na dlh, VÚC či zahraničná pomoc.
Niektoré z výdavkov (v miliardách)
Výdavky na platy zamestnancov štátu 8,39 Výdavky na obsluhu dlhu 1,12 Odvod do rozpočtov EÚ 0,84
10,3 % Hospodárske záležitosti
Aktivity spojené s vytváraním ekonomickej stratégie. Spadajú pod ňu aj poľnohospodárstvo, lesníctvo či doprava.
Niektoré z výdavkov (v miliónoch)
Výber daní a cla Finančnou správou 270,02 Cestná a železničná infraštruktúra 920,89 Výstavba a obnova železničnej trate 8,3
10,7 % Vzdelávanie
Prevádzkovanie škôl, celoživotného vzdelávania, výskumu.
Niektoré z výdavkov (v miliónoch)
Regionálne školstvo 592,16 Vysoké školy 549,46 Veda a technika 317
5,3 % Verejný poriadok a bezpečnosť
Do tejto kategórie spadajú policajti, požiarnici, ale aj súdy či väznice.
Niektoré z výdavkov (v miliónoch)
Polícia 744,11 Súdnictvo 219,57
3,1 % Obrana
Ide o výdavky spojené s armádou, údržbou techniky či zahraničnou vojenskou pomocou.
Niektoré z výdavkov (v miliónoch)
Nákupy novej výzbroje a starostlivosť o ňu 768,98
2,4 % Rekreácia, kultúra a náboženstvo
Správa a podpora kultúrnych, náboženských či športových zariadení.
Niektoré z výdavkov (v miliónoch)
Cirkvi a náboženské spoločnosti 42,58 Transfer pre RTVS 26 Fond na podporu umenia 20 Slovenské národné divadlo 17,06 Slovenské národné múzeum 10,67
1,6 % Ochrana životného prostredia
1 % Bývanie a občianska vybavenosť
Niektoré z výdavkov (v miliónoch)
Výstavba, rekonštrukcia kanalizácií, protipovodňových systémov 305,377
Vývoj schodku (v percentách HDP)
2013 -2,72
2021* 0,10

* rozpočtový plán
Vývoj hrubého dlhu (v percentách HDP)
2013 54,7
2021* 44,8

* rozpočtový plán


[Hore]
--------------------------------------

Patríme na Západ alebo na Východ?

