Monitoring médií zo dňa 18.10.2018

- Muž, ktorý sa nevzdal svojho sna (Pravda)
- Rozchod s monarchiou sa doma rodil ťažko (HN)
- Riziko chudoby visí aj nad rodinami (TA3)
- Rokovanie NR SR (TA3)
- Medzinárodný deň za odstránenie chudoby (Rádio Lumen)
- Bratislavská eparchia má nového diakona (Rádio Lumen)
- Podujatie Hosť na Katolíckej univerzite (Rádio Lumen)
- Výtvarná súťaž Deti pre Sýriu (Rádio Lumen)
- Súťaž s témou Čo ak stratím domov? (Rádio Lumen)





Muž, ktorý sa nevzdal svojho sna

Pravda

Pre katolíckeho farára Jozefa Sliepku (91) z Novej Dubnice osud prichystal kľukatú cestu. Už ako dieťa chcel byť farárom. Kým sa mu podarilo tento sen splniť, stihol sa oženiť, vychovať troch synov, odpracovať celý život na stavbách aj odísť do dôchodku. Za kňaza ho vysvätili až ako 68-ročného. Ak by bol jeho životný príbeh knihou, zrejme by nik neveril, že ide o skutočnosť. Usmiaty vitálny dôchodca však prešiel tŕnistou cestou. Jozef Sliepka sa narodil v roku 1927 v marci. „Narodil som sa na Jozefa a tak mi rodičia dali meno Jozef," smeje sa. Rád spomína, ako s otcom, štátnym zamestnancom, chodieval kontrolovať cesty. Vtedy ešte netušil, že raz aj on skončí pri stavbách. Bol si totiž istý, že jeho osud je jasný a bude farárom. „Neviem prečo a kedy vo mne skrsla tá myšlienka. Vedel som odjakživa, že budem kňazom. Vždy som po tom túžil. Iní sa mi aj smiali, bol som veľmi malý, keď som miništroval, sukňa sa tni plietla pod nohy. Odradiť som sa ale nikdy nedal," pokračuje farár, ktorý cieľavedome šiel za svojím snom. . Hneď po druhej svetovej vojne sa zapísal na vysokú školu bohosloveckú v Nitre. „Tam som absolvoval šesť semestrov a na štvrtý rok ma arcibiskup poslal do Bratislavy, aby tom tam dokončil štúdiá. Lenže v roku 1950 prišla barbarská noc, keď sa likvidovali kláštory. V septembri zvykla fakulta posielať pozvánky na začatie akademického roku. Nám však nič nechodilo. Namiesto toho som dostal pozvánku na vojenský odvod," spomína farár Sliepka. Namiesto na fakulte teológie skončil Sliepka s ostatnými bohoslovcami a novokňazmi v rámci vojenskej služby v pracovnom tábore. Pre mladíka to bol úder pod pás.
Svojho sna sa nevzdával a dvakrát sa pokúsil dosiahnuť, aby bol tajne vysvätený. Prvýkrát sa mu podarilo aj s kamarátom dostať až k biskupovi priamo na Nitriansky hrad, ale ten ich zo strachu vysvätiť odmietol. Druhýkrát cestoval s kolegom do Močenku, kde bol tábor pre kňazov. U vincentiek čakali na kňaza, ktorý ich mal vysvätiť. „Asi štyri hodiny predtým ho preložili, preto neprišiel," vysvetľuje Sliepka. Vtedy sa v ňom niečo zlomilo a zmieril sa s tým, že jeho sen sa nikdy nesplní. „Potom prišiel deň, keď sme mali ísť domov. Prišiel nadporučík a vraví, že nám musí ešte prečítať rozkaz ministra národnej obrany. Vojnu nám predĺžili na neurčito," hovorí s pohnutím v hlase. To bola strašná rana. „Keby povedali, vojnu vám predlžujeme o rok, o päť, o desať, tak trpíme ďalej. Ale povedali na neurčito, to bolo ako naveky. Tam nebolo úniku," dodáva. Až koncom roka 1953, po smrti Stalina a Gottwalda, mohol ísť do civilu. Robil na rôznych stavbách. Tak ako väčšina ostatných nádejných kňazov, aj on si napokon našiel manželku. „Robil som v Dubnici nad Váhom, dostal som sa do hudobného súboru, pretože som hral na husliach. V práci aj v súbore som stretával budúcu manželku," spomína s úsmevom. Pracoval na stavbách vtedajších najvýznamnejších podnikov, ako bola Odeva, Konštrukta či Merina v Trenčíne. Nie vždy to však bolo preňho ľahké. Aj keď svoju manželku a troch synov, ktorí sa im narodili, nesmierne miloval, nemohol zabudnúť na to, čo mal vďaka režimu zakázané. Napokon prežil po boku svojej manželky šťastný život. Najradšej spomína na časy, keď už boli obaja s manželkou na dôchodku. „Chodili sme, kam sme chceli, starali sa o záhradku..." pokračuje v rozprávaní.
V roku 1992 však jeho žena ochorela a krátko nato zomrela. „Čo som mal robiť? Ako niečo takéto zvládne muž? Buď začne naháňať iné ženy, alebo utápať žiaľ v alkohole, ale mne vtedy napadlo, že situácia je iná, ako bývala kedysi, že mám už osem semestrov na škole, rozhodol som sa dokončiť školu," hovorí Sliepka a dodáva, že len štúdium od neho dokázalo odohnať smutné myšlienky na stratenú lásku. Tak začal ako 68-ročný dôchodca znova študovať a kňazom sa napokon stal. Ako prvú farnosť mu pridelili dedinku Varín pri Žiline, napokon slúžil ešte v Hornej Porube. Oženil aj svojho najmladšieho syna Vladimíra. „Oženil som syna, pokrstil deti," usmieva sa farár, ktorý odišiel do druhého dôchodku ako 75-ročný. Pravým dôchodcom sa však nikdy nestal. Pred pár dňami dostal ocenenie z Ústavu pamäti národa za osobnú účasť v boji proti komunistickému režimu a svedectvo života v utrpení pre zachovanie živej pamäti národa. Autor: Tatiana Michalková


