Monitoring médií zo dňa 19.10.2018

- Pápež je ochotný navštíviť Severnú Kóreu (Plus jeden deň)
- Tisícky farárov si finančne polepšia (Plus jeden deň)
- Putin je najväčším porazeným ortodoxnej schizmy (Denník N)
- Svätá omša, spojená so sviatosťou pomazania chorých (Rádio Lumen)
- V Močenku si pripomenuli 90. výročie príchodu školských bratov (Rádio Lumen)
- Deti na celom svete sa modlili svätý ruženec (Rádio Lumen)
- Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi (Rádio Lumen)
- Patriarcha Moskvy prerušil eucharistické spoločenstvo s Konštantínopolským ekumenickým patriarchátom (Rádio Lumen)
- Vatikán/Kórejský polostrov (Rádio Lumen)
- Novela zákona o hazardných hrách (Rádio Lumen)
- Pápež naznačil ochotu navštíviť Severnú Kóreu (hnonline.sk)
- Odkaz MMŠ: O rozkole v pravoslávnej cirkvi a veľkej rane, ktorú Moskve zasadil Kyjev (dennikn.sk)
- Manipulátor (Plus 7 dní)





Pápež je ochotný navštíviť Severnú Kóreu

Plus jeden deň

Pápež František prijal na súkromnej audiencii vo Vatikáne juhokórejského prezidenta Mun Če-ina. Podľa jeho úradu pápež naznačil svoju ochotu navštíviť Severnú Kóreu, píše agentúra AP. Mun Če-in „tlmočil želanie severokórejského vodcu Kim Čong-una“, aby pápež uskutočnil návštevu Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR), oznámil úrad juhokórejského prezidenta. Teraz bude nasledovať oficiálne pozvanie od Severnej Kórey. „Ak príde pozvanie, určite naň odpoviem a možno aj pôjdem,“ citovala pápeža kancelária Mun Če-ina. tasr

[Hore]
--------------------------------------

Tisícky farárov si finančne polepšia

Plus jeden deň

Mnohí duchovní na Slovensku zarábajú sumu menšiu, ako je minimálna mzda
Ak ide o zárobok, ísť za farára nie je žiadne terno. Základné platy duchovných sa síce v tomto roku zvýšili o takmer 5 percent, no ich výplata by väčšinu Slovákov aj tak neuspokojila. Teraz si o niečo prilepšia. Najnižší základný plat farára je dnes 310,64 eur mesačne v hrubom, čo je menej ako minimálna mzda (480 eur, od januára 520 eur). Ani po desiatkach rokov praxe nečaká kňaza žiadny kráľovský zárobok. Najvyšší základný plat v hrubom je totiž 788,60 eur, pričom ho môže dosiahnuť až po 30 rokoch služby. Cirkvi sú na Slovensku financované štátom. Poslanec za Smer-SD Erik Tomáš preto navrhol, aby platy duchovných rástli rovnako ako mzdy štátnych zamestnancov, ktoré idú od januára hore o 10 percent. Sociálny výbor parlamentu jeho návrh schválil. Zvýšenie základného platu sa dotkne asi 3 600 duchovných. Ich najnižší základný plat by mal od januára stúpnuť na 341,70 eur mesačne a najvyšší základný plat na 867,46 eur. V prípade mimoriadneho výkonu môže cirkev duchovnému zvýšiť tarifný plat až o 30 percent. fd


