Monitoring médií zo dňa 12.10.2018

- Zneužívanie maloletých (STV Jednotka)
- Milión detí sa bude modliť ruženec (Rádio Lumen)
- Na Žilinskej univerzite duchovne otvorili nový akademický rok (Rádio Lumen)
- Stretnutie riaditeľov katolíckych škôl (Rádio Lumen)
- Deň svätej Edity Steinovej v košickom gymnáziu (Rádio Lumen)
- Synoda biskupov zriadila komisiu (Rádio Lumen)
- Rada Európy rozhodla o umelom oplodnení pre páry rovnakého pohlavia (Rádio Lumen)
- Keby som nevidel ako viera mení životy Rómov, sám pochybujem (postoj.sk)
- Pápežova návšteva KĽDR by bola veľkým krokom k mieru, tvrdí juhokórejský biskup (hnonline.sk)
- Boh je červený, človek je číslo. Čo pre nás znamená Čína? (postoj.sk)
- Tlačovku s Bezákom nevnímam ako problém (postoj.sk)
- Gréckokatolíci sa na ďakovnej púti stretli s pápežom Františkom (mysaris.sme.sk)





Zneužívanie maloletých

STV Jednotka

Od roku 1993 zaznamenali na Slovensku v katolíckej cirkvi sedemnásť procesov v kauzách zneužívania maloletých, v jedenástich procesoch kňazov odsúdili a prepustili z pastorácie. Podobný prípad sa stal aj v okrese Lučenec. Miestny farár cez sociálne siete rozširoval fotografie obnažených maloletých detí.
Peter Mútňan, redaktor: „Kňaz údajne podľa trestného rozkazu cez sociálnu sieť preposielal dve fotografie, na ktorých je zobrazené nahé dieťa v spoločnosti dospelého muža.“
Nina Spurná, hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici: „Okresný súd Lučenec dňa šiesteho februára 2018 vydal trestný rozkaz, ktorým uznal vinným obvineného Andreja B. z prečinu rozširovania detskej pornografie, za čo ho odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka podmienečne s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.“
Peter Mútňan: „Odsúdený kňaz naposledy pôsobil v obci Divín v okrese Lučenec. Podľa miestnych bol odchod ich farára spájaný so sexuálnym obvinením. Vo farnosti nepôsobí už vyše pol roka.“
Bohumil Andraščík, kňazov známy: „Bol odvolaný za takých zvláštnych okolností. Šumy boli také, že kvôli nejakým úchylkám. Ja ako som ho osobne poznal, som tomu nikdy ako neuveril.“
Obyvateľ Divína: „To bolo tak akože urobené, aby bol on potrestaný. Ale inak on bol dobrý človek. Celá dedina za ním plakala, keď odchádzal.“
Peter Mútňan: „Po vydaní rozsudku bol kňaz preložený do Rožňavy, odkiaľ ho vzápätí odvolali.“
Marek Sopko, kancelár Biskupstva Rožňava (text v obraze): „Kauza prešla riadnym policajným vyšetrovaním a súdnym rozhodnutím a kňaz bol odvolaný z pastorácie.“
Peter Mútňan: „S odsúdeným kňazom sme sa snažili skontaktovať, na naše otázky však doteraz neodpovedal. Podľa známych sa momentálne nezdržiava na Slovensku. Za posledných dvadsaťpäť rokov bolo na Slovensku v katolíckej cirkvi otvorených sedemnásť procesov v kauzách zneužívania maloletých.“
Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska (telefonát): „Jedenásť z nich je už zavretých, takmer všetky skončili prepustením obvinených kňazov z klerického stavu, teda definitívnym ukončením ich služby. Šesť prípadov je ešte otvorených, prebieha v nich vyšetrovanie alebo sa očakáva rozhodnutie vatikánskej Kongregácie pre náuku viery.“
Peter Mútňan: „Konferencia biskupov Slovenska zdôrazňuje, že pri podobných prípadoch postupuje cirkev s nulovou toleranciou. Ak sa preukáže zneužitie, kňazi sú definitívne vylúčení zo služby.“


[Hore]
--------------------------------------

Milión detí sa bude modliť ruženec

Rádio Lumen

Budúci štvrtok o deviatej ráno sa milión detí bude modliť ruženec. Ide o medzinárodnú iniciatívu, do ktorej sa zapája osemdesiat krajín vrátane Slovenska. Aktivitu podporili viacerí slovenskí biskupi, riaditelia škôl a katechéti. Viac povie Ondrej Rosík, redaktor: „Vo svete je viac ako štyridsať krajín sužovaných ozbrojeným konfliktom. Tento rok budú modlitby venované pre Sýriu. Hovorí Martina Hatoková, riaditeľka národnej kancelárie pápežskej nadácie ACN Slovensko - Pomoc trpiacej cirkvi.“
Martina Hatoková, riaditeľka národnej kancelárie pápežskej nadácie ACN Slovensko - Pomoc trpiacej cirkvi: „Je siedmy rok vo vojnovom konflikte. Trinásť miliónov ľudí sa stále nachádza v núdzi a potrebujú humanitárnu pomoc. 5,6 milióna z nich sa nachádza v akútnej potrebe, nemajú prístup k základným potravinám, ani k základným službám ako to poznáme my.“
Ondrej Rosík: „Milión detí sa bude modliť ruženec vo štvrtok o deviatej ráno, ale zapojiť sa môžete kedykoľvek. Iniciatíva vznikla v roku 2005. Opäť hovorí Martina Hatoková.“
Martina Hatoková: „V kostole Panny Márie v Caracase, v hlavnom meste Venezuely, skupina detí sa spolu modlila ruženec. Videli to ich mamky a keď zbadali tieto modliace sa deti, zrazu im napadlo a spomenuli si na slová svätého pátra Pia, ktorý povedal, keď sa milión detí bude modliť ruženec, svet sa zmení.“
Ondrej Rosík: „Aktivita sa minulý rok na Slovensku stretla s pozitívnou odozvou.“
Martina Hatoková: „Keď sme si z minulého roku pozerali materiály, ktoré nám ľudia spätne poslali, či to boli už audionahrávky, videá alebo fotografie, tak sme skonštatovali, že či už z Jakubován, Sečoviec, Smižian, z Heľpy, z Bratislavy, z Košíc, jednoducho naprieč Slovenskom zapojilo sa podľa mňa tisíce detí, tisíce spoločenstiev, škôl, farností.“
Ondrej Rosík: „ACN Aid to the Church in Need je celosvetovou dobročinnou a pastoračnou katolíckou organizáciou. Vznikla v roku 1947. Na Slovensku pôsobí od marca minulého roka.“


[Hore]
--------------------------------------

Na Žilinskej univerzite duchovne otvorili nový akademický rok

Rádio Lumen

Na Žilinskej univerzite duchovne otvorili nový akademický rok. Pre osemtisíc študentov a asi tisíc päťsto zamestnancov školy, vyprosoval počas veni sancte dary Ducha svätého žilinský biskup Tomáš Galis. Univerzita patrí už šesťdesiaty šiesty rok k popredným vzdelávacím a vedeckovýskumným inštitúciám na Slovensku. V Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Žiline na Vlčincoch nahrával Juraj Brezáni, redaktor: „Slávnostnú svätú omšu slávil žilinský biskup Tomáš Galis. V homílii vyzval študentov a pedagógov, aby nezabudli na modlitbu Pána.“
Tomáš Galis, žilinský biskup: „Stále je tu Otec, ktorý sa nás ujíma, ktorý sa nás nezrieka a ktorý nám dáva to, čo potrebujeme. My prosíme o chlieb na každý deň, odpusť nám, lebo ak aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. Je to pravda? Každému?“
Juraj Brezáni: „Význam spoločenstva študentov na Univerzitnom pastoračnom centre približuje jeho správca Zdenko Mehzovský.“
Zdenko Mehzovský, správca Univerzitného pastoračného centra::
Chcem vás pozvať k tomu, aby ste sa stretávali, aby ste sa spájali v priateľstve, niekedy možno aj v nejakej práci, nejakej pomoci a v modlitbe.“
Juraj Brezáni: „Veni sancte sa stalo neoddeliteľnou súčasťou zahájenia nového akademického roka. Rektor Žilinskej univerzity Jozef Jandečka za to vďačí práve univerzitnému pastoračnému centru.“
Jozef Jandečka, rektor Žilinskej univerzity: „V našom akademickom prostredí plní jedno z dôležitých poslaní v tejto príliš materiálnej a sociálne nevyrovnanej prítomnosti.“
Juraj Brezáni: „Študenti prišli na slávnosť s odhodlaním do ďalšieho obdobia.“
Študentka: „Ja som si priala, aby mladí mali takú túžbu vedieť pomôcť druhým ľuďom.“
Študent: „Očakávam hlavne to, že opäť to bude rok spojený so super spolužiakmi, super spoločenstvom, keďže chodím na UPC omše každý utorok.“
Juraj Brezáni: „Po svätej omši ocenil rektor univerzitného kaplána a žilinského biskupa pamätnou medailou k minuloročnému šesťdesiatemu piatemu výročiu založenia Žilinskej univerzity.“