[Hore]
--------------------------------------

Rozchod s monarchiou sa doma rodil ťažko

HN

Hoci sa vznik Československej republiky spája najmä s aktivitami zahraničného odboja, pred sto rokmi sa čoraz hlasnejšie začala ozývať aj dlho lojálna a umlčiavaná domáca politická scéna.
Andrej Šimončič
Bratislava - Keď v sobotu 19. októbra 1918 vystúpil na zasadnutí Uhorského snemu so svojou rečou poslanec Slovenskej ľudovej strany Ferdiš Juriga, po chvíli to v rokovacej sieni začalo vrieť. A nebolo to iba pre to, že v pléne v tom momente prvýkrát znela slovenčina. ,,Žiadame na základe práva prírody a práva dejinného naše sebaurčujúce právo, aby sme - ako je to vôľou aj Karola kráľa - ako národ svoju zvláštnu štátnu jednotu tvorili v našej krajine, kde sme usídlení. Slovenský národ neuznáva oprávnenosť tohto snemu a jeho vlády, aby považoval seba za predstaviteľstvo slovenského národa," vyhlásil Juriga, za čo sa na jeho hlavu zniesla spŕška invektív. Svojrázny národovec, politik a farár z Vajnôr bol v snemovni jediným zástupcom slovenských politických strán, veľmi aktívne v nej vystupoval a jeho články i parlamentné prejavy pravidelne vychádzali na stránkach Slovenských ľudových novín. Bol asi najviditeľnejším slovenským politikom a ľudia mohli mať dojem, že aj jediným. Nebolo to však tak. Hoci je pravdou, že k rozhodujúcim aktivitám, ktoré napokon viedli k vzniku československého štátu, dochádzalo mimo nášho územia, či už v rámci zahraničného odboja, alebo krajanských komunít, domáca slovenská politická scéna existovala a i keď živorila, začínala sa na sklonku prvej svetovej vojny čoraz viac hlásiť o slovo. K československému riešeniu však dozrievala veľmi pomaly. ,,Nový štát chcela česká politická elita a časť českej spoločnosti v ňom videla naplnenie svojho štátoprávneho sna. Slovenská spoločnosť na tom bola výrazne horšie. Malá časť politickej elity bola za, ale tá väčšia, katolícka, bola v rozpakoch. A spoločnosť v najširšom slova zmysle, obyčajní ľudia, tí mali veľký strach. Keby došlo k referendu, tak by myšlienka nového štátu na Slovensku určite neprešla," osvetlil nedávno v rozhovore pre HN historik Roman Holec situáciu obdobia predchádzajúceho vzniku československého štátu.
Vojna politikov umlčala
Azda najväčším problémom slovenskej politickej scény v tom čase bolo, že so začiatkom svetovej vojny akoby zmizla zo sveta. Slovenskí sociálni demokrati boli nútení začleniť sa do ústrednej celouhorskej strany, v rámci ktorej mali vlastný výkonný výbor na čele s Emanuelom Lehockým. Držali sa v úzadí a najmä prostredníctvom Robotníckych novín vyjadrovali viac-menej iba protivojnové postoje. Na národnom princípe fungovali iba dve politické zoskupenia - Slovenská národná strana a Slovenská ľudová strana. Na čele národniarov, ktorí oslovovali predovšetkým evanjelikov, stál Matúš Dula, predsedom ľudovcov, orientovaných na katolíkov, bol Andrej Hlinka. Po vypuknutí vojny obe proklamovali svoju lojalitu trónu a habsburgovskej dynastii, a hoci chceli naďalej bojovať za národné záujmy Slovákov, plánovali to aj v budúcnosti robiť výlučne v mantineloch jestvujúceho štátneho útvaru, čiže Rakúsko-Uhorska. Slovenská národná strana sa navyše v pohnutých časoch v snahe vyhnúť sa prípadným komplikáciám v podobe perzekúcie rozhodla zastaviť svoju činnosť. ,,Naše stanovisko je nám dané vrodenou poddanskou láskou a vernosťou k najvyššiemu panujúcemu domu, ďalej tými mnohými dobrodeniami a milosťami, ktoré náš ľud, najmä v časoch kritických, obdržal z najvyššieho miesta, konečne horúcou, nehasnúcou túžbou, aby sme si náš najdrahší, po predkoch zdedený poklad, našu slovenskú národnosť, mohli zachovať. V tejto túžbe o zachovanie svojej národnej individuality nám Slovákom do našich najvnútornejších útrob presiaklo presvedčenie, že pre také malé národy, akými sme my sami, a ostatné spolu s nami, v našej vlasti a v celej monarchii žijúce väčšie-menšie národné čeľade, najlepšie zodpovedá taký štátny útvar, akým je naša vlasť a naša monarchia. Kto by chcel rozdvojiť, čo sám Pán Boh spojil?" stálo vo vyhlásení z 5. augusta 1914 podpísanom Matúšom Dulom. Šancu ovplyvniť politický vývoj či dokonca presadiť národné záujmy nemali slovenské strany ani na parlamentnej úrovni. V posledných predvojnových voľbách v roku 1910 sa do 450-člennej snemovne dostali iba traja kandidáti - ľudovci Ferdiš Juriga, František Skyčák a Pavol Blaho. Posledný menovaný však musel po vypuknutí vojny narukovať a Skyčák sa vzdal mandátu. ,,Prední slovenskí politici, z ktorých M. Hodžu krátko pred vypuknutím vojny dva razy odsúdili pre tlačové delikty, buď mlčali (starší), buď museli narukovať a odísť na front, alebo sa dostali (napr. Hodža, Dr. I. Dérer) v zázemí k vojenskej cenzúre, kde mali možnosť po čase pracovať veľkou opatrnosťou i politicky a stýkať sa aj s užším domovom slovenským, ako aj s predstaviteľmi národností," opísal vo svojej knihe Dejiny Slovákov a Slovenska od najstarších čias po prítomnosť (vyšla v roku 1946) historik František Bokes. Vojnový stav, ktorý sa, okrem iného, prejavoval aj neustálymi perzekúciami politicky činných ľudí, tak slovenskú politickú scénu paralyzoval. Dianie na frontoch i v zázemí však jej predstavitelia naďalej sledovali a postupne sa vytvorilo niekoľko centier, kde sa im darilo v rámci obmedzených možností s úzkym okruhom svojich spolupracovníkov politicky pôsobiť. V Martine to bol Matúš Dula, v Ružomberku vyvíjali aktivity Andrej Hlinka a Vavro Šrobár, v Prešporku Emanuel Lehocký, v Budapešti Emil Stodola a Ferdiš Juriga a vo Viedni Milan Hodža.
Česi boli lojálni, ale aj odbojní