[Hore]
--------------------------------------

Putin je najväčším porazeným ortodoxnej schizmy

Denník N

S tým, ako ukrajinská pravoslávna cirkev smeruje k nezávislosti, by mohol ruský prezident stratiť svoju aureolu obrancu viery
Pravoslávna cirkev sa stále viac blíži ku schizme, čo ruského prezidenta stavia do úlohy nie nepodobnej kráľovi Henrichovi VIII., ktorý v 16. storočí oddelil anglikánsku cirkev od Ríma. Hrozí, že ruská ambícia byť centrom pravoslávneho sveta sa nakoniec skončí izoláciou. Ale zdržiavania rozdelenia cirkvi by znamenalo poníženie Ukrajincov, ktorých ruský líder bezohľadne terorizuje.
Dňa 11. októbra prijala Svätá synoda Konštantínopolského ekumenického patriarchátu zásadné rozhodnutie vo veci pravoslávnej viery na Ukrajine. Do svojich radov znovu prijala dvoch biskupov, ktorí vedú dve odštiepenecké ukrajinské cirkvi, ktoré moskovský patriarchát neuznáva. A ich členom dovolila pristupovať k prijímaniu. Teraz musia ukrajinskí kňazi zjednotiť svoje organizácie, aby vytvorili nezávislú a autokefálnu Ukrajinskú pravoslávnu cirkev uznanú Konštantínopolským patriarchátom. To ide proti želaniu Moskvy, ktorá bola predtým zodpovedná za menovanie cirkevnej hierarchie na Ukrajine. Synoda zneplatnila dokument, ktorý vydala ešte v roku 1686 a ktorý moskovskému patriarchovi garantoval právo stanoviť kyjevského metropolitu.
PUTIN SCHIZMATIK?
Ak to znie tajomne, všetko je tak, ako má byť. Pravoslávna cirkev, ku ktorej sa celosvetovo hlási asi 300 miliónov veriacich, si veľmi potrpí na tradíciu a rituály. Autorita ekumenického patriarchu Bartolomeja, ktorý sídli v Konštantínopole – v dnešnom Istanbule – a ktorý predsedal Synode, sa opiera o kánon 28 Chalcedónskeho koncilu. Ten sa konal ešte v roku 451, teda šesťsto rokov predtým, ako došlo k schizme medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou. Tento kánon garantuje náboženskému vodcovi „nového Ríma“ druhé miesto po rímskom biskupovi. Bartolomej za 27 rokov v úrade ešte neurobil dôležitejšie rozhodnutie. Ekumenický patriarcha ako „prvý medzi rovnými“ spomedzi hláv jednotlivých ortodoxných cirkví doteraz hral najmä reprezentatívnu úlohu. Jeho najdôležitejším doterajším činom bolo znovuzavedenie blízkych kontaktov s Rímom. V očiach Moskovského patriarchátu Bartolomej nemá právomoc znovu prijať ukrajinských kňazov. Metropolita Hilarion, ktorý vedie zahraničné oddelenie patriarchátu, to nazval „prenikaním konštantínopolského patriarchátu na kánonické územie ruskej cirkvi“. Na tomto uhle pohľadu niečo je. Bartolomej koná oportunisticky, keď chce presadiť autoritu svojho úradu, ktorú doteraz nikdy nemal. Počas svojho pôsobenia neurobil nič pre to, aby dal ukrajinskej cirkvi nezávislosť. Bola to až ruská agresia na Ukrajine a západná podpora pre Kyjev, ktorá prinútila dnes 78-ročného patriarchu k takej ambicióznej akcii. Moskva odpovedala zmrazením diplomatických vzťahov s Ekumenickým patriarchátom, ale cena úplného prerušenia stykov by bola vysoká. Dňa 11. októbra arcibiskup Klement, vysokopostavený klerik Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá je lojálna k Moskve, navrhol Bartolomeja exkomunikovať. Lenže to by nakoniec zmenilo Ruskú pravoslávnu cirkev s viac ako sto miliónmi veriacich na ekvivalent anglikánskej cirkvi, čo by ju oddelilo od zvyšku ortodoxného sveta.
NEÚNOSNÉ PRIZNANIE
Dá sa pochybovať o tom, že by Vladimir Putin, ktorý využíva silu cirkvi na podporu svojej neoimperialistickej ideológie, túžil hrať úlohu Henricha VIII., tudorovského monarchu, ktorý bol pôvodne oddaným katolíkom, ale nakoniec sa postavil proti duchovnej autorite Ríma. Pre ruského prezidenta je medzinárodný vplyv ruskej cirkvi veľmi dôležitý. Putin dvakrát navštívil horu Athos, mníšsku enklávu v Grécku, ktorá je najsvätejším miestom ortodoxného kresťanstva. Medzi ľuďmi lojálnymi k jeho režimu je veľmi módne ísť tam na púť. Podobne ako desaťtisíc iných Rusov sa tam objavili aj minister obrany Sergej Šojgu či generálny prokurátor Jurij Čajka. Lenže Athos spadá pod jurisdikciu Konštantínopolského patriarchátu a pre formálnu schizmu môže byť pre Rusov stratený. Pre prezidenta, ktorý si pestuje zbožný imidž, by to bola enormná symbolická prehra. Na druhej strane, pre Putina, ako aj pre moskovského patriarchu Kirilla je veľmi ťažké akceptovať nezávislú ukrajinskú cirkev, ktorú posvätil Konštantínopol. To by šlo proti jeho často opakovanému tvrdeniu, že Rusi a Ukrajinci sú tým istým národom. Pripustiť, že skutočným sídlom moci globálneho pravoslávia nie je Moskva, ale Konštantínopol, kde žije len niekoľko stoviek ortodoxných veriacich, je pre Putina takmer neúnosné. V porovnaní s duchovnými ranami je potenciálna strata viac ako 12-tisíc farností a príjmov menej katastrofická.
JASNÁ ŠKODA
Jedinou nádejou Moskvy je situácia, kde stratia všetci, teda že Ukrajinci strelia do nohy, tak ako to urobili už veľakrát predtým. Aby získali autokefálny status, musia sa ukrajinskí ortodoxní kresťania zjednotiť a vybrať si svoju hlavu. Či sa tak stane, závisí sčasti od dvoch klerikov, ktorých prijal ekumenický patriarchát – od Filareta, ktorého ruská cirkev exkomunikovala v roku 1997 za to, že od Kyjevského patriarchátu odtrhol takzvanú Ukrajinskú pravoslávnu cirkev, a od Makarija, ktorý vedie relatívne malú Ukrajinskú autokefálnu pravoslávnu cirkev. Filaret jasne povedal, že zjednotenie chce viesť on a že unifikačný kongres zvolá v čo najbližšom čase. Makarij hovorí, že je za zjednotenie, ale svoju cirkev nenechá rozpustiť v nejakej inej.
Rusko môže prinajlepšom dúfať, že zaseje rozpory a kňazov lojálnych k Moskve presvedčí, aby nezbehli k budúcej ukrajinskej cirkvi. Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu sa po osamostatnení rivalskej organizácie pravdepodobne bude musieť volať „ruská“, čo je na Ukrajine, kde ľudia považujú Rusko za agresora, veľký hendikep. Nezáleží na tom, ako veľmi sa Rusko bude snažiť spomaliť proces osamostatnenia sa Ukrajincov, škody už nemôže odvrátiť. Hoci s vetou, že cirkev je veľmi dôležitá v ich životoch, súhlasí len 20 percent Ukrajincov a 15 percent Rusov, symbolický význam náboženského rozdelenia a reálne dopady schizmy budú väčšie. Putin vedie aj vojny, kde prehráva s veľmi nepravdepodobnými nepriateľmi. Jedným z nich je aj starý patriarcha sídliaci v Istanbule. Autor: LEONID BERŠIDSKIJ


