Monitoring médií zo dňa 24.11.2018

- Konferenciu biskupov povedie naďalej S. Zvolenský (Plus jeden deň)
- Duchovných odsúdili za zneužívanie (Plus jeden deň)
- Akcent na kľúčové ľudské právo (Šport)
- Musíme klásť odpor (SME)
- Riziká ohrozujúce slobodu človeka (Šport)
- Združenia škôl: Príspevky na obedy pre deti sú nesprávne (Plus jeden deň)
- Školy nesúhlasia s príspevkom na obedy (SME)
- Náboženské násilie vo svete narastá (STV Jednotka)
- V Sýrii sú stále tisícky kresťanov (TV JOJ)
- Tristoročný kostol (TV Markíza)
- Marianka, okres Malacky: Pútnické miesto – pokoj či ruch? (TV JOJ)
- Skupina pútnikov kráča za lepšiu klímu (STV Jednotka)
- Správa o stave náboženskej slobody vo svete (Rádio Lumen)
- 91. plenárne zasadnutie KBS (Rádio Lumen)
- Železničiari si pripomenuli sviatok svojej patrónky (Rádio Lumen)
- Cirkevná dychová hudba v Detve má 100 rokov (Rádio Lumen)
- Bratislavská gréckokatolícka eparchia má nového kňaza (Rádio Lumen)
- Do Bratislavy dorazili pútnici za klímu (Rádio Lumen)
- Arcibiskup požehnal bohoslovcom tretieho ročníka reverendy (Rádio Lumen)
- Nemecko (Rádio Slovensko)
- Do popradskej mestskej časti Veľká sa vrátil mariánsky stĺp (Rádio Lumen)
- Namiesto obedov pre deti zadarmo daňový bonus (Rádio Lumen)
- Komisia na ochranu náboženskej slobody (Rádio Košice)
- Správa o stave náboženskej slobody vo svete (Rádio Slovensko)
- Nemeckí katolíci zvažujú koniec celibátu: Budú si kňazi zakladať rodiny? (cas.sk)
- Katedrálu sv. J. Krstiteľa zahalia svetlom symbolizujúcim krv (24hod.sk)
- Slávnosťou Krista Kráľa skončí cirkevný rok v rímskokatolíckej cirkvi (24hod.sk)





Konferenciu biskupov povedie naďalej S. Zvolenský

Plus jeden deň

Predsedom Konferencie biskupov Slovenska (KBS) bude aj ďalšie štyri roky bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský.
Rozhodli o tom na 91. plenárnom zasadaní v Šaštíne-Strážach jej členovia. Arcibiskup Zvolenský bol za predsedu KBS zvolený štvrtýkrát po sebe. V tajných voľbách hlasovalo 14 prítomných biskupov. Podpredsedom KBS bude košický arcibiskup metropolita Bernard Bober. Taktiež si zvolili aj dvoch členov Stálej rady KBS. Budú nimi trnavský arcibiskup Ján Orosch a nitriansky biskup Viliam Judák. tasr


[Hore]
--------------------------------------

Duchovných odsúdili za zneužívanie

Plus jeden deň

Francúzskeho kňaza odsúdili na dva roky väzenia za sexuálne obťažovanie viacerých detí.
Jeho bývalého biskupa uznali za vinného za to, že zločiny svojho podriadeného nenahlásil. Kňaz Pierre de Castelet (69) bol uznaný za vinného z obťažovania detí, ku ktorému došlo v letnom tábore v roku 1993, informoval webový portál La Croix. tasr


[Hore]
--------------------------------------

Akcent na kľúčové ľudské právo

Šport

Situácia menšinových náboženských skupín sa za posledné dva roky zhoršila. V mnohých krajinách závažne porušujú náboženskú slobodu. Také sú závery Správy o stave náboženskej slobody vo svete 2018, ktorú vypracovala pápežská nadácia ACN – Aid to the Church in Need. Sledovala situáciu v 196 krajinách sveta. Na túto problematiku sa pápežská nadácia rozhodla upriamiť pozornosť prostredníctvom nultého ročníka Týždňa pomoci prenasledovaným kresťanom od 17. do 25. novembra 2018. Ako povedal v Bratislave osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ, náboženská sloboda je kľúčové ľudské právo, lebo nadväzuje na slobodu prejavu či zhromažďovania. Celkovo 61 percent populácie žije v krajinách, kde nie je náboženská sloboda. V 11 percentách krajín sú ľudia za náboženstvo prenasledovaní. Editorka správy a vyslankyňa ACN pri OSN a EÚ Marcela Szymanski uviedla, že prenasledovaných kresťanov sú štyri percentá, ale je to 83 miliónov ľudí. Mnohé názory podporujú vo viacerých krajinách fanatizmus a lynčovanie. „Pocit, že ISIS a BoKo Haram zmizli, je zavádzanie. Oni sa len presunuli,“ povedala. Arcibiskup Antoine Chahda z Aleppa v Sýrii upozornil, že kresťanstvo je najprenasledovanejšie náboženstvo vo svete. „Čo požadujeme, nie je len sloboda pre kresťanov, ale plošná sloboda pre všetkých“, zdôraznil. Autor: JÁN FELIX

