Monitoring médií zo dňa 02.06.2018

- KEĎ ROBÍME V ŽIVOTE SPRÁVNU VEC, VŠETKO DOBRE DOPADNE (SME)
- STRUČNE (Šport)
- Horel kláštor, dve ženy skončili v nemocnici (Plus jeden deň)
- V kostole objavili stredoveké maľby (STV Jednotka)
- Rehoľné sestry v ohrození života (TV JOJ)
- Milan Lach bude biskupom Ruténskej gréckokatolíckej eparchie Parma v USA (Rádio Lumen)
- Vyhlásili víťaza súťaže Biblia pre všetkých (Rádio Lumen)
- Jeho Blaženosť Rastislav sa stretol s bývalými prezidentmi Ukrajiny (Rádio Lumen)
- Arcibiskup Ján Babjak sa stretol s mladými výtvarníkmi (Rádio Lumen)
- Modlitbový víkend za ohrozené deti (Rádio Lumen)
- Te deum v bratislavskom UPC-čku (Rádio Lumen)
- Vzácne fresky v batizovskom kostole (Rádio Regina BA)
- Súťaž Deti pre Sýriu (Rádio Lumen)
- Do príprav Národného stretnutia mládeže P18 sa chce zapojiť 500 dobrovoľníkov (Rádio Lumen)
- Dom na polceste (Rádio Lumen)
- Bavorsko oficiálne zaviedlo povinnosť osadiť kríže pri vchodoch do všetkých štátnych budov (Rádio Lumen)
- V Bavorsku zaviedli povinné kríže, vraj nie sú náboženskými symbolmi (ta3.com)





