Monitoring médií zo dňa 22.11.2018

- Preberáme európske jedlo, škoda, že nie idey (Denník N)
- STRUČNE (Šport)
- 60. narodeniny bratislavského biskupa, metropolitu Stanislava Zvolenského (Rádio Lumen)
- Konferencia Slovenskí biskupi dvadsiateho storočia (Rádio Lumen)
- Dóm sv. Alžbety sa rozsvieti na červeno (Rádio Lumen)
- Konferencia Dobrovoľníctvo ako služba (Rádio Lumen)
- Rehoľa školských bratov slávi jubilejný rok (Rádio Lumen)
- V Prešove si uctili obete komunizmu (Rádio Lumen)





Preberáme európske jedlo, škoda, že nie idey

Denník N

Sherin Asha Devanantham pochádza z hinduistickej Indie, no ona sama je z najnižšej kasty a kresťanka. Ľudí ako ona v jej krajine diskriminujú a utláčajú
Kým v Európe je kresťanstvo väčšinovým náboženstvom, v Indii ho vyznávajú len asi dve percentá Indov, čo je necelých 30 miliónov ľudí. Aktivistka za práva indických kresťanov a kresťaniek SHERIN ASHA DEVANANTHAM prišla na Slovensko porozprávať o tom, ako sa žije v krajine, kde ľudia prestupom z hinduizmu na kresťanstvo strácajú viaceré výhody.
Kedy ste sa stali kresťankou?
Keď Briti prišli do Indie kvôli čajovým plantážam, moji predkovia u nich pracovali. Tak sa zoznámili s kresťanstvom.
Kedy to bolo?
Koniec devätnásteho storočia. Ja už som sa narodila ako kresťanka.
V čom je iný život kresťanov v Európe a v Indii?
Kresťania sú v Indii menšinou a kresťanstvo je vnímané ako cudzie náboženstvo. V Európe je to jedno zo základných náboženstiev a kresťania tu majú slobodu. V Indii nemáme množstvo práv, ktoré hinduistom dáva samotný štát. A po prijatí zákona o menšinách ich máme ešte menej.
Napríklad aké práva?
V indických školách existuje takzvaný rezervačný systém. To znamená, že v školách sú rezervované miesta pre rôzne náboženstvá a kasty. V Indii majú kresťania napríklad menej voľných miest v školách. V Indii boli hinduisti vždy vládnucou kastou, mali v rukách veľkú moc. Potom sa stáva, že ak je nejaká kresťanka znásilnená alebo ju súdia, tak sa z toho nestane veľká téma v médiách, pretože kresťania sú minoritou.
Mení sa to?
Ani nie. Od roku 2014 máme vo vláde hinduistických extrémistov. V krajine existuje aj undergroundové hnutie, ktoré sa usiluje o to, aby boli všetci Indovia hinduisti, aby mali jeden jazyk, jedno náboženstvo, jedného boha. Chcú dostať moslimov a kresťanov preč z Indie. Je pre nich veľmi jednoduché bojovať proti kresťanom, pretože sme menšinou. Tvrdia, že ak vyznávame cudzie náboženstvo, máme odísť z Indie.
Odchádzajú preto kresťania z Indie?
Áno. Ale stále ich v Indii žije pomerne veľa a ich počet sa dokonca zvyšuje. Raz keď človek konvertuje na kresťanstvo, už ho nezmení.
Prečo?
Pretože veria v Krista. A možno nebudú chodiť každú nedeľu do kostola, ale svoju vieru si budú nosiť v sebe. V súčasnosti niektorých kresťanov nútia stať sa opäť hinduistami, aby ukázali, že India je hinduistická krajina.
Sú kresťania v Indii silnou komunitou, alebo ide najmä o jednotlivcov?
Kresťania sa navzájom vedia podporiť. Napríklad poskytujú školné pre chudobných kresťanských študentov, dievčatá alebo chudobné kasty. Okrem toho majú aj svoj vlastný ekonomický program, ktorý kresťanom v Indii pomáha.
Aký je rozdiel medzi bežným kresťanom a dalitským kresťanom v Indii?
V Indii stále funguje kastový systém. A keď hinduisti konvertovali na kresťanstvo, preniesli si doň aj kastový systém. Dalitovia sú najnižšia kasta.
Takže aj kresťania sa v Indii delia na kasty?
Áno, hoci nie všetci. Kresťania sa učia, že pred Kristom sú si všetci rovní a nemali by sa deliť do kást. Ale keď konzervatívni hinduisti konvertujú na kresťanstvo, nesú si kasty so sebou. Ja som však presvedčená, že kresťanstvo nepozná kasty a nie je tam pre ne miesto. No ak na kresťanstvo prestúpia ľudia z vyšších kást, chcú si ich zachovať. Skrývajú indickí kresťania pred úradmi svoju vieru? Nie, povedia, že pomoc nepotrebujú.
Ani vzdelanie?