SME

Debaty o ukotvení Slovenska sa periodicky opakujú.
Sme kultúrnou súčasťou Východu? Hovoríme jazykom, ktorý sa radí medzi slovanské, no sme súčasťou západných medzinárodných štruktúr. Podarilo sa nám zbaviť sa komunistickej strany aj s jej vedúcou úlohou i Mečiara a vybudovať liberálnu demokraciu západného typu. No zvnútra ju rozkladá oligarchia východoeurópskeho typu. Kam teda patríme?
Svet slovanstva?
Jedným z hlavných argumentov tých, ktorí sú presvedčení, že Slovensko by malo patriť na Východ, je všeslovanská vzájomnosť. Presvedčenie, ktoré formuloval už Ľudovít Štúr vo svojom diele Slovanstvo a svet budúcnosti, že slovanské národy budú slobodné iba vtedy, keď sa spoja s veľkým bratom na východe Ruskom. To, že sme kultúrne súčasťou slovanského sveta, je však jedna vec. Politická realita je už niečím iným. Predstavy o všeslovanstve historicky búrali konflikty Ruska s Poľskom, od tretieho delenia Poľska po druhú svetovú vojnu. Ale aj v konfliktoch sprevádzajúcich rozpad bývalej Juhoslávie sa navzájom vyvražďovali Slovania – Chorváti, Srbi aj Bosniaci. Dokonca aktuálne prebieha vojenský konflikt medzi dvoma slovanskými národmi Rusmi a Ukrajincami. Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko hovorí o politickej realite vnútri EÚ. Najbližšími spojencami Slovenska sú v rôznych témach buď naši susedia z V4, prípadne Nemecko. Žiadnu veľkú politickú spoluprácu založenú na slovanstve nevidí. Podľa riaditeľa Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu je koncept všeslovanstva, ako ho vo svojej knihe opísal Štúr – mimochodom, napísal ju po nemecky, v ruštine vyšla začiatkom 20. storočia a po slovensky dokonca až v 90. rokoch – historickou fabuláciou. „My Slováci sme si vymysleli naše vlastné Rusko, ktoré sa stalo súčasťou našej národnej identity, ale ktoré nikdy neexistovalo v realite.“ Toto vzniklo ako reakcia na porážku po revolúcii meruôsmeho roku, ale Rusko samotné sa ako veľký slovanský brat a ochranca nikdy necítilo a vládcovia Ruska sami nikdy tento koncept nechápali ani neprijali. Duleba s Mikom sa teda zhodnú, že Slovensko by malo patriť na Západ. Čo to však je Západ? Počas studenej vojny bola hranica i epicentrá Západu aj Východu jasné, dnes hranicu nemožno nakresliť tak jednoznačne.
Čo je to Západ
Čo oddeľuje Západ od Východu? Je to rozdiel medzi západnou a východnou cirkvou, vplyvom Ríma a Byzancie, neskôr Moskvy? Písomným prejavom v cyrilike alebo latinke? Podľa takýchto kritérií by sme mali byť jasne súčasťou Západu, no napriek tomu sme do roku 1989 boli celkom jednoznačne Východom. Podľa Dulebu to, čo dnes naozaj odlišuje Západ od Východu, je sloboda. Skutočná, politická sloboda. To, že žijeme v skutočnej demokracii, kde si môžeme vo voľbách sami vybrať, koho budeme voliť. Fasáda slobodných volieb existuje aj na východ od nás, no spoľahlivým lakmusovým papierikom je to, či už mesiace pred voľbami presne vieme, ako dopadnú. Ak áno, niečo nie je v poriadku. Toto, možno ešte viac než členstvo v EÚ či v NATO, z nás robí Západ. No zároveň to znamená, že Západ a Východ nie sú dané a nemenné charakteristiky, a tak ako sme už svoje zaradenie zmenili raz, môže sa to stať opäť. Napriek tomu, že u nás (zatiaľ) fungujú demokratické inštitúcie, zjavne zároveň popritom trpia typicky „východnými“ chorobami, ako sú korupcia, rodinkárstvo, arogancia moci a mocných, neúcta k odbornosti a vzdelaniu. To všetko môže nakoniec viesť k tomu, že budeme opäť patriť na Východ, no nebude to také slávne, ako si to súčasný zástancovia takého smerovania predstavujú. Pri pohľade za naše južné hranice nám musí byť jasné, že táto hrozba je reálna. Tomáš Madleňák Text je sumárom diskusie Café Európa www.cafeeuropa.blog.sme.sk
Rusko sa ako veľký slovanský brat a ochranca nikdy necítilo.


[Hore]
--------------------------------------

Takto vyzerala vianočná večera v 19. storočí

Nový Čas

Počas hostiny gazdiná nesmela odísť od stola
Autor - nov
STARÁ ĽUBOVŇA - Vianoce na dedine boli skromné a ľudia prísne dodržiavali zvyky. Vianočné tradície smerovali hlavne k tomu, aby si sláviaci zabezpečili zdravie, súdržnosť a dobrú úrodu v nasledujúcom roku. Od toho totiž záviseli ich životy a prosperita celej rodiny. V skanzene pod hradom Stará Ľubovňa pripravili ukážku historických tradícií, ako vyzerali v 19. storočí.
Večeralo sa pri drevenom stole. Pod ním bola slama, lebo sa na nej narodil Ježiš. Zároveň to bol symbol poľnohospodárskych prác v nasledujúcom roku. ,,Nohy stola obopínala reťaz, ktorá symbolizovala súdržnosť a každý člen rodiny si na ňu mal položiť nohy. Takisto tam bol kovový predmet. Kto sa ho dotkol bosou nohou, mal byť silný a zdravý počas celého roka," povedala etnografka Ľubovnianskeho múzea Natália Špesová. ,,Na stole bol biely slávnostný tkaný obrus. Položili tam aj za hrsť obilia, ktoré pestovali, a tiež strukoviny. Semená si odložili a na jar pri začiatku vysievania ich dali do prvej brázdy. Potraviny museli byť umiestnené tak, aby sa gazdiná nepohla od stola, lebo by to mohlo narušiť duchovno a priniesť nešťastie," vysvetlila odborníčka z Ľubovnianskeho múzea. Chýbať nesmel ani obradový chlieb. Niekde zostával na stole do Štefana a inde dokonca až do sviatku Troch kráľov. Na stole boli umiestené aj sviečky, cibuľa, cesnak, orechy a modlitebná knižka. ,,To preto, lebo večera sa začínala aj končila modlitbou," uzavrela etnografka.