KEĎ ROBÍME V ŽIVOTE SPRÁVNU VEC, VŠETKO DOBRE DOPADNE

SME

Novinárka objavuje skromných hrdinov druhej svetovej vojny, ktorí riskovali život seba aj svojich rodín, aby pomohli prenasledovaným Židov.
MARTINA ŠTÉROVÁ
Za štyri roky ste nahrali sto príbehov o Slovákoch, ktorí počas druhej svetovej vojny zachránili prenasledovaných Židov. Keďže je naša príloha venovaná ženám, stretli ste ženy, ktoré vás oslovili?
Nezabudnem nikdy na Kláru Hajtášovú. Stretli sme sa na jeseň 2014 a mala vyše 90 rokov. Vyrozprávala mi úžasný príbeh a keďže cez vojnu už bola vydatá, všetko v jej podaní bolo mimoriadne silné, lebo tú hroznú dobu prežila ako dospelá žena. O necelé štyri mesiace nás opustila a ja som nesmierne vďačná, že som stihla jej príbeh zachytiť. Nezabudnem na sestry Hažerové. Žijú v Prešove a keď som od nich odchádzala, urobili mi praženicu so slaninou a na cestu zabalili ovocie. Videli sme sa prvýkrát a takto ma pohostili. Nezabudnem na pani Denisu Nikodémovú, ktorá je vysokoškolská pedagogička. Zachránila sa ako dievčatko v Spišskej Novej Vsi v rodine pani Pellerovej. Videli sme sa len raz, keď som nahrávala jej príbeh, a odchádzala som od nej s kyticou kvetov. Žofia Haňovová z Bardejova s oduševnením rozprávala o svojom oteckovi, ktorý bol policajtom a pomáhal počas vojny, dokonca raz otvoril vagón a niektorí Židia mohli ujsť. Stretla som ju druhýkrát v januári tohto roka, keď boli ocenení ďalší Spravodliví medzi národmi, medzi nimi aj jej otecko. Veľmi vrúcne sme sa zvítali. Ani neviem, ale mám pocit, že s tými, s ktorými som nahrávala príbeh ich rodiny, som navždy spojená putom priateľstva. Pani Adamcová z Košíc, Lúčanská z Blatnice, Früehwaldová z Banskej Bystrice, Malárová zo Starej Turej, Halahiová z Hrončeka, Rafaelisová z Dolnej Ždane, Dérerová z Bratislavy. Menovať statočné ženy z Encyklopédie spravodlivých by som mohla hodiny.
Kedy a prečo ste sa rozhodli začať s vysielaním relácie Encyklopédia spravodlivých? Ako tento nápad vznikol?
Relácia sa začala vysielať v marci 2014. Na jeseň 2013 som moderovala diskusnú reláciu o vzťahoch kresťanov a židov v súčasnosti. Pri jej príprave som sa stretla napríklad aj s pánom Alexandrom Bachnárom, ktorý bojoval v Slovenskom národnom povstaní. Veľká časť jeho rodiny bola deportovaná do koncentračného tábora a v roku 1944 boli niektorí príbuzní zastrelení v Kremničke. Počas vysielania sme volali pani Valovej do Kežmarku, ktorá rozpovedala príbeh svojej rodiny. Jej mamička bola tehotná, keď spolu s rodičmi ukrývali viacerých Židov v malom domčeku, pričom cez cestu sídlila nemecká posádka. Hovorila o odvahe starých rodičov a matky a o tom, aká je na nich hrdá. V noci som potom nemohla spať. Predstavila som si tú ženu, ktorá čaká svoje prvé dieťatko uprostred neistých pomerov v čase vojny a dokáže sa vystaviť ešte väčšiemu nebezpečenstvu tým, že sa rozhodne pomôcť prenasledovaným ľuďom. Začala som premýšľať, koľko asi takýchto Slovákov bolo, ako sa k nim Židia dostali, kde ich ukryli, čo, ako a kedy im nosili jesť, ako sa starali o ich hygienu a ako to všetko prežívali. Ráno som napísala námet a bola som odhodlaná, že tých ľudí nájdem. Možno sú v živote také chvíle, keď myšlienka príde ako dar z neba a chytí nás za srdce. Myslím, že toto bola taká chvíľa pre mňa...
Venovali ste sa téme židovstva či druhej svetovej vojny už aj predtým?
Nie, ale prinášala som príbehy ľudí. Veľmi ma zaujíma, ako žijeme, ako sa rozhodujeme a prečo, rada pátram po koreňoch života.
Čím oslovila téma vás osobne? A čím vás oslovuje dodnes?
Mám štyri deti a v tú noc, keď som nemohla spať, som si predstavila v tej situácii seba. Uvažovala som, ako by som sa zachovala ja. Čo týchto statočných ľudí motivovalo, že otvorili dvere svojej domácnosti, aby pomohli pod hrozbou smrti iným ľuďom. Dodnes ma fascinuje, aký odvážny dokáže byť človek v hraničnej situácii.
Ako ste hľadali prvých respondentov?
Keď bola relácia prijatá do vysielania, netušila som, koľko príbehov nahrám. Prvé kontakty mi dali Peter Borza a pani Anna Nagyová, ktorá robila na túto tému výstavu. Pán Borza je vysokoškolský pedagóg a gréckokatolícky kňaz, ktorý sa venuje osobe biskupa Petra Pavla Gojdiča. Ten povzbudzoval svojich kňazov, aby Židom cez vojnu pomáhali, a s pánom Borzom sme navštívili Jozefa Mašleja, ktorý si pamätal svojho strýka Michala Mašleja, ktorý pôsobil ako kňaz v Oľšavici na východnom Slovensku. Je to neuveriteľné, ale v tejto obci sa aj vďaka tomuto človeku zachránilo odhadom okolo sto ľudí. Ľudia mu veľmi dôverovali a keď niekoho poprosil, aby ho ukryl, urobil tak. Na východe som nahrala prvých osem príbehov a prišla som s nimi do kancelárie, kde som sa zatvorila a dva mesiace som ich spracúvala. Bolo to pre mňa náročné obdobie. Dosť som si vtedy poplakala, kým som si na túto novú tému zvykla. Potom, ako sa relácia začala vysielať, ľudia sa mi začali aj sami hlásiť. Odvysielala som už sto príbehov. Za ľuďmi vycestujem vždy osobne, kdekoľvek na Slovensku žijú.
Ako je to s ochotou ľudí podeliť sa o príbeh svojej rodiny?
Len päťkrát sa mi stalo, že ľudia odmietli rozpovedať, čo prežila ich rodina počas vojny. Väčšinou veľmi radi pospomínajú na tie časy. Nahrávam s generáciou, ktorá bola vtedy deťmi, a spomíname na ich vzácnych zosnulých rodičov. Sú to krásne spomienky na ľudí, ktorí tu už nie sú, ale ich životy k nám dodnes prehovárajú. Napríklad v už spomínanej Oľšavici som stretla aj pani Alžbetu Tremkovú. Počas vojny mala sedem rokov a žila v jednej izbe so svojimi rodičmi. Žilo sa chudobne, v dome, v ktorom bývali, boli tri miestnosti - zadná izba, predná izba a stredná, ktorá bola vstupnou a zároveň kuchyňou. V prednej žil jeden brat s manželkou a synom, v strednej druhý brat s manželkou a Juraj Maxim v zadnej izbe s manželkou a šiestimi deťmi. Do týchto podmienok prišli ešte štyria Židia. Obliekli im „chološne“ a „kytle“, ako nosili domáci, a tvárili sa, že sú ich rodina. Aj keď prišiel raz do domu pozrieť Nemec a pýtal sa, prečo tí štyria jedia z jednej misy a ostatná rodina z druhej, mladá Židovka rýchlo chytila na ruky najmenšieho brata pani Alžbety a tvárili sa, že patria do rodiny. A brat Peter Maxim, ktorý žil v prednej izbe, zobral k sebe do izby ďalšiu židovskú rodinu - starých rodičov, rodičov a ich malého syna. Dokopy teda pod jednou strechou žilo 22 ľudí. Žilo sa úplne ináč ako dnes. Skromne a ľudia sa aj tak vedeli podeliť aj s tým málom, čo mali.