[Hore]
--------------------------------------

Musíme klásť odpor

SME

Čo môžeme a čo musíme vykonať, aby sme ďalšiu pravicovú radikalizáciu a rozmach nacionalizmu i nenávisti zabrzdili?
Martin Pollack získal tohto roku prestížnu Cenu Johanna Heinricha Mercka v kategórii literárna kritika a esej. Cenu udeľuje Nemecká akadémia pre jazyk a poéziu. Slávnostný ceremoniál sa uskutočnil 27. októbra 2018 v Darmstadte. Pri tej príležitosti predniesol autor prejav, ktorý zverejnili noviny vo viacerých krajinách.
Európa, presnejšie Európska únia, sa ocitla pravdepodobne v najhlbšej a najnebezpečnejšej kríze od svojho vzniku. Jasne a s čoraz väčšími obavami ju pozorujeme v Nemecku, Francúzsku, Taliansku či v mojom rodnom Rakúsku, a to menujem len niekoľko príkladov. Kríza sa už nedá nevidieť, stala sa všadeprítomnou a hmatateľnou. So znepokojením vnímame nárast popularity pravicových aj extrémistických strán, ktoré neskrývajú svoj odpor k slobodnej a zjednotenej Európe. Pracujú na tom, aby zničili liberálnu demokraciu, obmedzili slobodu prejavu i nezávislosť médií a oslabili právny štát. Občiansku spoločnosť by rady vystrašili či dokonca celkom paralyzovali.
Znepokojený pohľad na východ EÚ
Ešte pred niekoľkými rokmi by som na tomto mieste hovoril predovšetkým o východnej Európe a o Putinovom Rusku, o pokračujúcom rozklade demokracie v Maďarsku a Poľsku, o autoritatívnych režimoch, ktoré sa zrodili a posilnili priamo pred našimi očami. O protizákonnej anexii Krymu, ktorý obsadila Putinova Ruská federácia napriek tomu, že vojnový konflikt na Ukrajine sústavne popiera a vyhlasuje sa za nekonfliktný štát. Spomenul by som iste aj dramaticky sa rozširujúcu korupciu v mnohých východoeurópskych krajinách a veľmi laxný prístup tamojších vlád k jej potláčaniu. Zmienil by som sa aj o neľudskej a cynickej politike k ľuďom na úteku a migrantom, ktorých štáty paušálne označujú za nepriateľov a za každých okolností ich chcú udržať za svojimi hranicami. Aj toto sa deje najmä v Maďarsku a Poľsku. Lenže podobné tóny už bežne zaznievajú aj z Talianska či Rakúska. Poľská vláda sa dokonca obracia až do obdobia romantizmu. Poľsko vykresľuje ako pevnosť kresťanstva, ktorá stojí ako bralo, obklopené vlnami západného morálneho rozkladu a dekandencie, ako hrádza proti údajnej islamizácii, čo vraj Európu ohňom a mečom obracia na vieru v Alaha.
Katolícky fundamentalizmus a radikálny nacionalizmus spoločne vytvárajú výbušnú zmes, ktorá ešte posilňuje politický odklon doprava.
Západ sa podobá na východ
Vývoj vo východnej Európe neradno podceňovať, pretože nebezpečné tendencie sa ukazujú životaschopnejšie ako v minulosti. Lenže odporúčam pozrieť sa pozornejšie aj iným smerom a všímať si zdanlivo stabilné demokratické štáty, kde registrujeme nové spoločenské otrasy. Aj v mnohých západoeurópskych krajinách silnie vplyv strán, ktoré sa čoraz otvorenejšie orientujú na východ, najmä na Vladimira Putina a Viktora Orbána, ktorým pomáhajú posilňovať svoj vplyv na západe.
Rodia sa spojenectvá, ktorých jednoznačným cieľom je rozdeľovať a naďalej oslabovať EÚ. Riskantne sa podkopáva európsky mierový projekt. Rozvracači vytvárajú sprisahanecké spojenecké zväzky. Viktor Orbán označil talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho, ktorý otvorene oslavuje fašizmus, za svojho hrdinu. Na odplatu zasa Salvini velebí Orbána, označuje ho za svojho učiteľa a politický vzor, ktorému sa chce podobať. Salvini sa v rozhovore so spriazneným rakúskym vicekancelárom a šéfom extrémistickej strany Slobodných Heinzom-Christianom Strachem vyjadril, že „o niekoľko mesiacov, po budúcoročných voľbách do europarlamentu, budeme – o tom som presvedčený – vládnuť spoločne s Orbánom“.
Ešte pred niekoľkými rokmi sa v demokratickej Európe politici ako Orbán či Strache považovali za politických outsiderov a tlčhubov, ktorých nik nebral vážne. Lenže zmenilo sa to. Stupnica morálky v politike sa zmenila tak zásadne, že často už ani neveríme vlastným očiam a ušiam, čo všetko sa dnes smie. Slovenský spisovateľ Michal Hvorecký tento trend prezieravo nazval východoeuropeizácia západnej Európy. Pomenoval tak rastúci vplyv proputinovskej propagandy, ktorej sa darí zneistiť a rozložiť nielen východ, ale čoraz úspešnejšie aj západ starého kontinentu. Napríklad spochybňovaním pojmu pravdy, namiesto ktorej sa všemožne podsúvajú odlišné verzie udalostí, alternatívne informácie, ktoré sa prispôsobujú vlastným záujmom, takže čierna farba už zrazu nemusí byť čierna ani biela. Zdanlivo už nič neplatí. Jav poznáme takisto z USA, kde vplyv putinovských manipulácií zanechal citeľné deštrukčné stopy. Stačí si spomenúť na vplyvné zásahy do voľby Donalda Trumpa za prezidenta.
Tým horšie pre fakty
V sovietskych časoch sa dala nemotorná a priehľadná moskovská propaganda ľahko rozpoznať. Nová propaganda sa však presadzuje nenápadnejšie a plazivo, často dobre skrytá. Šíria ju nespočetní trolovia, ktorí na rozkaz zakladajú falošné profily a zverejňujú falošné správy, aby podnecovali strach a neistotu. Popri nových formách ešte stále úspešne prežíva aj stará propaganda. Plytké lži sa opierajú výlučne o autoritu rečníka, ktorému si nik nedovolí protirečiť. Každý vie, že dotyčný klame, a on takisto vie, že jeho klamstvá všetci prehliadli, ale napriek tomu verejnosti naďalej bez mihnutia oka klame do očí. Jarosław Kaczyński, šéf poľskej pravicovo-populistickej strany Právo a spravodlivosť (PiS), nedávno v prejave vyhlásil, že na liberálnom západe každého, kto povie, že homosexuálne páry nebudú mať deti, okamžite vrhnú do väzenia. Svoje tvrdenie nepodložil nijakými dôkazmi.
Kaczyński si ako vládca uzurpuje právo ľubovoľne manipulovať faktami. Len on rozhoduje o tom, čo je pravda. V Poľsku opäť zľudovela veta, ktorá platila už pre komunistov a ich svojvoľné narábanie s faktami: Fakty są inne? Tym gorzej dla faktów. Fakty sú iné? Tým horšie pre fakty!
Všetky režimy, ktoré spomínam, vládnu najmä pomocou strachu, podnecujú paniku, pochybnosti a neistotu. Šíria strach z utečencov a homosexuálov, z feministiek a kritických intelektuálov, z nezávislých novinárov a zástupcov mimovládok, vyvolávajú hrôzu z iného, z neznámeho, z inak vyzerajúceho a – božechráň – dokonca aj z inak sa modliaceho. Autoritatívne režimy zhodne potrebujú nepriateľov a vinníkov, na ktorých sa pri každej vhodnej príležitosti dá už aj zaútočiť. Nejeden štát si potichu vypestoval fašistické bitkárske tlupy a samozvané milície či domobrany, ktoré predstierajú, že chcú iba chrániť – raz dedinu pred rómskymi susedmi, inokedy vlasť pred neželanými migrantmi.
Nevešajme hlavu
Naznačené tendencie nám vnucujú staronovú otázku: čo robiť? Čo môžeme a čo musíme vykonať, aby sme ďalšiu pravicovú radikalizáciu a rozmach nacionalizmu i nenávisti zabrzdili? Jednoduchá odpoveď neexistuje. Ale jestvuje zopár osvedčených rád, ktorých sa oplatí držať, aj keď možno vyznejú staromódne a naivne. To im však neupiera význam. V prvom rade nerezignovať. Nevešať hlavu. Ale neodvracajme zrak, naopak, pozorne sledujme vývoj a monitorujme situáciu. Informujme sa a dbajme o to, aby sme informovali aj ostatných. Akokoľvek. Nesmieme sa tváriť, že je terajší stav v poriadku. Vonkoncom nie! Ocitli sme sa v nebezpečnej, priam výbušnej situácii. Na to nesmieme v nijakej chvíli zabúdať, inak nás vývoj zvalcuje a pritlačí k stene. Musíme na všetkých úrovniach a všetkými prostriedkami klásť odpor. Musíme písať a diskutovať, hádať sa a pokúšať sa presviedčať, naučiť sa spolupracovať a zvažovať nové stratégie.
Hlavne sa v nijakom prípade nesmieme dať zastrašiť či nebodaj sami seba cenzurovať. Keby sme sa začali cenzurovať, iba prispejeme k vnútornému rozkladu spoločnosti.
Demokracia nie je od boha
Politika novej pravice sa všemožne usiluje zničiť súdržnosť komunít. Tomu treba zabrániť. Učme sa byť solidárni s cudzincami, ktorí potrebujú našu pomoc, s kritickými novinármi, ktorých teraz v mnohých krajinách väznia či dokonca vraždia.
V Európskej únii tento rok zavraždili troch investigatívnych žurnalistov. V troch rôznych štátoch. S tým sa nesmieme zmieriť, inak sa Európa utopí v žumpe korupcie a gangsterstva a ocitneme sa v pomeroch ako v putinovskom Rusku. Svet sa radikálne mení, preto sa na to pripravme, hoci to nebude ľahké. My na Západe sme zleniveli, spohodlneli, lebo bohatstvo a bezpečnosť nás rozmaznali a učičíkali. Mnohí občania nadobudli dojem, že demokracia, daná akoby od boha, padá z nebies ako manna. Osudový omyl, ktorý sme už rozpoznali. O demokraciu sa musí denne bojovať.
Pravicové a protisystémové sily sú dnes skutočne na vzostupe, čo mnohých z nás prekvapilo. Ale nepodliehajme panike. Práve preto musíme robiť všetko pre to, aby sme občiansku spoločnosť posilňovali a rozširovali.
Každý z nás môže niečím prispieť. Príklad viacerých krajín, okrem iných aj Poľska, ukazuje, že verejnosť sa tlaku moci dokáže úspešne brániť. Za krátky čas sa tam podarilo zmobilizovať státisíce ľudí, ktorí sa na uliciach ozvali proti oficiálnej vládnej politike a prejavili solidaritu s obeťami režimu. Aj tak dnes vyzerá východná Európa. Tvrdošijná a neoblomná poľská občianska spoločnosť nám v mnohom môže poslúžiť ako príklad aj na Západe. Od tamojších priateľov sa môžeme o občianskom odpore všeličo naučiť. Vzdelávať sa treba stále.
Preklad: Michal Hvorecký
Martin Pollack je rakúsky spisovateľ.
V Poľsku opäť zľudovela veta, ktorá platila už pre komunistov a ich svojvoľné narábanie s faktami: Fakty sú iné? Tým horšie pre fakty!
Katolícky fundamentalizmus a radikálny nacionalizmus spoločne vytvárajú výbušnú zmes, ktorá ešte posilňuje politický odklon doprava.