[Hore]
--------------------------------------

Svätá omša, spojená so sviatosťou pomazania chorých

Rádio Lumen

V kostole Svätého Antona Pustovníka v národnej kultúrnej pamiatke Kláštor kartuziánov Červený Kláštor sa včera uskutočnila slávnostná svätá omša, spojená so sviatosťou pomazania chorých. Pod záštitou Slovenskej katolíckej charity zorganizovala takúto udalosť Spišská katolícka charita vôbec po prvýkrát. Lucia Pálešová okrem iného zisťovala aj to, či sa z tohto podujatia stane tradícia.
Lucia Pálešová, redaktorka: „Viera v Pána uzdravuje. Pod takýmto heslom sa niesla včerajšia slávnostná svätá omša v Červenom Kláštore. Jozef Krivoňák, riaditeľ domu Charitas svätého Jána Almužníka v Novej Ľubovni vysvetlil, prečo sa konala práve na tomto mieste plnom histórie i duchovna.“
Jozef Krivoňák, riaditeľ domu Charitas svätého Jána Almužníka v Novej Ľubovni: „Zvolilo sa aj miesto uskutočnenia práve kartuziánsky kláštor v Červenom Kláštore, kde vlastne nejaká tradícia alebo symbolika, že už páter Cyprián tam liečil ľudí pred dvesto päťdesiatimi rokmi.“
Lucia Pálešová: „Svätú omšu celebroval spišský biskup a prezident Slovenskej katolíckej charity Štefan Sečka. Ako uviedol aj Jozef Krivoňák, biskup Sečka vo svojej homílií poukázal na to, aké je dôležité veriť v to, že viera v Pána naozaj uzdravuje.“
Jozef Krivoňák: „Počas omše alebo po omši bola udelená sviatosť pomazania chorých. Bolo to robené pre ľudí, ktorí vlastne sú už odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby no a samozrejme, aj pre širokú verejnosť z okolia Červeného Kláštora aj ďalšieho okolia. No a osemnásť kňazov tam bolo prítomných.“
Lucia Pálešová: „Na takmer štyri stovky účastníkov čakal aj zaujímavý sprievodný program.“
Jozef Krivoňák: „Bola vlastne prehliadka kláštora kartuziánov, výklad a sprievod robil fráter Rafael, ktorý je naslovovzatý odborník v histórii samotného kláštora rádu kartuziánov a kamaldulov. Vystúpili chválový tím, spoločenstvo dobrého pastiera, kde odzneli krásne chvály a potom miestne ľudové súbory.“
Lucia Pálešová: „Celé podujatie by ale nebolo možné uskutočniť bez nezištnej pomoci dobrých ľudí.“


[Hore]
--------------------------------------

V Močenku si pripomenuli 90. výročie príchodu školských bratov

Rádio Lumen

V Močenku v Šalianskom okrese si pripomenuli deväťdesiate výročie príchodu školských bratov. V obci známej vďaka festivalu kresťanského divadla pôsobili viac ako dvadsať rokov. Viedli tu chlapčenskú školu. Založili noviciát, ale pôsobili aj na kultúrnom poli. Zakladateľa Inštitútu školských bratov svätého Jána de La Salle pripomína v Močenku nový pamätník s jeho bustou. Požehnal ho nitriansky biskup Viliam Judák, ktorý sa zároveň stretol s veriacimi a slávil s nimi svätú omšu. Nahrával Ján Heriban.
Ján Heriban, redaktor: „Slávnosť zorganizovalo spolu s farnosťou občianske združenie Benesco. Pokračuje jeho predseda Juraj Lenický.“
Juraj Lenický, predseda OZ Benesco: „Nakoľko sa školskí bratia, ale aj milosrdné sestry svätého Vincenta zlatými písmenami zapísali do dejín obce, myslíme si, že si právom zaslúžia tento pamätník s bustou ich zakladateľa.“
Ján Heriban: „Bratia boli v Močenku veľmi obľúbení. V roku 1950 sa však ich pôsobenie skončilo pre násilné rušenie rehôľ komunistami. Hovorí brat Gregor Fietko zo Spojenej školy de La Salle, v Bratislave.“
Gregor Fietko, Spojená škola de La Salle v Bratislave: „Ten Močenok, to bola taká srdcovka našej kongregácie.“
Ján Heriban: „Svätý Ján de La Salle. je vďaka histórii obce medzi obyvateľmi dobre známy. Farár Peter Michalov približuje, že kresťanské korene Močenka siahajú ešte ďalej.“
Peter Michalov, farár: „Močenok je predpokladané rodisko svätého Gorazda, to znamená, je tu tá úcta rozšírená, takže myslím, že je to rozmer aj taký modlitbový a hlavne spomienkový a čo je dôležité vďačnosti.“
Ján Heriban: „Vďačnosť vyjadril Močenčanom aj nitriansky biskup Viliam Judák.“
Viliam Judák, nitriansky biskup: „Keď sme pri takej historickej udalosti ako bolo odhalenie busty svätého Jána, prosme tohto svätca a sľúbme Pánu Bohu, že sa chceme usilovať i napriek svojej ľudskej slabosti žiť pravé kresťanstvo.“
Ján Heriban: „Svätý Ján de La Salle bol remešský kňaz šľachtického pôvodu. Žil v rokoch 1651 až 1719. Jeho nasledovníci nie sú kňazmi, ale žijú ako zasvätení učitelia. Spojená škola v bratislavskej Rači, nesúca jeho meno, je jediná škola na Slovensku založená školskými bratmi.“


