Monitoring médií zo dňa 23.11.2018

- Pre deti môže byť dobrá nielen tradičná rodina (Denník N)
- Zomrela mníška († 110), ktorá zachraňovala Židov (Plus jeden deň)
- JESOLSKÝ BETLEHEM A PORDENONSKÝ SMREK (Šport)
- STRUČNE (Šport)
- Vykradol kostol, chytil ho policajt, ktorý mal voľno (Plus jeden deň)
- Andamany, India: Smrť kresťanského misionára (TV JOJ)
- Vysoké Tatry: Ľadová krása (TV JOJ)
- Misionára zabil indický kmeň (TV Markíza)
- 74. ročník Trnavskej novény (Rádio Lumen)
- Festival Košické Hanusove dni (Rádio Lumen)
- Medzinárodná konferencia o stabilite v rodine (Rádio Lumen)
- 91. plenárne zasadanie KBS (Rádio Lumen)
- Petícia proti pripravovanému pochodu čertov (Rádio Lumen)
- Duchovní, ktorí pôsobia v polícii alebo v ozbrojených silách, nebudú musieť nosiť zbraň (Rádio Slovensko)
- Arcibiskup Zvolenský ostáva predsedom konferencie biskupov (domov.sme.sk)
- Katedrály v Košiciach a Prešove sa zahalia do červeného svetla (24hod.sk)
- Cirkevná dychová hudba má 100 rokov (myzvolen.sme.sk)
- Bombastický objav v izraelskej púšti: Našli podobizeň mladého Ježiša Krista! (topky.sk)
- Zabudnutí v cudzej zemi (Život 21/11/2018)
- Stretnutie v tichu (Život 21/11/2018)





Pre deti môže byť dobrá nielen tradičná rodina

Denník N

Deti vychovávané dvomi ženami alebo dvoma mužmi sa učia byť odolnejšími voči vonkajším tlakom, lepšie sa orientujú v sociálnych vzťahoch, vraví psychologička
Na Slovensku sa rodí 40 percent detí mimo manželstva, v EÚ je to 60 percent. Podľa JANY FÚSKOVEJ zo Slovenskej akadémie vied má byť rodina bezpečná, láskyplná a stabilná a je jedno, či sú rodičia slobodní alebo gayovia a lesby.
Vravíte, že pojem tradičná rodina sa ťažko definuje. Prečo?
Pretože žiadnu tradíciu nemáme tak dlho, ako si myslíme. Obraz tradičnej rodiny, o ktorom sa hovorí, je obraz, ktorý tu máme možno posledných pár storočí. Pojem rodičovstva, materstva či otcovstva máme počas celej histórie, ale tá predstava, že rodina je jedna žena a jeden muž, ktorí sú v romantickom formálnom zväzku, manželstve, a v ňom vychovávajú deti, tento koncept je súčasný.
Prečo sa zástancovia tradičnej rodiny odvolávajú na to, že takto to vždy bolo?
Každý máme potrebu štruktúry. Svet, ktorý je štruktúrovaný, nám vyhovuje, lebo sa v ňom vieme pohybovať. Mne sa pojem tradičná rodina nehodí, lebo v súčasnom svete máme takmer polovicu rodín, ktoré v tomto zmysle nie sú tradičné.
Prečo niekto odmieta iný ako tradičný model rodiny?
Nemôžem odporovať tomu, že „tradičná rodina“ je pre dieťa dobrá. Dieťa potrebuje stabilitu. Zažívame druhý demografický prechod, v ktorom viac ľudí uvažuje, či vôbec mať deti, sú na pochybách najmä z ekonomických dôvodov. Dôsledkom druhého demografického prechodu je pokles počtu manželstiev. Napriek tomu sa ukazuje, že štruktúra rodiny a stabilita spoločnosti je dôležitá. Ale stabilitu vieme zabezpečiť aj inými formami ako manželstvom.
Stúpa počet iných foriem spolunažívania ako manželstvo. Prečo?
Často to môže byť tým, že to tak ľuďom vyhovuje. Odmietanie konvencií, v určitom zmysle pohodlnejší život. Ale niekedy to môže spôsobovať prekážky.
Aké napríklad?
Ľudia uvažujú o právach a povinnostiach voči partnerovi. Ak spolu žijú bez manželstva, niektoré z práv majú, iné nie.
Stále je výhodnejšie byť v manželstve?
Z pohľadu nášho štátu, v niektorých veciach áno.
Aj keď stúpa počet slobodných matiek, štát sa tomu neprispôsobuje?
Štát sa snaží pomáhať slobodným rodičom. Samozrejme, máme malú možnosť zistiť, ktoré matky sú skutočne opustené a osamelé, alebo či ide o páry, ktoré spolu normálne žijú, majú ekonomickú stabilitu, ale sú slobodní. Pomoc nie je adresná tej ohrozenej skupine.
Počet detí narodených mimo manželstva je stále vyšší. Na Slovensku je to 40 percent všetkých narodených detí, v EÚ už 60 percent. Vieme, kam sa tieto deti rodia?
Rodia sa do kohabitácie, teda do spolunažívania partnerov. Nevieme povedať, či tieto páry po narodení dieťaťa o svadbe aj uvažujú. Vieme len, že rodičia týchto detí nie sú zosobášení.
Vieme popísať tento trend? Čím je spôsobený?
Ani v minulosti nebola svadba z hľadiska rodičovstva dôležitá, bola to skôr ekonomická záležitosť. Ideál prezentovaný cez prizmu náboženstva bol minoritný. O romantickej láske a manželstve uvažujeme minimálne. Trend, že viac ľudí sa nesobáši, vidíme skôr v severských krajinách, ale aj v Británii a vo Francúzsku. Môžeme uvažovať aj tak, že je to spôsobené menším vplyvom cirkví. Ale môže na to mať vplyv aj to, že tieto štáty vyrovnávajú príležitosti. Možno tam manželstvo neponúka takú výhodu a právne vzťahy sa zjednodušili. Ľudia môžu plnohodnotne žiť aj v iných formách spolunažívania.
Akí ľudia preferujú spolunažívanie bez sobáša?
Je to naprieč celou spoločnosťou. Nemôžeme povedať, že je to trend len v Bratislave alebo na západnom Slovensku. Máme mestá, kde je vyššia miera rozvodovosti, najmä v Nitrianskom kraji. Ale nemáme typický obraz človeka, ktorý nechce vstúpiť do manželstva.
Prečo cirkev nechce pripustiť, že aj také formy spolunažívania môžu byť prospešné pre dobrý vývoj detí?
Cirkev nie je trendová záležitosť. Je postavená na hodnotách, ktoré sú kultúrne a historicky univerzálne. Pre cirkev je rodina významný atribút. Cirkev u nás a v strednej Európe stráca pevnú pôdu pod nohami. Máme veľa ľudí, ktorí z cirkvi odchádzajú a už tu to presvedčenie nie je také hlboké. Preto sa snažia vracať k hodnotám a veciam, ktoré robili cirkev dominantnou. Možno preto odmietajú nové trendy.
Rodina je miesto, ktoré má zabezpečiť blízkosť, lásku a bezpečie. Nie je vylúčené, že tie funkcie splní aj iná ako tradičná rodina. Prečo to potom cirkev neakceptuje?
Samozrejme, že sa to nevylučuje. Ale máme výskumy, ktoré preukazujú, že strata stability v manželstve môže mať na deti negatívny vplyv. Na jednej strane má cirkev pravdu, že tradičná rodina v zmysle pevných štruktúr je dobrá. Ale to nehovorí, že akákoľvek alternatíva môže byť dobrá. Ak sú vzťahy v rodine láskyplné a stabilné, rodina dokáže fungovať, je jedno, či sú rodičia v manželstve, či sú slobodní, alebo sú to gejovia či lesby. V našej spoločnosti je preferovaný model muž, žena, ktorí v manželstve vychovávajú dieťa, ale preto, že táto rodina je spoločensky akceptovaná, dieťa ani rodičia nemusia bojovať so stereotypmi a rodina nemusí prekonávať toľko prekážok.
Kedy sa prvýkrát na Slovensku začala venovať pozornosť homosexuálom?
Vedecké skúmanie gejov a lesieb prichádzalo začiatkom 20. storočia, prišlo až k vyradeniu homosexuality z medzinárodnej klasifikácie chorôb. Naše socialistické zriadenie však zakonzervovalo progres a do roku 1989 bola homosexualita trestná. Snažíme sa zistiť, koľko homosexuálov je v populácii, ale ani globálne to nevieme zmerať. Čísla sú od jedného do desiatich percent.
Prečo nevieme povedať, či je v populácii jedno alebo desať percent homosexuálov?
Zohráva tam rolu veľa faktorov. Nevieme, či máme veľmi malý počet homosexuálov, čo by bol v spoločnosti zanedbateľný počet. Alebo je ich desať percent, čo už je celkom významné číslo. My stále nevieme, aký je pôvod homosexuality. Čí máme nejaký gén, alebo ako to vzniká. Nakontaktovať sa na gejské alebo lesbické rodiny je problém. Nie preto, že by neboli, ale majú strach zo spoločenských represií. Informácie sa vďaka sociálnym médiám rýchlo šíria, takže ľudia sa cítia ohrození.
Vieme povedať, koľko je u nás detí vyrastajúcich v homosexuálnych rodinách?
Môžeme vychádzať z krajín, ktoré majú pomerne presné čísla, napríklad Kanada. Tam je 9 – tisíc detí vyrastajúcich v homosexuálnych rodičovstvách. Keďže je tam šesťkrát viac ľudí ako na Slovensku, môžeme to vydeliť a vyjde, že u nás máme 500 až 3000 detí vyrastajúcich v homosexuálnych rodinách. Odborná literatúra hovorí o väčšom množstve, až 10-tisíc.
Neexistujú žiadne rozdiely medzi deťmi vychovanými v homosexuálnych rodinách a tých z tradičných rodín?
Existujú, ale nie sú v dôležitých oblastiach života, ktoré by mali vplyv na kvalitu ich života. Skôr sa hovorí, že deti vychovávané dvomi ženami alebo dvoma mužmi majú výhodu. Učia sa byť odolnejšími voči vonkajším tlakom. Tieto deti majú lepšiu orientáciu v sociálnych vzťahoch. Ak sa pýtame, či umožniť homosexuálom výchovu detí, veda hovorí jednoznačne áno. V kvalitách života nie je rozdiel. Preto sa snažíme urobiť výskum, aby sme mohli poskytnúť dáta. Slovenská spoločnosť je špecifická. Nielen vplyvom cirkvi, ale aj skúsenosťou s totalitným režimom. Je to hodnotový konflikt. Ale ak sme mali presné dáta, videli by sme, čo funguje, kde to zlyháva, čo treba posilniť. Ale nám tu chýba obrovský kopec legislatívy, nielen čo sa týka homosexuálov. Napríklad lesbická žena, ktorá vychováva dieťa, ale nie je jeho biologickou matkou, nemôže čerpať OČR-ku, pritom by na to mala mať rovnaké právo ako iní zamestnaní rodičia.
KATARÍNA KIŠŠOVÁ reportérka
V našej spoločnosti je preferovaný model muž, žena, ktorí v manželstve vychovávajú dieťa, ale preto, že táto rodina je spoločensky akceptovaná, dieťa ani rodičia nemusia bojovať so stereotypmi a rodina nemusí prekonávať toľko prekážok.