[Hore]
--------------------------------------

Na klimatickej konferencii vystúpil kardinál Pietro Parolin

Rádio Lumen

Na medzinárodnej klimatickej konferencii v poľských Katoviciach vystúpil aj vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin. Prítomným tlmočil srdečný pozdrav, ako aj blízkosť, podporu a povzbudenie zo strany pápeža. Konštatoval, že aktuálne úsilie štátov s cieľom zmierenia klimatických zmien a prispôsobenia sa im, sa nejaví ako dostatočné na dosiahnutie cieľov, stanovených dohodou z Paríža. Ešte je však možné limitovať globálne otepľovanie. Avšak k tomu je potrebná jasná, prezieravá a pevná politická vôľa. Pripomenul aj dôležitý príspevok miestnych inštitúcií, podnikov, vedeckých komunít a občianskej spoločnosti.

[Hore]
--------------------------------------

Kňazský deň v Rožňave

Rádio Lumen

Asi osemdesiat kňazov Rožňavskej diecézy sa dnes stretlo na kňazskom dni v Rožňave. Stretnutie sa koná pravidelne okolo Slávnosti nepoškvrneného počatia Panny Márie. Viac povie Pavol Jurčaga, redaktor: „Podujatie začalo svätou omšou v rožňavskej katedrále. Tú celebroval diecézny biskup Stanislav Stolárik. V príhovore pripomenul, že sme zakončili liturgický rok. Sme na začiatku nového liturgického roka. Vyjadril, že chceme poďakovať za duchovnú úrodu prežitého roka a poďakoval kňazom za všetku namáhavú službu, ktorú konajú v prospech diecézy. Poďakoval aj všetkým, ktorí prispeli k osobnému duchovnému rastu aj k duchovnému rastu svojho okolia.“
Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup: „Preto neustále mobilizujme svoje sily a tak posudzujme veriacich, aby nám v živote neunikalo to, čo je pre našu spásu dôležité. K tomuto úsiliu vám milovaní bratia kňazi, diakoni, vyprosujem veľa síl i v tomto advente i budúcom občianskom roku 2019. Ďakujem vám za vašu obetavú službu v tomto končiacom sa kalendárnom roku a na príhovor Márie i Jozefa, nech sám Ježiš vás všetkých bohato odmení.“
Pavol Jurčaga: „Sprievodným znakom slávnosti a vyjadrením aj vďakyvzdania, bolo znovuobjavenie zasvätenia celej diecézy nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. Diecéza bola Panne Márii zasvätená štrnásteho októbra 2017 na záver fatimského roka, po deväťmesačnej duchovnej príprave.“


[Hore]
--------------------------------------

21. európske modlitebné raňajky

Rádio Lumen

V Európskom parlamente dnes ráno boli dvadsiate prvé európske modlitebné raňajky. Stretlo sa pri nich okolo štyristo politikov, predstaviteľov verejného i duchovného života a pozvaných hostí. Mottom stretnutia bolo Ježiš plný milosti a pravdy. S príhovormi vystúpili aj fínsky minister zahraničia Timo Somi a rakúska poslankyňa Gudrun Kugler. Ich svedectvo oslovilo aj slovenského europoslanca Branislava Škripeka: „Mňa sa dotkli myšlienky z týchto dvoch rečí, keď fínsky pán minister povedal, že kultúra smrti prináša naozaj smrť, ale usmrcuje tých ktorí sa jej venujú, ale Ježiš Kristus je ten, ktorý je priateľom ľudí, ktorí zomreli, pretože ich vie vzkriesiť. A to bolo aj jeho posolstvo aj pre politickú prácu, aby sme prinášali život a Gudrun Kugler povedala veľmi krásnu myšlienku, že máme sa starať, bola to výzva posledného pápeža, máme sa starať o zem a prírodu a zachovávať jej prirodzenosť, aby nám mohla ďalej slúžiť a fungovať, ale to isté sa týka aj manželstva muža aj ženy, aj tam musíme zachovívať prírodu a prirodzenosť a my politici nesmieme vytvárať niečo neprirodzené. Myslím, že je to jasné posolstvo o tom, aby sme rešpektovali Boha a hodnoty, ktoré priniesol na zem Ježiš Kristus.“