[Hore]
--------------------------------------

Deti na celom svete sa modlili svätý ruženec

Rádio Lumen

Deti na celom svete sa dnes o deviatej hodine ráno modlili svätý ruženec. Takýmto spôsobom chceli vyprosiť pokoj vo svete, najmä v Sýrii. Do medzinárodnej iniciatívy sa zapojilo osemdesiat krajín, vrátane Slovenska. Aktivitu podporili viacerí slovenskí biskupi, riaditelia škôl a katechéti. Pridalo sa aj Rádio Lumen. Viac povie Ondrej Rosík, redaktor: „Vo svete je viac ako štyridsať krajín vo vojnovom konflikte. Modlitby boli tento rok venované pre Sýriu. Hovorí Martina Hatoková, riaditeľka národnej kancelárie pápežskej nadácie ACN Slovensko - Pomoc trpiacej cirkvi.“
Martina Hatoková, riaditeľka národnej kancelárie pápežskej nadácie ACN Slovensko - Pomoc trpiacej cirkvi: „Trinásť miliónov ľudí sa stále nachádza v núdzi a potrebujú humanitárnu pomoc. 5,6 milióna z nich sa nachádza v akútnej potrebe, nemajú prístup k základným potravinám, ani k základným službám ako to poznáme my. Celý konflikt je vlastne pre dospelého človeka tak komplexný a situácia je tak neprehľadná, že naozaj je veľmi náročné riešiť ho a viesť mierové rokovania.“
Ondrej Rosík: „V našom vysielaní sa modlili žiaci Katolíckeho gymnázia Štefana Moyzesa v Banskej Bystrici. Hovorí triedny profesor tercie Ladislav Javorský a jeho študenti.“
Ladislav Javorský, triedny profesor tercie: „Bolo to zvláštne. Už sme sa modlili ruženec spolu niekoľkokrát, ale dnes to malo osobitnú atmosféru, cítil som to prepojenie celosvetového spoločenstva detí a hoci oni sú už na tom pomedzí dieťaťa a dospievajúceho človeka, stále cítim, že i modlitba ako modlitba dieťaťa má osobitnú moc.“
Študent: „Kde sa môžeme spojiť s ostatnými deťmi vo svete a že to pomôže svetu zmeniť sa k lepšiemu.“
Študent: „Napríklad je to spôsob spojiť sa s ostatnými deťmi, ale to aj je pekná modlitba, ktorú by sa mali modliť všetci.“
Študentka: „Som rada, že som sa mohla zapojiť a verím, že to pomôže.“
Ondrej Rosík: „Iniciatíva vznikla v roku 2005 vo Venezuele. Skupina detí sa modlila ruženec. Ich matky si spomenuli na výrok pátra Pia - Keď sa milión detí bude modliť ruženec, svet sa zmení.“


[Hore]
--------------------------------------

Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi

Rádio Lumen

Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi pomohla vyslobodiť z nútenej práce v zahraničí už troch ľudí. Funguje pritom len viac ako mesiac. Podľa Slovenskej katolíckej charity, ktorá ju prevádzkuje, sú obete momentálne na Slovensku a prihlásili sa aj do charitného programu podpory a ochrany obetí. Informuje manažérka projektu Stop obchodovaniu s ľuďmi, Jana Verdura: „Prostredníctvom národnej linky pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi, sme identifikovali tri obete obchodovania, volali nám aj ich rodinní príslušníci, bola potrebná rýchla intervencia. Sa nám podarilo kontaktovať policajného pridelenca v Anglicku, ktorý teda následne komunikoval s lokálnou políciou a v krátkom čase spravili raziu. Tieto obete teda vyslobodili a sa nám podarilo ich navrátiť na Slovensko.“
Júlia Kavecká: „Linku pomoci prevádzkuje charita nepretržite. Cez pracovné dni na ňu môžu ľudia zavolať a poradiť sa od ôsmej do dvadsiatej hodiny. Mimo pracovných hodín je zabezpečený nepretržitý monitoring prichádzajúcich hovorov prostredníctvom záznamníka. Hlavnou úlohou linky je poskytnutie informácií a čo najrýchlejšie sprostredkovanie odbornej pomoci potenciálnej obeti obchodovania s ľuďmi. Linka funguje aj ako určitá forma prevencie a eliminácie rizík, spojenej s prácou v zahraničí.“