[Hore]
--------------------------------------

Zomrela mníška († 110), ktorá zachraňovala Židov

Plus jeden deň

V Poľsku zomrela 110-ročná Cecylia Roszaková, ktorá bola údajne najstaršou mníškou na svete a záchrankyňou Židov počas holokaustu. Vo štvrtok o tom informovala tamojšia rímskokatolícka cirkev. Jej hovorca Pawel Rytel-Andrianik potvrdil úmrtie sestry Roszakovej z minulého týždňa v dominikánskom kláštore v Krakove. Označil ju za „pravdepodobne najstaršiu mníšku na svete“, ktorá ostatným hovorievala: „Život je taký krátky a prejde tak rýchlo.“ tasr

[Hore]
--------------------------------------

JESOLSKÝ BETLEHEM A PORDENONSKÝ SMREK

Šport

Tohtoročný betlehem na Vatikánskom námestí bude z piesku a sochári ho vymodelujú priamo na mieste. Realizáciu organizuje severotalianske mesto Jesolo. Približne 700 ton piesku pochádzajúceho z talianskych Dolomitov už priviezli na Námestie sv. Petra. Po príprave materiálu začali na diele pracovať štyria sochári: Richard Varano z USA, Iľja Filimontsev z Ruska, Susanne Ruseler z Holandska a Radovan Živný z Českej republiky. Vianočný strom – 21 metrový smrek – prišiel včera do Vatikánu zo severotalianskej provincie Pordenone. Inaugurácia vianočnej výzdoby sa uskutoční 7. decembra.
Autor: JÁN FELIX


[Hore]
--------------------------------------

STRUČNE

Šport

Predsedom Konferencie biskupov Slovenska bude najbližšie štyri roky opätovne bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Rozhodli o tom v tajnom hlasovaní členovia KBS.
Parlamentný ľudskoprávny výbor založí komisiu na ochranu náboženskej slobody a prenasledovaných pre náboženské presvedčenie. Autor: JÁN FELIX


[Hore]
--------------------------------------

Vykradol kostol, chytil ho policajt, ktorý mal voľno

Plus jeden deň

V čase svojho osobného voľna zadržal v utorok čadčiansky policajt dvadsaťdeväťročného Vladimíra z toho istého mesta, ktorý je podozrivý z krádeže vlámaním do rímskokatolíckeho kostola. Muž mal vojsť do predsiene kostola cez neuzamknuté vchodové dvere. Odstránil zámok na pokladničke a mal odcudziť nezistené množstvo mincí. Vzápätí mal na skrinke svätostánku vypáčiť dvierka a odcudziť žltú nádobku na hostie. Farnosti spôsobil krádežou škodu 30 eur a na poškodených dverách škodu asi 50 eur. Podozrivého zadržal policajt, ktorý bol v čase osobného voľna v blízkosti kostola. tasr

[Hore]
--------------------------------------

Andamany, India: Smrť kresťanského misionára

TV JOJ

Životom zaplatil mladý kresťanský misionár za neuposlúchnutie zákazu indickej vlády vstupovať na ostrov obývaný kmeňom domorodcov, ktorí sa vytrvalo bránia styku s civilizáciou. Mladík si napriek tomu zaumienil, že sa vydá medzi nich šíriť vieru.
Milan Zamboj, redaktor: „John nebol žiaden zápecník. Podnikal túry divokej prírode na severe Spojených štátov, absolvoval misie v Južnej Amerike, navštívil Izrael, prežil uhryznutie jedovatým hadom.“
Neuvedený: „Volám sa John, milujem vás, aj Ježiš vás miluje. Priniesol som vám zopár rýb.“
Milan Zamboj: „Takto vraj kričal na príslušníkov izolovaného kmeňa žijúcich na ostrove v Bengálskom zálive, keď sa k nim chcel priblížiť po prvýkrát, aby ich obrátil na svoju vieru. Bojovníci ho však okamžite zasypali spŕškou šípov. Jeden z nich údajne prebodol aj jeho vodeodolnú bibliu. John sa preto vrátil späť rybárom, ktorí ho na zakázaný ostrov dopravili. V poslednom odkaze rodine napísal.“
Neuvedený: „Možno si myslíte, že som šialený, ale podľa mňa stojí za to zoznámiť týchto ľudí s Ježišom.“
Milan Zamboj: „Hoci si bol vedomý rizika, dúfal, že ho všetko zlé obíde.“
Neuvedený: „Bože, ja nechcem zomrieť.“
Milan Zamboj: „Na ostrov zamieril opäť na druhý deň, tentokrát sa mu však už vrátiť nepodarilo. Rybári, ktorí ho tam dopravili a ktorých následne indické úrady zadržali vyhlásili, že videli ako domorodci mladíka pochovávajú na pláži. Indické úrady teraz zvažujú ako jeho telo bezpečne odviezť z ostrova. Milan Zamboj, televízia JOJ.“