[Hore]
--------------------------------------

Riziká ohrozujúce slobodu človeka

Šport

Medzi tri faktory, ktoré ohrozujú slobodu súčasného človeka patrí chudoba, nadvláda technológií a zredukovanie človeka na konzumenta. Vo videopozdrave to uviedol pápež František. Jeho pozdrav si vypočuli účastníci ôsmeho ročníka Festivalu sociálnej náuky Cirkvi s témou „Riziko slobody“, ktorý sa začal v talianskej Verone. Pápež poukázal na skutočnosť, že túžba po slobode, ktorá je veľkým darom Božím, môže niekedy mať aj nesprávne formy a prejaviť sa vojnami, nespravodlivosťou a porušovaním ľudských práv. Preto pápež František vyzýva k pozornosti, aby „riziko slobody“ nestratilo svoj vyšší a zaväzujúci zmysel. Autor: JÁN FELIX

[Hore]
--------------------------------------

Združenia škôl: Príspevky na obedy pre deti sú nesprávne

Plus jeden deň

Združenia základných a katolíckych škôl Slovenska nesúhlasia s navrhovanou formou podpory rodín prostredníctvom príspevku na obed pre všetky deti posledného ročníka materskej školy a žiakov základných škôl.
Navrhujú navýšiť výplaty rodičov vo forme daňového bonusu na všetky deti, minimálne o sumu zodpovedajúcu navrhovanému príspevku na obedy „zadarmo“, teda 230 eur ročne na dieťa. „Považujeme za správne, aby o konkrétnom využití príspevku na stravu dieťaťa rozhodovala každá konkrétna rodina individuálne. „Svojprávni občania dnes nepotrebujú, aby štát rozhodoval, kde a čo budú obedovať ich deti,“ uvádza sa v stanovisku, pod ktorým je podpísaná predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková a prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska Ján Horecký. Podľa nich paušálne poskytnutý príspevok na jeden definovaný účel by znamenal znevýhodnenie rodín, ktoré z rôznych dôvodov nevyužívajú stravovanie detí v školskej jedálni. Ako príklad uviedli rodiny, ktoré z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky dokážu pripraviť obed pre svoje dieťa výhodnejšie a v lepšej kvalite, alebo rodiny, ktorým školská jedáleň nedokáže zabezpečiť obed z dôvodu špeciálnej diétnej stravy dieťaťa. tasr


[Hore]
--------------------------------------

Školy nesúhlasia s príspevkom na obedy

SME

BRATISLAVA. Združenia základných a katolíckych škôl Slovenska nesúhlasia s navrhovanou formou podpory rodín prostredníctvom príspevku na obed pre všetky deti posledného ročníka materskej školy a žiakov základných škôl. Navrhujú zvýšiť výplaty rodičov vo forme daňového bonusu na všetky deti, minimálne o sumu zodpovedajúcu navrhovanému príspevku na obedy „zadarmo“, teda 230 eur ročne na dieťa. „Svojprávni občania dnes nepotrebujú, aby štát rozhodoval, kde a čo budú obedovať ich deti,“ uvádza sa v stanovisku organizácie. (tasr)

[Hore]
--------------------------------------

Náboženské násilie vo svete narastá

STV Jednotka

Počet ľudí, ktorých prenasledujú pre ich vierovyznanie, rastie. Prenasledovaní a zabíjaní sú najmä kresťania a tiež Židia, jezídi, šiiti či moslimovia. Vyplýva to zo správy o stave náboženskej slobody vo svete. Predstavila ju pápežská nadácia Pomoc trpiacej cirkvi. Tá posledné dva roky analyzovala náboženskú situáciu v stodeväťdesiatich šiestich krajinách sveta. Závažné porušenie náboženskej slobody zistila v tridsiatich ôsmich krajinách.
Karolína Kučerová, redaktorka: „Asi dvestopäťdesiat miliónov ľudí na svete trpí pre svoje náboženské presvedčenie. Až sedemdesiatpäť percent náboženského násilia je pritom páchaného na kresťanoch. V niektorých krajinách považujú veriacich za nepriateľov a hrozbu štátu. Náboženské prenasledovanie či násilie má podľa nadácie Pomoc trpiacej cirkvi štyri úrovne.“
Marcela Szymanská, vyslankyňa Pomoci trpiacej cirkvi (ACN) v Bruseli: „Prvou je neznášanlivosť, ktorú vnímame ako sociálny jav spoločnosti. Ďalej je to diskriminácia a prenasledovanie, ktoré majú rôzne podoby. A tou najhoršou formou je genocída.“
Karolína Kučerová: „Nenávisť voči iným náboženstvám vrátane kresťanstva stále pretrváva najmä na Blízkom východe. Zo Sýrie muselo pre teroru zo strany radikálnych islamistov ujsť niekoľko tisíc ľudí.“
Antoine Chahda, arcibiskup z Aleppa v Sýrii: „Nechceli na Blízkom východe žiadneho kresťana, chceli ich úplne dostať z krajiny. Bombardovali naše katedrály, ale nezničili ich úplne, a tam vidieť ten odkaz viery a nádeje. Tak ako sa im nepodarilo zničiť naše katedrály, nepodarilo sa im zničiť ani kresťanstvo.“
Karolína Kučerová: „Slobodu vierovyznania ohrozujú aj autoritárske režimy. Vlády v niektorých krajinách, ako je napríklad Pakistan, prijali zákony proti rúhaniu. Nadácia ACM preto upozorňuje, že náboženská sloboda je úzko prepojená aj so slobodou myslenia, prejavu a zhromažďovania.“
Ján Figeľ, osobitný veľvyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva: „Tam, kde táto sloboda je rešpektovaná, rozvíjaná v tej realite, ako môže byť, tak vidíme rešpektovanie aj občianskych a politických slobôd. Tam, kde náboženská sloboda je utláčaná, likvidovaná, tam sú likvidované aj občianske a politické práva.“
Karolína Kučerová: „Na problematiku náboženskej slobody upozorňuje Týždeň pomoci prenasledovaným kresťanom. Náboženské krviprelievanie v týchto dňoch pripomínajú rôzne svetové pamiatky, ktoré sú osvetlené načerveno. Patrí k nim aj Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Prešove a košický Dóm svätej Alžbety.“


[Hore]
--------------------------------------

V Sýrii sú stále tisícky kresťanov

TV JOJ

Európa a ďalšie vyspelé krajiny sveta asi málo všímajú utláčanie kresťanov v krajinách Blízkeho východu, ale aj v Číne, či Indii. Tvrdia to autori správy o stave náboženskej slobody vo svete pre tento rok.
Ján Mečiar, moderátor: „Pápežskej nadácie ACN monitorovala stav v 196 krajinách. Pri príležitosti zverejnenia správy pricestoval na Slovensko arcibiskup Antoine Chahdom zo sýrskeho vojnou zničeného mesta Aleppo.“
Rastislav Striško, redaktor: „Podľa monitorovacej správy, ktorú pápežská nadácia zostavovala 24 mesiacov, viac ako 200 miliónov veriacich nemôže v súčasnosti praktizovať svoju vieru a základné právo na náboženskú slobodu nie je zaručené vo viac ako osemdesiatich krajinách sveta. Až 75 % všetkých foriem nábožensky motivovaného násilia sa pácha na kresťanoch.“
Marcela Szymanski, editorka správy, vyslankyňa ACN pri OSN a EÚ (preklad z angličtiny): „Predstavte si, že máme 4 % veriacich, ktorým doma povedia, keď sa vám nepáči, môžete odísť. Na počet ľudí je to 83 miliónov. A kto príjme takú masu ľudí? Aj o tomto hovoríme.“
Rastislav Striško: „V Sýrii po zničení ISIS stále odkrývajú masové hroby, obete fanatikov a bojov o mestá ovládané islamistami. Podľa arcibiskupa z vojnou zničeného Aleppa pre následky konfliktu v Sýrii teraz hrozí zánik kresťanstva. Pred vojnou bolo v krajine 1,5 milióna kresťanských veriacich, teraz ani nie tretina. V Sýrii stále žije takmer 500 tisíc sýrskych kresťanov, ktorí z krajiny neutiekli ani v čase, keď čelili zabíjaniu zo strany islamistických fanatikov.“
Antoine Chahdom, sýrsky arcibiskup/Aleppo (preklad z ?): „Sú živými martýrmi, ktorí sa rozhodli ostať, neodísť a musíme ich podporiť. Boli najviac utláčaní v Sýrii.“
Rastislav Striško: „Sýrski duchovní veria, že sa do Sýrie kresťania budú vracať, aj tí, ktorí z krajiny ušli do Európy ako vojnoví utečenci a na pomoc, ktorú sýrski kresťania potrebujú, má počas celého víkendu poukázať symbolicky aj červené svetlo, ktoré na noc osvieti dóm svätej Alžbety v Košiciach a katedrálu Jána Krstiteľa v Prešove. Rastislav Striško, televízia JOJ.“