[Hore]
--------------------------------------

Patriarcha Moskvy prerušil eucharistické spoločenstvo s Konštantínopolským ekumenickým patriarchátom

Rádio Lumen

Pravoslávny patriarcha Moskvy a celej Rusi prerušil eucharistické spoločenstvo s Konštantínopolským ekumenickým patriarchátom. Svätý synod pod predsedníctvom moskovského patriarchu Kirilla to oznámil v pondelok večer po zasadnutí v Minsku. Bližšie informácie prináša náboženský redaktor Ján Krupa, redaktor: „Moskva takto reagovala na minulotýždňové rozhodnutie Konštantínopolu. Ekumenický patriarcha vyhovel žiadosti samozvaného kyjevského patriarchu Filareta a metropolitu Makarija o zrušenie exkomunikácie, ktorú na nich uvalil moskovský patriarchát. Konštantínopol zároveň vyhlásil za kánonické, teda za legálne obidve dosiaľ nekánonické pravoslávne cirkvi na Ukrajine, ktoré spomenutí hierarchovia vedú. Tieto cirkvi vznikli schizmou z ukrajinskej pravoslávnej cirkvi podliehajúcej Moskve. V pozadí vzniku stojí zápas Ukrajincov za nezávislosť od Moskvy. Moskva a Konštantínopol sa sporia, kto je materskou cirkvou pravoslávia na Ukrajine. Prví misionári prišli na kyjevskú Rus síce z Konštantínopolu no v roku 1686 Konštantínopol udelil moskovskému patriarchovi právo vysviacať kyjevského metropolitu. Konštantínopol teraz vypovedal platnosť tohto listu. Moskva to, samozrejme odmieta akceptovať. Konštantínopol sa teraz ako materská cirkev pravoslávia na Ukrajine usiluje zrovnoprávnením troch ukrajinských pravoslávnych cirkví, podnietiť ich dialóg na rovnakej úrovni o cirkevnej únií. Ak sa ukrajinské cirkvi spoja, na rade bude ekumenický patriarchát s bulou, takzvaným tomom o udelení autokefálie, teda úplnej samostatnosti pravosláviu na Ukrajine. V praxi by to znamenalo úplnú nezávislosť ukrajinského pravoslávia od moskovského patriarchátu.“

[Hore]
--------------------------------------

Vatikán/Kórejský polostrov

Rádio Lumen

Pápež František prijal na súkromnej audiencii vo Vatikáne juhokórejského prezidenta Mun Če-ina. Podľa jeho úradu pápež naznačil svoju ochotu navštíviť Severnú Kóreu.

[Hore]
--------------------------------------

Novela zákona o hazardných hrách

Rádio Lumen

Zatvorenie herní v ranných hodinách, zvýšenie minimálneho počtu automatov v herniach, či možnosť zatvorenia podnikov, ktoré budú prevádzkovať hracie automaty nelegálne. Aj tieto novinky chce zaviesť ministerstvo financií v novom zákone o hazardných hrách. Šéf rezortu Peter Kažimír tiež dáva obciam možnosť, aby si mohli určiť dvanásť dní v roku, kedy budú herne zatvorené. Najzásadnejšou novinkou však bude možnosť prevádzkovať herne, či kasína prostredníctvom internetu aj pre ďalšie subjekty. Doteraz túto možnosť mala iba štátna firma Tipos. Návrh zákona v parlamente kritizovali najmä poslanci OĽaNO. Veronika Remišová poukazuje, že táto privatizácia hazardu prinesie zisk len veľkým finančným skupinám, ale nie ľuďom. Novelu kritizuje aj iniciatíva Zastavme hazard. Téme sa venuje Pavol Hudák, redaktor: „Nový zákon o hazarde, by mal umožniť prevádzkovať online kasína subjektom zo Slovenska i zahraničia, ktoré požiadajú o licenciu. Hovorí minister financií za Smer, Peter Kažimír.“
Peter Kažimír, minister financií (Smer-SD): „Po získaní licencie sa na každého budú sťahovať prísne pravidlá. Všetkých prevádzkovateľov chceme mať pod kontrolou.“
Pavol Hudák: „Poslankyňa z OĽaNO, Veronika Remišová kritizuje privatizáciu internetového hazardu. Podľa nej argument, že štát nevie blokovať stránky s hazardom, ktoré sú niekde na Belize, neobstojí.“
Veronika Remišová, poslankyňa NR SR (OĽaNO): „V Čechách, bola podobná situácia. Sedem z deviatich veľkých hráčov si licenciu nekúpilo. Naďalej prevádzkujú online hazard načierno.“
Pavol Hudák: „Poslanec za Sme rodina Peter Pčolinský sa obáva, ako budú kontrolované hráčske účty na internete.“
Peter Pčolinský, poslanec NR SR (Sme rodina): „Lebo tak ako je to napísané, to si tam naťukám, čo len chcem.“
Pavol Hudák: „Výhrady k novému zákonu, má aj poslanec OĽaNO Eduard Heger. Ministra vyzval, aby umožnil regulovať hazard mestám a obciam bez petícií.“
Eduard Heger, poslanec NR SR (OĽaNO): „Koho iného chce ochrániť tento zákon, ak nie spoločnosti, prevádzkujúce hazard. Ak dávame polienka, prekážky tomu, aby obce, aby zastupiteľstvo, ktoré je zvolené občanmi, zregulovalo hazard vo svojom meste, vo svojej obci.“
Pavol Hudák: „S novým zákonom, najmä s liberalizáciou online hazardu, nesúhlasí ani iniciatíva Zastavme hazard. Obáva sa, že ak bude dostupnejší, podľahne mu viac ľudí. Peter Beňa z iniciatívy tiež kritizuje, že hazard má mať samostatný úrad.“
Peter Beňa, iniciatíva Zastavme hazard: „Biznis s hazardnými hrami tak urobíme výnimočný, že budú mať aj svoj samostatný úrad, s riaditeľom, ktorého funkčné obdobie bude dlhšie ako vlastne funkčné obdobie parlamentu aj samotnej vlády.“
Pavol Hudák: „Ak zákon prejde do druhého čítania, minister financií je ochotný rokovať aj s opozíciou o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré zákon vylepšia.“