Ako vyzerá návšteva u „spravodlivých“ a ich rodín?
Nechodím len k tým, ktorí majú oficiálny titul Spravodlivý medzi národmi. Pátram po všetkých príbehoch, ktoré sa týkajú pomoci Slovákov Židom počas vojny. Stretávam sa najmä so staršou generáciou a často majú ľudia, ku ktorým prichádzam, obavu, či to všetko dobre zvládnu. Myslím si, že to sú len prvé minúty, lebo sa s každým snažím rozprávať ako s blízkym človekom. Tréma opadne a keď pozeráme spoločne fotografie, cítim sa ako súčasť rodiny. Cestujem po celom Slovensku, dokonca som bola aj v Prahe či Mníchove. Najzaujímavejšie boli pre mňa miesta, kde som mohla vidieť aj budovy či priestory, kde sa prenasledovaní ukrývali – mlyn vo Vaďovciach, maličký domček na Starej Turej, budova bývalej školy v Slovenskej Vsi...
Existujú konkrétne príbehy, ktoré pre vás mali najväčšiu silu a ostanú navždy vo vašej pamäti?
Každý si predstavujem ako film. Všetky ma oslovili, lebo sú reálne, nie je to nič vymyslené. Tí ľudia mohli zomrieť, keby sa bolo prišlo na to, čo robia. Mnohí zažili razie, pri ktorých im stuhla krv v žilách, a keď sa všetko dobre skončilo, spadol im kameň zo srdca. Nezabudnem napríklad na príbeh matky šiestich detí, ktorá ukryla mladý manželský pár a keď sa prišiel k nim ukryť ešte brat toho mladého muža, všetko sa prezradilo, prišlo gestapo a zobrali ho. V noci. Mladých manželov, našťastie, nenašli, ale pani Lampartovej a jej deťom pohrozili, že prídu aj po nich. Čo asi tá matka prežívala? Nakoniec neprišli a všetci vojnu prežili. Aj Terézia Bocánová, ktorá to všetko zažila ako dieťa. Pamätá si, ako mladá zachránená žena bozkávala svojej záchrankyni nohy, keď sa lúčili. Oslovil ma príbeh malej Mirky, ktorej pomohol nemecký vojak, aby s mamou neboli deportované do koncentračného tábora. S rodičmi bola niekoľko dní potom v lese a keď hľadali lesné plody, ktoré by mohli zjesť, stretli pani Pastorkovú. Tá ich zobrala do svojho chudobného domčeka. Dala im najesť, prespali u nej a na druhý deň povedala rodičom, že ich nemôže ukryť, ale dievčatko ostane u nej. Ak prežijú, Miru im vráti. Ak nie, vychová z nej dobrého človeka. Rodičia prežili a Mira, ktorá sa dnes volá Miriam, tvrdí, že mala dve mamy. Myslím, že by som takto mohla spomenúť rad radom všetky príbehy.
Začiatkom tohto roka ste získali aj cenu Krištáľové krídlo. Čo to pre vás znamená?
Je to pre mňa obrovská česť. Vďaka oceneniu sa mi ozvali ďalší ľudia, ktorí chcú rozpovedať príbeh svojej rodiny. Postupne ich už nahrávam.
Chystáte v súvislosti s týmto projektom aj niečo iné? Knihu alebo ďalší televízny cyklus?
Chystám web stránku, kde budú príbeh napísané. Postupne, samozrejme, ako to budem zvládať. Chcem, aby boli online dostupné na prečítanie. Mám aj iné plány, viac zatiaľ neprezradím.
Pracujete popri tejto relácii aj na iných projektoch?
Popri Encyklopédii spravodlivých som robila aj Nočné pyramídy, Večerné reflexie či relácie zo života veriacich ľudí. Stále hľadám aj príbehy zo súčasnosti, ktoré môžu poslucháči počuť v relácii Opri sa o mňa. Verím, že v živote môžeme zažiť stretnutie s Bohom v konkrétnej situácii, ktorá ovplyvní celý náš život. Mnohí ľudia takéto chvíle zažili a tie prinášam poslucháčom. Reálny život, nie frázy.
Holokaust už súčasná generácia detí a mládeže nevníma tak intenzívne a mnohé deti o tejto histórii nemajú informácie. Ako sa k tomu staviate ako matka štyroch detí? Hovoríte s nimi o svojej práci?
Moje deti vedia, čo robím, ale moje relácie počúvať nemusia. Myslím si, že keď príde správny čas, nájdu si ich samy, veď sú online. Niekedy im rozprávam, koho som stretla a aký príbeh som nahrala. Začínam však chodiť do škôl. Rozprávam deťom príbeh jedného dievčatka a na tom, čo prežilo, ilustrujem, čo sa stalo cez vojnu Židom a ako sa niektorí ľudia úžasne a statočne zachovali, hoci nemuseli. Takto sa môžu vžiť do čias, ktoré nezažili. Dúfam, že ani nezažijú.
Ako by ste definovali odkaz a základnú myšlienku tohto projektu? Čo pre vás znamená?
Keď stojím pred dôležitým rozhodnutím, myslím na jednu pani, ktorá mi rozprávala o svojej mamičke. Tá otvorila dvere, na ktoré klopala židovská rodina, a na otázku, či ich ukryje, si pomyslela: „Ak im nepomôžem a dozviem sa časom, že sa im niečo stalo, ako s tým budem žiť celý život? Ak ich ukryjem, ako budem žiť s tým, že môžu zastreliť celú moju rodinu, ak na to prídu?“ Ale dvere svojho domu otvorila. A tak verím, že keď robíme v živote správnu vec, všetko v konečnom dôsledku dopadne dobre, pretože to, čo dávame, sa nám vráti.
Dagmar Mozolová je redaktorka a moderátorka RTVS, v Slovenskom rozhlase už štyri roky vysiela reláciu Encyklopédia spravodlivých, prostredníctvom ktorej rozpráva príbehy statočných ľudí, ktorí zachránili prenasledovaných Židov počas druhej svetovej vojny. Za túto reláciu získala v januári 2018 aj ocenenie Krištáľové krídlo v kategórii Publicistika a literatúra. Okrem toho sa podieľala aj na príprave cyklu desiatich krátkych dokumentárnych filmov Spravodliví. Popri Encyklopédii spravodlivých pripravovala aj relácie Nočná pyramída, Večerné reflexie, Opri sa o mňa či relácie zo života veriacich ľudí. Ako dramaturgička pracovala v Slovenskej televízii. Je vydatá a má štyri deti.