[Hore]
--------------------------------------

Stretnutie riaditeľov katolíckych škôl

Rádio Lumen

Aktuálne možnosti školského manažmentu, šikanovanie a možností jeho riešenia, ideológia gender, či satanizmus v popkultúre. Aj to boli témy celoslovenského stretnutia riaditeľov katolíckych škôl, ktoré sa koná vždy raz ročne, už po deviatykrát v Poprade. Bola tam aj Katarína Plavčanová, redaktorka: „Na Slovensku pôsobí dvesto katolíckych škôl. Na popradskom stretnutí sa zišlo stoosemdesiat riaditeľov týchto zariadení. Pri dvojdňovom stretnutí je vždy v pláne prebrať niekoľko tém. Porada prebieha formou prednášok a diskusií. Hovorí organizátor, riaditeľ Arcibiskupského školského úradu v Košiciach, Miroslav Jacko.“
Miroslav Jacko, organizátor, riaditeľ Arcibiskupského školského úradu v Košiciach: „Organizátori program tvoria tak, aby sa účastníci obohatili jednak vedomosťami z oblasti školského manažmentu, ale takisto prebieha aj duchovná formácia riaditeľov katolíckych škôl. To sú prednášky duchovných, napríklad prednáška venovaná gender ideológii, pohľadu cirkvi na túto záležitosť.“
Katarína Plavčanová: „V Poprade aj oceňovali za mimoriadne výsledky pri výchovno-vzdelávacom procese, ktoré sú aj nad rámec pracovných povinností. Jednou z ocenených, bola aj riaditeľka Diecézneho školského úradu v Žiline, Miriam Janegová.“
Miriam Janegová, riaditeľka Diecézneho školského úradu v Žiline: „Asi také najprácnejšie je práve napĺňanie legislatívnych noriem, získavanie financií pre existenciu týchto škôl a tak ďalej, ale takým najdôležitejším je to oživovanie a udržiavanie identity katolíckej školy, aby sme ozaj boli takým evanjeliovým klasom a nielen nejakou formálnou školou s nejakou formálnou nálepkou katolícka.“
Katarína Plavčanová: „Stretnutie slúži aj na vzájomné spoznávanie a následnú lepšiu spoluprácu pracovníkov katolíckeho školstva. Pokračuje košický pomocný biskup, monsignor Marek Forgáč.“
Marek Forgáč, košický pomocný biskup: „Katolícka škola nie je katolíckou len preto, že jej zriaďovateľom je diecéza, ale aj preto, že má určitého ducha, ktorého v sebe nesie, akí ľudia v nej pracujú, akí žiaci do nej chodia. Tohto ducha máme zveľaďovať v našich školách a ten zjednocuje pri takomto stretnutí.“
Katarína Plavčanová: „Závery a opatrenia z celoslovenského stretnutia riaditeľov katolíckych škôl budú zverejnené v zborníku v rámci všetkých katolíckych škôl na Slovensku a budú posunuté aj na ministerstvo školstva.“


[Hore]
--------------------------------------

Deň svätej Edity Steinovej v košickom gymnáziu

Rádio Lumen

Hudobníci, starosta, výskumníci, psychologička aj psychiatrička, kňaz, ktorý sa venuje bezdomovcom a ďalšia dvadsiatka zaujímavých osobností. Tí všetci sa zúčastnili na dni svätej Edity Steinovej v košickom gymnáziu, ktoré nesie jej meno. Pripravili pre mladých ľudí celé spektrum prednášok a workshopov na témy, ktoré dokážu mladých ľudí osloviť. Týmto podujatím si stredoškoláci každoročne pripomínajú deň narodenia tejto svätice. Nechýbala pri tom Mária Čigášová, redaktorka: „Vyučovanie sa začalo svätou omšou v kostole Svätej rodiny, ktorú celebroval školský kaplán Peter Labanc. Podľa neho mladý človek sa nechá viesť dospelými len vtedy, ak k ním cíti dôveru.“
Peter Labanc, školský kaplán: „Že budú cítiť, že sme s nimi, zdieľame problémy, zdieľame ich životy, venujeme svoj čas, to je možno taký prvý moment alebo taký východiskový bod na základe ktorého my potom vieme začať spoločne komunikovať až potom je človek ochotný nechať sa aj viesť.“
Mária Čigášová: „Ako Rádio Lumen informoval zástupca riaditeľa školy Slavomír Hribľan, celý predpoludňajší program tvorili prednášky na rôznorodé témy.“
Slavomír Hribľan, zástupca riaditeľa školy: „Mali sme tu ľudí z oblasti IT, hudobníci, máme tu biológa, ktorý sa nedávno vrátil z Arktídy.“
Mária Čigášová: „Starosta Spišského Hrhova sa usiloval v mladých prebudiť občiansku aktivitu.“
Vladimír Ledecký, starosta Spišského Hrhova: „Aby nečakali, že niekto niečo za nich robí, ale aby sami pripojili ruku k dielu a išli sa pýtať, že toto chcem robiť a ako nám vy viete v tom pomôcť.“
Mária Čigášová: „Každý zo študentov našiel tú svoju tému.“
Študentka: „Pretože by som sa v budúcnosti chcela asi venovať psychológii a nie som si tým ešte sto percent istá, takže som sa chcela stretnúť a porozprávať alebo počuť nejakú tú prednášku od niekoho, kto sa tomu venuje.“
Študent: „Mňa zaujal otec Gombita, ktorý vlastne sa venuje ľuďom bez domova. Zaujal ma asi preto, lebo myslím, že to je dosť rozsiahly problém na Slovensku.“
Študentka: „Mňa najviac oslovila prednáška Dominiky Gurbaľovej. Myslím si, že hovorila veľmi zaujímavo tak aj zo svojho života nejaké príbehy a takéto veci.“
Mária Čigášová: „Patrónka gymnázia svätá Edita Steinová prijala ako karmelitánka rehoľné meno Terézia. Zomrela počas vojny v koncentračnom tábore Osvienčim.“


[Hore]
--------------------------------------

Synoda biskupov zriadila komisiu

Rádio Lumen

Synoda biskupov zriadila komisiu, ktorá zostaví záverečný dokument. Ten bude hlavným výstupom zo synody, o ktorom budú synodálni otcovia hlasovať v záverečných dňoch zasadnutia. Dokument bude napokon odovzdaný Svätému otcovi, ktorý sám posúdi, ako ho použije. Synodálne práce sú momentálne v prvej tretine. To znamená, že synodálni otcovia už prediskutovali prvú z troch kapitol pracovného dokumentu. Na utorkovom popoludňajšom zasadnutí pléna vystúpila so svedectvom aj slovenská audítorka Viktória Žolnová, laická animátorka mládeže, ktorá pracuje v prešovskej archieparchii ako dobrovoľníčka v gréckokatolíckom mládežníckom centre Barka v Juskovej Voli.

[Hore]
--------------------------------------

Rada Európy rozhodla o umelom oplodnení pre páry rovnakého pohlavia

Rádio Lumen

Rada Európy včera rozhodla o umelom oplodnení pre páry rovnakého pohlavia. Takáto možnosť je súčasťou schválenej rezolúcie, ktorú predložil švédsky spravodajca, Jonas Gunnarsson. Správa tiež umožňuje adopcie detí pre páry rovnakého pohlavia. Ich právne uznanie a odmietnutie ústavnej ochrany manželstva muža a ženy. Europoslanec Branislav Škripek hovorí, že správa zavádza akési nadpráva.
Branislav Škripek, poslanec Európskeho parlamentu: „Je zvláštne ako veľmi dbáme na takzvané biopotraviny, aby sme všetko mali prirodzené v súlade s prírodou, ale na plodenie detí sa pozeráme tak, že sa to pokojne necháva na technické procesy a na vytváranie detí v skúmavkách a kašle sa na to, či sú to teda biodeti. Možno je to trochu sarkastické, čo hovorím, ale je pravdou, že takýto trend je nielen v Európskej únii, ale v celom západnom svete. Ide o prisudzovanie akýchsi nových nadpráv takzvaným tým LGBTI, ako sa oni sami označujú ľuďom, kde samotní homosexuáli pritom veľakrát o takéto práva ani nestoja.“
Júlia Kavecká: „Miriam Kuzárová zo CitizenGO už pred rokovaním upozornila, že správa nehľadí na najlepší záujem dieťaťa, preto zorganizovali aj petíciu proti jej prijatiu, ktorú podporilo viac ako dvanásťtisíc ľudí.“
Miriam Kuzárová, CitizenGO: „Táto správa však navrhuje napríklad, keď sa narodí žene dieťa, aby do rodného listu nebol uvedené otec dieťaťa, ale napríklad partnerka dieťaťa. Pri pároch v manželstve muž a žena sa automaticky predpokladá, že otcom dieťaťa je manžel, avšak tu sa navrhuje, aby čo je úplne absurdné, aby ako keby rodič číslo 2 nebol otec dieťaťa reálny, biologický, ale partnerka matky. Alebo ďalšie také problematické opatrenie, ktoré je kontroverzné, dokonca aj v západnej Európe, je umelé oplodnenie pre páry rovnakého pohlavia.“
Júlia Kavecká: „Europoslanec Branislav Škripek potvrdil, že správa síce nie je pre Slovensko právne záväzná, ale je v rozpore s európskou legislatívou a proti prirodzenému poriadku.“
Branislav Škripek: „Sme toho svedkami pri viacerých takýchto dokumentoch. Vytvárajú podhubie na to, aby sa presadzovali tieto novodobé pohľady a definície na to, čo je rodina, spolužitie partnerov, výchova detí, vytváranie detí dokonca. Stačí však málo, dbať nielen o zdravé, prirodzené potraviny, ale aj o prirodzené rodiny, prirodzene vznikajúce deti.“