[Hore]
--------------------------------------

Vysoké Tatry: Ľadová krása

TV JOJ

Ak ste mali náhodou úmysle cestovať do Vatikánu pozrieť si chrám svätého Petra, môžete si ušetriť cestu a stačí vám prísť na Hrebienok.
Lucia Barmošová, moderátorka: „Práve táto slávna bazilika a Berniniho kolonáda sa stali predlohou pre doteraz najväčší ľadový dóm počas 6-ročnej tradície.“
Dárius Haraksin: „Ľad na jeho stavbu priviezli až zo Spojeného kráľovstva.“
Jožo Kubáni, redaktor: „Na Hrebienku je momentálne asi najchladnejšie miesto v Tatrách v tejto kupole. Teplota mínus 9, ale hlavne neuveriteľná ľadová nádhera.“
Veronika Litvová, OOCR Vysoké Tatry: „Vidíme chrám svätého Petra a spolu s Berniniho kolonádou na taký tatranský slovenský spôsob.“
Jožo Kubáni: „Tento rok táto stavba a jej stavitelia doslova roztrhali všetky rekordy. Pred šiestimi rokmi sa pracovalo s tridsiatimi tonami ľadu a teraz je to.“
Veronika Litvová: „ 225 ton ľadu v 1880 kusoch.“
Jožo Kubáni: „Na tejto nádhere sa podieľalo 30 chlapov 12 hodín denne.“
Rastislav Kromka, pracovník na stavbe dómu: „Bolo to tak pol na pol, polovica sochári, polovica pomocníci.“
Jožo Kubáni: „Stavbu komplikovali nečakané teplá.“
Veronika Litvová: „Teploty na Hrebienku boli okolo 15 stupňov, čo naozaj sťažovalo prácu, pretože celá táto kupola sa zohrievala až nad 40 stupňov, takže sme ju museli chladiť vodou, aby sme to vôbec nejakým spôsobom dopracovali do takejto krásy.“
Rastislav Kromka: „Mám pocit, že tohto roku sme dosiahli veľkú, veľmi vydetailovanú krásnu, precíznu stavbu.“
Jožo Kubáni: „Po tom, že sme tu vo vnútri videli, môžeme povedať len jedno, keď tu prídete, tak vám to vyrazí dych. Overili sme si to na asi prvej turistke, ktorej sme umožnili nahliadnuť dovnútra.“
Katka, turistka z Banskej Bystrice: „Je to nádherné, je to, je to krajšie ako kedykoľvek predtým, čo sme videli.“
Z Hrebienka Jožo Kubáni, televízia JOJ.


[Hore]
--------------------------------------

Misionára zabil indický kmeň

TV Markíza

26-ročný americký misionár a dobrodruh sa vybral zlým smerom. Chcel sa spriateliť s indickým kmeňom, ktorý odmieta civilizáciu a je mimoriadne násilný. Napriek tomu sa za obyvateľmi vydal a chcel im povedať o kresťanstve. O pár dní sa už Američan neozval a pravdepodobne ho kmeň zabil.

[Hore]
--------------------------------------

74. ročník Trnavskej novény

Rádio Lumen

V Bazilike svätého Mikuláša v Trnave včera vyvrcholil sedemdesiaty štvrtý ročník Trnavskej novény. Išlo o deväťdňovú pobožnosť pred oltárom trnavskej Bohorodičky. Rádio Lumen vám všetky sväté omše ponúkol v priamom prenose. Viac povie Pavol Jurčaga, redaktor: „Na úvod svätej omše dekan, farár Stanislav Vojtko pripomenul historické súvislosti s trnavskou novénou.
Stanislav Vojtko, dekan, farár: „Slávime Sviatok obetovania Panny Márie, ktorý je pre Trnavu veľmi pamätný, lebo sa k nemu viaže udalosť, ktorú si rok čo rok s vďačnosťou pripomíname. V tento deň dvadsiateho prvého novembra 1710 po pôste, modlitbách a sľuboch daných Panne Márii sa konala procesia s milostivým obrazom, po ktorej sa zázračne skončila morová epidémia v Trnave.“
Pavol Jurčaga: „V homílií sa prihovoril sýrsko-katolícky arcibiskup z Aleppa monsigor Antonio Shada.“
Antonio Shada, sýrsko-katolícky arcibiskup z Aleppa: „Chcem spolu s vami ďakovať Bohu ja, ktorý prichádzam zo Sýrie, z Blízkeho východu z mesta Aleppo. Z krajiny a z mesta, ktorá už vyše päť rokov trpí vojnou. Teroristi Islamského štátu vyhnali skoro všetkých kresťanov z nášho mesta, z našej krajiny. Fanatickí moslimovia, ktorí chceli a zničili naše kostoly, naše chrámy, naše domovy, naše školy, naše nemocnice.“
Pavol Jurčaga: „Záverečné slová patrili trnavskému arcibiskupovi Jánovi Oroschovi.“
Ján Orosch, trnavský arcibiskup: „Až potom František Forgáč z toho originálu, ktorý bol prinesený zo Sýrie, dal namaľovať náš obraz trnavskej Matičky, Panny Márie Žehnajúcej. Takže nás spája so Sýriou vlastne tá istá podobizeň, našej nebeskej Matky Panny Márie.“
Pavol Jurčaga: „Trnavská novéna sa bude sláviť opäť o rok.“


[Hore]
--------------------------------------

Festival Košické Hanusove dni

Rádio Lumen

Košice hostia už tretí ročník kultúrno-akademického festivalu Košické Hanusove dni. Počas piatich festivalových dní, ponúkli organizátori možnosť stretnúť viac ako pätnásť zaujímavých osobností regionálneho aj medzinárodného významu nielen zo Slovenska, ale aj zo susedného Česka, Maďarska, či Ukrajiny. Viac o podujatí zisťoval redaktor Martin Ďurčo, redaktor: „Po Bratislave priniesli organizátori Hanusove dni aj do Košíc, kde pôsobí Spoločenstvo Ladislava Hanusa, ktoré je organizátorom tohto podujatia. Festival má snahu hľadať poctivé odpovede na aktuálne spoločenské otázky. Viesť kritický dialóg a ukázať, že kresťanská kultúra je nielen pestrá a bohatá, ale stále aktuálna a inšpirujúca. Hovorí predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa, Juraj Šúst.“
Juraj Šúst, predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa: „My sa cieľavedome snažíme o to, aby ten náš festival mal šírku, aby neukázal vieru iba ako nejaký malý aspekt života spoločnosti, ale aby naozaj ukázal, že viera má čo povedať do každej oblasti ľudskej činnosti. Že má zmysel vniesť evanjeliové hodnoty do každej sféry ľudskej činnosti a ľudskej kultúry. Preto aj náš festival má pomerne rôzne témy od umenia až po politiku, nevynechávajúc ani náboženstvo, cirkev.“
Martin Ďurčo: „Dnešný večerný program patrí politike. V priestoroch Kultúrneho centra kresťanov FUGA, prebieha debata o prezidentských kandidátov o vízii, s ktorou idú do tejto funkcie. O piatkovom programe opäť hovorí Juraj Šúst.“
Juraj Šúst : „Posledný deň festivalu piatok budeme mať dve podujatia. To prvé bude prednáška Marka Kvachu o poňatí viery v súčasnej spoločnosti o tom, že viera nie je iba folklór a nemá byť iba folklór, no a potom festival zakončíme koncertom Zuzany Eperješiovej jej novým projektom Skyva. Takže srdečne pozývam.“