Niektorí kresťania sú vovnútri presvedčení veriaci, ale kvôli výhodám používajú certifikát, podľa ktorého sú hinduisti. Moja rodina napríklad nezatajuje, že sú kresťania, ale môžu si to dovoliť, pretože sú bohatí a dokážu si vystačiť aj bez podpory štátu. Ak majú kresťania dostatok peňazí, aby si mohli dovoliť vzdelanie a vyžiť, tak si certifikát zmenia na kresťanský.
Ak sa India dostane do slovenských médií, často ide o príbehy znásilnených a zabitých dievčat. Sú podobné situácie v Indii skutočne bežné?
Indovia ženy vnímajú ako sexuálne objekty. Všetky ženy a neustále. Naprieč históriou totiž boli ženy vnímané tak, že sú určené len na sex. Takéto presvedčenie a aj zákon boli v Indii dvetisíc rokov. Nová indická ústava bola spísaná len v roku 1950. Pred ňou sme mali ústavu z roku 1919, ktorú napísali Briti. Ale predtým v Indii asi dvetisíc rokov platili zákony, ktoré ženy vnímali len ako osoby určené na sex, ktoré musia byť pod kontrolou mužov a chlapcov. A mnohí muži takto dodnes vnímajú aj ministerky. Keď ich vidia, premýšľajú, ako by s nimi mohli mať sex. Za posledných desať rokov vidíme znásilnenia v školách, v štátnych inštitúciách, v chrámoch, zdá sa, že ich množstvo stúpa. Znásilnené sú dokonca aj malé dievčatá. Ročne je v Indii znásilnených až 70-tisíc žien. Niektorí znásilňujú moslimské ženy, aby im ukázali, že v krajine nie sú vítané a majú odísť. Deje sa toho veľmi veľa, najmä dalitským ženám.
Vie týmto ženám polícia pomôcť?
Polícia sa zodpovedá vláde, a preto slúži tým najvplyvnejším. Keď šlo sedemročné dievča s rodičmi na policajnú stanicu ohlásiť znásilnenie, tak ho tam dokonca znásilnil aj samotný policajt. Situácia v Indii je teda pre ženy veľmi zlá a pre dalitské ženy ani nehovorím.
Asi najznámejšou Indkou je pre Slovákov bývalá premiérka Indira Gándhiová. Indiu viedla žena ešte skôr, než mnohé európske krajiny. Je pre ženy v Indii ťažké uspieť v politike?
Pre ženy z vyšších kást to nie je problém. Indira Gándhiová bola z najvyššej kasty brahman, takže nemala problém. Navyše bola dcérou bývalého predsedu vlády. Čím je žena v nižšej kaste, tým ťažšie sa dostane k moci.
Keď sa povie Európa, čo si ľudia v Indii predstavia?
V Indii ženy nosia sárí, ale keď Indky prídu do Európy, tiež nosia džínsy, krátke tričká, šortky. Pomaly sa toto oblečenie dostáva aj do indickej kultúry. Len škoda, že s oblečením k nám nepreniká aj viac európskych myšlienok. Keď niekoho uvidím v džínsoch, hovorím im, nech si niečo naštudujú aj o tom, akí sú Európania. Mnohí chcú byť Európanmi a chcú sa na nich čo najviac podobať, používajú lyžicu a vidličku, jedia pizzu, burgre alebo jedlá v konzervách. Fajčia, pijú, hoci to nie tak celkom patrí k európskej kultúre. Ľudia zo Západu často Indiu vnímajú ako spirituálnu krajinu, ktorá má veľa bohov, svätých a rituálov. Indovia, ktorí si môžu dovoliť dobré vzdelanie a darí sa im, preberajú západoeurópsku kultúru. To ale stále vo väčšine prípadov znamená, že preberajú všetko, okrem myslenia.
Čo sa môžu Európania naučiť od Indov?
Nemali by sa od nás nič učiť.
Ako to?
No dobre, tak jednu vec. Mohli by sa naučiť niečo o našej prírodnej medicíne a domácej liečbe. Snaží sa zamerať na to, čo je zdrojom zdravotných problémov a odstrániť ich. Je veľmi rozdielna od západnej medicíny.
Ako sa cítite na Slovensku?
Páči sa mi vaša kultúra. Na Slovensku napríklad na uliciach nevidím rozdiel medzi mužmi a ženami. Zdá sa mi, že sú si rovní bez toho, aby ženy stratili svoju ženskosť. Keď v našej IT firme ženy začnú zarábať toľko peňazí, koľko ich mužskí kolegovia, chcú byť ako oni. Na Slovensku sa mi páči napríklad aj to, že ľudia sa tu na seba usmievajú, dokonca aj v autobuse. V Indii sa vám to nestane, pretože ľudia na ulici nevedia, do ktorej kasty patrí človek, ktorý kráča oproti.
RIA GEHREROVÁ reportérka
Škoda, že s oblečením k nám nepreniká aj viac európskych myšlienok.
Foto:
Sherin Asha Devanantham (43)
Narodila sa v kresťanskej rodine v juhoindickom meste Kerala. Je dalitkou, čo znamená, že patrí k najnižšej kaste, ktorá nemôže vlastniť pôdu. Je sociálnou pracovníčkou, zabezpečovala podporu pre študentov pochádzajúcich z chudobných pomerov. Založila viacero vzdelávacích organizácií. Roky