[Hore]
--------------------------------------

Keby som nevidel ako viera mení životy Rómov, sám pochybujem

postoj.sk

O šanciach i úskaliach zámeru vlády podporiť peniazmi prácu cirkví s Rómami sme sa zhovárali s Igorom André.
Premiér Peter Pellegrini sa minulý týždeň po výjazdovom zasadaní vlády vyjadril, že vláda chce podporiť pastoráciu Rómov.
„Dali sme cirkvám ponuku, že ak vláde predložia program nejakej intenzívnejšej pastoračnej činnosti v našich osadách - to znamená, že ak naše cirkvi ponúknu vláde možnosť zvýšiť počet kňazov a iných ľudí, ktorí by mohli s touto komunitou pracovať, vláda je ochotná na ich zvýšenú aktivitu v jednotlivých rómskych osadách prispieť,“ povedal predseda vlády podľa TASR.
Na sociálnych sieťach to viedlo v nasledujúcich dňoch k polemikám. Nesúhlasne sa vyjadrilo niekoľko ľudí, ktorí sa v rómskej téme angažujú.
Na názor sme sa preto spýtali Igora André (35), ktorý vedie neziskovú organizáciu Kežmarská platforma pre sociálne začlenenie. Aj on sa dlhodobo venuje rómskej téme, oblasti bývania, zamestnanosti a neformálneho vzdelávania sociálnych a komunitných pracovníkov.
Premiér Peter Pellegrini vyhlásil, že je pripravený vyčleniť peniaze pre aktivity, ktoré cirkvi robia s Rómami, žijúcimi v osadách. No jeho úmysel sa nestretol len so súhlasnými reakciami. Mala by podľa vás vláda podporovať cirkevné projekty v osadách z verejných zdrojov?
Na prvý pohľad to vyzerá dobre, takže iniciatívu premiéra vítam. No ako pri iných podobných návrhoch, aj tu platí, že diabol sa môže ukrývať v detailoch. Bude záležať, aký kľúč sa na rozdeľovanie týchto peňazí vytvorí. Otázka napríklad je, či budú k dispozícii len pre registrované cirkvi. Na Slovensku máme aj cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré nie sú registrované, no s Rómami pracujú a majú pozitívne výsledky. Komisiu, ktorá by prostriedky rozdeľovala, by museli tvoriť ľudia, ktorí práci cirkví v teréne rozumejú a súčasne nebudú v konflikte záujmov, aby nevznikali projekty pre projekty. Peniaze by mali dostať len tie subjekty, ktoré už môžu vykázať, že v rómskej téme niečo majú za sebou.
Dobré je, ak veriaci, nech je ich etnicita akákoľvek, sami prinajmenšom symbolicky prispievajú na fungovanie svojho zboru. Dáva im to zaň väčší pocit zodpovednosti. Inokedy je cenné pre posilňovanie prirodzenej solidarity a vzájomnosti, ak napríklad nerómsky zbor financuje z dobrovoľných zbierok aspoň na začiatku rozbehnutie zboru v rómskej osade. No nehrozí, že ak vláda začne zasypávať peniazmi cirkvi, ktoré sú aktívne medzi Rómami, že zničí tieto spontánne motivácie?
Očakávania na výšku finančného príspevku nebudú môcť byť vysoké. Miestnym cirkevným štruktúram často stačia aj menšie dodatočné sumy, aby efektívne napredovali. Ak si napríklad niektorý zbor, či farnosť, zaplatí cez tento grantový mechanizmu nejakého ďalšieho pracovníka na polovičný úväzok, neznamená to, že rómski veriaci stratia pocit zodpovednosti za svoje cirkevné spoločenstvo. Najmä menšie protestantské cirkvi nemajú dosť prostriedkov, aby si takýchto ľudí platili výlučne zo svojich zdrojov. No ak očakávame dlhodobú systematickú prácu s Rómami, tá si vyžaduje aj určitú mieru profesionalizácie a s tým súvisí nutnosť človeka finančne ohodnotiť.
Širšia slovenská verejnosť nie je príliš oboznámená s pôsobením cirkví medzi Rómami. Stáva sa, že niekde vyjde rozhovor so slovenským misionárom, ktorý ide do Afriky a ľudia pod článkom sa pýtajú, prečo radšej nejde šíriť evanjelium do osady na východnom Slovensku. Ako vyzerá u nás práca cirkví s Rómami?
Nechcem robiť dojem, že som výskumník, ktorý podrobne prebádal každú lokalitu, kde cirkvi pracujú medzi Rómami. Túto prácu v skutočnosti odviedli Tatiana Podolinská a Tomáš Hruštič z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, ktorí v roku 2010 zverejnili cenný výskum s názvom Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou. Dospeli k záveru, že náboženská zmena u Rómov, ktorí prežili obrátenie, vedie k širokej zmene sociálnych návykov a postojov. Klesá správanie, ktoré je vnímané majoritou ako problematické. Naopak, konvertiti si osvojujú nové kompetencie, sociálne zručnosti, či konštruktívne stratégie zdolávania problémov. Náboženská konverzia zvyšuje ich šancu na začlenenie sa do spoločnosti a osobné uplatnenie.
Potvrdzuje vaša skúsenosť ich zistenia?
V princípe áno. Popri tom, čo som si o tejto téme osvojil štúdiom, mám určitú osobnú skúsenosť s približne desiatkou rómskych komunít. Ide jednak o komunity, v ktorých pôsobí etablovaná cirkev (či už grécko- alebo rímskokatolícka), jednak o komunity, kde pôsobia protestantské cirkvi. A to registrované i neregistrované.
Hruštič a Podolinská odhadli, že náboženské prebudenie zasiahlo asi 10-tisíc Rómov v 130 lokalitách. Z toho vyše polovica sa týkala katolíckych spoločenstiev. Líšia sa jednotlivé denominácie v prístupe k Rómom?
Všetky cirkvi a náboženské spoločnosti, ktorým sa darí oslovovať Rómov, majú tú najdôležitejšiu vec spoločnú: Vychádzajú za nimi, budujú si s nimi vzťahy a vytvárajú miesto spoločného stretávania. Nie je zriedkavosťou, že v obci sú Rómovia akoby vyčlenení. Pokiaľ sa cirkvi podarí vtiahnuť ich do dediny, sprístupniť im priestory svojho kostola, či fary, je to ideálne. Ľudia z okraja tam začínajú chodiť a postupne sa premieňajú. Aj príslušníci majority, ktorí misiu medzi Rómami mohli spočiatku vnímať s nedôverou, začínajú časom na nich hľadieť inak. Zrazu sú ochotní dávať Rómom šancu.
Na tomto mieste by niekto mohol namietnuť, že je to trochu paternalistické. Prečo by šance pre Rómov mali vyplývať z akejsi blahosklonnosti nás bielych?
Som si vedomý, že to tak môže pôsobiť. Ja len opisujem ako sa to deje a ako ľudia uvažujú. Neviem zo dňa na deň zázračne zmeniť ich myslenie. Dôležité je, že pod vplyvom cirkevnej aktivity zrazu vznikajú vzťahy medzi príslušníkmi minority a majority. Na začiatku však cirkev musí vykročiť medzi Rómov a vystrieť k nim ruku. Nikdy nefunguje model, že cirkev je tu, uzavretá vo svojich priestoroch, vy o nás viete a keď niečo chcete, príďte za nami. Potom sa náboženský život chudobných Rómov obmedzuje na základné úkony ako krst, birmovka, cirkevná svadba, či pohreb. No nikdy nezájde do bodu obrátenia, ktorý prináša najhlbšiu zmenu.
Sú tie obrátenia autentické? Skeptik by mohol namietnuť, že Rómovia zvyknú ľahko vzplanúť, ale aj rýchlo vyhorieť. Dá sa skutočne povedať, že náboženské obrátenia menia celý život človeka?
Áno, menia. Keby som to nevidel na vlastné oči, aj ja o tom pochybujem. Veci sa vždy po nejakom čase ukážu. Napríklad idem do komunity, kde mi povedia, že pred tromi rokmi došlo po evanjelizačnej akcii k veľkému prebudeniu medzi Rómami a naraz sa obrátilo dvesto ľudí. Po určitom čase emocionálna vlna opadne a zostanú len tí, ktorých sa kresťanské posolstvo naozaj dotklo. Z dvesto ľudí zrazu zostane dvadsať. No týchto dvadsať jednotlivcov je stále akýmsi majákom, ktorý svojím príkladom vplýva aj na ostatných. Ak sú vo svojej komunite v prílišnej menšine, môže byť ťažké uchovať si svoj novonadobudnutý spôsob života. Dobré preto je, ak majú svoj zbor, v ktorom si môžu byť oporou navzájom a žiť medzi sebou svoje hodnoty.
Čo riziká?
Učenie cirkvi by nemalo skĺznuť do príliš exkluzívneho prístupu v zmysle „my obrátení vlastníme pravdu, sme tí čistí, ostatní žijú v tmárstve a mali by sme sa od nich oddeliť“. Súhlasím s tými, ktorí tvrdia, že v prípade Rómov to môže ešte viac prehĺbiť ich segregáciu.
Človek popri nálepke „cigáň“ ešte získa nálepku „sektár“.
Presne to hrozí. No aj tu by som dodal na dokreslenie obrazu ešte jeden rozmer. Napríklad Svedkovia Jehovovi sú verejnosťou často vnímaní ako sekta, lebo sa sami niektorými prvkami svojej viery vylučujú zo sekulárneho sveta. No nedá sa povedať, že tam, kde Svedkovia Jehovovi získali konvertitov z radov Rómov, by týchto kvôli viere nechceli zamestnať alebo by niekto kvôli tomu strpčoval školu ich deťom.
Ako ich teda berú?
Majoritné okolie ich skôr vníma ako čistých, upravených ľudí, ktorí majú veľmi dobrý rečový prejav. Stále totiž čítajú Bibliu a konverzujú o tom medzi sebou. Ich deti sa relatívne dobre učia. Je tam dôraz na abstinenciu vo vzťahu k alkoholu, či iným omamným látkam. Keď ľudia z majority vidia, že pod vplyvom cirkví a svojho obrátenia sa Rómovia oslobodzujú od závislostí, automatov, či spod vplyvu úžerníkov, povedia si, že fajn, síce sú v nejakej divnej viere, ktorú ani nepoznáme, no oceňujeme, že sa správajú v súlade so spoločenskými normami.
Spomenuli ste riziko, ktoré zrejme hrozí najmä malým prebudeneckým cirkvám, že prepadnú predstave o vyvolení vlastných členov a začnú sa oddeľovať od sveta. No existuje tu aj iný jav, ktorému zvyknú prepadať tradičné veľké cirkvi. Stáva sa, že miestna etablovaná cirkev dlhé roky nijako s tamojšími Rómami nepracuje. Zrazu sa v revíre objaví malá prebudenecká cirkev, ktorú tá tradičná vníma ako ohrozenie. A náboženské škriepky sú hneď na streche.
Zažil som podobný príbeh. Riešením je, aby sa aj tá tradičná etablovaná cirkev správala ako „prebudenecká“. Inými slovami, aby sa neuspokojila s matrikovými stavmi svojich veriacich, ale išla medzi ľudí. Aby sa, obrazne povedané, vrátila k svojej úlohe byť rybárom ľudí. Mnohí ľudia prežívajú existenčnú prázdnotu a unikajú z nej do rôznych závislostí. Zrazu príde niekto so zvesťou, že majú nádej začať úplne nový život a dotýkajú sa ich na najhlbšej úrovni. Toto nenahradí plnohodnotne ani sociálna práca.
Ako to?
Sociálna práca prichádza až ako druhý krok, keď človek prejde základnou zmenou zmýšľania a uvedomí si, že aj jeho život môže mať vyšší zmysel, hoci dovtedy v ňom zmysel vôbec vidieť nemusel. Zrazu je súčasťou nejakého veľkého príbehu, ktorý smeruje odniekiaľ niekam. Takýto lineárny spôsob uvažovania je jedným z prejavov celej židovsko-kresťanskej náboženskej tradície. Ľudia, ktorí potrebujú pomoc, sú často zacyklení v nejakom spôsobe myslenia, z ktorého nemôžu uniknúť. Náboženská konverzia je jeden zo spôsobov ako sa dostať zo začarovaného kruhu. Následne môže aj sociálna práca človeku efektívnejšie pomôcť.
Dá sa to podoprieť výskumom?
Novší výskum sociálneho pracovníka Róberta Neupauera odhalil, že existuje veľká diskrepancia medzi tým, čo za svoje najväčšie problémy považujú klienti sociálnej práce a čo terénni sociálni pracovníci v súvislosti so svojimi klientmi. Pre vylúčených Rómov sú to predovšetkým problémy v najbližších rodinných vzťahoch, kým sociálni pracovníci za ne považujú nízke vzdelanie, úroveň bývania a nezamestnanosť svojich klientov. Narušené vzťahy sa v drvivej väčšine prípadov začínajú uzdravovať až po tom, ako boli títo Rómovia vystavení pôsobeniu evanjeliovej zvesti. A ako hovorí jedna moja veriaca spolupracovníčka (zdravotná osvetárka), „až následne môžu prísť na scénu tereňáci“.
Keď Pellegrini zverejnil úmysel vlády podporiť prácu cirkví v osadách, na sociálnych sieťach sa objavil názor, že cirkvi nemajú Rómom čo ponúknuť, lebo ľudí len učia odovzdane trpieť a pasívne čakať na neistú odmenu v podobe posmrtného života.
Odporúčal by som ísť do chudobných rómskych komunít, v ktorých pôsobí nejaká cirkev a porozprávať sa jednak s tamojšími sociálnymi pracovníkmi, jednak s misijnými pracovníkmi a napokon s ľuďmi, ktorí sami seba vnímajú ako obrátených. Ľudia, ktorí si myslia, že náboženstvo udržiava veriacich v pasivite, by si následne museli položiť otázku, prečo si obrátení jednotlivci zrazu začínajú zlepšovať svoje bývanie, dorábať vzdelanie, hľadajú si prácu a podobne. Cirkvi do osád prichádzajú so zvesťou, že nech si doteraz žil akokoľvek, môžeš s Božou pomocou postupne dať svojmu životu úplne iný smer. Poznám dokonca štyridsiatnikov, ktorí sa dokázali zmeniť. V Biblii sa nachádza veľmi známe podobenstvo o talentoch. Vytrestaný bol napokon ten, kto svoj talent zakopal a len pasívne čakal. Odmenení boli naopak tí, čo so svojimi talentmi obchodovali.
Vážnejšia je výčitka, že v niektorých lokalitách sú bohoslužby alebo celé zbory segregované. Cirkev tak vraj nenapomáha inklúzii, ale udržiava ľudí oddelených. Do akej miery sú segregované zbory a bohoslužby realitou a do akej miery kresťanstvo naopak slúži ako prostriedok prekonávania rozdielov medzi minoritou a majoritou v duchu Kristovho odkazu lásky k blížnemu?
Určite sú prípady, kde príslušníci majority Rómov v kostole vyslovene neznesú a je za tým proste rasizmus. No odpoveď na vašu otázku je komplexná. Často sa stane, že zbor vznikne priamo v osade, ktorá je segregovaná. Je preto prirodzené, že je takmer výhradne tvorený Rómami. Tí si potom budujú vlastný zbor, lebo trebárs ani nemusia mať peniaze, aby každú nedeľu dochádzali do materského zboru v 20-kilometrov vzdialenom meste. Iná rovina je, že rôzne skupiny ľudí môžu mať na zbor rozličné očakávania. - Od jazyka kázní, cez vystupovanie pastora, až po hudobný štýl chvál. Na rómskych bohoslužbách je veľa spontánnosti, ľudia sa do spevu zapájajú celým telom, musí to mať trochu charizmatický nádych. Prejavy uctievania na nerómskych bohoslužbách pôsobia v tomto smere konzervatívnejšie...
Kam mierite?
Ak by ste náhle spojili v jednom zbore dvadsať nerómskych veriacich zo strednej vrstvy s dvadsiatimi rómskymi veriacimi z chudobnej vrstvy, namiesto inklúzie by sa na podobných odlišných očakávaniach mohli rozhádať a napokon by to opäť skončilo dvomi zbormi. To ani nie je o etnicite, ako skôr o rozdielnej socioekonomickej vrstve. Tieto veci si vyžadujú citlivý prístup, posudzovanie od prípadu k prípadu a čas, aby sa postupne utriasli. Obe skupiny sa najskôr musia navzájom aj socioekonomicky priblížiť, aby sa časom mohli integrovať.
Môže živé svedectvo obrátených Rómov ovplyvniť aj väčšinovú populáciu?
Určite áno. Ľudia z majority si všímajú zmenené životy svojich rómskych susedov. Obrátení Rómovia sa zase so svojimi svedectvami ochotne delia. Napokon podobne, ako mnohí Nerómovia, korí si prešli podobnou skúsenosťou. Predstavte si staršiu pani, s ktorou sa dá do reči na vlakovej stanici rómsky kresťan. Hovorí jej nadšene o svojom obrátení, ona na neho nedôverčivo pozerá. No možno sa jej to dotkne a staršia pani začne sama premýšľať, že by mohla v rámci svojej vlastnej praktizovanej viery hľadať bližší, osobnejší vzťah s Bohom. Autor: Lukáš Krivošík