[Hore]
--------------------------------------

Medzinárodná konferencia o stabilite v rodine

Rádio Lumen

Stabilizovať situáciu v rodine môže napríklad modlitba alebo čítanie biblie, ale aj vnímanie manželstva ako nerozlučiteľného zväzku muža a ženy. O tom, čo dokáže stabilizovať rodinu po finančnej i nefinančnej stránke, diskutovali odborníci na medzinárodnej konferencii. Sympózium hostila Teologická fakulta Trnavskej univerzity. Vystúpili na ňom nielen kňazi a laici s teoretickými príspevkami, ale aj manželský pár, ktorý sa podelil o svoje skúsenosti z praxe. Informuje Ján Heriban, redaktor: „Zmeny kultúrnej mentality majú vplyv aj na rodiny. Jezuita Ladislav Čontoš z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity, vidí v tomto jave priestor skôr na evanjelizáciu než na snahy o násilné zvrátenie situácie. Tvrdí, že dnešná spoločnosť sa kultúrne posúva od komunity k jednotlivcovi.
Ladislav Čontoš, jezuita, Teologická fakulta Trnavskej univerzity: „Keď sa ... zvýrazní individualita a individuálne šťastie a spokojnosť, tak to môže vytvárať určité tlaky, ktoré je potrebné vyvážiť.“
Ján Heriban: „Udržať stabilitu v rodine môže pomôcť aj čítanie Božieho slova. Kňaz Marián Šuráb z Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského odporúča rodičom, aby bibliu otvárali nielen kvôli sebe, ale aj kvôli deťom.“
Marián Šuráb, kňaz Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského: „Keď už sa to nedá stále, že nech tá biblia sprevádza tú rodinu, tie deti počas tých rozličných liturgických období v priebehu roka.“
Ján Heriban: „Pre manželov Mištinovcov z Nového Mesta nad Váhom je stabilizátorom ich rodiny v prvom rade záväzok trvalej lásky. Pán Igor hovorí, že pripomínanie manželského sľubu im pomáha prekonať všetky ťažkosti.“
Ján Miština: „Keď som si istý, že má ten druhý človek má rád, ten môj partner, tak som ochotný to riskovať a ísť do toho.“
Ján Heriban: „Mária Mištinová dodáva, že záväzok lásky a úcty sa týka aj ich vzťahu k deťom. Prezrádza, že ku každému z nich musia pristupovať individuálne.“
Mária Mištinová: „Keď toto sa zanedbá, to dieťa uhne kdesi inde.“
Ján Heriban: „Záštitu nad konferenciou, ktorá bola súčasťou výskumného projektu fakulty, prevzal predseda rady pre rodinu KBS Milan Chautur. Viac z toho, čo na nej odznelo, prinesieme na budúci týždeň v pondelok vo Vitaj doma rodina o šestnásť tridsať.“


[Hore]
--------------------------------------

91. plenárne zasadanie KBS

Rádio Lumen

Predsedom Konferencie biskupov Slovenska bude aj na ďalšie štyri roky bratislavský arcibiskup, metropolita Stanislav Zvolenský. V Šaštíne-Strážach o tom rozhodli na deväťdesiatom prvom plenárnom zasadaní členovia Konferencie biskupov Slovenska. Arcibiskup bol zvolený štvrtýkrát po sebe. Biskupi ďalej určili, že podpredsedom KBS bude košický arcibiskup, metropolita Bernard Bober. Za členov stálej rady zvolili trnavského arcibiskupa Jána Oroscha a nitrianskeho biskupa Viliama Judáka. Členmi stálej rady Konferencie biskupov Slovenska sú na základe štatútu predseda, podpredseda, generálny sekretár a dvaja ďalší biskupi, volení plénom. Vo funkcii generálneho sekretára v súčasnosti pôsobí banskobystrický biskup Marián Chovanec. Podrobnejšie vás o výsledkoch rokovaní budeme informovať v zajtrajšom Infolumene.

[Hore]
--------------------------------------

Petícia proti pripravovanému pochodu čertov

Rádio Lumen

Pripravovanému pochodu čertov treba povedať nie. Nadácia Slovakia Christiana spustila na portáli reaguj.sk proti nemu aj petíciu. Reagujú tak na pochod, ktorý sa aj tento rok chystá v Piešťanoch a v Bratislave. Nadácia vníma podobné akcie ako urážku kresťanstva a kresťanských svedkov, keďže sa koná v adventnom období. Pochod čertov je staroveká tradícia, ktorá vznikla v rakúskych Alpách, odkiaľ sa postupne šíri do celej Európy. Účasť na takomto podujatí neodporúča ani kresťanská psychologička a exorcista. Téme sa venuje Pavol Hudák, redaktor: „Nadácia Slovakia Christiana považuje pochod čertov za prezentáciu temných a zlých síl ako neškodné postavičky, s ktorými sa dá žartovať. Hovorí iniciátor petície proti pochodu, Andrej Ralbovský.“
Andrej Ralbovský, iniciátor petície proti pochodu: „Je to pokus o takú infiltráciu týchto okultných symbolov do verejného priestora, do kultúry. No a, samozrejme, je to aj veľká urážka Boha a to sú vážne veci. Tie pohnútky organizátora môžu byť akokoľvek ušľachtilé, ale tento pochod je priamym takým zásahom do kresťanstva.“
Pavol Hudák: „Psychologička a matka Lucia Drábiková poukazuje, že toto podujatie prezentuje ohavnosť a škaredosť a ponúka silné vizuálne podnety.“
Lucia Drábiková, psychologička, matka: „Pokiaľ ja mám v sebe prázdnotu, cítim prázdno a ako keby neviem toto prázdno niečím naplniť, tak častokrát budem vyhľadávať naozaj také silné podnety ako je napríklad tento pochod alebo nejaký hororový film alebo niečo je dostatočne silné, aby ma to zaujalo.“
Pavol Hudák: „Výpomocný duchovný v Hornej Štubni Vladimír Beregi, ktorý je aj kňazom Koinonia Jána Krstiteľa a vykonáva službu exorcizmu hovorí, že každé slovo, pohľad, gesto, či oblečenie, ktoré si dáme, nesú v sebe aj duchovnú realitu.“
Vladimír Beregi, výpomocný duchovný v Hornej Štubni: „Treba si dávať veľký pozor na to, aké je pozadie alebo pôvod toho, čo vlastne chceme odovzdávať práve takýmito manifestáciami. Určite zrejme to nebudú hodnoty, ktoré by sme chceli, aby v živote či už detí alebo v živote ľudí by sa konali alebo diali.“
Pavol Hudák: „Kým v Bratislave bude pochod čertov v súkromnom klube, v Piešťanoch sa chystá opäť na verejnom priestranstve. O reakciu sme preto písomne požiadali mesto Piešťany aj organizátorov pochodu čertov. Na našu správu však zatiaľ nereagovali.“


[Hore]
--------------------------------------

Duchovní, ktorí pôsobia v polícii alebo v ozbrojených silách, nebudú musieť nosiť zbraň

Rádio Slovensko

Duchovní, ktorí pôsobia v polícii alebo v ozbrojených silách, nebudú musieť nosiť zbraň. V novele zákona o policajnom zbore to navrhujú poslanci za SNS. O ich návrhu bude parlament rokovať na schôdzi, ktorá sa začne na budúci týždeň. Národniari argumentujú tým, že použitie zbrane môže viesť aj k smrteľným následkom, čo je v príkrom rozpore s prevažnou väčšinou náboženských vyznaní.