[Hore]
--------------------------------------

STRUČNE

Šport

Hnutie Sme rodina opätovne navrhuje zaviesť mimoriadny prídavok na dieťa v sume 25 eur. Rodičia nezaopatrených detí by mali na takúto dávku nárok každoročne v septembri pri nástupe detí do školy.
Zajtra budú slávnostné sväté omše na námestiach a procesie pri príležitosti jedného z najväčších cirkevných sviatkov Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi v Bratislave, Nitre a aj v ďalších mestách.
S mottom S prázdnou taškou sa do školy nechodí Slovenská katolícka charita aj tohto roku organizuje od 1. júna do 31. augusta verejnú zbierku školských pomôcok pre deti zo znevýhodneného prostredia.
Slovenskí evanjelici môžu mať prvýkrát v histórii vo funkcii generálneho biskupa ženu vo voľbách, ktoré budú v júni a v júli. O funkciu sa uchádzajú dve ženy a dvaja muži. Autor: PETER DODEK


[Hore]
--------------------------------------

Horel kláštor, dve ženy skončili v nemocnici

Plus jeden deň

V Kláštore Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Ľubici v Kežmarskom okrese mali vo štvrtok podvečer poplach. Vypukol tam požiar. Ako informoval prešovský policajný hovorca Daniel Džobanik, dve intoxikované ženy vo veku 49 a 95 rokov previezli na pozorovanie do nemocnice. Predbežné škody vyčíslili na 20-tisíc eur. Začalo sa trestné stíhanie pre všeobecné ohrozenie. sita