[Hore]
--------------------------------------

Pápežova návšteva KĽDR by bola veľkým krokom k mieru, tvrdí juhokórejský biskup

hnonline.sk

Cesta pápeža Františka do Severnej Kórey je "snom, ktorý sa dá realizovať", a išlo by o obrovský krok smerom k mieru na Kórejskom polostrove. Vyhlásil to vo štvrtok juhokórejský biskup Lazarus Ju Hjong-sik z mesta Tedžon, informovala tlačová agentúra Reuters.
Biskup to povedal pred stretnutím Františka s juhokórejským prezidentom Mun Če-inom, ktoré sa uskutoční na budúci týždeň vo Vatikáne. Mun pápežovi počas audiencie odovzdá oficiálne pozvanie od severokórejského vodcu Kim Čong-una na návštevu Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR).
"Ak tam pápež pôjde, bude do obrovský, kvalitatívny krok pre Kórejský polostrov a jeho mierový proces," uviedol Ju, ktorý je v Ríme na synode biskupov z celého sveta.
"Severná Kórea by mohla vstúpiť do svetového spoločenstva ako normálna krajina. Myslím si, že náš prezident pápežovi porozpráva o situácii. Nehovorím však teraz o podmienkach návštevy - ale predtým, ako niečo spravíte, musíte pripraviť určité základy. Ak budú tieto základy hotové, pápež môže ísť," tvrdí Ju.
Kim referoval Munovi o svojom prianí stretnúť sa s pápežom v septembri počas stretnutia lídrov.
Mun, ktorý má pred sebou turné po Európe, sa vo Vatikáne stretne s pápežom 18. októbra. Deň predtým sa v tamojšej Bazilike sv. Petra zúčastní na "mierovej omši" za pokoj na Kórejskom polostrove.
Ju, ktorý podľa vlastných slov navštívil KĽDR niekoľkokrát v rámci humanitárnych ciest, tvrdí, že v tejto izolovanej krajine nie sú žiadni kňazi a krajina potrebuje náboženskú slobodu.
Severokórejská ústava však náboženskú slobodu garantuje, pokiaľ nepodkopáva štát. Okrem hŕstky štátom kontrolovaných miest pre veriacich KĽDR nepovoľuje nijakú otvorenú náboženskú aktivitu.
Severná Kórea, kde podľa odhadov cirkevných činiteľov žilo pred kórejskou vojnou približne 55 000 katolíkov, nepovoľuje stálu prítomnosť kňazov na svojom území. Autor: TASR


[Hore]
--------------------------------------

Boh je červený, človek je číslo. Čo pre nás znamená Čína?