[Hore]
--------------------------------------

Tristoročný kostol

TV Markíza

Ilavský kostol oslavuje 300 rokov. Presne pred toľkými rokmi preniesli do opusteného chrámu eucharistiu.
Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Farským kostolom sa stal až o 69 rokov neskôr. Históriu v ňom dodnes pripomínajú pôvodné veci.“
Katarína Tekeľová, redaktorka: „Oproti pôvodnému chrámu pribudli maľby a veže, pôvodný trinitársky krov vymenili len pred desiatimi rokmi. Novej fasády sa kostol zatiaľ nedočkal. Pôvodné lavice sa dnes zdajú veriacim úzke, no kus histórie v sebe nezaprú.“
Jozef Jakúbek, obyvateľ Ilavy: „Toto je taká raritka trocha, že sa nám to tu zachovalo. No tak zatiaľ kostolík takto stojí ako je, no.“
Katarína Tekeľová: „Jeden zo staršej generácie Ilavčanov tu miništroval od malého chlapca. Tieto schody prešiel za celý život nespočetne veľakrát.“
Jozef Jakúbek: „Tie schody boli robené v roku 1934, ja som sa práve vtedy narodil, tak vtedy bol tu len briežok spravený a odvtedy akurát teda sa spravili tie schodíky.“
Katarína Tekeľová: „Raz išiel okolo fary, kde vtedajší farár robil veľké upratovanie.“
Jozef Jakúbek: „Čo som uchytil, som uchytil a som kto niesol pod pazuchou a som to doniesol do múzea, no tak sme to pozerali, no dobre, no však, no aspoň čosi sme zachránili z toho.“
Miroslav Toman, historik: „Zaujímavosťou tohto kostola je to, že je to jediný chrám, ktorý sa nachádza v strede funkčnej väznice.“
Katarína Tekeľová: „Ilavský kostol všetkých svätých je jeden z tých, ktoré majú v podzemí rovnako veľký priestor. Vchod do krypty bol dlho pred verejnosťou zamknutý, bežný človek tam prístup nemal.“
Alena Teicherová, vedúca oddelenia kultúry MsÚ Ilava: „Nachádzajú sa tu pochovaní významní kňazi, ktorí tu kedysi pôsobili.“
Jozef Jakúbek: „A prvú omšu údajne slúžil farár Frýdecký, ktorý je pochovaný dole aj v krypte.“
Katarína Tekeľová: „Pred niekoľkými rokmi ju sprístupnili, dnes tam dokonca robia výstavy.“
Alena Teicherová: „Táto krypta je veľmi vlhká a báli sme sa o to, aby sa nepoškodili obrazy, lebo tie, ktoré sú namaľované na plátne, tak už sa niektoré aj trošku zvlnili.“
Katarína Tekeľová: „Kostoly sa otvorili aj iným činnostiam ako sú sväté omše a obrady. Skvelú akustiku si pochvaľujú napríklad speváci. Katarína Tekeľová, televízia Markíza.“


[Hore]
--------------------------------------

Marianka, okres Malacky: Pútnické miesto – pokoj či ruch?

TV JOJ

No poďme späť na Slovensko. Do obce Marianka, ktoré je známym pútnickým miestom, ľudia už roky chodia po vodu a veria v jej zázračné účinky. Prameň sa nachádza vo Svätom údolí, cez ktoré vedie cesta. Podľa pamiatkarov by tak mala byť pešia zóna. Cesta však patrí vyššiemu územnému celku, takže obmedzenie dopravného ruchu nie je také jednoduché.
Ruslana Kurilcová, redaktorka: „Keďže za touto stenou sa nachádza štvorkubíková nádrž, voda z týchto dvoch odberných miest tečie oveľa rýchlejšie.“
páter Marek Vadrna, kaplán Rímskokatolíckej cirkvi v Marianke: „Ľudia museli pri jednom maličkom výtoku čakať dlho, teraz máte liter za 3 sekundy, keď si stlačíte tlačidlo.“
Návštevník obce Marianka: „Keďže je to teraz takto urobené, tak je to výborné.“
Ruslana Kurilcová: „Miesto, kde voda vyteká zo svätej studne, prešlo rekonštrukciou za vyše 100 tisíc eur. Zmenou bolo aj to, že tam osadili značku pešia zóna. Ako sme zistili, urobili to protiprávne.“
páter Marek Vadrna: „Naším zámerom bolo vytvoriť z tohto miesta zónu kľudu a pokoja, preto tu bola tá značka a umiestnila to obec. A to bola chyba.“
Peter Hasoň, starosta obce Marianka (telefonát): „Všetky podklady, ktoré sme mali k dispozícii, tak nás oprávňovali si myslieť ako obec, že tá cesta alebo tá komunikácia v údolí je miestnou komunikáciou.“
Ruslana Kurilcová: „Značku osadili bez vedomia majiteľa cesty Bratislavského samosprávneho kraja a Okresného úradu v Malackách, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Keďže nechceli dostať vysokú pokutu, museli značku demontovať a riešiť to zákonnou cestou.“
Ing. Ivan Švec, vedúci odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií: „Na VÚCčku žiadosť o vyňatie z cestného fondu, potom to ide na regionálne cesty, potom dopravné inžinierstvo mu dá stanovisko, keď sú tie všetky tieto tri stanoviská, tak potom Okresný úrad vydá akože rozhodnutie o tom, že odkiaľ pokiaľ bude tá pešia zóna.“
Ruslana Kurilcová: „Pamiatkari odporúčajú, aby tu vznikla pešia zóna s výnimkou pre dopravnú obsluhu a zdravotne ťažko postihnutých.“
Ing. arch. Ján Mackovič, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Bratislave: „Krajský pamiatkový úrad má na túto zónu spracované zásady ochrany pamiatkovej zóny. Z nášho pohľadu by tam tá cesta nemala byť prejazdná, mala by to byť pešia zóna.“
Z Marianky Ruslana Kurilcová, televízia JOJ.


[Hore]
--------------------------------------

Skupina pútnikov kráča za lepšiu klímu

STV Jednotka

Skupina pútnikov kráča už viac ako päťdesiat dní z Vatikánu do Poľska. Politikom nesú výzvu, aby prijali konkrétne a záväzné pravidlá na ochranu klímy na medzinárodnej konferencii v Katoviciach. Dnešný deň prežili pútnici v Bratislave.
Barbora Bodáková, redaktorka: „Keď Yeb Saňo v roku 2013 zastupoval Filipíny na klimatických rokovaniach vo Varšave, jeho domovskú provinciu zasiahol jeden z najsmrteľnejších tajfúnov Haiyan. O život prišlo viac ako tritisíc ľudí. Aj on stratil veľkú časť rodiny. Ochrane klímy a celej planéty sa odvtedy venuje naplno.“
Yeb Saňo, pútnik, bývalý klimatický vyjednávač za Filipíny: „Snažil som sa udržať svoje emócie, keď som prednášal pred päťdesiattisíc delegátmi, ale nedokázal som to. Bol som zlomený a plakal som, pretože to bola veľká tragédia.“
Barbora Bodáková: „Viaceré krajiny od svojich klimatických záväzkov upúšťajú. Saňo sa spolu s ďalšími dobrovoľníkmi vydal na púť z Vatikánu až do poľských Katovíc. Cieľom ich cesty je priniesť výzvu pre politikov, ktorí sa zúčastnia na klimatickej konferencii v Poľsku.“
Yeb Saňo: „Klimatické rokovania v Katoviciach sú veľmi zložité, pretože to, čo si tam dohodneme, bude určovať, či parížsku dohodu zahodíme, alebo ju začneme naozaj napĺňať. Očakávame, že v Katoviciach tentoraz hlasnejšie zaznejú ľudia, ľudské osudy. Práve preto kráčame z Ríma do Katovíc.“
Barbora Bodáková: „Odborníci tvrdia, že cieľ parížskej dohody, udržiavať rast globálnej teploty pod dvomi stupňami, krajiny nenaplnia. Kľúčových dvanásť rokov, počas ktorých by mali spraviť prvé opatrenia, nestačí.“
Júlia Sokolovičová, expertka na energetiku, Greenpeace: „V októbri vyšla nová správa IPCC, ktorá prináša nové vedecké výsledky. Politické záväzky, nie zatiaľ praktické kroky jednotlivých zemí sveta, určite smerujú k otepleniu zhruba o tri stupne.“
Barbora Bodáková: „Aj keď Slovensko nepatrí medzi krajiny, ktoré by produkovali veľké množstvo emisií, klimatické zmeny sa týkajú aj nás.“
Juraj Lizák, riaditeľ Ústredia Slovenského skautingu: „Dlhodobo hovoria, že Slovensko je studnica pitnej vody. Prestáva to byť pravda. Tá voda začína vysychať, začína sa vytrácať, prestáva byť pitná, úžitková.“
Barbora Bodáková: „Skupina pútnikov bude vo svojej ceste pokračovať zajtra. Ich kroky budú smerovať do Českej republiky a odtiaľ priamo na klimatické rokovanie do poľských Katovíc.“