[Hore]
--------------------------------------

V kostole objavili stredoveké maľby

STV Jednotka

V podtatranskej obci Batizovce sa na povale stredovekého kostola nachádza umelecký poklad. Šesťsto rokov staré nástenné maľby sú zaliate do betónu, ktorý tvorí strop rímskokatolíckeho chrámu. Vzácne fresky prekryli počas opravy kostola, no zachovali sa vo výbornom stave.
Ivana Ratkovská, redaktorka: „Ľudia sem väčšinou prichádzajú kvôli modlitbe a pre pokoj v duši. Miestny farár Pavol Baňovský nám ukazuje časť vzácnych fresiek, ktoré vidia veriaci priamo v interiéri kostola. Cyklus malieb však pokračuje až na povalu cez murovaný strop.“
Pavol Vaňovský, farár v Batizovciach: „Áno, áno, sú aj hore fresky, pravdepodobne preto, že kostol bol kedysi asi rovný strop.“
Cyril Františka, miestny amatérsky historik: „Tu sa niekedy vchádzalo na starý chór, lebo ten povala kostola bola oveľa vyššie.“
Ivana Ratkovská: „Na prvý pohľad vyzerá povala batizovského kostola úplne obyčajne. Pritom ukrýva vzácny poklad. Sú ním tieto vzácne fresky zo štrnásteho storočia.“
Cyril Františka: „Tu je ako pán Ježiš s apoštolmi, nevieme, či je to posledná večera, ale možnože hej. Tento tu obraz, toto tu je asi vstup do Jeruzalema.“
Marian Soják, archeológ SAV v Nitre: „Sú to motívy svätcov, skutočne nádherne zachované, tesne nad úrovňou podlahy plafónu, a sú datované do tretej štvrtiny štrnásteho storočia.“
Ivana Ratkovská: „Cyril Františka vysvetľuje, ako sa fresky stratili pod nánosmi betónu. Takto vysoko siahal pôvodný drevený strop, kým bol kostol románsky. Nástenné maľby boli v tom čase súčasťou jeho interiéru. Počas barokovej úpravy chrámu však boli v roku 1760 stredoveké maľby zaliate do murovanej klenby.“
Cyril Františka: „Znížili celý, celý strop a vlastne tu stú teraz klenby barokové.“
Marian Soják: „Nepoznám na Spiši, rozhodne nie, takéto nádherné fresky, ktoré by boli takto ukryté pred zrakom bežného návštevníka alebo pred zrakom veriacich.“
Ivana Ratkovská: „Vzácne stredoveké maľby náhodne odkryli až v roku 1967 počas reštaurátorských prác. Na povale rímskokatolíckeho Kostola všetkých svätých v Batizovciach ich ukážu turistom na požiadanie.“


[Hore]
--------------------------------------

Rehoľné sestry v ohrození života

TV JOJ

Dve rehoľné sestry v nemocnici a škoda približne 20-tisíc eur. To je smutný výsledok včerajšieho požiaru v malom kláštore v obci Ľubica.
Zuzana Pojedincová, redaktorka: „Je niekoľko minút po dvadsiatej prvej hodine a my sme v obci Ľubica, kde ešte stále zasahujú kežmarskí hasiči. Pred vyše dvomi hodinami jednu z izieb kláštora pohltili plamene.“
Dušan Zwick, veliteľ zásahu OR HaZZ Kežmarok: „Prišli sme na miesto. Bolo vidieť mierne zadymenie. Suseda nám hovorí, že zo zadnej časti sa dymilo.“
Zuzana Pojedincová: „V tom čase sa v dome na poschodí nachádzala 96-ročná členka rádu. Ostatné boli na omši v kostole oproti, no hneď vybehli von.“
Dušan Zwick: „Cez výťahovú šachtu dym postupoval hore, takže a dosť veľké zadymenie bolo. Viditeľnosť nebola na 15 centimetrov.“
Zuzana Pojedincová: „Ako sme sa dozvedeli na mieste, matka predstavená neváhala. Napriek silnému zadymeniu vošla dnu, utekala na poschodie rovno do izby, kde bola najstaršia členka rádu. Chcela pomôcť, no obe boli v priamom ohrození. Kežmarskí hasiči im zachránili život.“
Dušan Zwick: „Dali sme dotyčnej vyvádzaciu masku a s tou sme vyniesli von jednu aj druhú. Obe bez masky by nemali šancu prežiť.“
Zuzana Pojedincová: „96-ročnú rehoľnú sestru i matku predstavenú previezli záchranári do kežmarskej nemocnice. Našťastie neutrpeli žiadne zranenia, no ostali tu na pozorovanie. Hasiči veľmi rýchlo uhasili oheň v zadnej miestnosti tak, že sa nerozšíril do iných častí malého kláštora.“
Dušan Zwick: „Príčina je v štádiu šetrenia.“


[Hore]
--------------------------------------

Milan Lach bude biskupom Ruténskej gréckokatolíckej eparchie Parma v USA

Rádio Lumen

Svätý Otec František vymenoval vladyku Milana Lacha za biskupa Ruténskej gréckokatolíckej eparchie Parma v USA. Parmskú eparchiu v štáte Ohio 44-ročný slovenský jezuita doteraz spravovala ako apoštolský administrátor sede vacante. Menovanie zverejnilo dnes napoludnie tlačové stredisko Svätej stolice.“
Milan Lach, biskup rutenskej gréckokatolíckej eparchie Parma v USA: „Gréckokatolíci bývalého Rakúsko-Uhorska, ktorí tam šli za prácou, ktorí ostali, ktorí sa nevrátili späť a ich potomkovia jednoducho na území štrnástich štátov v Spojených štátoch tvoria túto eparchiu. Prečo ja? My ako jezuiti sme boli formovaní a jednoducho sme boli formovaní a jednoducho sme boli formovaní a boli vychovaní v tom, aby sme vlastne nejak požiadavky Svätého otca odpovedali vždy áno, je to potreba cirkvi. Možno tam že nemá kto nemá kto ísť alebo nemajú koho tam dať. Jednoducho máme byť k dispozícii, lebo ide o cirkev, ide o jej vlastne o jej dobro. Vieme o nich povedať to, že tvoria metropolitnú cirkev, sú podobní ako je tu gréckokatolícka cirkev na Slovensku. Tvoria túto metropolitnú cirkev so sídlom v Pittsburghu štyri eparchie, diecézy.“
Lucia Pálešová: „Eparcha Milan Lach sa narodil osemnásteho novembra 1973 v Kežmarku. V roku 1995 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave a v roku 2001 prijal v Košiciach kňazskú vysviacku. V roku 2009 obhájil doktorát z východných cirkevných vied na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme. Devätnásteho apríla 2013 ho svätý otec František vymenoval za pomocného biskupa prešovskej gréckokatolíckej eparchie s titulárnym sídlom Ostrasine. V období 2016 až dvetisíc 2017 bol biskup Milan Lach vizitátorom kongregácie pre východné cirkvi, pre východné semináre a kolégia v Ríme.“