[Hore]
--------------------------------------

Pápež naznačil ochotu navštíviť Severnú Kóreu

hnonline.sk

Pápež František prijal vo štvrtok na súkromnej audiencii vo Vatikáne juhokórejského prezidenta Mun Če-ina. Podľa jeho úradu pápež naznačil svoju ochotu navštíviť Severnú Kóreu, píše agentúra AP.
Mun Če-in "tlmočil želanie severokórejského vodcu Kim Čong-una", aby pápež uskutočnil návštevu Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR), oznámil úrad juhokórejského prezidenta.
Teraz bude nasledovať oficiálne pozvanie od Severnej Kórey.
"Ak príde pozvanie, určite naň odpoviem a možno aj pôjdem," citovala pápeža kancelária Mun Če-ina.
Kim Čong-un vyjadril prianie, aby hlava katolíckej cirkvi zavítala do KĽDR, na septembrovom summite s Mun Če-inom. Ak by sa tak stalo, išlo by o vôbec prvú cestu pápeža do Severnej Kórey.
KĽDR je oficiálne ateistická krajina, preto prísne kontroluje akékoľvek náboženské aktivity. Odhaduje sa, že v KĽDR žije 800-3000 katolíkov - ide zväčša o starých ľudí, ktorí boli pokrstení ešte pred kórejskou vojnou.
Kňazi v krajine oficiálne nepôsobia a bohoslužby, ak sa konajú, vedú laici.
Autor: TASR


[Hore]
--------------------------------------

Odkaz MMŠ: O rozkole v pravoslávnej cirkvi a veľkej rane, ktorú Moskve zasadil Kyjev