[Hore]
--------------------------------------

Správa o stave náboženskej slobody vo svete

Rádio Lumen

Náboženská sloboda sa vo svete za posledné dva roky zhoršila. Jeden z piatich kresťanov žije v štáte, kde sú kresťania prenasledovaní alebo je im upieraná sloboda. Poukazuje na to správa o stave náboženskej slobody vo svete, ktorú dnes predstavila v Bratislave Pápežská nadácia ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi. Podľa nej sa od júna 2016 do júna 2018 zhoršila náboženská sloboda v dvoch najľudnatejších krajinách v Číne a Indii. Prenasledovanie kresťanov v Severnej Kórei, v Saudskej Arábii, Eritrei a Jemene je tak závažné, že situácia sa už môže len ťažko zhoršiť. Naopak, situácia sa zlepšila v Keni a Tanzánii a po porážke Islamského štátu, mierne aj v Iraku a Sýrii. Islamskí extrémisti sa však presunuli do niektorých afrických krajín, ako Somálsko, Kongo, či Južný Sudán. Správa upozorňuje aj na rastúcu islamofóbiu v Európe a rastúci antisemitizmus. Pokračuje Pavol Hudák, redaktor: „Správa Pápežskej nadácie ACN o náboženskej slobode hovorí o sto deväťdesiatich šiestich krajinách sveta. Jej editorka, ktorá je aj vyslankyňou Pápežskej nadácie v Bruseli Marcela Szymanski poukazuje, že náboženská sloboda je súbor slobôd vyjadrovania sa pohybu, či zhromažďovania.
Marcela Szymanski, aditorka, vyslankyňa Pápežskej nadácie v Bruseli: „Dospeli sme k názoru, že situácia sa zhoršuje a nejde dobrým smerom. Vidíme represie rôznych vlád. V minulosti to boli teroristické organizácie ako Boko Haram a Islamský štát. V súčasnosti to sú vlády. Máme tu vlády, ktoré prijali rozhodnutie, že národné náboženstvo je len jedno, čím sa zatláčajú ostatné náboženstvá.“
Pavol Hudák: „Duchovný správca Pápežskej nadácie ACN páter Martin Barta poukazuje, že kresťania sú diskriminovaní aj v Európe, napríklad v Bosne a Hercegovine.“
Martin Barta, duchovný správca Pápežskej nadácie ACN: „Stosedemdesiatosem miliónov kresťanov žije v krajinách, v ktorých sú diskriminovaní. Tristodvadsaťsedem miliónov kresťanov zažívajú skutočné prenasledovanie, džihádizmus, fundamentalistický islamizmus, vstupuje do Afriky, usádza sa vo všetkých týchto centrálnych veľkých krajinách v Afrike.“
Pavol Hudák: „Sýrsko-katolícky arcibiskup Aleppa Antoine Chahda, poukazuje, že kresťania sú dnes najprenasledovanejším náboženstvom na svete a vyzdvihol, že aj napriek obrovskému prenasledovaniu sa našli kresťania, ktorí ostali v Sýrii.“
Antoine Chahda, sýrsko-katolícky arcibiskup Aleppa: „Kresťania v Sýrii boli počas vojny veľmi prenasledovaní fanatikmi. Títo kresťania veria a ďalej rozvíjajú svoju vieru a budú v tom pokračovať až do posledného súboja, až do mučeníctva. Sú to živí mučeníci, ktorí vydržali v Sýrii až do konca vojny. Sýrski kresťania, katolíci, pravoslávni alebo protestanti ďalej veria v lásku Ježiša Krista.“
Pavol Hudák: „Správa o stave náboženskej slobody poukazuje aj na to, že v Európe zrastá počet teroristických útokov, ktoré sú motivované náboženstvom.“
Júlia Kavecká: „Situáciou prenasledovaných kresťanov by sa mala zaoberať aj nová komisia. Založí ju parlamentný ľudskoprávny výbor ako svoj poradný orgán. Podľa predsedníčky výboru Anny Verešovej je potreba chrániť náboženskú slobodu a presvedčenie. Keď je totiž ochrana náboženskej slobody v krajinách možná, neprichádza tam ku konfliktom a nenávistným prejavom.“
Anna Verešová, predsedníčka ľudskoprávneho výboru parlamentu: „Ešte na jar tohto roku som s europoslancom Branislavom Škripekom organizovala v Národnej rade seminár s názvom Osem prázdnych stoličiek. Znamenalo to symbolicky fakt, že každý deň je vo svete zabitých cirka osem kresťanov. Až dvestopäťdesiat miliónov kresťanov je prenasledovaných pre svoju vieru.“
Júlia Kavecká: „Podľa Anny Verešovej bude komisia na ochranu náboženskej slobody a prenasledovaných pre náboženské presvedčenie zložená z expertov s dlhoročnými skúsenosťami.“
Anna Verešová: „Niektoré krajiny prijímajú určité stanovisko, rezolúciu na úrovni parlamentu. Práve preto prichádza táto moja iniciatíva, aby komisia ako poradný orgán výboru, ako orgán expertov, pripravil nejaké stanovisko, ktoré by naprieč politickými stranami, naprieč spektrom, lebo toto je apolitická téma, aby sme dokázali aj my na tej parlamentnej úrovni sa zhodnúť a prijať nejaký náš postoj Slovenska k prenasledovaným pre náboženské presvedčenie vo svete.“
Júlia Kavecká: „Členovia výboru návrh na zriadenie komisie podporili.“


[Hore]
--------------------------------------

91. plenárne zasadnutie KBS

Rádio Lumen

Biskupi Slovenska majú za sebou svoje deväťdesiate prvé plenárne zasadnutie. V Šaštíne sa okrem voľby nového vedenia Biskupskej konferencie zaoberali aj podporou projektov Slovenskej katolíckej charity, výnosom zbierky na katolícke masmédiá, ale aj prípravou tretieho národného pochodu za život. Ako sme vás už informovali, biskupi znovu zvolili za predsedu konferencie na ďalšie štyri roky bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského. Podpredsedom zostáva košický arcibiskup Bernard Bober. Závery zo spoločného stretnutia biskupov sumarizuje Ján Heriban, redaktor: „Biskupi v kláštore paulínov pri Národnej svätyni sedembolestnej Panny Márie schválili nový štatút katolíckeho biblického diela na Slovensku. Vymenovali päť členov rady, ktorí zvolia riaditeľa inštitúcie. Pastieri ďalej odsúhlasili financie pre Slovenskú katolícku charitu. Pokračuje generálny sekretár KBS, banskobystrický biskup Marián Chovanec.“
Marián Chovanec, generálny sekretár KBS, banskobystrický biskup: „Na projekty Slovenskej katolíckej charity, vypomáhajúce utečencom a prenasledovaným kresťanom po svete, konferencia schválila dvestosedemdesiattisíc eur. Cieľovými krajinami týchto projektov, budú v najbližšom období Sýria, Kurdistan, Irak a Libanon.“
Ján Heriban: „Ide o projekty na podporu škôlok, výstavbu studní, spoločenskej miestnosti v pastoračnom centre, či rodinného centra. Biskup Chovanec tiež informoval o výsledku zbierky na katolícke médiá zo siedmej Veľkonočnej nedele. Vyniesla dvestotridsaťjedentisíc eur.“
Marián Chovanec: „Dvadsať percent tejto zbierky je určených na podporu rôznych mediálnych projektov. Biskupi rozdelili pre osem z celkového počtu tridsiatich uchádzačov.“
Ján Heriban: „Biskupi si okrem toho vypočuli správu o príprave budúcoročného Národného pochodu za život. Pokračuje predseda KBS, Stanislav Zvolenský.“
Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska: „Bol ustanovený prípravný výbor. Na jeho čele stojí otec biskup Jozef Haľko a z každej diecézy boli ustanovení dvaja, dve osoby, ktorí sa zúčastňujú na stretnutiach prípravného výboru.“
Ján Heriban: „Konferencia biskupov schválila v Šaštíne aj prípravu pracovnej verzie elektronického rímskeho misála pre kňazov.“