[Hore]
--------------------------------------

STRUČNE

Šport

Vláda SR sa dohodla na povinnom predprimárnom vzdelávaní pre všetky päťročné deti s platnosťou od 1. septembra 2020.
Ministerstvo školstva bude s cieľom zabrániť neoprávnenej škandalizácii akademických titulov iniciovať zmenu legislatívy tak, aby boli presne určené všeobecne záväzné postupy.
Hnutie OĽANO sa výrazne dištancuje od spôsobu, akým sa diskutuje o migračnom pakte na slovenskej politickej scéne.
„Zastávam názor, že Slovensko by sa malo vyrovnať so záťažou z minulosti a malo by vytvoriť nezávislý orgán, ktorý by sa venoval zmapovaniu situácie v oblasti nezákonných sterilizácií rómskych žien.“ Uviedla to verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Balík opatrení na posilnenie uplatnenia marginalizovaných skupín na trhu práce, podľa experta na rómsku problematiku za hnutie OĽaNO Petra Polláka, prišiel neskoro a má nejasný koncept.
Mužstvo z Košickej eparchie (z gréckokatolíckej farnosti Poráč) vyhralo celoslovenský mládežnícky futsalový turnaj o pohár predsedu KBS v Hrnčiarovciach nad Parnou. Autor: JÁN FELIX


[Hore]
--------------------------------------

60. narodeniny bratislavského biskupa, metropolitu Stanislava Zvolenského

Rádio Lumen

V národnej svätyni v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie dnes poďakovali za šesťdesiat rokov života bratislavského biskupa, metropolitu Stanislava Zvolenského. Na svätej omši sa prítomným prihovoril košický arcibiskup, metropolita Bernard Bober. Oslávencovi poďakoval za jeho neľahkú službu predsedu Konferencie biskupov Slovenska, ktorú vykonáva od októbra 2009. Arcibiskupa Zvolenského označil za pokojného človeka, rozvážneho, prezieravého a zmierlivého pastiera. Zaželal mu totálnu dôveru a vernosť Kristovi, Božej Matke a Svätému Otcovi.