Silnejúcej perzekúcii čelili počas vojny aj národne orientovaní politici v Čechách. Prvé odbojové aktivity vzišli z iniciatívy Tomáša Garrigua Masaryka, a keď v decembri 1914 odišiel do exilu, vznikla domáca odbojová skupina, ktorá mala podporovať jeho zahraničné akcie. Volala sa Maffie a v jej vedení boli Edvard Beneš, Karel Kramář, Alois Rašín, Přemysl Šámal a Josef Scheiner. Viacerí členovia tejto tajnej organizácie však už v roku 1915 neunikli masívnej vlne zatýkania a z väzenia sa dostali až po amnestii, ktorú vyhlásil v roku 1917 nový panovník Karol I. Na parlamentnej pôde českí politici činnosť vyvíjať nemohli. Ich snem bol rozpustený už v roku 1913 a ešte pred vypuknutím vojny prestala zasadať aj ríšska rada, čiže rakúsky parlament. Jeho českí poslanci sa buď stiahli do ústrania, alebo sa, naopak, netajili lojalitou k habsburskej monarchii. Vytvorenie samostatného štátu Čechov a Slovákov, ktorého kontúry už v tom čase rysoval zahraničný odboj, v pláne ani zďaleka nemali. Prvá lastovička sa objavila v máji 1917, keď nový panovník konečne zvolal zasadnutie ríšskej rady a českí poslanci tam vystúpili s požiadavkou prebudovania ríše. Jednou zo spolkových krajín, ktoré mali vzniknúť, mal byť český štát a jeho súčasťou by bola aj ,,slovenská vetva československého národa". S touto radikálnou požiadavkou, samozrejme, neuspeli, rakúsku i uhorskú vládu však postavili do pozoru. Ešte ďalej zašli v januári 1918, keď na spoločnom stretnutí poslancov ríšskej rady a zemských snemov v Prahe zverejnili dokument nazvaný Trojkráľová deklarácia, v ktorom otvorene žiadali štátnu samostatnosť v hraniciach historických krajín pre československý národ, čiže inými slovami, aj pre jeho ,,slovenskú vetvu". Tento dokument, ktorý reflektoval nálady radikalizujúcej sa spoločnosti, je považovaný za definitívne spojenie domáceho a zahraničného odboja, ktorý v tom čase už vyvíjal mimoriadne intenzívne aktivity smerujúce k vytvoreniu československého štátu.
Odhalenie plány neprekazilo
Po Trojkráľovej deklarácii sa začala mobilizovať aj politická scéna na Slovensku. Ako prví vystúpili z tieňa sociálni demokrati, ktorí zorganizovali 1. mája 1918 veľké zhromaždenie v Liptovskom Mikuláši. Vystúpil na ňom aj Vavro Šrobár, ktorý už dlhšie spolupracoval s českou Maffiou. V takzvanej Mikulášskej rezolúcii otvorene žiadal samourčovacie právo pre ,,uhorskú vetvu československého kmeňa". Reakcia uhorskej štátnej moci na seba nenechala dlho čakať a Šrobár skončil v internácii. Za rozchod s Uhorskom a spoločný československý štát sa tri týždne po mikulášskom zhromaždení vyslovilo v Martine aj vedenie Slovenskej národnej strany. Išlo o tajnú poradu, verejne sa národniari zatiaľ stále neprejavovali. Matúš Dula však už začínal pripravovať vytvorenie Slovenskej národnej rady, v ktorej mali mať okrem nich zastúpenie aj ľudovci a sociálni demokrati. ,,Slovenská politická elita dozrievala k československému riešeniu oveľa pomalšie ako česká. V roku 1918 slovenská spoločnosť nebola k ničomu tlačená, no napriek lojalite k starému štátu, k dynastii, vedeli, že sa niečo musí zmeniť. A československé riešenie, aj keď veľmi neisté a nebezpečné, sa zdalo byť najmenším zlom," hovorí Roman Holec. V úvode spomínané vystúpenie Ferdiša Jurigu v Uhorskom sneme, v ktorom okrem iného spomenul aj národnú radu ako politického reprezentanta Slovákov, spôsobilo šok, nielen v radoch uhorských vládnych, ale aj slovenských politikov. Dula totiž v tom čase už pripravoval zhromaždenie, na ktorom mala byť Slovenská národná rada oficiálne konštituovaná, a bál sa, že Jurigovo odhalenie môže tieto plány prekaziť. K tomu napokon nedošlo a 30. októbra sa delegáti zišli v Martine. Výsledkom ich zasadnutia bola deklarácia, ktorou sa Slováci prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi, vyhlásenému dva dni predtým v Prahe. Nič na tom nezmenil ani telegram, ktorý delegátom do Martina poslal uhorský predseda vlády gróf Mihály Károlyi. ,,Sme presvedčení, že hovoríme z duše celého maďarského národa, keď sa v týchto kritických chvíľach obraciame s vrúcnymi slovami úprimne precítenej bratskej lásky na Slovenskú národnú radu. Maďarský ľud nedelila od vášho ľudu ani nenávisť, ani protivy záujmov. Delila ho jedine hriešna politika tvrdošijnej triedy nášho národa, ktorá rovnako škodila i slovenskému, i maďarskému národu. Za tie krivdy, ktoré urážali city slovenského národa, nie je zodpovedný maďarský ľud, on nemá s nimi nič spoločné a podnikne všetko, aby túto hriešnu triedu v základoch vykorenil. Chceme povedať, že podľa nášho presvedčenia a svätej viery slovenský a maďarský ľud sú na seba odkázané a že v priateľskej dohode a bratskej spolupráci musíme hľadať podmienky krajšej budúcnosti a zábezpeku lepšieho života," písal v ňom. Dejinný vývoj sa mu však už zvrátiť nepodarilo.
Muži 28. októbra. Vznik štátu vyhlásili v Prahe štyria Česi a jeden Slovák
Bolo ich päť a historiografiou sú označovaní ako muži 28. októbra. Česi Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Antonín Švehla, František Soukup a Slovák Vavro Šrobár stáli v roku 1918 na čele prevratu, výsledkom ktorého bol vznik Československej republiky. Prečo práve oni a aké boli ich ďalšie osudy? Prví štyria boli členmi vedenia Národného výboru československého, ktorý bol v závere prvej svetovej vojny najvyšším českým politickým orgánom s úlohou pripraviť prevzatie moci a vypracovať zákony nového štátu. V spomínaný deň boli práve všetci štyria v Prahe, kým ďalší členovia vedenia na čele s Karlom Kramářom rokovali v Ženeve s predstaviteľom zahraničného odboja Edvardom Benešom. Hoci mal výbor v názve slovo československý, jeho členom nebol žiadny Slovák. Vavro Šrobár (na snímke) sa medzi mužov 28. októbra zaradil vďaka tomu, že práve v tento deň predpoludním prišiel do Prahy. Bol kooptovaný do predsedníctva národného výboru, a ten v pražskom Obecnom dome večer vydal vyhlásenie o vytvorení štátu. Všetci piati muži, ktorí sú pod ním podpísaní, zostali politicky aktívni aj v novej republike. Rašín sa stal prvým československým ministrom financií a tvorcom menovej reformy, Švehla v prvom kabinete obsadil post ministra vnútra a neskôr bol trojnásobným premiérom, Soukup získal kreslo ministra spravodlivosti, Stříbrný viedol ministerstvo pôšt a telegrafov a Šrobár sa stal ministrom pre správu Slovenska. Autor: Andrej Šimončič