[Hore]
--------------------------------------

Kampaň Pomoc pre Sýriu

Rádio Lumen

Pápežská nadácia ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi, opäť upriamuje svoju pozornosť na Sýriu. Jej vianočnú kampaň otvoril v nedeľu počas modlitby Anjel Pána pápež František zapálením symbolickej sviece za pokoj a zmierenie v Sýrii. Nadácia vyzýva na modlitbu, pomoc a prejavy solidarity s obyvateľmi Sýrie, ktorí túžobne očakávajú mier. Iniciatíva Sviece za mier v Sýrii sa začala priamo v krajine, keď miestne kresťanské komunity spolu s ACN pozvali školákov z celej krajiny, aby kreslili a písali posolstvá mieru. Zapojilo sa päťdesiattisíc detí z miest, ktoré sú najviac poznačené vojnou. Slovenská národná kancelária ACN sa k medzinárodnému úsiliu pripojila kampaňou Pomoc pre Sýriu. Viac povie Pavol Hudák, redaktor: „Kampaň Pomoc pre Sýriu má byť nielen odpoveďou na viac ako sedem rokov trvajúcu vojnu, ale má priniesť aj pomoc v oblastiach základného života, kde ľudia najviac trpia. Pokračuje riaditeľka slovenskej kancelárie Pápežskej nadácie ACN Martina Hatoková.“
Martina Hatoková, riaditeľka slovenskej kancelárie Pápežskej nadácie ACN: „Ide o projekty zdravotníckej starostlivosti, pretože vieme, že vo vojne aj po vojne trpia práve tí najzraniteľnejší a to sú deti, ženy, starí a chorí. Ide nám veľmi o podporu vzdelávania, aj na to je množstvo projektov. Sú to ďalej projekty pomoci kresťanským rodinám, kampaň sme nazvali Pomoc pre Sýriu a takým podnázvom je Pokojná budúcnosť Sýrie je i v našich rukách. Pozývame vás prečítať si viac o týchto projektoch na našej stránke www.pomocpresyriu.sk.“
Pavol Hudák: „Riaditeľka slovenskej kancelárie Pápežskej nadácie Martina Hatoková dodáva, že Sýria prišla počas vojny o dvesto kostolov a množstvo pastoračných budov.“
Martina Hatoková: „Kresťanstvo, ktoré sa v prvých komunitách už v prvom storočí na území Sýrie zrodilo, toto kresťanstvo je dnes ohrozené.“
Pavol Hudák: „Slovensko prednedávnom navštívil aj sýrsky katolícky arcibiskup z Aleppa Antoine Chahda. Pre Rádio Lumen vtedy priblížil, čo Sýria najviac potrebuje.“
Antoine Chahda, sýrsky katolícky arcibiskup z Aleppa: „To najdôležitejšie, čím môžu Slováci pomôcť, sú ich modlitby, ich morálna podpora, záujem. Takisto pomôcť deťom prežiť Vianoce, prispieť na štipendium, pomôcť zrekonštruovať ich zničené domy a školy.“
Pavol Hudák: „Po mieri v Sýrii už dlho volá aj pápež František, ktorý sa počas nedele zapojil do kampane Svieca za mier v Sýrii tak, že jednu sám zapálil.“


[Hore]
--------------------------------------

Iniciatíva za ochranu života a rodiny

Rádio Lumen

Celosvetovú iniciatívu za ochranu života a rodiny môžu podporiť aj Slováci. Vyzvali ich k tomu organizátori Národného pochodu za život, ktorý sa uskutoční budúci rok v Bratislave. Za myšlienkou iniciatívy stojí medzinárodná organizácia ADF International. K sedemdesiatemu výročiu schválenia všeobecnej deklarácie ľudských práv vytvorila petíciu, v ktorej pripomína, že ľudské práva sú aj dnes vystavené porušovaniu a medzinárodné spoločenstvo by malo vyvinúť nové úsilie na ich ochranu. Slováci ju môžu podporiť do desiateho decembra. Slovenská verzia je aj na stránke organizácie CitizenGO.

[Hore]
--------------------------------------

Francúzskych mníchov zavraždených v Alžírsku vyhlásia za blahorečených

svet.sme.sk

Skupinu mníchov uniesli z kláštora v Alžírsku počas občianskej vojny v marci 1996.
ORAN. Katolícka cirkev v Alžírsku v sobotu vyhlási za blahorečených sedem francúzskych mníchov a 12 ďalších duchovných, ktorí zahynuli počas tamojšej občianskej vojny. Ide o prvú udalosť svojho druhu v tejto moslimskej krajine.
Informovala v stredu tlačová agentúra AFP.
Skupinu mníchov - trapistov - uniesli v marci 1996 z Kláštora Panny Márie Atlaskej, ležiaceho približne 80 kilometrov od alžírskeho hlavného mesta Alžír, islamskí ozbrojenci. Odseknuté hlavy mníchov objavili o dva mesiace neskôr. Ich zabitie ohlásila povstalecká Ozbrojená islamská skupina (GIA).
Prečítajte si tiež:Španielska katolícka cirkev priznala zneužívanie mladistvých kňazmi
Vatikán v januári tohto roku vyhlásil, že mnísi sú mučeníci za svoju vieru - spolu s ďalšími 12 ľuďmi, ktorých zavraždili v Alžírsku v rokoch 1994-1996, vrátane francúzskeho biskupa Pierra Claverieho, hlavy oranskej diecézy.
Claverie, ktorý sa usiloval o zlepšenie vzťahov medzi rôznymi vierovyznaniami, bol zavraždený pri bombovom útoku v roku 1996. Päť ďalších duchovných a šesť žien z Belgicka, Francúzska, Španielska a Tuniska zastrelili v rokoch 1994-1995.
Počas občianskej vojny, ktorú viedli v Alžírsku v rokoch 1991-2002 islamisti a bezpečnostné sily, prišlo o život približne 200.000 ľudí. Toto obdobie si vyslúžilo prezývku "čierne desaťročie".
Alžírske úrady dali v apríli Vatikánu oficiálne povolenie na blahorečenie zmienených osôb v tejto severoafrickej krajine. Akt povedie pápežský vyslanec Giovanni Angelo Becciu. Blahorečenie je prvým krokom k rímskokatolíckej svätosti. Autor: TASR