[Hore]
--------------------------------------

Arcibiskup Zvolenský ostáva predsedom konferencie biskupov

domov.sme.sk

Stanislav Zvolenský povedie Konferenciu biskupov Slovenska nasledujúce štyri roky.
BRATISLAVA. Predsedom Konferencie biskupov Slovenska (KBS) bude najbližšie štyri roky opätovne bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Rozhodli o tom v tajnom hlasovaní členovia KBS.
Zvolenský bol zvolený na štvrté funkčné obdobie po sebe. Za predsedu Konferencie biskupov Slovenska bol prvýkrát zvolený 28. októbra 2009 a 8. novembra 2012 bol potvrdený na ďalšie trojročné obdobie. Po tretíkrát bol zvolený 21. septembra 2015.
Podpredsedom KBS bude najbližšie štyri roky košický arcibiskup metropolita Bernard Bober, ktorý v tejto funkcii bol aj uplynulé tri roky.
V roku 2015 sa stal podpredsedom namiesto nitrianskeho biskupa Viliama Judáka. V tajných voľbách o tom rozhodlo 14 členov KBS.
Výmena v rade
Voľba sa uskutočnila na úvod plenárneho zasadnutia KBS, ktoré sa koná v Šaštíne.
V Stálej rade sú okrem predsedu, podpredsedu a generálneho sekretára KBS, ktorým je banskobystrický biskup Marián Chovanec aj Viliam Judák a trnavský arcibiskup Ján Orosch.
Orosch bol členom Stálej rady aj doteraz. Judák v nej vymenil rožňavského biskupa Stanislava Stolárika.
Stanislav Zvolenský sa narodil 17. novembra 1958 v Trnave. Po vysvätení za kňaza 13. júna 1982 bol kaplánom v Galante a od roku 1985 v Hlohovci. V roku 1990 bol farárom vo Vajnoroch a študoval v Innsbrucku, o rok neskôr študoval v Ríme.
Za viceoficiála cirkevného súdu v Trnave bol menovaný v roku 1998, v tom istom roku sa stal asistentom na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského (CMBF UK) v Bratislave.
O rok neskôr sa tu stal odborným asistentom a v roku 2001 prodekanom. V roku 2001 ho vymenovali za súdneho vikára v Trnave.
Stanislav Zvolenský bol 2. mája 2004 v Trnave konsekrovaný za biskupa a vykonával funkciu pomocného biskupa v Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze.
Pápež Benedikt XVI. ho za bratislavského arcibiskupa metropolitu vymenoval 14. februára 2008.
Príprava pochodu
Biskupi si na pléne, ktoré potrvá do piatku, vypočujú informácie zo slávnosti blahorečenia Anny Kolesárovej, stretnutia predsedov biskupských konferencií v Bratislave a konferencie na tému „Odpustenie a zmierenie" v rodine.
Venovať sa budú príprave Národného pochodu za život, ktorý sa uskutoční v septembri 2019 v Bratislave.
Prerokujú návrh na podanie žiadosti o vyhlásenie Kostola sv. Benedikta, opáta v Hronskom Beňadiku za baziliku minor. Medzi bodmi rokovania pléna bude aj štatút Katolíckeho biblického diela voľba nového riaditeľa KBD.
Na treťom tohtoročnom zasadnutí si členovia KBS následne vypočujú informáciu o priebehu 15. riadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov s témou Mladí, viera a rozlišovanie povolania. SITA


[Hore]
--------------------------------------

Katedrály v Košiciach a Prešove sa zahalia do červeného svetla

24hod.sk

Košický Dóm sv. Alžbety a katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa pripoja k svetovým pamiatkam, aby spoločne upriamili pozornosť na ľudí ...
Košice 22. novembra (TASR) – Košický Dóm sv. Alžbety a katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa pripoja k svetovým pamiatkam, aby spoločne upriamili pozornosť na ľudí prenasledovaných pre svoju vieru. V rámci Týždňa pomoci prenasledovaným kresťanom a v súvislosti s uvedením Správy o stave náboženskej slobody vo svete budú v piatok (23.11.) osvetlené červeným svetlom – farbou krvi mučeníkov.
Stane sa tak na podnet národnej kancelárie ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi. Gotická dominanta Košíc bude dočervena osvetlená vo večerných a nočných hodinách do nedele (25.11.).
Medzinárodná pápežská nadácia ACN - Aid to the Church in Need vo štvrtok v Ríme oficiálne predstavila aktuálne vydanie Správy o stave náboženskej slobody vo svete. Nadácia dva roky skúmala situáciu v 196 krajinách sveta a podľa jej zistení žije až 61 percent svetovej populácie v krajinách, kde je potláčané právo na náboženskú slobodu. Zvlášť závažné porušovanie náboženskej slobody sa podľa tejto správy vyskytuje v 38 krajinách. Ako TASR ďalej informovala kancelária ACN Slovensko, v poradí 14. vydanie správy prvýkrát na Slovensku predstaví v piatok (23.11.) na verejnej prezentácii za účasti medzinárodných hostí.
Významné pamiatky v červenej farbe pripomínajú porušovanie náboženskej slobody aj v Benátkach, Paríži, Prahe, Londýne, Barcelone, Washingtone, Sydney, na Filipínach a na mnohých ďalších miestach sveta. "Ako organizácia, ktorej poslaním je pomáhať prenasledovaným kresťanom, má ACN osobitnú povinnosť obhajovať základné ľudské právo – právo na slobodu svedomia a náboženstva," povedal výkonný prezident ACN Thomas Heine-Geldern. Dodal, že stále častejšie dochádza k porušovaniu tohto základného ľudského práva a týka sa to všetkých náboženstiev: "Preto pozývame ľudí po celom svete, aby sa spolu s nami postavili na obranu náboženskej slobody a urobili viditeľné gestá solidarity."
Týždeň pomoci prenasledovaným kresťanom sa na Slovensku koná od 17. do 25. novembra. Hosťom tohto podujatia je sýrsky katolícky arcibiskup Antoine Chahda zo sýrskeho Aleppa. Arcibiskup navštívi sedem slovenských miest, kde bude rozprávať o utrpení a prenasledovaní, ktoré zažívajú kresťania na Blízkom východe. Jeho svedectvo zaznelo v stredu (21.11.) v Trnave a stane sa tak ešte v Nitre, Bratislave, Žiline, Košiciach, Prešove a Ružomberku. Tento týždeň sa zároveň začína kampaň národnej kancelárie ACN Slovensko s názvom Pomoc pre Sýriu.
Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR


[Hore]
--------------------------------------

Cirkevná dychová hudba má 100 rokov

myzvolen.sme.sk

Oslavovať bude koncertom, predchádzať mu bude ďakovná svätá omša.
DETVA. Presne 100 rokov, ktoré uplynuli od založenia, oslávi v sobotu 24. novembra o 17.00 h vo veľkej sále Domu kultúry A. Sládkoviča v Detve tamojšia Cirkevná dychová hudba.
Deň predtým, v piatok 23. novembra o 17.30 h, bude vo Farskom kostole sv. Františka Assiského v Detve ďakovná svätá omša za storočné pôsobenie tejto hudby v Detve a za jej zosnulých členov.
"Sobotňajší koncert 100-ročnej detvianskej dychovky bude aj za účasti jej pozvaného hosťa, Dychového orchestra for Bratislava," povedala hovorkyňa Mestského úradu v Detve Zuzana Vrťová.
Na slávnostnom zasadnutí v októbri tamojšie mestské zastupiteľstvo udelilo hudbe Cenu mesta Detva. Cenu jej udelili práve pri príležitosti 100. výročia založenia, za dlhoročnú činnosť, podieľanie sa na kultúrnom a spoločenskom živote, dlhoročné úspešné účinkovanie, propagáciu a udržiavanie tradície cirkevnej dychovej hudby.
Korene dychovej hudby v Detve siahajú do rokov 1918 - 1919. Jej aktívnu činnosť podnietil dekan Ján Štrbáň, ktorý bol v roku 1921 ustanovený za správcu Rímskokatolíckej farnosti v Detve, ktorú spravoval do roku 1953.
Po príchode organistu Martina Valenta, ľudovo známeho ako rechtor, sa zásluhou jeho hudobného vzdelania a talentu detvianska dychová hudba rozrástla. Cirkevná hudba okrem hrania na bohoslužbách, procesiách a púťach hrávala aj na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach.
Začiatkom 50. rokov minulého storočia začali prichádzať mladí členovia, ktorých postupne vystriedala ďalšia generácia mladých ľudí pod vedením nového organistu Františka Valenta. Ten ju viedol od roku 1960 do jeho úmrtia v roku 2016.
Od roku 1990 väčšina členov súboru hrá súbežne aj v Dychovej hudbe Domu kultúry A. Sládkoviča v Detve. V súčasnosti má Cirkevná dychová hudba 22 členov. Autor: TASR


[Hore]
--------------------------------------

Bombastický objav v izraelskej púšti: Našli podobizeň mladého Ježiša Krista!

topky.sk

SHIVTA - Obraz Ježiša Krista, ktorý bol v izraelskej púšti objavený pred takmer sto rokmi, podrobili nedávno vedci novej analýze. Z jej výsledkov, ktoré boli zverejnené v časopise Antiquity, vyplynulo, že ide o jedno z najstarších vyobrazení Božieho syna s krátkymi vlasmi.
Keď archeológovia v roku 1920 objavili v ruinách mesta Šivta v Negevskej púšti na stene kostola bližšie neidentifikovateľný obraz, neprikladali mu veľkú dôležitosť. Podľa poslednej analýzy však ide o vyobrazenie tváre mladého Ježiša Krista s krátkymi vlasmi. Je staré približne 1500 rokov.
Samotné mesto bolo založené ako farmárska dedina v druhom storočí nášho letopočtu. Tá sa postupne rozrástla a jej existencia sa datuje do ôsmeho storočia, kedy bola dobytá počas arabskej expanzie. Kresťania obývali toto miesto v byzantskom období a práve z tejto etapy pochádza aj kostol, kde bol objavený vzácny obraz.
"Kristova tvár na tejto maľbe je dôležitým objavom. Patrí do ikonografickej schémy Krista s krátkymi vlasmi. Táto podobizeň bola obzvlášť rozšírená v Egypte a v Sýrskej Palestíne, ale nepochádza z obdobia neskorého byzantského umenia," uviedli vedci vo svojej správe. Pripomenuli, že toto zobrazenie Mesiáša pripomína náboženskú ikonografiu, ktorú používa pravoslávna cirkev a ide o ďalší dôkaz rozmachu kresťanskej komunity a raného kresťanského umenia v danom regióne.