dennikn.sk

Rusko prichádza o veľkú časť veriacich, ktorých malo doteraz pod kontrolou a dejiny sa vracajú o 332 rokov späť.
Je to tretia veľká trhlina v dejinách kresťanstva, píše Andrei Illarionov vo webových novinách ruského opozičného politika Garriho Kasparova. Prvá rozčesla kresťanstvo na východné a západné v roku 1054, potom sa západné kresťanstvo rozčeslo na protestantské a katolícke v roku 1517 a minulý týždeň sa rozštiepila pravoslávna cirkev.
11. októbra rozhodla Synoda konštatinopolského patriarchátu (má v pravoslávnej cirkvi kľúčové postavenie), že ukrajinská pravoslávna cirkev má právo oddeliť sa od ruskej. Pre Rusko je to veľký úder a prezident Vladimir Putin na druhý deň zvolal bezpečnostnú radu štátu.
Reakcia ruskej pravoslávnej cirkvi bola prudká: rozhodla sa ukončiť vzťahy s konštatinopolským patriarchátom, čím nastáva v pravoslávnej cirkvi rozkol - schizma.
Podľa Illarionova je pre ruskú cirkev najväčším úderom to, že konštatinopolský patriarchát priznal Kyjevu právo na návrat pred rok 1686, keď bola ukrajinská cirkev samostatná. Rusko tým prichádza o veľkú časť veriacich, ktorých malo doteraz pod kontrolou a dejiny sa vracajú o 332 rokov späť.
Pod Moskvu dnes patrí ešte bieloruská pravoslávna cirkev a moskovský patriarcha Kirill ihneď letel do Minska, kde sa zišla vôbec po prvý raz synoda ruskej pravoslávnej cirkvi mimo hranice Ruska. Aj to svedčí o tom, akú paniku ruská cirkev aj prezident Putin prežívajú. Zrejme nie je náhoda, že ruská vláda začala ihneď uvažovať o pôžičke 630 miliónov dolárov Bielorusku. Je totiž celkom možné, že Minsk sa bude chcieť osamostatniť podobne ako Kyjev a pôžička ho má presvedčiť, aby sa o to nepokúšal.
Problém, ktorý má oveľa väčší význam než len vnútorný rozpor v pravoslávnej cirkvi, sa pokúša vysvetliť aj dobrý znalec Ukrajiny Andrew Wilson. Aj on zdôrazňuje historický význam okamihu. Z celkových 35-tisíc farností ruskej cirkvi je na Ukrajine 12-tisíc farností, príde teda pravdepodobne o tretinu veriacich.
Obnovenie nezávislosti ukrajinskej cirkvi sa uskutočnilo aj ako reakcia na to, že moskovský patriarchát bol počas ukrajinskej revolúcie v roku 2014 na strane Ruska a v ukrajinských kostoloch obhajoval nielen anexiu Krymu, ale aj separatistov na východe Ukrajiny.
Rusko dlhodobo zdôrazňuje jednotu „ruského sveta“, ktorý chápe aj ako jednotu pravoslávnej cirkvi riadenej z Moskvy.
Ukrajinská verejnosť však nemá úplne jasno v otázke nezávislosti svojej cirkvi. 30 percent ju schvaľuje, 20 percent nie a zvyšok nemá názor. Je však pravdepodobné, že časom sa veriaci priklonia ku kyjevskému patriarchátu.
Symbolická moc ukrajinskej cirkvi so sídlom v Kyjeve bude obrovská, píše Wilson. Kyjev bol vo východnej Európe kľúčový pre rozvoj kresťanstva, keď prijal túto vieru v roku 988. Návrat k samostatnosti bude veľkou vzpruhou pre posilnenie ukrajinskej identity.
Naopak myšlienka „ruského sveta“ bude výrazne oslabená a ruské pravoslávie dostalo veľkú ranu aj zo strany konštantínopolského patriarchátu.
„Je ťažké si predstaviť, že Rusko sa vzdá svojho vplyvu bez odporu,“ bude sa usilovať udržať čo najviac ukrajinských veriacich na svojej strane.
Kyjev dal najavo, že bude rešpektovať pluralitu, teda že umožní tým, ktorí chcú ostať pod moskovským patriarchátom, aby tak urobili. Víťazom v tomto dramatickom spore je však celkom iste ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý sa bude na budúci rok uchádzať o znovuzvolenie. Naopak trvanie Putina na tom, že Rusi a Ukrajinci sú „prakticky jeden národ“, stratí na svojej vierohodnosti ešte viac ako dosiaľ. Vznik pluralistickejšieho sveta pravoslávia, „ktorému už nebude dominovať Rusko, má obrovský význam“, dodáva Wilson. Autor: Martin M. Šimečka