[Hore]
--------------------------------------

Železničiari si pripomenuli sviatok svojej patrónky

Rádio Lumen

Železničiari si už dnes pripomenuli sviatok svojej patrónky, svätej Kataríny Alexandrijskej. Tá je od roku 2009 aj patrónkou slovenských železničiarov podobne ako ich poľských kolegov. Pri tejto príležitosti sa mnohí z nich zúčastnili na spoločnej celoslovenskej púti neďaleko Zvolena. Viac povie Pavol Jurčaga, redaktor: „Svätú omšu v Kostole svätého Jána Nepomuckého v Trnavej hore celebroval vojenský ordinár František Rábek.“
František Rábek, vojenský ordinár: „Prídeme o chvíľu ku stolu eucharistickému, nad ktorý medzi nás príde sám Boží syn. Zjednoťme sa s ním, oslávme nebeského otca, ďakujme mu za všetky jeho dobrodenia, aj za naše povolanie, za našu prácu, za našu službu a prosme ho, aby sme všetci a najmä vy na tých kolesách zostávať a stávať sa dobrými ľuďmi a dobrými kresťanmi.“
Pavol Jurčaga: „Toto miesto, kde bola dnešná slávnosť má na železnici strategickú polohu. Miestny farár Andrej Darmo.“
Andrej Darmo, miestny farár: „Je to farnosť, ktorá má takú silnú aj železničiarsku tradíciu tým, že vlastne sme medzi dvoma traťami. Jedna, ktorá ide zo Zvolena smerom na Bratislavu a druhá, ktorá ide zo Zvolena smerom na Martin.“
Pavol Jurčaga: „Na konci svätej omše nasledoval akt zasvätenia železničiarov, ktorý predniesol Tadeáš Mikuláš Kráľ.“
Tadeáš Mikuláš Kráľ: „V roku osmičkových výročí pred sviatkom svätej Kataríny Alexandrijskej, my slovenský železničiari prichádzame aj s rodinami už desiatykrát prosiť i ďakovať pánu Bohu za dar života, viery, slobody i služby. Aby sme sa spoločne stali tvorcami pokoja v službe slovenských železničiarov nielen v našej vlasti, ale i na celom svete.“
Pavol Jurčaga: „O rok sa plánuje podobné stretnutie v Bazilike sedembolestnej panny Márie v v Šaštíne.“


[Hore]
--------------------------------------

Cirkevná dychová hudba v Detve má 100 rokov

Rádio Lumen

Cirkevná dychová hudba v Detve má už sto rokov. Za jej pôsobenie vo farnosti ďakovali včera svätou omšou vo farskom Kostole svätého Františka Assiského. Veriaci si vypočuli viaceré známe piesne z jednotného katolíckeho spevníka v podaní dychovej hudby. Svätú omšu obetoval detviansky dekan aj za zosnulých členov jubilujúceho telesa. V Detve nahrával náš redaktor Ivo Novák, redaktor: „Aj takto to znelo vo farskom chráme v Detve počas piatkovej bohoslužby. Jozef Uhrín, vedúci cirkevnej dychovej hudby, v nej pôsobí už od roku 1967.“
Jozef Uhrín, vedúci cirkevnej dychovej hudby: „Cirkevná dychová hudba, jej korene siahajú do roku 1918 až 19. Budeme sa držať, pokiaľ budeme vládať. Keď sme všetci, tak nás je 22.“
Ivo Novák: „Aktívnu činnosť cirkevnej dychovej hudby v Detve podnietil dekan Ján Štrbáň ešte v roku 1921, ustanovený za správcu rímskokatolíckej farnosti v Detve. Súčasný dekan v Detve Ľuboš Sabol oceňuje prínos dychovej hudby v liturgii.“
Ľuboš Sabol, súčasný dekan v Detve: „Veľmi krásne sú vianočné sviatky s dychovkou, polnočná svätá omša, na ktorú chodievajú ľudia z okolia a najmä tí starší majú veľmi radi cirkevnú dychovú hudbu.“
Ivo Novák: „Vladimír Dianiška je rodák z Detvy a už v detstve pôsobil v cirkevnej dychovej hudbe. Dnes vedie dychový orchester For Bratislava.“
Vladimír Dianiška, dychový orchester For Bratislava: „Hrať na dychovom nástroji to nedostane človek zadarmo. Tak to je taká výchova k zodpovednosti a k vytrvalosti.“
Ivo Novák: „Na slávnostnom zasadnutí 5. októbra mestské zastupiteľstvo v Detve udelilo cirkevnej dychovej hudbe cenu mesta Detva. Vysvetľuje Zuzana Vrťová, hovorkyňa mestského úradu.“
Zuzana Vrťová, hovorkyňa Mestského úradu Detva: „Táto cena bola slávnostne odovzdaná vo veľkej sále Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve.“
Ivo Novák: „Oslavy storočnice cirkevnej dychovky v Detve zavŕšili sobotným koncertom, kde vystupoval aj pozvaný hosť, dychový orchester For Bratislava.“


[Hore]
--------------------------------------

Bratislavská gréckokatolícka eparchia má nového kňaza

Rádio Lumen

Bratislavská gréckokatolícka eparchia má nového kňaza. Stal sa ním Jozef Drukota vkladaním rúk vladyku Petra Rusnáka. Absolvent Pápežského teologického inštitútu v rakúskom Trumau pochádza síce od Bardejova, ale na kňazské povolanie odpovedal už počas toho, ako pracoval v hlavnom meste. Matka novokňaza prezradila redaktorovi Pavlovi Hudákovi aj to, prečo už pri krste syna tušila, že z neho bude kňaz.
Pavol Hudák, redaktor: „Axios axios, teda je hodný znelo dnes v Katedrále povýšenia svätého kríža v Bratislave, kde novokňaz Jozef Drukota prijal kňazské svätenie z rúk vladyku Petra Rusnáka. Novokňaz by chcel podľa svojich slov dosiahnuť obraz, o ktorom píše apoštol Pavol. Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“
Jozef Drukota, novokňaz: „Byť kňazom je byť Kristom v službe, čiže pre mňa je to hlavne služba, byť Kristom v službe pre ľudí.“
Pavol Hudák: „Vladyka Peter Rusnák priznáva, že pri svätení nového kňaza ho sprevádza vedomie, že toto všetko ide trošku mimo jeho ruky.“
Peter Rusnák, vladyka: „Pri tej vysviacke vždycky si kladiem túto otázku, či som dosť poddajný Božej vôli, súhlasný s Božou vôľou, spolupracujúci s Dchom svätým a to je tá jedna strana mince. Druhá strana mince je, že uvedomujem si tú obrovskú lásku Božiu ako hovorí písmo sväté, ktoré takúto moc dalo ľuďom, odpúšťať hriechy, sláviť eucharistiu.“
Pavol Hudák: „Matka novokňaza Mária Drukotová neskrývala dojatie zo synovej vysviacky. Hovorí, že toto bolo už predurčené snáď od jeho narodenia.“
Mária Drukotová, matka novokňaza: „Pri krste bolo päť krstených detí naraz. On bol najväčší. A ten otec, keď ho dvihol na ruky pri krste hovoril, no Josife, z teba niečo bude, lebo ty si taký najsilnejší z nich. No tak zrejme to už bolo rozhodnuté, že snáď bolo počítané s tým.“
Pavol Hudák: „Novokňaz Jozef Drukota by mal zatiaľ pôsobiť okrem iného aj v bratislavskom Univerzitnom pastoračnom centre v Mlynskej doline.“