[Hore]
--------------------------------------

Vyhlásili víťaza súťaže Biblia pre všetkých

Rádio Lumen

Súťaž Bratislavskej arcidiecézy Biblia pre všetkých pozná svojho víťaza. V poslednom diecéznom kole sa najviac darilo tímu zo Senca. Za nimi skončili družstvá z farností Šaštín-Stráže a Kaplna. Celkovo si vo finále zmeralo vedomosti 14 tímov. Za úlohu mali naštudovať si Evanjelium podľa Marka. Súťaž však podľa Diecézneho katechetického úradu nie je len o poznatkoch, ale aj o prehlbovaní viery cez Sväté písmo. S víťazným celkom i s organizátormi súťaže sa po vyhlásení výsledkov stretol Ján Heriban: „Tri farníčky zo Senca sa po zisku prvého miesta zhodujú, že úspechu predchádzalo intenzívne štúdium. Monika Mihaľová spätne vníma, že otázky im dali zabrať.“
Monika Mihaľová, farníčka zo Senca: „Dokonca aj prvé, kde bolo A, B, C, bežne tieto bývali najľahšie a teraz boli v tomto kole treťom boli najťažšie. Najväčší plus je to, že sme čítali. To bola aj moja motivácia, že aby som čítala Písmo.“
Ján Heriban: „Do diecézneho kola súťaže Biblia pre všetkých sa dostali víťazné tímy z dekanátnych kôl. Finálnu štrnástku doplnilo ďalších 5 tímov s vysokým počtom bodov. Diecézne finále malo 6 súťažných kôl. Pokračuje riaditeľ Diecézneho katechetického úradu Bratislavskej arcidiecézy Jozef Adamkovič.“
Jozef Adamkovič, riaditeľ Diecézneho katechetického úradu Bratislavskej arcidiecézy: „Každé kolo malo taký svoj typ otázok, každý typ otázok bol zameraný na niečo iné. Boli a otázky, ktoré boli obrazového charakteru, to znamená práca s obrazom, geografia, boli tam aj také v úvodzovkách chytáky.“
Ján Heriban: „Predseda poroty, biblista Jozef Jančovič po súťaži potvrdzuje, že súťažiaci dokázali evanjeliové pasáže čítať s porozumením vrátane teologickej roviny. V podujatí vidí aj iné ovocie.“
Jozef Jančovič, biblista, predseda poroty: „Tí ľudia sa nielen stretajú, aby si čítali to písmo, ale oni vytvárajú predsa spoločenstvo viery nad tým Božím slovom a už to je veľká vec, že tú dobrú zvesť, ktorá je jadrom evanjelia, si nejako tak osvojujú a pomáha to farnosti v podstate vytvárať istú sieť ľudí, ktorí sú v tom slove hlbší a môžu byť užitoční potom pre pána farára.“
Ján Heriban: „Účastníci i organizátori súťaže vytvorili spoločenstvo aj pri svätej omši. V kaplnke bratislavského kňazského seminára ju celebroval arcibiskup Stanislav Zvolenský.“