[Hore]
--------------------------------------

Manipulátor

Plus 7 dní

Kvôli vlastnému prospechu neváhal postaviť biskupa do zlého svetla
Bez reklamy veľa výtlačkov nepredám, - povedal si kľakovský farár Michal Lajcha, keď dopísal svoju knihu. Na jej prezentáciu vymyslel ľstivú marketingovú stratégiu. Pozornosť na seba upútal zverejnením fotografie tetovania vinúceho sa cez jeho široký mužný chrbát. Potom požehnal pamätnú tabuľu venovanú rímskokatolíckemu kňazovi, ktorý splodil tri deti. Nakoniec sa doslova nechal vyhodiť z miesta farára, pričom suspendáciu interpretoval ako biskupov trest za vydanie knihy. Za pár týždňov sa takto z Lajchu stala mediálna hviezda.
Herec v kňazskom rúchu: Pre kľakovské ovečky je odchod obľúbeného farára Michala Lajchu veľkým sklamaním. Mali ho úprimne radi. Mladý scestovaný muž priniesol do farnosti sviežosť. Pôsobil vľúdne, každému dokázal vnímavo načúvať a navyše sa na vysokého, štíhleho chlapíka s tmavými kučeravými vlasmi a so svetlými očami dobre pozeralo.
Záber na farárov obnažený chrbát s čerstvým tetovaním zavesený na Lajchovom facebookovom profile spôsobil v dedine rozruch. Ale žijeme v časoch, keď po tetovaní túžia už deti na základnej škole a v Lajchovom prípade dokázali prehltnúť túto ,,zvrátenosť" aj starší ľudia. Veď si do kože dal vpísať biblický žalm v hebrejčine. Stojí v ňom: ,,I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou."
Fotografia priniesla očakávaný výsledok, o Lajchu sa začali zaujímať médiá. Zatiaľ ojedinele, ale predsa. O pár dní už Lajcha ohlásil odhaľovanie pamätnej tabule Rudolfovi Kluchovi. Farár Klucha pôsobil v Kľaku v období Slovenského národného povstania. Ako odplatu za pomoc partizánom nemecká armáda obec vypálila, osemdesiatštyri miestnych zavraždila a chystala masovú popravu zvyšnej časti obyvateľov dediny. Farár Klucha ovládal nemčinu a našiel odvahu prosiť vojakov s guľometmi namierenými na zástup Kľačanov, aby mali zľutovanie, aby im dovolili naposledy sa pomodliť. Vďaka odďaľovaniu popravy stihla do dediny prísť spojka s príkazom nestrieľať.
Klucha pôsobil v Kľaku od roku 1933 až do roku 1984 a hoci bol rímskokatolíckym duchovným, splodil tam troch nemanželských synov. Zrejme preto sa nedočkal väčšieho ocenenia svojho činu. Práve túto skutočnosť Lajcha zdôraznil pred prítomnými veriacimi, čo by bolo sympatické, keby pri tom neotŕčal vlastnú knihu. Oblečený v kňazskom rúchu odložil Bibliu nabok a do ruky zobral vlastné dielo. Kluchovo meno použil na - v tej slávnostnej chvíli - nepatričnú reklamu publikácie, v ktorej kritizuje celibát kňazov prikázaný cirkvou.
Samoľúbosť: Celibát, čiže zrieknutie sa akejkoľvek sexuálnej aktivity, predstavuje pre bulvár príťažlivú, pikantnú tému. Navyše, rímskokatolícka cirkev prežíva zlé obdobie, čelí škandálom sexuálneho zneužívania detí kňazmi v najrôznejších kútoch sveta, takže jej kritiku už ani veriaci nevnímajú precitlivene ako nepatričné miešanie do vnútorných záležitostí. Lajchovi sa hrnuli ponuky na rozhovory a on sa v nich pasoval do roly odvážlivca pripraveného trpieť za pravdu. Prízvukoval, že knihu napísal potajme, bez vedomia biskupa, a počíta s tým, že skončí ako Róbert Bezák. Biskupa Bezáka odvolal z pastoračného riadenia Trnavskej diecézy pápež po tom, čo verejne kritizoval hospodárenie svojho predchodcu s majetkom cirkvi. Porovnávanie s autoritou, za akú verejnosť obľúbeného Bezáka považovala, svedčila o Lajchovej ohromnej samoľúbosti.
Cirkevný analytik Imrich Gazda vysvetľuje, že Lajcha neláme tabu, ako sa to on sám snaží verejnosti podsúvať. Vnútri rímskokatolíckej cirkvi sa o celibáte normálne diskutuje. ,,Povinnosť dodržiavať sexuálnu abstinenciu nesúvisí s vierou, iba s vnútornými predpismi cirkvi," pripomína. Veď aj pápež uznáva, že celibát kňazov prináša nielen klady, ale aj zápory, ibaže je presvedčený, že klady prevažujú.
Totálne ignoroval šéfa: Lajchovo ,,proroctvo" o treste sa vyplnilo, biskup Marián Chovanec ho z miesta farára vyhodil. O Lajchovi ako o prenasledovanom kritikovi cirkvi už informovali aj zahraničné médiá vrátane amerického The Washington Post.
Generálny vikár Branislav Koppal sa snažil veci uviesť na pravú mieru, vydal nasledujúce vyhlásenie: ,,Michal Lajcha dostal zákaz vykonávať úkony kňazskej služby, lebo dňa 10. septembra 2018 nedovoleným spôsobom opustil pracovné miesto vo farnosti Kľak a veriacim neslúžil denné sväté omše. Menovaný dňa 21. septembra bez udania dostatočného dôvodu neprišiel na stretnutie s diecéznym biskupom."
Lajcha nepopiera nič z prehreškov, ktoré mú cirkevní nadriadení vyčítajú, ale podľa neho ide o zastieranie pravého dôvodu jeho suspendácie. Veriaci v Kľaku o nič neprišli, na omši predsa za neho zaskočil kolega. Biskupovi odmietol osobne vysvetliť, prečo sa ulial z práce, lebo ,,jednoducho som nemal síl stretnúť sa zoči-voči s biskupom".
Takže - nemal síl... Trochu smiešna výhovorka v prípade tridsaťštyriročného muža. Každý zamestnanec - a je jedno, či pracuje v štátnej správe, alebo v súkromnej firme - by za daných okolností letel okamžite. Nenastúpiť do práce a potom namiesto vysvetľovania totálne ignorovať svojho šéfa? To nie je len hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ale aj absencia slušnosti. Vyplatilo sa zavádzať: Na úrade práce sa Lajcha hlásil za asistencie kamier a ešte aj pri tom akoby náhodou v rukách držal svoju knihu. Neplatená reklama sa ďalej šírila, všetko šlo ako po masle. Len Lajchove ovečky sa nedokázali so situáciou zmieriť. Ľúto im bolo vykopnutého farára, hnevali sa na pána biskupa. Začali podpisovať petíciu za neodvolanie kľakovského farára Miša Lajchu. Začínajúci spisovateľ sa zľakol. Čo by si počal, keby, nebodaj, biskup farníkov vyslyšal a jeho suspendáciu odvolal?!
,,Nechcem byť farizej. Nechcem, aby biskupský úrad vyznel horšie, ako je skutočnosť. Všetko bolo plánované. Tieto veci som zrežíroval," hamoval dobrosrdečných ľudí cez video umiestnené na internete. Priznal, že farárom už nechce byť. Chystá sa založiť rodinu. Keby ho nevyhodil biskup Chovanec, odišiel by sám.
Ako a kde žije po odchode z kľakovskej fary, Lajcha nechce prezradiť. Prácu si ešte nehľadá, plne ho zamestnáva jeho kniha. Momentálne pripravuje jej preklad do nemčiny. ,,Vyzerá to rentabilne," oznámil nám šťastne.
ĽUDMILA LACKOVÁ


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2019