[Hore]
--------------------------------------

Konferencia Slovenskí biskupi dvadsiateho storočia

Rádio Lumen

Slovenskí biskupi dvadsiateho storočia. Taká bola téma historickej konferencie, ktorú pripravila Rada pre históriu Konferencie biskupov Slovenska a Kňazský seminár svätého Gorazda v Nitre. V aule kňazského seminára v Nitre nahrával Pavol Jurčaga, redaktor: „V programe konferencie vystúpil aj historik Róbert Letz. Ten charakterizoval dvadsiate storočie týmito slovami.“
Róbert Letz, historik: „Dvadsiate storočie bolo veľmi hektické pokiaľ ide o katolíckych biskupov. Dalo by sa povedať, že skoro všetky osmičky nejakým spôsobom poznačili teda ten život biskupov. Po roku 1918 sa s ním prichádzajú slovenskí biskupi to je biskup Kmeťko, Blaha a Vojtaššák, to sú vlastne prví slovenskí biskupi, vysvätení v roku 1921 tu v Nitre a potom po nich prichádzajú ďalší biskupi. Biskup Jantauš, biskup Čársky, biskup Buzalka, biskup Nécsey a biskup Škrábik, biskup Pásztor, biskup Feranec a biskup Gábriš.“
Pavol Jurčaga: „V rámci podujatia, nechýbali ani slová profesora Martina Weissa z Českej republiky, ktorý priblížil osobnosť českobudějovického biskupa Josefa Hloucha, ktorý rád prichádzal na Slovensko.“
Martin Weiss: „Jeho biskupská činnosť v českobudějovickej diecéze nebola príliš dlhá, je to diecézny biskup, ktorý sa za svoju diecézu hlavne modlil a trpel za ňu. To je veľmi silný duchovný náboj.“
Pavol Jurčaga: „Nitriansky biskup Viliam Judák predstavil nitrianskych biskupov, svojich predchodcov.“
Viliam Judák, nitriansky biskup: „Som sústredil svoju pozornosť na troch biskupov nitrianskych, ktorí zomreli v osmičkovom roku, po dvadsiatich rokoch v intervale. Prvý bol arcibiskup Karol Kmeťko, zomrel v roku 1948 na záver a jeho nástupcom bol jeho spolupracovník, svätiaci biskup Eduard Nécsey. Biskup Ján Pásztor pôsobil v časoch normalizácie.“
Pavol Jurčaga: „Na konferencii boli prítomní cirkevní historici z celého Slovenska.“


[Hore]
--------------------------------------

Dóm sv. Alžbety sa rozsvieti na červeno

Rádio Lumen

Dóm svätej Alžbety v Košiciach sa už od piatka 23. novembra rozsvieti na červeno. Táto najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe sa tak zaradí medzi svetové pamiatky, a to v súvislosti s nultým ročníkom takzvaného týždňa pomoci prenasledovaným kresťanom. Hovorí riaditeľka národnej kancelárie ACN Slovensko Martina Hatoková:
„Upriamujeme pozornosť na ľudí prenasledovaných pre svoju vieru, preto červená farba, farba mučeníkov. V tejto iniciatíve sa spájame s približne 25 krajinami sveta, kde budú v najbližších dňoch podobné iniciatívy, kde bude tiež predstavená správa o stave náboženskej slobody vo svete.“
Redaktorka:
„V červenej farbe bude Dóm svätej Alžbety zahalený počas troch posledných dní tohto týždňa.“
Martina Hatoková:
„Večerné a nočné osvetlenie Dómu svätej Alžbety budú môcť Košičania vidieť a symbolicky si pripomenúť prenasledovaných pre vieru počas víkendu v dňoch 23. až 25. 11., v čase od 16. do 24.“
Redaktorka:
„Na východ Slovenska zavíta aj arcibiskup zo sýrskeho Allepa.“
Martina Hatoková:
„V Košiciach bude 25. novembra v nedeľu popoludní slávená pontifikálna svňtá omša v Dóme svätej Alžbety, ktorú bude celebrovať sídelný otec arcibiskup Bernard Bobber. Prítomným sa prihovorí aj arcibiskup Cyril Vasiľ, sekretár kongregácie pre východné cirkvi a člen rady našej pápežskej nadácie ACN. Krátko sa prihovorí aj mimoriadny hosť, sýrsky katolícky arcibiskup Antoine Chahda zo sýrskeho Aleppa.“
Redaktorka:
„Následne bude o 16.30 diskusia v aule Kňažského seminára. Okrem iného bude na Slovensku tiež vôbec prvýkrát predstavená správa o porušovaní náboženskej slobody vo svete za ostatné dva roky. Monitoring v 196 krajinách sveta ukázal, že pre svoje náboženské presvedčenie trpí vo svete okolo 250 miliónov ľudí.“