[Hore]
--------------------------------------

Riziko chudoby visí aj nad rodinami

TA3

Téme chudoby sa odborníci na sociálnu agendu venovali aj na pôde Národnej rady. Na pravidelnej konferencii, ktorú organizuje Fórum kresťanských inštitúcií, sa zamerali na rodiny ohrozené chudobou. Upozornili, že najväčší problém majú najmä viacdetné alebo neúplné rodiny s deťmi.
Dagmar Hrubšová, redaktorka: "Napriek tomu, že Slovensku sa ekonomicky darí, téma chudoby je stále aktuálna. Ohrození sú najmä ľudia bez práce, dôchodcovia a viacdetné rodiny. Podľa posledných štatistických údajov je riziku chudoby vystavený približne každý desiaty Slovák."
Ľudmila Ivančíková, riaditeľka sekcie sociálnych štatistík ŠÚ SR: "Tí, ktorí sú najviac ohrození rizikom chudoby, patria buď medzi nezamestnaných, alebo patria medzi domácnosti, medzi rodiny, kde sú viac ako 3 závislé deti."
Dagmar Hrubšová: "Do popredia sa pritom čoraz častejšie dostáva nové sociálne riziko - chudoba pracujúcich. Aj v tomto prípade sú ohrozené najmä rodiny s väčším počtom detí, pričom dôležitú úlohu zohráva tiež to, v ktorom regióne Slovenska žijú."
Ľudmila Ivančíková: "Je hlava rodiny, prednosta domácnosti, nezamestnaný, tak to, že je nezamestnaný, má dopad nielen naňho z hľadiska príjmu, ale sa to odráža aj v podobe príjmu ostatných členov domácnosti."
Dagmar Hrubšová: "Odborníci sa zhodujú, že bez efektívnej rodinnej politiky sa proti chudobe bojuje ťažko. Na Slovensku je súčasťou sociálnej politiky a práve v tom môže byť problém."
Anna Záborská, poslankyňa Európskeho parlamentu (KDH): "Politika vo viacerých štátoch je oddelená od sociálnej politiky. Čiže nie je to politika, ktorá je len o podporách, o rodinných prídavkoch, o podporách nezamestnanosti v chudobe a podobne. To musí byť aktívna daňová a odvodová politika."
Dagmar Hrubšová: "Jedným z návrhov na zlepšenie situácie v tejto oblasti je preto vytvorenie samostatnej pracovnej skupiny. Tá by sa venovala výlučne rodinnej politike."
Alena Bašistová, predsedníčka výboru NR SR pre sociál. veci (nezaradená): "V rámci aj výboru možno alebo dokonca samostatný výbor zameraný na rodinnú politiku. Osobne si myslím, že v prvom rade by takáto pracovná skupina mala vzniknúť pri úrade vlády."
Dagmar Hrubšová: "Svoj pohľad na riešenie chudoby majú aj neziskové a cirkevné organizácie, ktoré sa ľuďom v núdzi venujú. Príkladom je napríklad košické sociálne zariadenie, ktoré spúšťa nový projekt. Pätnásť nízkopríjmových rodín bude môcť bývať v novom dome, ktorý si postavia svojpomocne."
Peter Gombita, kňaz nezisk. org. Oáza – nádej pre nový život: "S tým, že keď ten domček sa dostavia, sa môžu nasťahovať, nebude platiť nič, len inkaso zaplatí, vodu, elektriku, plyn. To znamená, že to je model, kedy rodina, ktorá má nízky príjem, dokáže v dnešnej spoločnosti prežiť, že nemusí skončiť na ulici."
Dagmar Hrubšová: "Zamestnanci neziskovky pripravili aj koncepciu riešenia chudoby na Slovensku. Formou otvoreného listu ju chcú doručiť aj najvyšším štátnym predstaviteľom."