[Hore]
--------------------------------------

Einsteinov list o Bohu vydražili za viac ako dva milióny dolárov

svet.sme.sk

Einstein sa v liste otvorene a kriticky vyjadruje k náboženstvu.
NEW YORK. Alberta Einsteina z roku 1954, v ktorom vedec odmieta slovo Boh ako "produkt ľudskej slabosti" a zápasí so svojou židovskou identitou, vydražil v utorok aukčný dom Christie´s za 2,4 milióna dolárov.
List je adresovaný nemecko-židovskému filozofovi Ericovi Gutkindovi a Einstein sa v ňom otvorene a kriticky vyjadruje k náboženstvu, pričom Bibliu nazýva "zbierkou rešpektovaných, ale skôr primitívnych legiend".
"Slovo Boh pre mňa nie je nič viac než výraz a produkt ľudskej slabosti," napísal fyzik približne rok pred svojou smrťou. List vydražili aj v roku 2008 za 404.000 dolárov.
Predpovedal, čo sa stane
Utorková dražba v New Yorku, ktorá trvala štyri minúty, výrazne prekonala odhady aukčného domu, ktorý predpokladal, že dokument sa predá za zhruba 1,5 milióna dolárov, informuje tlačová agentúra DPA.
Kupca zaplatí vrátane poplatkov celkovo 2,9 milióna dolárov, spresnila hovorkyňa Christie´s.
Einstein napísal predmetný list počas pobytu v Princetone, v americkom štáte New Jersey, ako reakciu na Gutkindovu knihu "Choose Life: The Biblical Call to Revolt" z roku 1952, ktorá sa dotýka judaizmu, Izraela a modernosti.
Vedec odmietol Gutkindov názor, že židovský ľud je "vyvolený". Napísal, že zatiaľ čo "s potešením" patrí k židovskému národu, "čisté židovské vierovyznanie je - ako všetky iné náboženstvá - stelesnením primitívnych povier".
Einsteinove pohľady na náboženstvo sú dlhodobým objektom akademického skúmania. Autor: TASR