postoj.sk

Ako vyzerá režim, s ktorým Vatikán urobil novú dohodu a kde vzniká nová digitálna diktatúra.
Liao I-wu je aj u nás známy čínsky spisovateľ, navštívil už aj Bratislavu, Absynt vydal jedno jeho dielo, v Česku mu vyšli dve knihy, v Poľsku tri. Jednou z nich je reportážna história s názvom Boh je červený. Príbeh o tom, ako kresťanstvo prežilo a rozkvitli v komunistickej Číne.
Liao I-wu sedí v MacDonalde s Yuanom Fushengom, diktafón je prikrytý servítkou a rozprávajú sa o jeho otcovi, Yuanovi Xiangchenovi, ktorý zomrel v roku 2005 vo veku 92 rokov a po celý život patril k oporám tamojšej podzemnej cirkvi. Sedel desaťročia vo väzení, prešiel čínskymi gulagmi, kde museli pracovať v mínus 30 stupňoch, samotkou, ktorú nazýval hrob, školeniami, kde musel každý deň počúvať ideologickú nalievareň a písať sebakritiky, jeho syn o ňom hovorí:
„Aj tak nie je pre kresťana najväčším nešťastím katastrofa, ktorá ho čaká na tomto svete, ale zrada Boha v mene svetsých, pozemských vecí. Ak všetko podriadi ochrane príbuzných či ochrane majetku, jeho duša zostane navždy uzavretá v temnote, bez perspektívy spasenia. Otec si myslel, že práve to je najhoršie nešťastie.“
Vstúpi do toho Liao I-wu, spisovateľ, ktorý s ním vedie rozhovor a povie mu, že hoci sám dlho sedel vo väzení, nedokážem si predstaviť také odhodlanie, aké mal jeho otec. Keby vláda trápila jeho blízkych a priateľov, keby vedel, že vzdaním sa viery si pomôže, klamal by, vzdal sa viery, priznal sa k hocičomu, čo by od neho chceli. Na to mu Yuan povie: „Ale nikdy by ste si neodsekli pravú ruku a nesľúbil, že nikdy viac nebudete písať, je tak?“
„Nie, samozrejme, že nie,“ odpovie spisovateľ.
„To je tá istá zásada. Otec nemohol zradiť svoju vieru, lebo viera bola jeho životom. Ak niekto stratí život, nemôže sa predsa starať o svoju rodinu.“
Príbeh, ktorý opisuje rozhovor, sa podobá na tie najodvážnejšie z našich dejín. Neochota vstúpiť do pro-režimnej cirkvi, dokonca neskôr neochota čo len uvažovať, že by prijal pozvanie od amerického prezidenta Clintona zúčastniť sa modlitebných raňajok vo Washingtone, dôvod: účasť prorežimných kňazov. Veď ako by sa s nimi mohol modliť?
Na jednom mieste, otec bol už vo väzení, opisuje Yuan, ako matka nemala doma už žiadne jedlo, nič. Mali šesť detí, narodených ešte pred tým, ako prišiel Mao do Pekingu, modlila sa: „Bože, nemáme ryžu, nemáme nič na jedenie, ak chceš, aby sme trpeli, budeme poslušne znášať tvoju vôľu, nakŕmim deti horúcou vodou.“ Na druhý deň prišla k nim domov neznáma žena, spýtala si, či je to dom brata Yuana a dala matke 50 juanov, odišla tak rýchlo, ako prišla, nestačili jej ani poďakovať. Z tých peňazí žili nasledujúce dva mesiace.
Podobných svedectiev je v knihe viacero, čínske kresťanstvo je nielen prenasledované, ale najmä silné.
Teraz sa presuňme do súčasnosti.
Podľa dohody medzi Vatikánom a Pekingom, ktorej text stále nie je verejne dostupný, pápež uzavrel dohodu s tamojším režimom, ktorej výsledkom zatiaľ je, že dvaja biskupi tajnej Cikrvi boli vyzvaní, aby sa vzdali biskupskej palice, siedmi pro-režimní, boli naopak akceptovaní pápežom, po novom bude biskupov navrhovať čínsky režim, pápež si z troch mien vyberie jedno. Kardinál Zen a s ním ďalší to nazvali nevídanou zradou.
Čo je horšie, v poslednej dobe vyšli niekoľko pozoruhodných textov, ktoré opisujú, ako funguje čínsky režim dnes. Tak ako vatikánska politika voči Číne prekonala niekdajšiu neslávne známu ostpolitik, ak aj Čína nie je tým, čo by mnohí čakali. Partnerom, s ktorým štátny sekretár uzavrel dohodu, je momentálne najbohatší štát na svete, technologicky rozvinutý tak, že naša časť Európy pôsobí zaostalo.
Obraz druhý, dobrý občan má dobré skóre.
Leave No Dark Corner, nezostane žiadny čierny roh, tak znie varovanie austrálskej analýzy, ktorú napísal Matthew Carney z Číny. Tá buduje digitálnu diktatúru, ktorou bude schopná kontrolovať viac ako 1,4 miliardy svojich obyvateľov, pre niektorých to prinesie privilégiá, pre iných tresty, píše.
Text začína sugestívnym obrazom z dnešnej Číny: namiesto fotografie je krátke video, na ktorom sa pohybujú rôzni ľudia, každého z nich zameriava digitálna technológia, k pohyblivému štvorčeku okamžite vyskočí pridelené identifikačné číslo. Keď čitateľ posunie text nižšie, vidí kráčajúcu 36-ročnú ženu, predstavenú ako Dandan Fan, priemernú čínsku občianku, ktorá je však vďaka 200 miliónom kamier sledovaná 24 hodín denne. Zachytené je všetko, každý jej krok, pohyb, dokonca emócie a to čo si myslí. „ A Dandan hovorí, že je to v poriadku.“ Komunistická strana tento program nazýva „spoločenský kredit“, plne funkčný má byť do roku 2020.
Tento program funguje ako osobnostná digitálna kreditka, v pilotných programoch, ktoré boli spustené, dostali niektorí obyvatelia 800 bodov, iní 900. Príkladní občania, ako Dandan, získavajú odmeny, píše autor, napríklad lacnejšie úvery, zľavy v hoteloch, lacnejšie letenky, lepšie ponuky práce či študijné miesta na univerzitách. Alebo presne naopak, ak je niekto vyhodnotený ako zlý občan, nastupujú sankcie (žiadny úver, žiadne cestovanie, žiadna práca, žiadna univerzita).
Individuálne skóre na karte bude výsledkom prepojenia informácii, ktoré má o občanovi štát, jeho banka aj jeho smartfón, dostupné budú všetky dáta z používaných aplikácii, body budú nabiehať v reálnom čase. Keď si napríklad kúpi priveľa alkoholu, skóre sa zníži, správa sa predsa nezodpovedne, keď si kúpi niečo, čo režim oceňuje – z ekologických alebo politických dôvodov – body pribudnú.
Dandan je reálna postava, vidíme jej dieťa, muža (zamestnanec štátu v justícii), lojálni občania. Muž má dokonca momentálne vyššie skóre ako jeho žena (tá ma na v čase písania textu apke 773 bodov, čo je stále dobré), o prezidentovi hovorí len pekne, politiku Číny chváli, ide predsa o demokraciu, harmóniu a bezpečie.
Do kreditu je momentálne zapojených 10 miliónov Číňanov a 12 miest.
Úplne iný je príbeh investigatívneho novinára Liu Hu. Má vyše 40 a žije v čínskej verzii domáceho väzenia. Nemôže si kúpiť lístok na rýchlovlak, problémy má jeho rodina, médium, kde píše bolo zrušené, jeho aplikácie v telefóne fungujú obmedzene. Príčina: pred časom napísal text o vydieraní, obvinil vyššieho štátneho úradníka, súd prehral, musel sa mu ospravedlniť a zaplatiť pokutu. Hu je izolovaný.
Robí ďalšiu aktivitu, ktorá mu zhorší skóre – chce varovať svet, aj ten čínsky, ako táto nová diktatúra funguje.
Obraz tretí, presuňme sa na Západ.
Bloomberg Businessweek si všíma, že Trump nedávno uvalil sankcie na niektoré tovary vyrábané v Číne, ktoré ž dlhšie znepokojujú americké bezpečnostné agentúry. V dôsledku týchto sankcií si americké firmy budú musieť nájsť iných subdodávateľov alebo časť výroby obnoviť doma. To sa spája s informáciami, ktoré získal Bloomberg o špeciálnych mikročipoch, ktoré obnovili Američania v niektorých technológiách Amazonu, Appleu a podobne. Firmy to komentujú buď veľmi neochotne alebo zamietavo, ale text sa opiera o zdroje z bezpečnostných agentúr, na ktoré sa napokon obrátil aj Amazon.
Podľa textu je základným zmyslom týchto implantátov to, aby sa cez ne dokázali do systému dostať tí, ktorí chcú napadnúť systém zvonku. Zariadenie je pripravené komunikovať s anonymnými počítačmi spojenými cez internet, napojiť sa na super-čip, spolupracovať a meniť kódy. Bývalý šéf FBI ešte za predchádzajúceho prezidenta povedal známy výrok, že v USA sú len dva typy technologických spoločností: tie, ktoré boli hacknuté Číňanmi a tie, ktoré ešte nevedia, že už boli hacknuté Číňanmi. Bloomberg pripomína, že absolútna väčšina smartfónov a počítačov je dnes vyrábaná v Číne.
Presuňme sa do Európy.
Čína zvyšuje záujem o náš priestor. Investície sa v roku 2016 z roka na rok takmer zdvojnásobili, píše Economist, na 36 miliárd eur. Išlo pritom o rok, keď čínske priame investície do zahraničia poklesli, podiel, ktorý teda smeruje do Európy rastie ešte výraznejšie. Britský časopis rád pripomenie, že obchod robí obidve strany bohatšie, ale sú tu aj riziká, nielen politické, aké opisuje Economist.
Do značnej miery ide o Nemecko, ale týka sa to aj našej časti Európy. Poliaci majú ambíciu byť „čínskym prístavom“, aj Maďari veria, že patria na novú hodvábnu cestu, o priazeň Číny usiluje aj lacná Ukrajina a samozrejme časť politickej reprezentácie v Prahe.
Henry Kissinger, keď komentoval závery summitu Trump-Putin v Helsinkách, ako jedno z rizík, ktoré si podľa neho Európania nie celkom uvedomujú, uviedol to, že EU sa môže stať apendixom Číny. Ktovie, či tento rozhovor z Financial Times čítali na štátnom sekretariáte v Ríme. Mali by.
Zdá sa, že začína veľká diskusia o tom, čo znamená Čína. Autor: Jaroslav Daniška