[Hore]
--------------------------------------

Rokovanie NR SR

TA3

Poslanci dnes rokovali o viacerých zákonoch, ktoré v posledných týždňoch rezonovali tak na verejnosti, ako i v médiách. Na stole mali odmeňovanie zamestnancov verejnej správy, ústavný zákon o zastropovaní veku odchodu do dôchodku, ktorý už prerokovali, ako aj návrh novej voľby policajného prezidenta. Rokovanie poslancov od rána sleduje kolegyňa Hana Džurná(naživo): "Dobrý večer z Národnej rady. Áno, dnešný rokovací deň bol pomerne pestrý a tých zákonov, ktoré sú kľúčové, bolo viacero. Spomeniem tri. Prvý sa týka zákona o odmeňovaní zamestnancov verejnej správy. To sa týka približne 230 000 ľudí. Týmto by mali porásť platy v nasledujúcich dvoch rokoch o 20 %, budúci rok o 10 % a v roku 2020 o ďalších 10 %. Všetky platové tarify pre týchto zamestnancov by od budúceho roka mali byť nad úrovňou minimálnej mzdy, to bude 520 eur. V súčasnosti tá najnižšia platová tarifa sa pohybuje na úrovni 246,50 eura a do tej minimálnej mzdy teda zamestnávatelia musia to dorovnávať. Erik Tomáš zo Smeru-SD presadil aj pozmeňujúci návrh, aby sa táto zmena týkala aj duchovných cirkví a náboženských spoločností. Tu hovoríme o približne 3 600 ľuďoch. Ďalší zaujímavý zákon je návrh, aby sa v ústave zastropoval vek odchodu do dôchodku vo veku 64 rokov. Na tento zákon bude potrebná ústavná väčšina, to znamená 90 poslancov. Už aj na minulej schôdzi do druhého čítania tento zákon posunuli 93 hlasmi. Okrem Smeru a SNS z opozície za tento zákon zahlasovali aj kollárovci a kotlebovci. Poslanci Smeru-SD Erik Tomáš a Jana Vaľová ešte presadili alebo teda podali pozmeňujúci návrh, aby žena, ktorá má 2 deti, išla do dôchodku minimálne v 63-ke. Týmto návrhom vlastne poslanci chcú vyhovieť kotlebovcom, ktorí povedali, že opätovne zahlasujú za tento zákon, ale majú podmienku, že za každé slušne vychované dieťa bude žene odpustený jeden rok, to znamená, že by išla do dôchodku v prípade jedného dieťaťa tiež v 63-ke. SaS tento návrh určite ale nepodporí. Podľa nej je tento návrh nesystémový, až populistický a ohrozuje našu ekonomiku. Tu sa odvolávajú na tvrdenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože tá tvrdí, že v prípade, že výška dôchodkov by sa nemenila, tak o 50 rokov by rast ekonomiky poklesol o 9 %. SaS preto pripravila vlastný návrh zákona - možnosť ísť do predčasného dôchodku v šesťdesiatke, s tým, že ak by niekto túto možnosť využil skôr, tak sa mu dôchodok znížil. Na to, aby zákon prešiel, Smeru stačí, ak by za tento zákon zahlasovali kotlebovci a kollárovci. To znamená, že názor liberálov v tejto súvislosti nie je rozhodujúci. No a tretí zákon, ktorý dnes prerokovali, ktorý je taký zaujímavý, sa týka voľby policajného prezidenta a šéfa policajnej inšpekcie. Tá voľba sa má zmeniť. Po novom by minister vnútra menoval policajného prezidenta z kandidátov, ktorí musia prejsť verejným vypočutím na brannobezpečnostnom výbore. Ten istý výbor ho aj nadpolovičnou väčšinou musí schváliť týchto kandidátov. No a samotných kandidátov bude vyberať sedemčlenná komisia, dvoch členov bude menovať minister vnútra a po jednom členovi generálny prokurátor, policajný prezident, rektor Akadémie Policajného zboru, či riaditeľ Úradu inšpekčnej služby. Čo sa týka tých funkcií, aj policajný prezident, aj šéf policajnej inšpekcie by boli volení na 4 roky s možnosťou opätovnej kandidatúry, ale už len jedenkrát. Takou zaujímavosťou tohto zákona ale je, že v prípade, že by niekto policajného prezidenta chcel odvolať, tak tak môže urobiť len brannobezpečnostný výbor, ale tromi pätinami hlasov. Proti tomuto má najväčšie výhrady opozícia, pretože to znamená, že ak by opozícia chcela odvolať policajného prezidenta, tak by bol neodvolateľný. Viac k tým pripomienkam už v zostrihu."