[Hore]
--------------------------------------

Teenageri pomáhajú bezdomovcom z ulice

mytopolcany.sme.sk

Asi dvadsaťpäť mladých ľudí pomáha bezdomovcom vrátiť sa do normálneho života.
TOPOĽČANY. Ľudia združení v Komunite svätého Egídia už päť rokov pomáhajú v Topoľčanoch ľuďom na ulici. Len nedávno sa zapojili do Svetového dňa chudobných, ktorý vyhlásil pápež František. Mirka Čulagová, ktorá bola pri vzniku topoľčianskej komunity, tvrdí, že každý z nás má príležitosť, aby sa zastavil a vypočul chudobného.
Komunita Sant´Egidio
Prečo organizujete podobné podujatia?
– Tieto udalosti organizujeme, pretože chceme naozaj ľudí a spoločnosť upozorniť, že ľudia na ulici nie sú odpad, ale ľudia, ktorí majú meno, každý svoj osobitný príbeh. Jedno veľké zlyhanie zmenilo život človeka, ktorý skončil na ulici, ale musíme si uvedomiť, že takáto istá vec sa môže stať i nám. I oni si mysleli, že sa im nikdy nestane, že skončia na ulici a predsa.
Týmito udalosťami chceme ukázať i našim priateľom na ulici, že ich máme radi, že si vážime ich priateľstvo, že ich miluje takých, akí sú bez rozdielu. Ukazujeme im lásku a otvorené srdce s vnútorným výkrikom, priateľu tu som. Chceme sa dotýkať chudoby. Nechceme zatvárať oči pred perifériou tohto sveta. Chceme meniť svet možno takýmito malými skutkami, ale keď ich urobíme viacerí, nebudeme meniť len naše okolie, mesto, krajinu, svet, ale i jednotlivé životy. Práve pre toto vidíme zmysel v organizovaní udalostí pre sociálne slabých a trpiacich.
Pre ľudí bez domova sú blížiace sa Vianoce určite náročným obdobím. Čo pre nich pripravujete?
– Samozrejme Mikuláša, kedy budeme vinšovať Vianočné sviatky a rozdávať Mikulášske balíčky. Pred touto udalosťou sme lobovali na sociálnych sieťach a prosili ľudí o kúpu sladkostí. Sme milo prekvapení, koľko ľudí podporilo túto udalosť.
Po Mikulášovi organizujeme ako Komunita Sant´Egidio Vianočný obed pre priateľov na ulici. Budeme tak spoločne sláviť Vianočné sviatky a snažiť sa naozaj v tejto zime, biede a smútku spríjemniť a rozveseliť tieto pochmúrne dni. Tento rok máme Vianočný obed 21. decembra vo vestibule Domu kultúry. Začíname modlitbou o 14:30 a potom sa presúvame spoločne zasadnúť za vianočný stôl, kde nás čaká klasické jedlo, na aké sme zvyknutí všetci doma.
V Topoľčanoch pôsobíte už niekoľko rokov. Ešte vás táto dobrovoľnícka aktivita neomrzela?
– Komunita Sant´Egidio je v Topoľčanoch už 5 rokov. Vo svete sme už 50 rokov, na Slovensku 10 rokov. Našou túžbou je slúžiť všetkým ľuďom na periférii, chorým, trpiacim, rómom, ľuďom v samote.
Nás tieto aktivity nikdy neomrzia, pretože to nie je naša aktivita, ale životný štýl.
Komunita je pre nás školou života. Učíme sa ako vystupovať zo svojej komfortnej zóny a učíme sa obetovať jeden pre druhého. V prvom rade sa snažíme vychádzať z evanjelia a to chceme prakticky žiť.
Sme ekumenická komunita. Prijímame každého, či je, alebo nie je veriaci.
Sme tu všetci pre všetkých. takže sa ku nám môže hocikto a hocikedy pridať. Stretávame sa každý pondelok o 14:30 vo farských priestoroch a každý druhú sobotu v mesiaci mávame Modlitby za mier, aby sme naozaj vyjadrili, že nám záleží na celom svete a na všetkých ľuďoch bez rozdielu rasy, náboženstva a podobne.
Koľko máte momentálne členov a ako pomáhate?
– Momentálne nás je asi 25 dobrovoľníkov a stretávame približne 40 ľudí bez domova... Každý týždeň pre nich pripravujeme teplý čaj, kávu, polievky... Služba na ulici prebieha tak, že sa rozprávame, budujeme vzťahy a snažíme sa pomôcť, ako sa dá. V prvom rade sa zastavíme, počúvame, snažíme sa povzbudiť našich kamarátov a pomôcť riešiť všetky potreby, ktoré nie sú zabezpečené. Samozrejme v tejto oblasti spolupracujeme s mestom a Slovenským Červeným krížom. V Topoľčanoch máme nedostatočnú kapacitu na ubytovanie pre ľudí bez domova, takže teraz budeme prežívať ťažšie obdobie.
Čo dnes láka ľudí, aby pomáhali bezdomovcom?
– Každý z nás sa zamýšľa nad životom a potom zisťujeme, že je tu niečo viac. Zisťujeme, že pomáhať ľuďom dáva omnoho viac nám ako my im. Pomoc ľuďom buduje charakter, učí nás vystupovať samých zo seba. Každý z nás prišiel, aby skúsil a presvedčil sa či je naozaj pravda to, čo hovoria ľudia a médiá o ľuďoch na ulici a zistili sme, že nie je. Zistili sme, že ľudia na ulici sú nám priateľmi, veľkou oporou, povzbudením.
Po kresťansky to môžeme povedať i tak, že nás ženie Kristova láska a túžime žiť naozaj evanjelium v praxi. Túžime žiť to, čo čítame v Biblii a počujeme v kostole. Skláňať sa k chudobným, ako sa skláňal aj Ježiš.
Podarilo sa vám niektorých ľudí dostať za roky vášho pôsobenia v meste z ulice?
– Počas piatich rokov sa nám podarilo pomôcť viacerým ľuďom na ulici. Naozaj vidíme veľkú zmenu v ich životoch. Niektorí chlapci sa dostali úplne z ulice, podali si žiadosť na osobný bankrot, takže sa odlžujú. Pomôžeme im nájsť si ubytovanie a prácu a tým pádom sa dostávajú späť do spoločnosti. Je neuveriteľné vidieť také zmeny.
Sú to pre nás veľké radosti a zázraky. Veľa chlapcov nám už aj zomrelo, ale mnoho z nich sa postavilo na vlastné nohy. Pomohol im iba malý záujem o nich a podanie ruky.
Viacerí priatelia z ulice sú v rôznych zariadeniach pre chudobných napríklad v Kláštore pod Znievom, kde pôsobí občianske združenie Dobrý pastier alebo sú na rôznych liečeniach. Počas zimy sa človek totižto chytá každej slamky.
Veríme, že každý jeden priateľ z ulice sa môže dostať z ulice, len musí chcieť a musí mu byť podaná pomocná ruka, bez toho to nepôjde. Vidíme a veríme, že i naše mesto sa mení, a že pre každého príde čas na zmenu. Verím, že nám bude v tomto diele nápomocných i viac ľudí a dobrovoľníkov. Možno sa stačí iba zastaviť a prehodiť pár slov a človek na ulici bude mať krajší deň. Autor: Ondrej Šomodi