[Hore]
--------------------------------------

Tlačovku s Bezákom nevnímam ako problém

postoj.sk

Rozhovor so Zuzanou Čaputovou, prezidentskou kandidátkou Progresívneho Slovenska.
Krajina ju spoznala najmä vďaka zápasu proti pezinskej skládke, dnes je prezidentskou kandidátkou Progresívneho Slovenska (PS). Odmieta, že by išla do volebnej kampane len preto, aby zviditeľnila značku PS a tiež hovorí, že v prípade, ak by sa nestala prezidentkou, ale dosiahla slušný výsledok, nemala by ambíciu stať sa líderkou strany.
Zuzana Čaputová v rozhovore pre Postoj okrem iného hovorí aj o tom, že veriaci ľudia, ktorí sú združení v Progresívnom Slovensku, chcú bojovať s nálepkou, že liberalizmus a kresťanstvo k sebe nepatria.
Verejne známou ste sa stali počas kauzy pezinskej skládky, čo bola síce dôležitá, ale predsa len regionálna kauza. Preto sa dalo očakávať, že svoje politické angažovanie začnete v komunálnej politike, ale vy ste rovno vstúpili do veľkej politiky a kandidujete za prezidentku. Prečo? Ohlas kauzy pezinská skládka bol európsky, keďže európsky súd práve na základe nej judikoval nové pravidlá, ktoré sú záväzné pre všetky krajiny. Paralelne s touto kauzou som sa venovala aj iným podobným kauzám na Slovensku a spolu s kolegami vo Via Iuris sme sa venovali aj problémom justície, nakladaniu s verejnou mocou, či téme zodpovednosti verejných činiteľov. To už sú celoslovenské témy, ktoré sa bezprostredne dotýkajú politiky. Od toho je však ešte stále pomerne ďaleko k prezidentskej kandidatúre. Komunálnu úroveň politiky som nepreskočila, sedem rokov som pracovala v samospráve, štyri roky som bola mestskou poslankyňou v Pezinku. Následná advokátska prax ma však doviedla k témam, ktoré boli celoslovenské. Tiež sa mi potvrdilo, že najlepšie zmeny sa dajú dosiahnuť ovplyvňovaním legislatívy a toho, akí ľudia sú menovaní do pozícií v orgánoch verejnej moci. Po kauze pezinskej skládky ste mali ponuky aj na vstup do veľkej politiky. Odmietli ste ich, čím vás oslovilo práve Progresívne Slovensko? Je to tak, že za ostatných desať rokov som mala viacero možností vstúpiť do politiky. Môžete ich aj konkretizovať? Keďže som ich odmietla, asi by nebolo korektné ich zverejňovať. Poviem len toľko, že išlo o pravicové strany. Vtedy ste to odmietli kvôli tomu, že ste mali problém s týmito stranami, alebo kvôli vášmu vnútornému nastaveniu, že ste nechceli ísť do politiky? Bola to kombinácia. Dlho som bola presvedčená, že moje miesto je mimo politiky a prostredie zabehnutých strán mi bolo cudzie. Ponuka z Progresívneho Slovenska prišla od ľudí, ktorých som poznala. Bola som pri tom, ako o jeho založení uvažovali a mala som k nim dôveru.
Sympatické mi bolo aj to, že išlo o projekt ľudí bez zlých návykov z politiky s veľkou chuťou meniť veci k lepšiemu. Tiež som si už sama pred sebou nedokázala obhájiť postoj „nech to robia iní“. Ponuku od Progresívneho Slovenska ste prijali koncom minulého roka, už ste vedeli, že budete kandidovať na prezidentku? Nie. Vašu kandidatúru sme čítali najmä tak, že jej hlavným a, samozrejme, aj legitímnym účelom je zviditeľniť značku Progresívneho Slovenska. Dá sa to tak povedať? Túto otázku dostávam často. Je to celkom legitímna úvaha, ale nie je to tak. Prezidentská kandidatúra je natoľko zaťažujúci a rizikový boj, že si nedokážem predstaviť ísť do toho iba kvôli tomu, aby som bola bilbordom pre Progresívne Slovensko.
Kolegovia ma vyzvali, aby som o tom uvažovala a do toho prišla vražda Jána Kuciaka a jeho priateľky. Téma spravodlivosti, vymožiteľnosti práva a beztrestnosti mocných, ktorej som sa dlho venovala, sa stala top témou.
Prezidentská kandidatúra je natoľko zaťažujúci a rizikový boj, že si nedokážem predstaviť ísť do toho iba kvôli tomu, aby som bola bilbordom pre Progresívne Slovensko.
Tiež si myslím, že žena môže byť upokojujúcim prvkom v situácii, keď je politika veľmi vyhrotená vďaka osobným sporom a animozitám. Povedali ste, že záťaž a riziká prezidentskej kampane sú také veľké, že sa do toho nedá ísť len kvôli podpore straníckej značky. Čo tým myslíte? Je to snaha o dôveru verejnosti, v ktorom sa stále musíte snažiť neurobiť chybu, nezlyhať a nesklamať. Novou skúsenosťou pre mňa bolo, že som sa stala objektom nenávisti zo strany ľudí, ktorí ma vôbec nepoznajú.
To nie je konflikt, ktorý je menežovateľný a dá sa riešiť tak, že si s niekým sadnete a vysvetlíte si to. Jednoducho dostanete nálepku, s ktorou sa mnohí ľudia emocionálne stotožnia a nezaujímá ich realita, či pravda. Zároveň je to aj pekná skúsenosť v tom, že stretnete mnohých skvelých ľudí, ktorí vám držia palce. Ako vlastne vyzerá vaša kampaň? Na začiatku to bol najmä zber podpisov v regiónoch. Teda veľa cestujem po Slovensku a stretávam sa s ľuďmi. Ešte pred vypuknutím komunálnej kampane sme chvíľu mali aj outdoorovú kampaň. Potom je to každodenná práca so sociálnymi sieťami a vyjadrovanie sa k témam, ktoré hýbu spoločnosťou a mám k nim čo povedať.
Andrej Kiska hovoril vo svojej kampani, že chce zlepšiť fungovanie školstva a zdravotníctva, čo boli oblasti, kde prezident nemá právomoci. Nakoniec sa do dejín zapísal najmä konfliktom okolo nominácií na Ústavný súd. Vy ste právnička, dobre poznáte aj ústavnoprávnu polemiku okolo Kiskovej neochoty menovať kandidátov na ústavných sudcov, ktorých nepovažoval za hodných tejto funkcie. Kiska sa tým dostal na hranu ústavy, podľa niektorých za hranu, postupovali by ste rovnako ako on? Postoj prezidenta Kisku v otázke menovania ústavných sudcov považujem za správny. Využil legitímny priestor, ktorý mu ústava a dovtedajšia judikatúra Ústavného súdu poskytovala. Lenže platí to aj do budúcnosti, po tom, čo Benátska komisia vo svojom stanovisku oslabila Kiskovu pozíciu? Presne k tomu smerujem. Následne po stanovisku Benátskej komisie prišiel nový judikát Ústavného súdu, ktorý Andrej Kiska rešpektoval a tých ústavných sudcov menoval. Je to vždy vec prístupu a viacerí ústavní právnici mali na Kiskovo rozhodnutie nemenovať ústavných sudcov odlišný pohľad.
V mojom právnickom okolí prevládal názory bližší judikátu vo veci Čentéš, teda, že prezident má právo posudzovať aj kvality kandidátov. Samozrejme, za podmienky riadneho odôvodnenia v prípade odmietnutia kandidáta. Igor Matovič už avizoval, že od prezidentských kandidátov bude požadovať záväzok, aby nemenovali ústavných sudcov z kandidátov, ktorých by táto vládna väčšina zvolila bez dohody s opozíciou. Nezaznamenala som túto jeho iniciatívu. Ale z mojej strany by som to chápala ako predčasne formulovaný záväzok. Počkala by som si na konkrétne mená. Je však obrovským zlyhaním tejto vládnej koalície, že v otázke voľby ústavných sudcov pripravili návrh, ktorý skončil na polceste.
Prvky ako priebežná obmena sudcov, aby ich na dlhé obdobie nevolila len jedna garnitúra, či zmeny voľby v parlamente z tajnej na verejnú, by výber ústavných sudcov určite skvalitnili. Spomenuli ste, že v minulosti ste dostali ponuky na vstup do politiky od pravicových strán. Asi aj preto, že ste boli takto hodnotovo vnímaná. Dnes ste však členkou Progresívneho Slovenska, ľavicovo-liberálnej strane. Pridali ste sa k tejto strane kvôli takémuto zameraniu, alebo i napriek nemu, pretože sú tam vám blízki ľudia? Progresívne Slovensko sa definuje ako stredová, centristická strana. To mi je sympatické, pretože sama som mala s pravo-ľavým zadefinovaním problém. Pripadalo mi to ako škatuľka, do ktorej sa nie vždy zmestím. Je to koncept, ktorý integruje dobré riešenia z pravej aj ľavej strany. To trochu pripomína tretiu cestu Roberta Fica, keď zakladal Smer. Aj Fico pred 20 rokmi hovoril, že nie je dôležité, či sú riešenia pravicové alebo ľavicové, dôležité je, aby boli dobré a išlo sa vpred. Nejde v prípade PS len o variáciu nového progresívneho populizmu? Nie. Napríklad dnes mal kolega Michal Truban tlačovú konferenciu, na ktorej predstavoval opatrenia, ktoré skôr majú pravicový charakter.
Progresívne Slovensko sa definuje ako stredová, centristická strana. To mi je sympatické, pretože sama som mala s pravo-ľavým zadefinovaním problém.
Onedlho bude Ivan Štefunko zase prezentovať naše opatrenia na riešenie regionálnych rozdielov, ktoré budú skôr ľavicové. Uvedené programové návrhy ukazujú, že nejde len o teoretický alebo marketingový koncept. Vedeli by ste si pred desiatimi rokmi predstaviť samu seba v takejto strane? Pred desiatimi rokmi by som si samú seba nevedela predstaviť ani v politike. Zatiaľ mediálne najsilnejším momentom vašej kampane bola spoločná tlačová konferencia s arcibiskupom Robertom Bezákom. Bola to zvláštna forma, už sa síce stalo, že biskupi podporili nejakého prezidentského kandidáta. Ale nikdy sa s nimi spoločne nepostavili na tlačovú konferenciu. Nezdá sa vám to ako problém? To, že tam stojíme spolu? Vieme si predstaviť, že keby išlo o iného kandidáta, tak Progresívne Slovensko by bolo prvé, ktoré by kritizovalo, že ide o prejav klerikalizmu a zasahovanie cirkvi do politiky. Nevnímala som to takto. Bola som rada, že vedľa mňa stojí a vyjadruje mi podporu človek s takým príbehom, aký má Robert Bezák. Veľmi si ho vážim, je to človek, ktorý žije hodnoty, ktorým verí a jeho snaha o spravodlivosť a férovosť v systéme je v niečom podobná môjmu príbehu. Ocitnete sa spolu aj na bilborde? Neuvažujeme o tom a takýto nápad doposiaľ ani nezaznel. Ale možno ste touto otázkou inšpirovali našu budúcu debatu. (Úsmev.)
V rámci Progresívneho Slovenska vznikla iniciatíva Progresívni veriaci, ktorej ste súčasťou. Keď čítame články jej signatárov, tak zatiaľ sa zviditeľňujú veľmi tvrdou kritikou katolíckej cirkvi, až sa zdá, že víziou Progresívnych veriacich je osobné kresťanstvo bez cirkvi. Je toto vízia vašej iniciatívy? Nemôžem hovoriť za celú iniciatívu, hoci mi je nesmierne sympatická. Ten cieľ určite nevnímam tak, ako ste ho formulovali. Skôr ide o snahu preklenúť zdanlivý protiklad medzi vierou a liberálnymi hodnotami.
Pre mňa osobne sú viera a spiritualita nevyhnutnou súčasťou života. Je to báza, z ktorej sa snažím aby pramenilo moje myslenie, konanie a hovorenie. Jednoducho, aby bola žitá. Ste praktizujúcou katolíčkou? Som pokrstená, mám prvé sväté prijímanie, modlitba je každodennou súčasťou môjho života. Mám veľmi rada stredovekých kresťanských mystikov ako majstra Eckharta alebo Tomáša Kempenského.