Ľubomír Galko, poslanec NR SR (SaS): "SaS ako najsilnejšia opozičná strana je pripravená podporiť návrh o Policajnom zbore tak, ako bol predložený, v prípade, že budú zapracované naše 4 podmienky alebo 4 pripomienky. Tá kľúčová je to, aby bolo rovnako nastavené odvolávanie prezidenta Policajného zboru, ako aj menovanie. Aby sa mohli uchádzať o túto pozíciu vo výberovom konaní aj ľudia, ktorí momentálne nie sú v Policajnom zbore. Tretia podmienka je rozšírenie a povedal by som také zobjektívnenie tej výberovej komisie, kde by sme radi videli zástupcov opozície. A štvrtá podmienka sa týka dôslednejšieho odčlenenia Úradu inšpekčnej služby od ministra vnútra."
Denisa Saková, ministerka vnútra SR (Smer-SD): "Okrem problematiky menovania a odvolávania funkcionárov v Policajnom zbore sa do zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru zavádza aj nový druh štátnej služby a to štátna služba kadeta. Podľa súčasnej právnej úpravy sa do služobného pomeru z hľadiska veku môže prijať len občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov."
Hana Džurná: "Zajtra budú poslanci rokovať o zákonoch z dielne ministerstva financií a spravodlivosti. Očakávaný zákon sa týka zmeny voľby sudcov Ústavného súdu. Zatiaľ čo Smer a OĽaNO navrhujú, aby ich volil parlament ústavnou väčšinou, to znamená 90 hlasmi, OĽaNO ale na rozdiel od Smeru chce, aby si z tých zvolených kandidátov vyberal prezident. Ten vládny návrh, ktorý predstavila strana Most-Híd ale požaduje len nadpolovičnú väčšinu, to znamená 76 hlasov. No a z tých zvolených kandidátov by si tiež vybral prezident. S týmto ale opozícia nesúhlasí, pretože v súčasnosti má v parlamente koalícia 77 mandátov a to znamená, že prezident by si tak vždy vyberal len z koaličných kandidátov. O týchto zákonoch sa ale tak skoro hlasovať nebude, najbližšie až budúci týždeň v utorok."
Rastislav Iliev: "Hani, veľa informácií. Ďakujeme za ne. Pozdravujeme do parlamentu."


[Hore]
--------------------------------------

Medzinárodný deň za odstránenie chudoby

Rádio Lumen

Dnes si pripomíname medzinárodný deň za odstránenie chudoby. Aktuálny ročník je zameraný na deti, ktoré sú bohatstvom rodiny spoločnosti. Fórum kresťanských inštitúcií každoročne organizuje v Národnej rade konferenciu, ktorej cieľom je analyzovať istý konkrétny aspekt chudoby a prispieť k jeho odstráneniu. Toho roku sa konferencia uskutočnila v pondelok pätnásteho októbra za účasti jedenástich aktívnych rečníkov a viac ako osemdesiatich účastníkov. Témou bola chudoba a rodina. Hlavnou niťou celej konferencie bol problém takzvanej pracujúcej chudoby, čiže faktu, že v spoločnosti je veľká časť rodín, v ktorých aspoň jeden rodič pracuje a napriek tomu sa rodina prepadá do pásma chudoby. Predseda FKI Tomáš Kuzár: „Rodiny prinášajú spoločnosti veľkú hodnotu, prinášajú spoločnosti nových občanov. Je to hodnota pre celú spoločnosť a pre celý štát, preto by štát a spoločnosť mali týmto rodinám kompenzovať ťažké životné podmienky, ktoré majú.“
Lucia Pálešová: „Podľa Fóra kresťanských inštitúcií je jednou zo základných ciest zvyšovanie daňového bonusu na dieťa, aby rodina mohla slobodnejšie rozhodovať o tom, na čo financie minie. Na konferencií rezonovala téma rozširovania nástrojov na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, ktorého prioritou musí byť zvyšovanie kvality rodinného života a tvorba stabilných a bezpečných väzieb detí v rodine. Hovorí predseda sociálnej subkomisie pri Konferencii biskupov Slovenska, vladyka Peter Rusnák.“
vladyka Peter Rusnák, predseda sociálnej subkomisie pri Konferencii biskupov Slovenska: „Štát na jednej strane deklaruje ako keby podporu, ale koncepčné riešenia tu do istej miery absentujú a toto by bolo potrebné, aby sa riešilo a cirkev vždycky bude tieto zdravé opatrenia podporovať.“
Lucia Pálešová: „Sedemnásty október bol tak uznesením Valného zhromaždenia OSN vyhlásený za medzinárodný deň za odstránenie chudoby. Viaže sa s menom francúzskeho katolíckeho kňaza Josepha Wresinského, ktorý pracoval v tábore rodín bez domova východne od Paríža, v ktorom žilo takmer dvestopäťdesiat rodín. Z jeho iniciatívy sa v roku 1987 zišlo na námestí Trocadéro v Paríži asi stotisíc demonštrantov s požiadavkou, aby spoločnosť rešpektovala ľudské práva ľudí bez domova.“