[Hore]
--------------------------------------

Konferencia Dobrovoľníctvo ako služba

Rádio Lumen

Dobrovoľníctvo ako služba. To bola téma medzinárodnej konferencie, ktorú pripravilo Ekumenické spoločenstvo cirkví v Košiciach. Počas niekoľkých hodín, cirkvi prezentovali, v akých oblastiach sú dobrovoľníci prínosom pre spoločnosť. Podujatie bolo súčasťou festivalu sakrálneho umenia. Nahrával Martin Ďurčo: „Dobrovoľnícka práca sa spája s pomocou blížnym a cirkvi dobrovoľnícky pomáhajú v rôznych oblastiach. Často je to práca v skrytosti. Hovorí moderátor ekumenického spoločenstva Radoslav Lojan.“
Radoslav Lojan, moderátor ekumenického spoločenstva: „Každá cirkev vykonáva dobrovoľníctvo vo svojom zbore, v spoločenstvách alebo v konkrétne v cirkvi a o týchto mnohých aktivitách spoločnosť, či už v Košiciach alebo na okolí ani nevie. A preto sme chceli zosumarizovať tieto konkrétne aktivity a istým spôsobom ich prezentovať aj ako manuál ako jednotlivé cirkvi konkrétne službu v rámci dobrovoľníctva chápu.“
Martin Ďurčo: „Dobrovoľníctvo sa často spája aj s misionárskym pôsobením a cirkvi vysielajú dobrovoľníkov aj do krajín tretieho sveta, kde plnia rozličné úlohy, najmä misijného a sociálneho charakteru. Hovorí Monika Nová z Husitskej teologickej fakulty v Prahe.“
Monika Nová, Husitská teologická fakulta v Prahe: „Tí dobrovoľníci tam majú veľa poslaní. Nielenže poskytujú službu v kontexte pomáhajúcej profesie, tak ale aj učia ako učiť. Učia napríklad učiteľov ako učiť, učí mladých ľudí ako pracovať s komunitou, ako pracovať s rodinou, takže ich rola je často aj vzdelávacia. Ich rola je často predávanie know-how. Ich rola je často aj hľadanie sponzorov tu a následne ich materiálne veci odovzdávať v Afrike.“
Martin Ďurčo: „Aktívni sú aj dobrovoľníci v oblasti prolife hnutia. Na Ukrajine dokázali témy ochrany života spojiť cirkvi, ktoré vystupujú v týchto otázkach jednotne. Hovorí Viera Fediva, z ekumenického spoločenstva v Mukačeve.“
Viera Fediva, ekumenické spoločenstvo v Mukačeve: „Táto téma ochrany života sa týka všetkých a tak sme pozývali aj ortodoxných, aj protestantov a tak teraz deväť-desať cirkví sa zapája k tomu a už potom máme aj iné akcie, proti tej gendernej politike, pretože už sa teraz aj v Ukrajine tak posúva.“
Martin Ďurčo: „Rôzne podujatia festivalu sakrálneho umenia v Košiciach potrvajú až do dvadsiateho piateho novembra.“


[Hore]
--------------------------------------

Rehoľa školských bratov slávi jubilejný rok

Rádio Lumen

Rehoľa školských bratov slávi jubilejný rok. Inštitút si na budúci rok pripomenie tristo rokov od smrti svojho zakladateľa svätého Jána Krstiteľa de la Salle. Inštitút školských bratov pôsobiaci v osemdesiatich štyroch krajinách sveta má na Slovensku jednu školu. Bratia prišli na naše územie v roku 1899 a do komunistického prevratu pôsobili v Československu na štrnástich miestach. Dnes majú na Slovensku len jednu komunitu v Bratislave, kde v mestskej časti Rača spravujú Spojenú školu de la Salle. Viac zisťoval redaktor Pavol Hudák, redaktor: „Jubilejný rok pre školských bratov znamená, najmä, to, že mnohé miesta Francúzska a Ríma, kde svätý Ján de la Salle pôsobil sú spojené s odpustkami. Školský brat Grzegorz Fietko hovorí, že tento rok nazývajú aj rokom lasalianského povolania.“
Grzegorz Fietko, školský brat: „Lasaliánské povolanie neznamená iba povolanie školských bratov alebo sestier, ktoré žijú duchom svätého Jána de la Salle, ale vlastne aj povolanie mnohých mužov a žien tak kresťanov, ako aj nekresťanov, ktorí participujú na diele svätého Jána de la Salle, v rámci formácie vzdelávania výchovy mladých ľudí po celom svete.“
Pavol Hudák: „Vzhľadom nato, že na Slovensku majú školskí bratia len jednu komunitu, veľké oslavy nebudú. Hovorí brat Grzegorz Fietko. Jubilejný rok si pripomenú najmä v ich škole.“
Grzegorz Fietko: „Uskutočníme nejaké aktivity. To znamená, buď sú to nejaké modlitbové dni, ktorými zahŕňame akože naše družobné alebo naše lasaliánske školy po celom svete. Potom sú to semináre pre vlastne dospelých, možnože aj pre širokú verejnosť. Máme aj taký plán, to je ešte možnože zatiaľ iba myšlienka, ale chceli by sme navštíviť niektoré z miest spojené so životom a pôsobením svätého Jána de la Salle.“
Pavol Hudák: „Brat Grzegorz Fietko dodáva, že rehoľa Školských bratov bude mať oslavy aj na centrálnej úrovni, najmä v Ríme na budúci rok.“
Grzegorz Fietko: „To sa bude akože diať niekoľko dní v máji budúceho roka.“
Pavol Hudák: „Rehoľa školských bratov je zaujímavá aj tým, že v svojich radoch nemajú žiadneho kňaza. Jediným duchovným bol zakladateľ svätý Ján de la Salle. Školskí bratia majú na Slovensku dielo len v hlavnom meste, dom v Rusovciach a školu v Rači. Štvorčlenná komunita tvorená jedným Slovákom a troma Poliakmi, spadá pod rakúsku provinciu.“