Keďže sme v liberálnej strane, čelíme vyhrotenému vnímaniu, akoby to bolo nezlúčiteľné s tým, čo reprezentuje viera a kresťanstvo. Našou veľkou výzvou je túto priepasť odstrániť, Progresívni veriaci chcú preto hľadať viac spoločného než rozdielneho, rešpektovať pestrosť a názory iných. Lenže je to naozaj tak? Pred pár mesiacmi PS zverejnilo video, kde sa zastávate práva ženy na potrat. Tento váš pohľad je v zásadnom rozpore s učením katolíckej, aj iných kresťanských cirkví. Jednou z nálepiek je, že sme zástankyňami potratov. To však nie je pravda, ja sama považujem potrat za tragédiu, smutný čin. Som matkou dvoch detí, materstvo je pre mňa tou najdôležitejšou rolou.
Keďže sme v liberálnej strane, čelíme vyhrotenému vnímaniu, akoby to bolo nezlúčiteľné s tým, čo reprezentuje viera a kresťanstvo.
Práve preto viem, že takéto zvažovanie, aj keď som ho nikdy nepodstúpila, musí byť pre danú ženu mimoriadne ťažké. Sústreďme preto všetko na to, aby k tomu nedochádzalo, aby sa ženám pomáhalo. Ale ak tu je krajná situácia a dilema je medzi tým, či má rozhodnúť právna norma, ktorá nikdy nepostihne všetky životné situácie alebo či to prenecháme na zodpovednosť ženy, tak volím zodpovednosť ženy.
Zámerne nehovorím o práve, ale o zodpovednosti ženy, ktorá zahŕňa nielen právo, ale aj povinnosť niesť dôsledky za toto rozhodnutie, napríklad psychologické a iné. Jedna vec je hájiť dnešný zákonný status quo, kde máme rozdielne názory. To video však pôsobí morálne nevkusne, hájite právo ženy na voľbu potratu a súčasne vedľa niektorých žien sedia deti. Pritom sú to ročne tisíce detí, ktoré sú obeťami legalizovaných potratov. Video vzniklo v istom kontexte, keďže sa v tom čase diskutovalo o tom, či zachovať status quo, alebo zmeniť legislatívu. Aj v tom videu hovorím o zodpovednosti ženy, iné ženy, ktoré tam vystupovali, zvolili iné slová, ale som presvedčená, že to hodnotovo cítime rovnako. Žiadna z nás nepovažuje potraty za dobré, ale len za krajné riešenie. No problémom je, že slovenský interrupčný zákon nielenže legalizuje potraty, ale patrí medzi najliberálnejšie úpravy v Európe aj mimo nej. Je to možné, napriek tomu počet potratov medziročne klesá. Dôležité je venovať pozornosť prevencii a pomoci ženy, ktorá je v tej dileme, aby urobila správne rozhodnutie. Preto vôbec nehovorím o práve ženy a už vôbec nie o práve ženy rozhodovať o vlastnom tele, ale o jej zodpovednosti. Trochu to hovoríte tak, akoby ste vyhodnocovali to video ako chybu, alebo sa mýlime? Nie, nevyhodnocujem to ako chybu, vo videu hovorím presne to isté, čo teraz, len som musela byť stručnejšia. Takže celkové vyznenie videa sa vám aj spätne javí v poriadku? Keď som ho videla, nemala som pocit, že idem do rozporu s vlastným vnímaním veci. To je však možno dané aj tým, že poznám ľudí účinkujúcich vo videu, viem, akí sú to dobrí a kvalitní ľudia. Keď Progresívne Slovensko vznikalo, malo ambíciu prezentovať sa v prvom rade ako centristické hnutie, ktoré je síce liberálne, ale ale témy ako interrupcie či registrované partnerstvá nebudú na predných priečkach jeho pozornosti. Postupom času – a možno je to dané aj Kiskovým rozhodnutím vstúpiť do politiky s centristickou stranou – sa zdá, že PS sa cielene profiluje k vyhrotenejšiemu liberalizmu. Vnímate aj vy tento posun? Je to pre mňa zaujímavá reflexia zvonku, ale ja to tak nevnímam. Som súčasťou vedenia, viem, že liberálne hodnotové témy považujeme za dôležité, ale sú to témy, ktoré majú svoj čas, potrebujú dialóg, konsenzus, pretože ako mimoparlamentná strana v tom nedokážeme namútiť veľa vody.
Nemám pocit, že by sme stavali našu identitu na akejsi ideologickej agende.
Samozrejme, keď sa hovorí napríklad o potratoch, zaujmeme k tomu stanovisko za ponechanie súčasnej právnej úpravy, ale skôr mám pocit, že naše hodnotové nastavenie sa využíva ako nálepka proti nám. Pre nás je to jedna z agiend, ktoré otvorene komunikujeme, ale skutočne sa zameriavame na opatrenia v oblasti práva a spravodlivosti, uľahčenia podnikania, zvyšovania zamestnanosti a znižovania regionálnych rozdielov. Tomuto venujeme vnútri strany oveľa viac pozornosti. Nemám pocit, že by sme stavali našu identitu na akejsi ideologickej agende.
Uplynulý rok ste absolvovali desiatky stretnutí, akoby ste charakterizovali vašich sympatizantov? Sú to zväčša mestskí voliči, v produktívnom veku, zatiaľ skôr vzdelanejší voliči. Ale to súvisí s tým, že ešte zápasíme so zvyšovaním poznateľnosti našej strany, preto k nám zatiaľ inklinuje tento typ ľudí, ktorí nás pozná napríklad zo sociálnych sietí. Samozrejme, máme záujem aj o seniorov, nemáme cieľovú skupinu, ktorá by nás nezaujímala. Čo títo ľudia na vás oceňujú? Novosť v zmysle, že nie sme zaťažení a deformovaní politickou skúsenosťou. Priťahuje ich osobný príbeh viacerých ľudí, veria, že to dokážeme pretaviť do politiky. Pred vami sú komunálne voľby, čo budú pre vás ukazovatele úspechu? Víťazstvo Matúša Valla v Bratislave, alebo aj niekoho iného? Samozrejme, keďže je jedným z troch najväčších favoritov na víťazstvo v Bratislave, bol by to pre nás úspech.
V komunálnych voľbách sme však nešli po kvantite, aby sme nasadili v každom meste čo najviac našich kandidátov. Veľmi nám záležalo na tom, aby sa pod značkou PS pridávali ľudia, ktorí sú uzrozumení s našimi hodnotami. Teda okrem Valla máte niekoho, kto je s vami jasne spojiteľný, teda jeho úspech by bol aj vaším úspechom? Myslím si, že víťazstvo Matúša Valla ako zástupcu nových strán bude ten najdôležitejší ukazovateľ, že ľudia chcú zmenu. Nemôžem spomenúť všetkých kandidátov PS a nerada by som niekoho opomenula. Pre PS budú veľmi dôležité európske voľby, kde sa ukáže, či vaša strana má už dostatočne zmobilizované voličské jadro, aby pri takýchto voľbách s veľmi nízkou účasťou voličov prerazila päť percentnú hranicu. Už viete, kto bude lídrom kandidátky? Kandidátka sa tvorí pomocou vnútorného výberového konania, ktoré má isté nároky na kandidátov. V tejto chvíli sa blížime k finálnej kandidátke, ktorú ohlásime po komunálnych voľbách. Už teda viete, kto bude lídrom? Lídra a aj celú kandidátku s programom ohlásime po komunálnych voľbách. Ak by ste v prezidentských voľbách zvíťazila, vaša budúcnosť je jasná. Ale predpokladajme, že nezvíťazíte, ale dosiahnete slušný osobný výsledok, ako s tým naložíte? Úprimne povedané, neviem presne. Budem sa snažiť pomôcť PS s agendou, ktorej som sa profesijne venovala. Nebude to dôvod, aby sa vás predseda PS Ivan Štefunko začal obávať? (Úsmev.) Mňa sa určite báť nemusí, Ivana Štefunka obdivujem, aký má prístup k hnutiu, aj v tom, ako otvorene vníma svoju pozíciu, pre neho je najdôležitejšie to, čo bude dobré pre hnutie, nie je to človek, ktorý by sa držal stoličky, nikdy som z neho necítila strach, ale skôr povzbudzovanie, aby som do toho išla.
Ale akékoľvek úvahy tohto typu sú predčasné, pozícia lídra dovnútra strany aj navonok je mimoriadne zložitá a ja osobne nemám túto ambíciu. Pozitívna atmosféra začínajúcich strán sa zvykne časom aj pokaziť, ako sa to stalo napríklad SaS. Vaším rizikom je vznik strany Andreja Kisku, keď budete stáť pred dilemou, čo ďalej. Už teraz máte vnútri ľudí, ktorí sú presvedčení, že PS by bez ohľadu na vznik Kiskovej strany malo ísť do volieb samostatne a neohroziť tak vyprofilovanú liberálnu identitu hnutia. Ale sú aj ľudia – medzi nimi máte byť aj vy – ktorí by PS radšej tlačili do predvolebnej spolupráce s Kiskom. Nebude sa to u vás lámať na tejto otázke? Ja v tejto chvíli necítim nijaký zásadný rozpor. Motívom môjho vstupu do politiky bol aspekt spolupráce, individuálne a skupinové boje by nemali prevažovať nad spoluprácou, inak sa krajina neposunie k lepšiemu.
Presne v tomto duchu sme povinní zaoberať sa spoluprácou s akoukoľvek demokratickou stranou. Je prirodzené, že projekt Andreja Kisku, ak vyústi do vytvorenia politického subjektu, je nám blízky a vieme si predstaviť spoluprácu. Potom je už vecou formy, aby bola naplnená nielen hodnota spolupráce, ale aj zachovanie našej identity a hodnôt, na ktorých sme vznikli. Teda preferovali by ste predvolebnú spoluprácu so stranou Kisku alebo samostatnú kandidatúru? Ja osobne by som preferovala spoluprácu. Zverejňujú sa prvé prezidentské prieskumy, z niektorých kruhov sa ozýva, že ak by bolo riziko, že Kotleba alebo Harabin postúpia do druhého kola s kandidátom Smeru, bolo by správne, keby sa takzvaní demokratickí kandidáti ešte pred prvým kolom vzdali v prospech toho najsilnejšieho z nich. Vy ste pripravená na tento krok? Už keď som ohlásila kandidatúru, bola to moja jasná odpoveď. Som presvedčená, že každý, kto kandiduje pre dobro tejto krajiny, by mal pred prvým kolom zvážiť, či bude naozaj kandidovať, ak hrozí, že nemá šancu na dobrý výsledok a len odoberie hlasy. Čo to však exaktne bude znamenať? Tie preferenčné rozdiely môžu byť tesné, keby ste zaostávali povedzme o dve percentá za Mistríkom, bol by to dôvod, aby ste sa vzdali kandidatúry? Tých možností je veľmi veľa. Relevantné je zabezpečiť, aby sa do druhého kola nedostali kandidáti, ktorých by sme za žiadnych okolností nemohli voliť, aby sa nezopakoval rok 2004 so súbojom Mečiar verzus Gašparovič. Ak by podľa preferencií hrozila prítomnosť Harabina či Kotlebu v druhom kole, vzdali by ste sa aj v prospech takého kandidáta, ktorý je z iného sveta, ako povedzme Milan Krajniak? To je veľmi predčasná úvaha, ale hodnotový svet Milana Krajniaka je mi predsa len bližší, ako hodnotový svet vami uvedených kandidátov. Takže v prípade takto vyhrotenej situácie, ktorej zatiaľ nič nenasvedčuje, je odpoveď áno. Ak by ste napokon kandidovali, od akého percentálneho zisku budete považovať vašu kandidatúru za úspech? Percento a poradie sú dve rozdielne veci, takže sa na to ťažko odpovedá. Vďaka doterajšej skúsenosti som už teraz vďačná za to, že mi píšu a vyjadrujú dôveru ľudia, ktorých si veľmi vážim. Nenazvala by som to úspechom, ale už aj za toto som vďačná. Autor: Martin Hanus