[Hore]
--------------------------------------

Milá audiencia

Plus 7 dní

Šesťročný chlapec sa stal hviezdou generálnej audiencie u pápeža, keď sa po schodoch bez ostychu vybral za Svätým Otcom. Na pódiu sa drobec správal suverénne, ale viac než František ho zaujala farebná uniforma príslušníka Švajčiarskej gardy. Chlapca, ktorého neskôr identifikovali ako Wenzela Wirtha, sa o chvíľu pokúsila odviesť matka, pričom pápežovi prezradila, že jej syn je hluchonemý a pochádza z Argentíny. Svätého Otca zjavne potešil fakt, že ide o jeho krajana. ,,Je Argentínčan. Nedisciplinovaný," povedal vedľa sediacemu biskupovi Georgovi Gänsweinovi a zároveň poprosil matku, aby chlapca nechala.

[Hore]
--------------------------------------

Desať liekov, milióny životov

Týždeň

Čitatelia .týždňa zrejme poznajú články Vladimíra Marka o objavoch významných liekov, ktoré menili dejiny. Tie články pochádzali z pripravovanej knihy, tá kniha teraz vyšla. A obsahuje toho podstatne viac, než sa dalo dočítať u nás.
.pred nejakým časom sme dostali ponuku uverejniť sériu článkov o aspiríne. Autorom bol nám dovtedy neznámy Vladimír Marko. Séria to bola zaujímavá a dobre napísaná, takže sme sa potešili, keď sme sa dozvedeli, že pán Marko má podobne napísané aj príbehy iných liekov. A že niektoré z nich by mohli vyjsť v .týždni. Postupne sme teda uverejnili série článkov o inzulíne, penicilíne, prozacu a vakcinácii. Kniha Lieky, ktoré zmenili svet obsahuje okrem častí venovaných týmto piatim liekom aj kapitoly o chiníne, vitamíne C, chlórpromazíne, antikoncepčnej tabletke a viagre.
.súvislosti
História objavov dôležitých liekov je sama osebe fascinujúca. Nielen ako súčasť dejín medicíny, ale ako súčasť dejín sveta. Optikou týchto objavov nám Marko ukazuje mnohé zaujímavé súvislosti, ktoré robia dejiny nesmierne živými aj pre tých z nás, ktorí dejepis nikdy príliš radi nemali.
Napríklad taká stromová kôra. Tá sa ukázala účinným liekom proti malárii, ktorú dnes považujeme za exotickú chorobu, ale v skutočnosti sužovala aj antický a potom pápežský Rím. Počas konkláve v roku 1623 zomrelo na maláriu šesť kardinálov. Pri nasledujúcom konkláve už ani jeden, pretože medzitým priviezli jezuiti z Peru liečivý prášok - zomletú kôru z chinínovníka. Liek sa rýchlo rozšíril po celej katolíckej Európe. Protestanti jezuitský prášok odmietali, a tak sa napríklad na anglický kráľovský dvor dostal vo forme tajnej ingrediencie zázračnej medicíny nesmierne úspešného šarlatána (okrem anglického panovníka vyliečil svojou medicínou založenou na jezuitskom prášku aj katolíckych panovníkov, konkrétne francúzskeho kráľa a španielsku kráľovnú). O sto rokov neskôr si jeden anglický reverend všimol, že chuť vŕbovej kôry je podobne horká ako chuť kôry chinínovníka. Preskúmal jej liečivé účinky a zistil, že chinínovníkový prášok síce nenahradí, ale zato znižuje teplotu. Urobil tak prvý krok na ceste k aspirínu.