[Hore]
--------------------------------------

Jeho Blaženosť Rastislav sa stretol s bývalými prezidentmi Ukrajiny

Rádio Lumen

Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska sa stretol s bývalými prezidentmi Ukrajiny Leonidom Kravčukom a Leonidom Kučmom. Exhlavy štátov sprevádzal bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster a diplomatickí zástupcovia Ukrajiny na Slovensku. Bližšie informácie zo stretnutia prináša náboženský redaktor Ján Krupa: „Na stretnutí v priestoroch arcibiskupského úradu sa bývalí prezidenti Ukrajiny zaujímali o život Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Veľká časť rozhovoru bola venovaná dejinám i súčasnému pôsobeniu Pravoslávnej cirkvi na Ukrajine. Zaoberali sa tamojšou zložitou spoločensko-cirkevnou situáciou. Prezidenti tlmočili metropolitovi Rastislavovi svoju osobnú túžbu, ktorá je podľa nich i túžbou 12 miliónov pravoslávnych veriacich na Ukrajine, aby bola zriadená samostatná ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev. Metropolita Rastislav vo svojej reakcii zdôraznil, že akékoľvek zasahovanie predstaviteľov štátnej moci do cirkevných otázok je v demokratickej spoločnosti neprípustné. Rozkol spôsobený ľudským egoizmom môže byť uzdravený len cez pokánie a návrat do cirkvi. Pred udelením autokefality musia byť splnené isté predpoklady a pri jej udeľovaní musia byť zachované určité postupy. Nová autokefalita musí byť výsledkom celopravoslávneho konsenzu. V závere stretnutia metropolita Rastislav vyjadril nádej, že zložitá cirkevná situácia na Ukrajine bude kánonicky rozriešená tak, aby nezhoršila už aj tak napätú spoločensko-politickú atmosféru.“

[Hore]
--------------------------------------

Arcibiskup Ján Babjak sa stretol s mladými výtvarníkmi

Rádio Lumen

Arcibiskup a metropolita Ján Babjak sa tento týždeň stretol s mladými výtvarníkmi. Šlo o víťazov výtvarnej súťaže Biblia očami detí a mládeže a projektu Východný svätý pre súčasnosť. Osobne im odovzdal diplomy a vecné ceny. Nechýbala ani spoločná fotografia a arcipastierske požehnanie. Podobnosti zisťovala redaktora Mária Čigášová: „Stretnutie detí z materských škôl a žiakov základných a stredných škôl, ich učiteľov a rodičov sa začalo v katedrálnom chráme svätého Jána Krstiteľa v Prešove. Tam seminarista Martin Grošík predstavil históriu chrámu aj jeho cennosti - kópiu turínskeho plátna a relikvie svätcov. Ďalšie informácie má protosynkel prešovskej archieeparchie Ľubomír Petrík: „Ako bonus k prehliadke bola návšteva krypty pod katedrálnym chrámom. Stretnutie pokračovalo v priestoroch arcibiskupského úradu, kde v expozícii stálej výstavy im bola priblížená história i súčasnosť prešovskej archieparchie. Stretnutie vyvrcholilo, keď všetkých zúčastnených prijal v sále biskupov vladyka Ján.“
Mária Čigášová: „Projekt Východný svätý pre súčasnosť je zameraný na spoznávanie života osobností. Každá rok je to iný svätec, či blahoslavený. Žiaci si naštudujú jeho život a dielo a spracujú zvolenou výtvarnou technikou. Opäť Ľubomír Petrík: „V tomto školskom roku bol ako predmet projektu vybraný rok výročí prešovskej archieparchie dvesto rokov prešovského biskupstva. Počas konania metropolitného kola biblickej súťaže v dňoch deviateho až desiateho mája v Juskovej Voli otec Martin Zlacký vyhodnotil práce, ktoré sa umiestnili na prvom, druhom, či treťom mieste.“
Mária Čigášová: „Ďalšia výtvarná súťaž Biblia očami detí a mládeže je zameraná na zobrazenie biblie a jej miesta v živote človeka. Porota kladne hodnotí najmä nápaditosť a originálnosť vnímania biblie. V tomto školskom roku to boli úryvok z knihy Genesis a Evanjelium podľa Marka.“


[Hore]
--------------------------------------

Modlitbový víkend za ohrozené deti

Rádio Lumen

Aktuálny víkend je venovaný aj ohrozeným deťom na celom svete. Na modlitby za ne pozýva Viva Network Slovensko. Počas svätých omší, modlitbových stretnutí, alebo iných aktivít pamätajú mladí aj starší na tých najmenších, ktorí si svoje detstvo nemôžu patrične užívať. Modlitbový víkend za ohrozené deti vo svete už 22 rokov organizuje Viva Network Slovensko. Podľa tajomníka Ivana Kotúčeka ich cieľom je, aby sa za deti v ohrození modlilo počas tohto víkendu čo najviac detí aj spolu s dospelými.
Ivan Kotúček, tajomník Viva Network Slovensko: „Cieľom tejto akcie je zjednotiť ľudí, kresťanov za to, aby sa modlili za deti v ohrození, ktoré často žijú v rôznych situáciách, ktoré sú problémové. Často vyrastajú bez rodičov, bez základných potrieb, často sú zneužívané a my takýmto spôsobom vlastne chceme sa modliť za tieto deti, aby naozaj Pán Boh mohol meniť ich životy.“
Júlia Kavecká: „Do svetového víkendu modlitieb sa môže pridať každý rôznymi modlitebnými aktivitami, spoločnou modlitbou, chválami, stretnutím na omši, či bohoslužbe. Jedinou podmienkou je podľa Ivana Kotúčeka modlitba za deti v ohrození.“
Ivan Kotúček: „Chceme do toho pozvať deti, ktoré sú súčasťou nejakých skupiniek, alebo sú pri farnostiach, alebo môžu to byť školy, môžu to byť predškolské zariadenia, ktoré sa zúčastnia takejto modlitby a vlastne môžu akýmkoľvek spôsobom sa zapojiť, či už kreatívnym, alebo to môže byť počas svätej omše, počas bohoslužby, počas nejakých chvál.“
Júlia Kavecká: „Minulý rok sa do tejto modlitby zapojilo viac ako tisíc ľudí.“