[Hore]
--------------------------------------

V Prešove si uctili obete komunizmu

Rádio Lumen

V Prešove si uctili obete komunizmu. Bývalí politickí väzni a zástupcovia krajskej a mestskej samosprávy sa stretli na svätej omši v Konkatedrále svätého Mikuláša. Po nej položili kytice k pamätnej tabuli na Hlavnej ulici. Spomienkové podujatie zorganizovala Konfederácia politických väzňov Slovenska. Podujatie hodnotí predseda Peter Sandtner: „Snažíme sa, aby sa nezabudlo na obete komunistického režimu. Snažíme sa v každom regióne si ich pripomínať, aj tu sa každoročne stretávame v Prešove, aby sme si pripomenuli obete komunistického režimu z Prešovského kraja. Sme radi, že sú tu naši členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska. V podstate z celého Slovenska, prvýkrát, že sú tu zástupcovia Ústavu pamäti národa, mesta Prešov, Prešovského samosprávneho kraja a zástupcovia cirkví.“
Lucia Pálešová: „Počas spomienkovej slávnosti predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský odovzdal dvadsiatim trom politickým väzňom, príslušníkom pomocného technického práporu, prenasledovaným a perzekvovaným komunistickým režimom ďakovné listy.
Milan Majerský, predseda Prešovského samosprávneho kraja: „Obete sú jasné. Sedemdesiattisíc väznených vo väzniciach, žalároch, stodvadsať umučených, popravených, to je výsledok komunistického režimu. Tá pripomienka je hlavne pre budúce generácie, lebo tých, ktorí už umreli, tým život nevrátime, tým, ktorí boli väznení, už slobodu nevrátime, ale môžme pripomínať to, čo sa stalo. ďalším generáciám. Verím, že naozaj nezabudneme na hrôzy komunistického režimu.“
Lucia Pálešová: „Člen Správnej rady Ústavu pamäti národa Martin Pekár si myslí, že súčasná spoločnosť ako keby prestala žiť svoj sen z roku 1989 a zabudla na to, čo sa vtedy udialo a koľko to stálo úsilia a čo to prinieslo.“
Martin Pekár, člen Správnej rady Ústavu pamäti národa: „Dnešná situácia, keď počúvame bežne o podvodoch, o korupcii, dokonca o vraždách, vlastne poukazuje na to, že spoločnosť ako keby zabudla kam má smerovať, ako keby zabudla na hodnotu slobody, demokracie, ľudských, občianskych práv. Preto si myslím, že aj akcie tohto typu, kde sa stretávajú politickí väzni, ktorí majú za sebou veľmi ťažký osud a ktorý každý predstavuje istú ľudskú a morálnu autoritu, majú byť a môžu byť tým kompasom v tej spoločnosti a majú podávať svedectvá, majú hovoriť o svojich príbehoch, aby aj dnes spoločnosť, mladí ľudia, mnohí z nich už sa narodili po roku 1990, nezabúdali a uvedomovali si silu slobody, silu demokracie, ale aj krehkosť tej demokracie.“


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2019