Ak pre nás nie je stromová kôra dostatočným hýbateľom svetových dejín, môžeme skúsiť napoleonské vojny. Začiatkom Napoleonovho konca bola porážka spojeného francúzsko-španielskeho loďstva anglickým loďstvom pri Myse Trafalgar. Nezanedbateľnú úlohu pri tejto porážke hral vitamín C. Nelsonova flotila bola početne slabšia čo sa týka lodí aj ľudí, väčšina ľudí však bola zdravá. Pol roka pred bitkou objednal admirál Nelson pre svojich námorníkov 76 000 litrov citrónovej šťavy. Bez nej by približne tretina mužstva trpela skorbutom. Druhým rozhodujúcim Napoleonovým neúspechom bolo ťaženie do Ruska. Obrovské straty tam jeho vojsku spôsobila malinká voš šatová. Škvrnitý týfus, ktorý toto zvieratko prenáša, ničil francúzske vojsko strašným spôsobom.
Obranu proti tomuto nepriateľovi vyvinul až počas druhej svetovej vojny poľský biológ Rudolf Weigl. Na vývoj vakcíny proti škvrnitému týfusu potreboval ,,ako prvý na svete skrotiť vši a urobiť z nich laboratórne živočíchy". A urobil to tak, že pri tom zachránil v Ľvove množstvo poľských intelektuálov pred Stalinovou KGB a potom ešte viac Židov pred Hitlerovým Gestapom. Pracovali na univerzite ako kŕmiči vší. Kŕmili ich vlastnou krvou. Rusi aj Nemci vakcínu potrebovali, a tak nechali kŕmičov viac-menej na pokoji. Spolu takto Weigl zachránil asi štyritisíc ľudí.
.ľudia
Príbeh Rudolfa Weigla nie je jediným výrazným ľudským príbehom v Markovej knihe. V skutočnosti obsahuje kniha 72 takýchto príbehov - príbeh liekov je vlastne vyrozprávaný prostredníctvom príbehov ľudí. A sú to veru veľmi rôznorodí ľudia, z ktorých každý zohral výraznú úlohu pri objave niektorého zo spomínaných desiatich liekov.
S kým všetkým sa v knihe stretneme? So spoluvynálezcom aspirínu, ktorý vynašiel aj heroín. S majiteľom obchodu s textilom, ktorý v tom obchode vynašiel jeden z najdôležitejších vedeckých prístrojov všetkých čias. S farmárom a s vidieckym lekárom, ktorí objavili vakcináciu proti pravým kiahňam. S nositeľkou Nobelovej ceny, ktorá napísala pochvalný úvod k vedeckej knihe Eleny Ceaušescu. S katolíckym gynekológom, ktorý významne prispel k rozvoju hormonálnej antikoncepcie. S armádnym majstrom Kanady v boxe, ktorý si na vysokoškolské štúdium zarábal hraním pokra a neskôr sa výrazne podieľal na formulácii neurotransmiterovej teórie prenosu nervového signálu. S podvodníkom a šarlatánom Dr. Johnom Romulusom Brinkleym,M.D., Ph.D., M.C., LL.D., D.P.H., Sc.D. (kam sa naňho hrabe ten náš JUDr.). So serióznym vedcom, ktorý na urologickej konferencii so stiahnutými nohavicami demonštroval účinok prvého skutočného lieku proti impotencii.
A ešte aj s Barbarou, aj keď s ňou len okrajovo. A práve citát venovaný Barbare uvádzame na záver ako ukážku Markovho štýlu: ,,Kyselina barbitúrová - základ všetkých barbiturátov - bola prvýkrát syntetizovaná ešte v roku 1864. Jednou z východiskových látok bola močovina (urea), ktorá je vložená do druhej časti názvu kyseliny. Prvá časť názvu vznikla zo ženského mena Barbara. O tom, kto bola dotyčná Barbara, existujú až tri legendy. V prvej verzii to bola priateľka chemika, ktorý kyselinu pripravil. Vo verzii číslo dva Barbarou je servírka, ktorá poskytla svoj moč na prípravu močoviny. V tretej verzii je to svätá Barbara - patrónka delostrelectva. Zhodou okolností oslavovala jednotka artilérie sviatok svojej patrónky práve v tej krčme, kde sa konala aj oslava novej zlúčeniny." Autor: Martin Mojžiš


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2019