[Hore]
--------------------------------------

Bratislavská eparchia má nového diakona

Rádio Lumen

Bratislavská eparchia má nového diakona. Vedenie z rúk bratislavského eparchu vladyku Petra Rusnáka, prijal Lukáš Homoľa. Štúdium filozofie absolvoval na Gréckokatolíckej teologickej fakulte v Prešove a duchovnú formáciu v Prešovskom seminári. V teologických štúdiách pokračoval na Katolíckej univerzite v Eichstätte a v duchovnej formácií v tamojšom Collegium Orientale. V súčasnosti pokračuje v licenciátskom štúdiu v Eichstätte v odbore liturgia. Na slávnosti sa okrem bratislavského eparchu Rusnáka zúčastnil aj zaslúžilý emeritný pomocný biskup pražského exarchátu, vladyka Ján Eugen Kočiš, ktorý v obci v minulosti pôsobil ako duchovný správca a ktorý svätencovi pred takmer tridsiatimi rokmi udelil sviatosť krstu a myropomazania. Vladyka Rusnák novovysvätenému diakonovi zaželal, aby bol podľa príkladu svätého Štefana mužom plným Ducha svätého a aby svoju diakonskú službu vykonával z lásky a s láskou, lebo nie je možné dokonale slúžiť bez lásky.

[Hore]
--------------------------------------

Podujatie Hosť na Katolíckej univerzite

Rádio Lumen

Na Katolícku univerzitu v Ružomberku prichádzajú každý týždeň externí hostia, ktorí vedú prednášky a diskusie na rozličné témy. Táto tradícia sa s univerzitou tiahne už šiesty rok. S nápadom prišiel vtedajší rektor univerzity Tadeusz Zasepa. Na tohtotýždňovej prednáške nechýbal ani Juraj Brezán, redaktor: „ Univerzitná knižnica hostí podujatie Hosť na Katolíckej univerzite každý týždeň. Význam podujatia približuje duchovný správca univerzitného pastoračného centra Róbert Slotka.“
Róbert Slotka, duchovný správca univerzitného pastoračného centra: „Pozývať hostí zvonku univerzity, dávať podnety na inšpiráciu pre univerzitné prostredie, má to byť priestorh, ktorý spája aj pedagógov aj študentov.“
Juraj Brezáni: „Blížiaci sa svetový deň misií budeme sláviť najbližšiu nedeľu. Ovplyvnilo to aj Róberta Slotku pri výbere hosťa.“
Róbert Slotka: „Pri príprave programu som si povedal, že je dobré, aby sme tam dali človeka, ktorý má misijnú skúsenosť.“
Juraj Brezáni: „Hosťom podujatia bola aj Janka Kaletová, ktorá misijné pomáhala v africkej Angole dva roky.“
Janka Kaletová: „Prvý rok som bola v centre pre chlapcov z ulice, tak ich som učila matematiku a portugalčinu. No a vzťah s Bohom sme sa snažili podporovať, no a druhý rok som bola v inom meste a tam som chodila s kňazom do okolitých dedín a tam som mávala katechézy s deťmi.“
Juraj Brezáni: „Prednášky sa zúčastnili desiatky študentov.“
Študentka: „Bolo to veľmi pútavé, bolo zaujímavé možno vidieť, že naozaj tá úroveň života v iných krajinách je úplne iná.“
Študentka: „Tá prednáška ma veľmi oslovila, lebo tiež som kedysi mala taký záujem, som rozmýšľala, že by som šla na takéto niečo.“
Juraj Brezáni: „Janka Kaletová vyzvala študentov, aby sa misií nebáli a skrze webovú stránku saleziánov savio.sk a prihlásili na ročnú prípravu. Na nej sa ukáže potenciál uchádzača a kňaz pomôže s výberom destinácie.“
Janka Kaletová: „Od septembra sa prihlásite na tú prípravu. Jedenkrát mesačne víkendovka, na konci školského roka to končí duchovnými cvičeniami.“
Juraj Brezáni: „Nasledujúci týždeň bude mať prednášku profesor Peter Volek na tému Génius ženy u Edity Steinovej.“