[Hore]
--------------------------------------

Do Bratislavy dorazili pútnici za klímu

Rádio Lumen

Do Bratislavy dorazili pútnici za klímu. V hlavnom meste sa zastavili na svojej ceste z Ríma do poľských Katovíc. Asi päťdesiat pútnikov z Filipín, Tichomoria, Európy a USA nesie výzvu politikom, aby prijali konkrétne záväzné pravidlá pre ochranu klímy na nadchádzajúcich klimatických rokovaniach v Poľsku. Hovorí riaditeľ Dobrej noviny Marián Čaučík: „Na tomto stretnutí by sa malo rozprávať aj o implementácii, o napĺňaní toho dohovoru, ktorý vznikol na Parížskej konferencii pred tromi rokmi a cieľom týchto pútnikov je upozorniť verejnosť, ale aj politických lídrov na to, že otázka klímy je veľmi urgentná a dôležitá. Hovoria svedectvá o tom, ako klimatická zmena zasahuje najmä tých najchudobnejších na južnej pologuli.“
Júlia Kavecká: „Púť za klímu vedie bývalý hlavný vyjednávač Filipín pre klímu pri OSN Yeb Sano. V roku 2013 zasiahol jeho rodnú obec ničivý tajfún. Viac ako šesťtisíc ľudí vtedy prišlo o život. Členmi skupiny pútnikov sú aj rodáci, ktorí prežili túto prírodnú katastrofu. Putuje aj poradkyňa Greenpeace Júlia Sokolovičová.“
Júlia Sokolovičová, poradkyňa Greenpeace: „Uvedomujem si, ako strašne zaostávame v našom snažení na ochranu klímy a zabráneniu katastrofických zmien klímy, za tým, čo je skutočná potreba. Títo ľudia mi pripomínajú každým pohľadom, aké urgentné to je. Samozrejme, predstavujú tie najťažšie ľudské osudy na svete a to neznamená, že sa to netýka nás ostatných. To, čo ľudia teraz zažívajú pri extrémnych výkyvoch počasia, či je to na Filipínach alebo vo veľmi bohatej Kalifornii, je to rovnako kruté, za desať-dvanásť rokov to môžeme byť my, pretože dvanásť rokov je ten čas, ktorý máme na to, aby sme zabránili katastrofickej zmene klímy.“
Júlia Kavecká: „Záujemcovi a zo širokej verejnosti sa s pútnikmi za klímu môžu stretnúť osobne zajtra pri svätej omši o trinástej hodine v Bazilike narodenia Panny Márie v Marianke. V podvečer absolvujú diskusiu v pastoračnom centre v Stupave. V nedeľu budú zase na svätej omši v Šaštíne-Strážach a na diskusii v miestnej kinosále.“


[Hore]
--------------------------------------

Arcibiskup požehnal bohoslovcom tretieho ročníka reverendy

Rádio Lumen

V Bratislave sa bohoslovci tretiaci obliekli do požehnaných reverend. V Kaplnke kňazského seminára svätého Cyrila a Metoda v Bratislave sa konala slávnosť obliečky, pri ktorej bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský požehnal bohoslovcom tretieho ročníka reverendy. Do týchto sa budú od tohto momentu obliekať.

[Hore]
--------------------------------------

Nemecko

Rádio Slovensko

Nemecká katolícka cirkev je pripravená otvoriť diskusiu o kňazskom celibáte. Ide o reakciu na škandál okolo sexuálneho zneužívania, ktorého sa mali dlhé roky dopúšťať mnohí katolícki kňazi.

[Hore]
--------------------------------------

Do popradskej mestskej časti Veľká sa vrátil mariánsky stĺp

Rádio Lumen

Do popradskej mestskej časti Veľká sa vrátil mariánsky stĺp. Po obnovení imakuláty v mestskej časti Matejovce sa v meste Poprad rozhodli zrekonštruovať ďalšiu. Poškodenú sochu, ktorá niekoľko rokov chátrala, demontovali. Nahrávala Katarína Plavčanová, redaktorka: „Popradské imakuláty tvoria v meste významnú časť kultúrneho dedičstva. Majú takmer 300 rokov. Riaditeľka Tatranskej galérie Anna Ondrušeková.“
Anna Ondrušeková, riaditeľka Tatranskej galérie: „Všetkých trinásť imakulát, ktoré sa nachádzajú na Spiši, sú sochárskymi dielami z obdobia baroka, kedy sa dostávala socha z interiéru do exteriéru. Na Spiši bola veľmi vyvinutá táto časť umenia, sochárske dielne, rezbárske dielne, od čias Majstra Pavla a ešte aj pred ním.“
Katarína Plavčanová: „Na obnove imakuláty vo Veľkej pracoval akademický sochár a reštaurátor Štefan Kovaľ.“
Štefan Kovaľ, akademický sochár a reštaurátor: „...ako aj zvyšok architektúry. Všetky súčasti stĺpa sme odviezli ku mne do ateliéru. Začnem pracovať na ... chýbajúcich častí.“
Katarína Plavčanová: „Pôjde o vytvorenie vernej kópie. Pôvodná plastika sa zachová. Umiestnená bude v kostole vo Veľkej, pred ktorým pôvodne stála.“
Štefan Kovaľ: „Imakuláta je taký sakrálny objekt, ku ktorému sa obyvatelia obracali v prípade núdze, smútku alebo nešťastí, v nádeji a s prosbou o pomoc. Je to ideálny stav, aby obyvatelia ju mali v dosahu a vyslovene na dotyk.“
Katarína Plavčanová: „Mesto vyčlenilo na obnovu mariánskych stĺpov 70-tisíc eur. Popradský primátor Jozef Švagerko.“
Jozef Švagerko, primátor Popradu: „Je to vlastníctvo mesta, preto sme sa rozhodli do toho investovať a myslím si, že to dedičstvo otcov zachovaj nám Pane, tak aby tá ochrana Panny Márie ... aby pretrvala čo najdlhšie.“
Katarína Plavčanová: „Mariánske stĺpy sú pieskovcové diela a v podtatranských podmienkach stoja od osemnásteho storočia. Ani jeden zatiaľ nespadol. Z piatich popradských imakulát obnovou zatiaľ prešli tri.“


[Hore]
--------------------------------------

Namiesto obedov pre deti zadarmo daňový bonus

Rádio Lumen

Združenia základných a katolíckych škôl Slovenska, nesúhlasia s navrhovanou formou podpory rodín prostredníctvom príspevku na obedy pre všetky deti posledného ročníka materskej školy a žiakov základných škôl. Navrhujú radšej navýšiť výplaty rodičov vo forme daňového bonusu na všetky deti, minimálne o sumu zodpovedajúcu navrhovanému príspevku na obedy zadarmo, teda dvestotridsať eur ročne na dieťa.

[Hore]
--------------------------------------

Komisia na ochranu náboženskej slobody

Rádio Košice

Ľudskoprávny výbor Národnej rady založí komisiu na ochranu náboženskej slobody a prenasledovaných pre náboženské presvedčenie. S touto iniciatívou vystúpila predsedníčka výboru Anna Verešová. Ako povedala, keď je ochrana náboženskej slobody v krajinách možná, neprichádza tam ku konfliktom. Zložená bude z expertov so skúsenosťami, ktorých navrhnú členovia výboru.

[Hore]
--------------------------------------

Správa o stave náboženskej slobody vo svete

Rádio Slovensko

Situácia náboženských skupín, ktoré sú v menšine, sa za uplynulé dva roky zhoršila. Tvrdí to správa o stave náboženskej slobody vo svete. Jej autorom je Pápežská nadácia ACN, v preklade pomoc pre cirkev v núdzi. Jej experti sledovali úroveň náboženskej slobody v sto deväťdesiatich šiestich krajinách sveta.
Anna Šípošová, redaktorka: „Už pred vyše dvesto tridsiatimi rokmi vyhlásil panovník Jozef II. na našom území vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku tolerančný patent. Zrovnoprávnil tak evanjelikov s katolíkmi. No ani po vyše dvoch storočiach tolerancia náboženských menšín nie je v mnohých štátoch samozrejmosťou. Takmer pätina krajín sveta totiž ľudí, ktorí sa hlásia k menšinovému náboženstvu, prenasleduje. Medzi nimi sú štyri percentá kresťanov, čo znamená, že slobodne vieru v Ježiša Krista nemôže vyznávať osemdesiattri miliónov ľudí. Nielen obmedzovaní, no rovno prenasledovaní sú v dvadsiatich jeden štátoch a to najmä v Saudskej Arábii, Severnej Kórei, Číne, Pakistane, Indii i Mjanmarsku. V Mjanmarsku má však oveľa horšie postavenie ako kresťania moslimská menšina Rohingovia, ktorá len nedávno čelila genocíde. Osobitný veľvyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva a viery mimo EÚ Ján Figeľ pripomína.“
Ján Figeľ, osobitný veľvyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva a viery mimo EÚ: „Trend je skôr varujúci alebo negatívny, pretože pribúda buď štátov, alebo režimov, ktoré prenasledujú alebo vytvárajú diskrimináciu dnes najčastejšie na báze ultranacionalizmu rôzneho druhu a aj v Indii, aj Mjanmarsku alebo iných štátoch južnej a juhovýchodnej Ázie. Alebo pribúda sociálneho násilia na občianskej úrovni, ktorú štát nedokáže regulovať alebo spravovať tak, aby bol pokoj v spoločnosti.“
Anna Šípošová: „V islamských štátoch zas pokračuje súperenie i boje medzi moslimskými vetvami šiítov a sunnitov. Islamských fundamentalistov sa síce z Blízkeho východu podarilo čiastočne vytlačiť, no objavili sa v strede Afriky najmä v Kongu, Somálsku, ale aj v Líbyi. Suma sumárum šesťdesiat percent obyvateľov planéty žije v režime, ktorý slobodu vierovyznania nerešpektuje, konštatuje Pápežská nadácia ACN.“