[Hore]
--------------------------------------

Gréckokatolíci sa na ďakovnej púti stretli s pápežom Františkom

mysaris.sme.sk

PREŠOV/RÍM. Jubilejný rok Prešovskej archieparchie, ktorým si pripomínajú gréckokatolíci 200. výročia zriadenia Prešovskej eparchie, vyvrcholil ďakovnou púťou.
V rámci nej sa pútnici z Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku zišli v Ríme.
Osobitnú audienciu mali u pápeža Františka.
S dubákmi zo Slovenska
Prečítajte si tiež:Sviatok gréckokatolíkov: Prešovská archieparchia má 200 rokov
Dvojdňová púť (6. - 7. 10.) začala stretnutím so Svätým Otcom Františkom. Pútnici ho vítali mohutným potleskom, následne sa zvítal s prítomnými biskupmi Gréckokatolíckej cirkvi.
V ich mene pápeža pozdravil gréckokatolícky arcibiskup a metropolita Ján Babjak.
Ten predstavil nielen miestnu cirkev, ale ako dar doniesol aj vlastnoručne nazbierané a vysušené dubáky.
Pápež: Ste nadšená tvár Cirkvi
V príhovore sa pápež František nielen poďakoval za priazeň, ale aj privítal prítomných a rovnako pozval k nasledovaniu živého príkladu blahoslavených mučeníkov gréckokatolíckej cirkvi.
Nezabúdal na kňazov, ich rodiny, aj seminaristov a rehoľníkov.
Ako odznelo z úst Svätého Otca, v gréckokatolíckych pútnikoch zo Slovenska, spolu s ich pastiermi, vidí „nadšenú a zbožnú tvár Cirkvi pevnej vo viere, ktorá si uvedomuje svoju dôstojnosť a je hrdá na svoju cirkevnú identitu.“
Prečítajte si tiež:Pri divadle stojí nový kríž. Je vďakou gréckokatolíkov
Apeloval na pútnikov, aby si strážili svoju tradíciu.
„Povzbudzujem vás, aby ste si chránili vašu byzantskú tradíciu, ktorú som sa aj ja od mladosti učil poznávať a milovať: odhaľte ju a žite ju naplno – ako učí Druhý vatikánsky koncil –, venujúc veľkú pozornosť spôsobom evanjelizácie a katechézy, pri ktorých – ešte prv než pastieri – sú protagonistami rodičia a starí rodičia, od ktorých sme sa mnohí naučili prvé modlitby a kresťanský spôsob života. Vďaka otcom, mamám, starým rodičom aj všetkým tu prítomným vychovávateľom, za vaše neodmysliteľné svedectvo!“
Ikona a socha
Príhovor prítomní odmenili búrlivým potleskom, po ktorom nasledovalo apoštolské požehnanie a modlitby k Bohorodičke.
Počas nich sa Svätý Otec pomodlil pri ikone krásnobrodskej Bohorodičky a drevenej soche Sv. Františka z Assisi, ktoré mu pútnici podarovali a on ich požehnal.
O zvýraznenie atmosféry sa postarali bohoslovci zo Zboru sv. Romana Sladkopevca.
Audiencia trvala štyridsať minút a pre pútnikov bola veľkým darom a milosťou.
Aj najmenší pútnici
S pútnikmi v prvých radoch a pápež František pomodlil aj osobne. Požehnal i vozičkárov, deti a medzi nimi aj najmladšiu trojmesačnú pútničku.
Aj tie boli živým dôkazom životaschopnosti cirkvi na Slovensku.
Ako uviedlo Informačné stredisko Prešovskej archieparchie, do Ríma putovali tiež veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej Stolici Marek Lisánsky, predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský, primátorka Prešova Andrea Turčanová, zástupcovia arcibiskupskej kúrie a biskupských kúrií, protopresbyteri, zástupcovia Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity a Gréckokatolíckeho kňazského seminára bl. biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove, kňazi zo Slovenska pôsobiaci v Ríme, ale napr. aj rezbár Matúš Proks, autor drevenej sochy sv. Františka z Assisi, vyrezanej z jedného kusa konára 200 ročnej lipy zo Slovenska.
Ďakovali v Bazilike Santa Maria Maggiore
Cirkevnoslovanská archijerejská svätá liturgia bola slávená o 15.00 hod. pri hlavnom oltári v Bazilike Santa Maria Maggiore.
Hlavným slúžiteľom bol prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak, koncelebrovali arcibiskup Cyril Vasiľ SJ a biskupi Milan Chutur CSsR, Peter Rusnák, Marián Andrej Pacák CSsR a Irenej Bilik OSBM a šesťdesiat kňazov.
V homílii sa prihovoril sekretár Kongregácie pre východné cirkvi Cyril Vasiľ, ktorý túto baziliku nazval pre gréckokatolíkov zo Slovenska v istom duchovnom zmysle slova „domovskou“.
Pútnici: Nech žije Svätý Otec
Nedeľná časť programu pokračovala modlitbou Anjel Pána s pápežom Františkom na Námestí sv. Petra.
Tam sa zišlo všetkých 1300 gréckokatolíckych pútnikov s červenými šálmi, ako znakom farby krvi mučeníkom, na pleciach.
Svätý otec v pozdrave nezabudol aj na grékokatolíckych pútnikov.
Hneď po zaznení slov „Zdravím gréckokatolíckych pútnikov zo Slovenska“ sa ozval mohutný aplauz oslovených a ich hlasné: "Nech žije Svätý Otec!"
Pápež František sa na chvíľu zastavil v pozdravoch a pútnikom zo Slovenska zamával.
Požehnanie v znamení dažďa
Práve počas tohto pozdravu Svätého Otca sa rozpršalo. Pútnici si však pamätajú na dážď aj počas návštevy sv. Jána Pavla II. v Prešove.
Dážď nie je trestom, ale požehnaním. Tak aj tento dážď možno vnímať ako symbol Božieho požehnania.
V Bazilike sv. Petra Ďakovná púť Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku do Ríma vyvrcholila archijerejskou svätou liturgiou za hlavným oltárom pri Katedre sv. Petra. V homílii sa prihovoril hlavný slúžiteľ vladyka Ján Babjak, ktorý v nej vychádzal z evanjeliao vzkriesení naimského mládenca.
Aj tu bola paralela so vzkriesením Gréckokatolíckej cirkvi pred päťdesiatimi rokmi. Babjak v príhovore zdôraznil, že iba Ježiš Kristus je víťaz nad smrťou.
Na konci slávnosti vladyka Ján poďakoval všetkým pútnikom za ich obetu spojenú s púťou a zaželal im šťastný návrat domov.
Po ceste mnohí navštívili aj iné vzácne pútnické miesta v Taliansku.
Po obidvoch archijerejských svätých liturgiách pútnici prijali plnomocné odpustky.


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2019