[Hore]
--------------------------------------

Výtvarná súťaž Deti pre Sýriu

Rádio Lumen

Výtvarná súťaž Deti pre Sýriu pozná svojich víťazov. Súťaž v júni vyhlásila pápežská nadácia ACN Slovensko - Pomoc trpiacej cirkvi. Zapojili sa do nej deti a mladí od štyroch do osemnástich rokov. Ich úlohou bolo nakresliť ako vnímajú vojnovú situáciu na Blízkom východe. Pápežská nadácia takto upriamila ich pozornosť na rovesníkov v Sýrii a vzbudila v nich spolupatričnosť s ich utrpením. Diela, ktoré odborná porota vyhodnotila ako najlepšie, i mnohé ďalšie, budú súčasťou putovnej výstavy. Informuje Ján Heriban, redaktor: „Do súťaže sa zapojili žiaci z celého Slovenska. Spolu poslali viac ako sto prác. Najviac z nich vytvorili žiaci základných škôl. Mladí výtvarníci boli rozdelení do dvoch kategórií. Mená víťazov prezrádza riaditeľka národnej kancelárie ACN Slovensko Martina Hatoková.“
Martina Hatoková, riaditeľka národnej kancelárie ACN Slovensko: „V prvej kategórii, teda prvý stupeň základných škôl, prvé miesto obsadila Margaréta Maková, žiačka základnej školy v Plavnici a druhé miesto jej spolužiak, Maxim Repka. Druhú kategóriu tvorili žiaci druhého stupňa základnej školy, to sme udelili dve tretie miesta, takže na treťom mieste sa umiestnila Nikola Kandalíková z Gymnázia svätého Františka z Assisi v Žiline, taktiež tretie miesto obsadila Zuzana Strelová zo Spojenej školy internátnej v Levoči. Druhé miesto získala Lea Červeňáková zo Základnej školy v Budkovciach a na prvom mieste sa umiestnila Soňa Kováčiková z Gymnázia Svätého Františka z Assisi v Žiline.“
Ján Heriban: „Martina Hatoková priznáva, že porota nemala ľahkú prácu. Deti boli kreatívne a pri tvorení použili rôzne techniky.“
Martina Hatoková: „Tempery, pastel, použili ceruzu, akvarel alebo inú kombinovanú techniku.“
Ján Heriban: „Námety na kresby čerpali autori z podkladov, ktoré im pripravila pápežská nadácia. Víťazi sa môžu tešiť zo zážitkových cien. Tí najlepší si odmenu prevezmú osobne z rúk sýrskeho arcibiskupa, ktorý v novembri navštívi Slovensko. Diela našich detí spolu s kresbami ich sýrskych rovesníkov, si verejnosť bude môcť pozrieť vo viacerých mestách. Dobrovoľným výťažkom z putovnej výstavy podporí ACN Slovensko priamo ľudí v Sýrii.“


[Hore]
--------------------------------------

Súťaž s témou Čo ak stratím domov?

Rádio Lumen

Slovenská katolícka charita chce motivovať mladých ľudí od osemnásť do dvadsaťšesť rokov, aby sa zamysleli nad témou nútenej migrácie. Charita preto vyhlásila súťaž s témou Čo ak stratím domov? Mladí za svoju esej, či video, môžu vyhrať zájazd do africkej Ugandy, kde navštívia aj utečenecký tábor. Termín na poslanie súťažných príspevkov, ktoré vyhodnotí odborná porota, je do konca mesiaca. Pokračuje redaktor Pavol Hudák, redaktor: „Súťaž s názvom Čo ak stratím domov, pozýva mladých ľudí, aby sa zamysleli nad nútenou migráciou. Mladí môžu na túto tému napísať esej alebo natočiť krátke video. Hovorí Katarína Marinová zo Slovenskej katolíckej charity.“
Katarína Marinová, Slovenská katolícka charita: „Je dôležité naozaj do hĺbky uvažovať nad dôvodmi nútenej migrácie a teda už to poňatie môže byť voľnejšie. Esej má maximálne tri normostrany, no a to video by nemalo mať viacej ako tri minúty.“
Pavol Hudák: „Termín na odovzdávanie súťažných príspevkov je do konca októbra. Výsledky budú potom vyhlásené osemnásteho decembra a najlepšie diela budú odmenené formou poznávacieho zájazdu do Ugandy. Vysvetľuje Hugo Glos z katolíckej charity.“
Hugo Glos, Slovenská katolícka charita: „Navštívia rozvojový projekt Slovenskej katolíckej charity a taktiež budú mať príležitosť navštíviť utečenecké tábory ľudí z Južného Sudánu. Tento rozmer cesty sme zaradili do programu aj z toho dôvodu, aby si jednotliví účastníci našej súťaže mohli zažiť realitu, ktorá je dennodennou súčasťou mnohých ľudí. Budú ich sprevádzať zamestnanci charity.“
Pavol Hudák: „Nútená migrácia, nad ktorou sa budú súťažiaci zamýšľať, môže mať mnoho podôb. Vysvetľuje Katarína Marinová z katolíckej charity.“
Katarína Marinová: „Nútená migrácia akoby zachytáva tie podmienky, kvôli ktorým ľudia utekajú, to môže byť aj násilie na ženách alebo útek pred rôznymi gangami násilnými v južnej Amerike, extrémna chudoba, môžu to byť dôvody práve, ktoré vyplývajú z vojnových konfliktov.“
Pavol Hudák: „Súťaž pre mladých je v rámci projektu MIND, do ktorého je zapojených dvanásť charitatívnych organizácií z jedenástich krajín Európy. Všetky informácie o projekte aj súťaži sú na stránke www.cojedomov.sk.“


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2019