[Hore]
--------------------------------------

Nemeckí katolíci zvažujú koniec celibátu: Budú si kňazi zakladať rodiny?

cas.sk

Nemecká katolícka cirkev je pripravená otvoriť diskusiu o kňazskom celibáte. Uviedol to v piatok predstaviteľ Konferencie biskupov Nemecka (DBK), ktorého citovala agentúra DPA.
Agentúra v tejto súvislosti pripomína, že cirkvou v Nemecku otriasa vlastný škandál okolo sexuálneho zneužívania, ktorého sa mali dlhé roky dopúšťať mnohí katolícki kňazi. Nemecký biskup Stephan Ackermann sa v piatok vyhlásil, že členovia biskupskej konferencie chcú viesť "otvorený, transparentný proces diskusie" o celibáte a sexuálnom správaní duchovných.
"Otázka sexuálnych mravov je témou, o ktorej sa musí otvorene hovoriť," povedal Ackermann, splnomocnenec DBK pre problematiku zneužívania. V septembri bola zverejnená oficiálna cirkevná správa o sexuálnom zneužívaní maloletých nemeckými duchovnými v rokoch 1946-2014. Vyplýva z nej, že 1670 kňazov (zhruba 4,4 percenta), diakonov a členov rádov malo v tomto období zneužiť 3677 osôb. Vyše polovicu obetí tvorili deti vo veku 13 rokov, väčšinou chlapci. V takmer tisíc prípadoch išlo o miništrantov.
Autori správy predpokladajú, že spisy, ktoré mali k dispozícii, neobsahujú všetky reálne prípady zneužitia. O riešení tohto problému sa hovorilo aj na zasadnutí Ústredného výboru nemeckých katolíkov (ZdK), združujúceho laické katolícke organizácie, ktoré v týchto dňoch prebiehalo v Bonne. Jeho účastníci vyjadrili presvedčenie, že zneužívanie je systémovým problémom cirkvi, pričom navrhli viaceré reformy vrátane zrušenia celibátu. Autor: TASR


[Hore]
--------------------------------------

Katedrálu sv. J. Krstiteľa zahalia svetlom symbolizujúcim krv

24hod.sk

Aj gréckokatolícka Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa v piatok vo večerných hodinách pripojí k svetovým pamiatkam, ktoré budú osvetlené červeným svetlom ...
Prešov 23. novembra (TASR) - Aj gréckokatolícka Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa v piatok vo večerných hodinách pripojí k svetovým pamiatkam, ktoré budú osvetlené červeným svetlom symbolizujúcim krv mučeníkov. Generálny vikár Prešovskej archieparchie Ľubomír Petrík v tejto súvislosti informoval, že podobne bude osvetlená aj Katedrála sv. Alžbety v Košiciach.
V gréckokatolíckej Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove na Hlavnej ulici sú k verejnej úcte vystavené relikvie blahoslavených biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, ktorí boli v bývalom Československu komunistickým režimom prenasledovaní pre svoju vieru. „Celá gréckokatolícka cirkev v našej krajine veľmi konkrétne zažila prenasledovanie, keď v rokoch 1950 až 1968 bola jej činnosť zakázaná. Až do nežnej revolúcie v novembri 1989 bola totalitným režimom táto cirkev iba trpená. Preto je viac ako symbolické, že aj prešovská gréckokatolícka katedrála bude zahalená do červenej farby – farby krvi mučeníkov," konštatoval Petrík.
Pri nedávnej Ďakovnej púti Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku do Ríma pri príležitosti Jubilejného roka Prešovskej archieparchie malo viac ako 1300 pútnikov červené šály, ktoré symbolizovali krv mučeníkov, a preto na nich boli vyobrazené tváre biskupov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka. „Máme nádej, že zahalenie katedrály do červena bude pripomienkou naliehavosti modlitieb za prenasledovaných kresťanov a pozvaním aj k iným formám pomoci a k neprehliadaniu ich utrpenia v mnohých krajinách sveta," zdôraznil vikár a dodal, že táto iniciatíva národnej kancelárie ACN (Aid to the Church in Need) Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi, je súčasťou Týždňa pomoci prenasledovaným kresťanom - 17. až 25. novembra. Uskutoční sa pri príležitosti uvedenia Správy o stave náboženskej slobody vo svete a chce upriamiť pozornosť na ľudí prenasledovaných pre svoju vieru.
V rámci Týždňa pomoci prenasledovaným kresťanom pricestoval na Slovensko aj sýrsky katolícky arcibiskup Mons. Antoine Chahda z Aleppa v Sýrii. Navštívi sedem slovenských miest, kde bude rozprávať o utrpení a prenasledovaní, ktoré zažívajú kresťania na Blízkom východe. Jeho svedectvo zaznie v pondelok 26. novembra aj v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. „Program začne slávením svätej liturgie o 16.30, ktorú bude s prešovským arcibiskupom metropolitom Jánom Babjakom koncelebrovať Mons. Chahda a po liturgii zaznie jeho svedectvo," doplnil Petrík.
ACN je medzinárodnou dobročinnou a pastoračnou organizáciou, zameranou na poskytovanie materiálnej a duchovnej pomoci kresťanom všade tam, kde sú prenasledovaní, utláčaní alebo kde trpia hmotnou núdzou. Od minulého roku pôsobí aj na Slovensku.
Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR


[Hore]
--------------------------------------

Slávnosťou Krista Kráľa skončí cirkevný rok v rímskokatolíckej cirkvi

24hod.sk

Bratislava 24. novembra (TASR) - Slávnosťou Krista Kráľa sa v nedeľu 25. novembra skončí cirkevný rok v rímskokatolíckej cirkvi. Nasledujúci týždeň 2. decembra kresťania oslávia prvú adventnú nedeľu - začiatok nového cirkevného roka a obdobia duchovnej prípravy na slávenie Vianoc.
Sviatok Krista Kráľa zaviedol pápež Pius XI. a pôvodne preň stanovil poslednú októbrovú nedeľu. Prvýkrát sa nedeľa Krista Kráľa slávila na konci Svätého roku 1925. Bola spojená s modlitbami a poklonami, ktoré mali v srdciach veriacich vzbudzovať túžbu a predsavzatia naprávať svoj život, aby Krista lepšie prijímali za svojho pána a kráľa. Liturgickou reformou po Druhom vatikánskom koncile bol tento sviatok povýšený na slávnosť, čiže najvyšší stupeň slávenia a preložili ho na poslednú 34. cezročnú nedeľu v liturgickom roku. Ten sa začína adventom - prípravou na slávnosť Narodenia Pána - a končí oslavou Krista Kráľa, na ktorého sa Boh Otec rozhodol všetko zamerať a v ňom zjednotiť.
Slávnosť Krista Kráľa kresťanom každoročne pripomína, že Kristus je "alfa a omega, počiatok i koniec". Aj keď je táto slávnosť v liturgickom kalendári pomerne nová, má pevný základ v Modlitbe Pána - " ...príď kráľovstvo Tvoje..."
V kresťanskej ikonografii je Kristus Kráľ zväčša zobrazovaný so žezlom v ruke, zväčša v podobe kríža. Nielen kríž, ale už samotné slovo žezlo vyjadruje službu. Grécky výraz skeptron pochádza totiž zo slovesa skeptesthai, čiže podopierať, pomáhať. Kristus Kráľ nevlastní žezlo pyšnej moci, ktorou druhých zráža a


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2019