[Hore]
--------------------------------------

Zabudnutí v cudzej zemi

Život 21/11/2018

SO SLOVÁKMI A ČECHMI SA SOVIETI RAZ-DVA PORÁTALI
V čase, keď sme boli súčasťou prvej Československej republiky, to tu bývalo naše. Tejto oblasti sme hovorili PODKARPATSKÁ RUS. Zakarpatská Ukrajina jej hovoria od konca II. svetovej vojny, keď si ju vzal Stalin.
Na Zakarpatskej Ukrajine sa žiadne veľké oslavy okrúhleho výročia vzniku Československa nekonali, napriek tomu, že aj toto územie bolo v rokoch 1919 až 1938 jednou zo štyroch samosprávnych krajín vtedajšieho mladého Československa. Tvorili ho Čechy, Morava, Slovensko a Podkarpatská Rus. Hlavným mestom bol Užhorod, ktorý leží za kopcom neďaleko Vyšného Nemeckého. Po Viedenskej arbitráži pripadla táto zem Maďarsku spriaznenému s fašistami a po druhej svetovej vojne zas Sovietskemu zväzu ako súčasť Ukrajiny, len obci Lekárovce sa podarilo zostať na slovenskej strane. Pre Čechov a Slovákov v Zakarpatskej Ukrajine sa od vypuknutia vojny a po nej začalo malé peklo na zemi. Umlčali ich rovnako ako gréckokatolícku cirkev, Rusínov i miestnych Maďarov. Počas vojny a po nej zmizlo 200-tisíc obyvateľov Podkarpatskej Rusi, väčšinou Židov. Aj dnešné požiadavky Rusínov na autonómiu sú len zbožné túžby ich lídrov po vlastnej krajine.
Zakarpatská oblasť je pevne spojená s Ukrajinou a Rusínov považujú za Ukrajincov.
Odíďte alebo mlčte
Prvé stopy osídlenia Zakarpatskej Ukrajiny siahajú až kamsi do mladšej doby kamennej. Medzi nevľúdnymi horami dlhšie nikto nevydržal. Len si každý myslel, že keď sa sem natlačí, získa nejaké výhody. Krajinou tak v dávnej minulosti prešli alebo sa v nej zabývali Skýti, Kelti, Dákovia, slovanské kmene, maďarskí nomádi, Rumuni z Valašska, Rusi i rusínski pastieri. Po pustošivom vpáde Tatárov tu zostalo takmer prázdno. Neskôr bolo územie väčšinou pod vládou Uhorska. Uprostred 14. storočia sem ušiel z Litvy knieža Fedor Korjatovič a stal sa prvým vládcom Podkarpatskej Rusi.
Odkedy tu žili etnickí Slováci, ťažko presne odhadnúť. Aj rodina Jozefa Hajniša, ktorý pred 25 rokmi zakladal na Zakarpatí Maticu slovenskú, sa na Podkarpatskú Rus prisťahovala z okolia Levíc. Jeho otec spravoval biskupské majetky, vinice a pivnice, v ktorých vyrábali omšové vína. Matica slovenská na Ukrajine nie je zložkou našej Matice slovenskej. Majú spoločný len názov a niekoľko aktivít. Matica slovenská vznikla 17. novembra pred štvrťstoročím. ,,Už by som predsedovanie rád odovzdal niekomu mladšiemu, ale zatiaľ ma nechcú pustiť," hovorí s úsmevom predseda Hajniš. ,,Postaviť sa na nohy bolo vzkriesenie z popola. Roky totality boli náročné. V roku 1947 prebehla takzvaná optácia medzi Sovietskym zväzom a Československom. Slovákom a Čechom umožnili presťahovať sa. Mnohí to využili, ale zďaleka nie všetci. Pre sovietske úrady to však bolo definitívne. Kto sa hlásil k českej alebo slovenskej národnosti, mohol odísť, kto zostal, musel byť ticho. Odišlo takmer štyridsaťtisíc ľudí."
Najprv kostoly
Je zaujímavé, že podobný presun obyvateľov do Maďarska nenastal. Žije ich tu približne 150-tisíc. Zostali a mohli sa považovať za menšinu a ponechať si aj maďarské školy. ,,Za Československa tu boli aj slovenské školy.
Všetky ich pozatvárali. Zrazu neexistovalo nič, čo by sa týkalo života slovenskej menšiny. Bolo to ťažké obdobie, ale prežili sme ho. Aj slovenčina sa vytratila. Prežila len medzi staršími ľuďmi. Len občas sme sa dostali k novinám a časopisom." Odniesli si to aj kostoly, v ktorých kňazi slúžili slovenské omše. Chrámy zavreli, farárov poslali na Sibír. Prežilo len niekoľko kostolíkov, ktoré boli schované hlboko v krajine. ,,Po páde Sovietskeho zväzu sme ich začali obnovovať. Boli v nich rôzne sklady a v jednom dokonca aj múzeum ateizmu. Po ich znovuotvorení pre veriacich sme mali nedostatok kňazov. Medzi staršími kňazmi, ktorí slúžili slovenské liturgie, sa objavil najprv jeden mladší z lotyšskej Rigy. Rodák odkiaľsi z Poľska sa naučil po slovensky. Na začiatku deväťdesiatych rokov nám už fungovalo približne 15 kostolov, v ktorých slúžili slovenskú liturgiu. Neskôr prichádzali rehoľné sestry a kňazi zo Slovenska," spomína. ,,Slováci tu boli takmer všetci rímskokatolíckeho vyznania. Len v Storožnici boli gréckokatolíci a v Novom Klenovci žili evanjelici. Táto obec sa však v rámci optácií presťahovala celá. Zostali štyri rodiny."
Ťažšie ako kostoly bolo obnoviť školy. Nebolo učiteľov, chýbali priestory... ,,Učitelia slovenského pôvodu si vzali obnovenie jazyka za svoje a začali sa prvé vyučovacie hodiny. Deti sa spočiatku stretávali aj na farách. Aj vo výučbe slovenčiny pomohli rádové sestry. Dnes, keď už sa nám podarilo slovenčinu zachrániť, začíname mať opäť problém. Ukrajinská konferencia biskupov presadzuje, aby boli bohoslužby čo najviac v Ukrajinčine. Slovenské omše prekladajú na čas, keď to veriacim veľmi nevyhovuje. Zostalo nám len 5 kostolov, v ktorých zachovali slovenskú liturgiu. To nás mrzí."
Všetko je inak
Oficiálne žije na Ukrajine približne 7 000 občanov, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti. Štatistika je spred dvadsiatich rokov. Podľa vlastného sčítania Matice slovenskej na Ukrajine je tento počet 15- až 17-tisíc. ,,Máme menné zoznamy z lokalít, v ktorých žijú Slováci," dodáva Jozef Hajniš.
Založenie slovenskej školy v Užhorode bol spočiatku tvrdý oriešok. Prvé roky znamenali presviedčať rodičov, lepiť plagáty a zháňať deti. Ľudia spočiatku príliš neverili. Ledva našli dvadsaťdva prvých žiakov.
Dnes je už všetko inak. Po dvadsiatich rokoch záujem prevyšuje možnosti. Do prvého ročníka v národnostnej triede prijímajú približne 40 žiakov. Na zápis v posledných rokoch chodí aj 200 detí. Na misii zo Slovenska sú v Užhorode piati učitelia. ,,S otvorením školy nám vyšla v ústrety aj Ukrajina. Ekonomická situácia tu nie je ružová, ale demokratické zásady panujú," pochvaľuje si predseda Matice slovenskej. ,,Na Užhorodskej národnej univerzite máme katedru slovenskej filológie. Slovenčina sa úspešne rozvíja."
Slovenčina je pre obyvateľov v Zakarpatsku výhoda, rovnako ako doklad o pôvode. Umožňuje im získať štatút zahraničného Slováka, mať u nás prechodný pobyt, pracovať, zarábať... Dokazovať, že má niekto slovenský pôvod, je však zložité. Treba na to doklad o pôvode. Časť prvorepublikového archívu je v Prahe, časť v Bratislave, čo je od Užhorodu ďaleko. Okrem toho sa Slovensko rozhodlo neuznávať sovietske dokumenty.
Prevažná časť Slovákov žije v Užhorode a okolitých dedinách, v Antalovciach, Storožnici, Perečíne, Svaľave či Serednom. Početná slovenská štvrť sa zachovala aj v dedinke Krasnoiľsk v Černiveckej oblasti, ktorá je z nášho - slovenského pohľadu z druhej strany za Karpatami, ale už mimo Zakarpatskej oblasti.
Urýchľovač elektrónov
Jozef Hajniš sa stará o Maticu slovenskú popri vlastnej práci fyzika. V Užhorode je urýchľovač elektrónov v Inštitúte elektronickej fyziky Akadémie vied Ukrajiny. Akoby v malom švajčiarskom Cerne pracuje už 47 rokov. Je jeho hlavným inžinierom. ,,Matica je len moja dobrovoľná činnosť, za ktorú mi nikto neplatí. Ani naše Centrum slovenskej kultúry nedostáva ani cent. Keby sme nemali okolo seba kopu dobrých ľudí, ktorí nám pomáhajú, tak by sme nič nedosiahli. K tomu sa snažíme získať granty a rôzne typy podpory. Základom sú však ľudia," hovorí.
Urýchľovač elektrónov je uznesením ukrajinskej vlády považovaný za národný poklad. ,,Takých unikátnych urýchľovačov už na Ukrajine niet. To si veľmi vážim. Stále pracujem aj preto, že naši mladí ľudia pracujú v zahraničí, kde ich dokážu lepšie zaplatiť. Ťaháme to my starší. V našom inštitúte testujeme zariadenia kozmického výskumu. Pôvodne sme boli zameraní na vesmírny program krajín východnej Európy, aj pre vtedajšie Československo, Maďarsko a Poľsko. V súčasnosti pracujeme najmä pre ukrajinské vedecké inštitúcie. Sme jediné certifikované pracovisko. Viac času však venujem práci pre Maticu slovenskú ako pre svojho chlebodarcu," smeje sa. ,,Našťastie ma kolegovia z inštitútu chápu a podporujú."
Najkrajší hrad
Okrem urýchľovača je v Užhorode aj unikátna prvorepubliková úradnícka štvrť. Jednou z jej dominánt je budova oblastného úradu z roku 1934. Navrhol ju František Krupka a jediná na Ukrajine má dodnes výťah paternoster. Jeho kabíny hrkocú nepretržite jedna za druhou. Štvrť vytvoril architekt Adolf Liebscher mladší. Na nábreží dal vysadiť lipovú aleju. Vraj je najdlhšou v Európe. Ukrajina má v pláne pokúsiť sa o zapísanie úradníckej štvrte do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Druhým najvýznamnejším mestom Zakarpatskej Ukrajiny je Mukačevo. Bolo sídlom biskupov eparchie. V roku 1848 získalo titul magistrátneho mesta. Hrad Palanok je považovaný za jeden z najkrajších hradov Zakarpatskej oblasti.
Už v 9. storočí tu mali Slovania opevnené hradisko. V rokoch 1685 - 1688 IIona Zríniová, vdova po Františkovi Rákoczim a manželka mladého Imricha Tököliho, dlhé roky bránila hrad proti vojskám rakúskeho cisára Leopolda I.
Rýchlik Praha - Jasiňa
Počas rozpadu Rakúsko-Uhorska po I. svetovej vojne a po vzniku Československa sa rok nato víťazné mocnosti dohodli na ďalšej úprave hraníc a k podlhovastému Československu pričlenili ešte ďalších 180 kilometrov na východe za karpatským oblúkom. Prakticky sa to stalo o rok neskôr. Päť rokov po vzniku prvej republiky začal na východný koniec Podkarpatskej Rusi premávať rýchlik z Prahy do novo pričlenenej Jasine.
Parné mašinky zvládli potiahnuť súpravu vozňov na trase dlhej viac ako tisíc kilometrov za 18 a pol hodiny. Bola to najdlhšia vnútroštátna trasa v histórii spoločnej republiky.
Okrem osobného rýchlika tu premávali aj nákladné vlaky, ktoré z inak zaostalej oblasti vyvážali jej bohatstvo, kvalitné drevo a soľ. Železnice boli istota, ktorá fungovala, čo sa o cestách povedať nedalo.
Vráťme sa späť do rýchlika a ku kedysi najdlhšiemu spoju, ktorý síce bol vnútroštátny, ale musel zachádzať aj do Rumunska, aby sa dostal do cieľa. Pred Československom, v časoch, keď územie patrilo uhorskej časti Habsburskej monarchie, nikto neriešil, po ktorej strane rieky Tisa trať vedie. Kde to bolo výhodnejšie, tam koľaje postavili. Preto rýchlik niekoľkokrát zašiel do Rumunska, kde aj zastavoval v staniciach.
Rýchlik z veľkej Prahy mal konečnú v dedine Jasiňa, v ktorej v tom čase žilo 9 000 obyvateľov. Podľa oficiálnych údajov boli vo vtedajšej Podkarpatskej Rusi len štyri mestá, Užhorod, Mukačevo, Berehovo a Ťačovo.
Pravidelné rýchlikové spojenie zastavilo až rozhodnutie odtrhnúť najjužnejšiu časť Podkarpatskej Rusi od Československa a jej pričlenenie k Maďarsku na jeseň roku 1938. Prišli sme aj o hlavnú trať. Tá zrazu stratila význam.
Bratislava môže závidieť
Ešte aj dnes sa v Zakarpatí spoliehajú na vlaky, aj keď im konkurujú najmä takzvané ,,maršrutky" - pretekárky. Malé mikrobusy jazdia rýchlejšie a operatívnejšie. V postsovietskych krajinách či kdesi v Afrike som často obdivoval ich pružnosť a ľahkú dostupnosť. Aj vďaka nim je presúvanie jednoduchšie a my ,,nemaršrutková" republika im ich môžeme závidieť. Aj keď sú na Ukrajine poznačené stavom ciest a finančnými možnosťami svojich majiteľov a nie je v nich dosť miesta na sedenie pre objemnejšieho či vyššieho cestujúceho, uháňajú, akoby sa pretekali.
Vlaky na Zakarpatí od čias Sovietskeho zväzu ešte žiadnou vážnou modernizáciou neprešli. Cestovať v nich je zážitok. Obdivuhodné je, že staré súpravy sa ešte hýbu, aj keď sa ich žerie hrdza, v chladnom počasí do nich fučí cez kadejako pozliepané okná a pri rozbehu to všetkými cestujúcimi trhne.
Obrovským prekvapením sú však stanice. Honosné priestory obrovských budov sú upravené. Prekvapili ma zrekonštruované železničné chrámy v Čope a v Užhorode. Keby sme tak mali užhorodskú železničnú stanicu v Bratislave...
Autor: VLADIMIR KAMPF


[Hore]
--------------------------------------

Stretnutie v tichu

Život 21/11/2018

MNÍSI DODRŽUJÚ POSVÄTNÉ MLČANIE UŽ IBA POČAS NOCI
Vo vnútorných priestoroch komplexu Heiligenkreuz cítiť špecifickú atmosféru a priestor NAJVÄČŠIEHO STREDOVEKÉHO KLÁŠTORA na svete.
Kláštor Heiligenkreuz uprostred Viedenského lesa zvonka neohromuje. Niežeby to nebol klenot architektúry, len má smolu, že je schovaný medzi stromami severne od honosných mestských historických budov rakúskej metropoly. Návštevník presýtený interiérmi viedenských palácov zrazu vníma ďalšie priestorové prekvapenia. Opátstvo založil v roku 1133 cisár Leopold III. Jeho syn Otto sa na štúdiách v Paríži skamarátil s cisterciánmi a veľmi rýchlo sa rozhodol vstúpiť do ich kláštora. Požiadal otca, aby dal vybudovať podobný kláštor pre Dolné Rakúsko. Leopold III. zomrel tri roky po založení opátstva. V roku 1485 ho vyhlásili za svätého. Otto sa stal biskupom vo Freisingu. Je považovaný za najvýznamnejšieho kronikára stredoveku. Je blahoslavený a jeho relikvie sú aj v kláštore Heiligenkreuz.
Ustavičné chválospevy
Cisterciáni sú benediktínski reformátori. Odpojili sa od nich v roku 1098, pretože chceli viesť oveľa jednoduchší život ako ich bratia. Vnútorné priestory komplexu pribúdali postupne. Jedinečnú krížovú chodbu vybudovali necelých sto rokov od založenia kláštora v románsko-gotickom slohu. Pôvodne bola prepojením kostola so sakristiou. Mnísi sa tu modlili a študovali. Dnes časť chodby lemujú náhrobné kamene členov vážených rodín, ktoré opátstvo podporovali. Heiligenkreuz je jedno z najvýznamnejších pohrebných miest v Rakúsku. Pochovaní sú tu štyria panovníci: Leopold IV., Leopold V., Fridrich I. a Fridrich II. V čase najväčšieho rozkvetu tu bývalo 250 mníchov. Priestor rozširovali a prebudovávali. V súčasnosti je v Rakúsku 80 cisterciánskych mníchov. Nie všetci žijú v kláštore. Niektorí sa starajú o 19 farností medzi Neziderským jazerom a Viedenským lesom. V najhlbšej minulosti sa mnísi mohli rozprávať iba v pohrebnej kaplnke. Neskôr toto pravidlo zmenili na úplnú posvätnú mlčanlivosť počas nočných hodín. Mnísi z Heiligenkreuzu vzdávajú slávu Bohu sedemkrát denne. Modlitby sa začínajú o 5.15 ráno a končia sa o 20.15 večer.
Osvietenci a socialisti
Najohromujúcejším priestorom je kláštorný kostol vybudovaný v dvoch štýloch - v románskom a gotickom. Vysoký oltár stojí uprostred gotickej časti. Tunajší organ je jeden z najväčších hudobných nástrojov v Rakúsku. Postavili ho v roku 1804, má 3 700 píšťal, 50 registrov a 2 manuály. Hral na ňom aj Franz Schubert, ktorý skomponoval hudbu špeciál ne pre tento organ. Preto sa mu hovorí Schubertov organ. Chórové lavice z orechového a lipového dreva zdobia reliéfy zo života Ježiša Krista. Busty nad nimi zobrazujú svätých biskupov, opátov a štátnikov. Uprostred Viedenského lesa leží najstarší cisterciánsky kláštor na svete, ktorý od svojho založenia funguje najdlhšie a nepretržite. Tento kláštor sa zaslúžil o vznik niekoľkých ďalších kláštorov nielen v Rakúsku, ale aj v Maďarsku či na juhu Česka. Nedávno, v roku 1988 uvažovali, že ďalší založia aj v Nemecku neďaleko Kolína nad Rýnom. Kláštor čiastočne zničili počas tureckého obliehania v roku 1683. Knižnica vtedy ľahla popolom. Následná stavebná obnova doň priniesla niekoľko barokových prvkov. Počas panovania cisára Jozefa II., syna Márie Terézie, bol kláštor v ohrození. Ideológia osvietenstva kláštorom nepriala. Cisterciáni to prežili tak, že dostali za úlohu starať sa o farnosti. Kláštor bol ohrozený aj počas rozmachu národného socializmu v rokoch 1938 až 1945. V tom čase ho z veľkej časti zhabali a mnoho mníchov poslali do väzenia. Cisterciáni dodnes žijú najmä z poľnohospodárstva a lesníctva. Heiligenkreuz je v súčasnosti otvorený pre hostí a návštevníkov, ktorí hľadajú jedinečné stretnutie s Bohom. Autor: VLADIMÍR KAMPF


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2019