[Hore]
--------------------------------------

Te deum v bratislavskom UPC-čku

Rádio Lumen

Študenti v Mlynskej doline v Bratislave včera ďakovali a akademický rok pri slávnostnom Te deum. Svätú omšu v priestoroch univerzitného pastoračného centra celebroval provinciál verbistov, páter Pavol Kruták. Spoločnosť Božieho slova spravuje pastoračné centrum už dvadsať rokov, teda od jeho vzniku. Správcu bratislavského UPC-čka pátra Stanislava Krajňáka najviac teší, že Univerzita Komenského predĺžila nájom priestorov pastoračnému centru na ďalších desať rokov. Pokračuje redaktor Pavol Hudák: „Bratislavské univerzitné pastoračné centrum týždenne navštívi tri a pol až štyritisíc študentov, ktorí tam nachádzajú okrem bohatej ponuky športu, kultúry, hier a iných aktivít aj duchovný servis. Správca pastoračného centra, verbista, páter Stanislav Krajňák za najväčší úspech považuje v tomto roku, že UPC-čko dostali priestor do nájmu na ďalších desať rokov.“
Stanislav Krajňák, správca pastoračného centra, verbista, páter: „Už sme dvadsať rokov tu etablovaní v Bratislave v Mmlynskej doline. Sú to priestory, ktoré patria pod Univerzitu Komenského. Pre mňa to bolo veľmi dôležité, ale nám predĺžili zmluvu na ďalších desať rokov.“
Pavol Hudák: „Univerzitné pastoračné centrum funguje s dvoma kňazmi na plný úväzok. Ďalší dvaja vypomáhajú. Ďalej sú to koordinátori z radov študentov, ktorí zabezpečujú chod centra a ďalších vyše dvadsať vedúcich rôznych tímov. S bratislavským UPC-čkom sa po troch rokoch vypomáhania rozlúčil jezuita, páter Ján Burda: „Je to možno špecifická skúsenosť. Niektorí sú veľmi usilovní, niektorí sú naozaj veľmi duchovní a niektorí zasa potrebujú ešte trošku tej formácie.“
Pavol Hudák: „Bratislavské UPC-čko spravujú verbisti, ktorí sú zameraní najmä na misie. Provinciál rehole, páter Pavol Kruták považuje za misijne územie aj študentské prostredie.“
Pavol Kruták, provinciál rehole, páter: „Misijné územie je dnes všade tam, kde žije človek, misijné územie je vlastne celý svet.“
Pavol Hudák: „Do bratislavského UPC-čka prichádzajú študenti, ale aj mladí ľudia, ktorí už pracujú.“
Návštevník bratislavského UPC-čka: „Viem tak načerpať, chodím tu aj hrávať na omšu.“
Návštevníčka bratislavského UPC-čka: „Čo mi za tých päť rokov dalo, je strašne veľa priateľov veľmi dobrých.“
Návštevníčka bratislavského UPC-čka: „Snúbenca mi dalo. Takže mu veľmi ďakujem.“
Pavol Hudák: „V bratislavskom UPC-čku dali bodku za akademickým rokom nielen svätou omšou, ale aj spoločným kultúrno-zábavným programom.“


[Hore]
--------------------------------------

Vzácne fresky v batizovskom kostole

Rádio Regina BA

V podtatranskej obci Batizovce je na povale stredovekého kostola ukrytý poklad. Šesťsto rokov staré nástenné maľby sú zaliate do betónu, ktorý tvorí strop rímskokatolíckeho chrámu. Stali sa obeťou renovácie a znižovania povaly niekedy v sedemnástom storočí. Fresky sa napriek tomu zachovali vo výbornom stave. Turistom i veriacim sa ich v prípade záujmu rozhodli ukázať.“
Ivana Ratkovská, redaktorka: „Miestny farár Pavol Vaňovský vysvetľuje, že časť vzácnych fresiek vidia veriaci priamo v interiéri kostola. Cyklus malieb však pokračuje až na povalu cez betónový strop.“
Pavol Vaňovský, miestny farár: „Áno, sú aj hore fresky. Pravdepodobne preto, že kostol bol kedysi asi rovný strop.“
Ivana Ratkovská: „Miestny amatérsky historik Cyril Františka opisuje motívy na nástenných maľbách zo štrnásteho storočia, ktoré vidíte len vtedy, ak si so sebou zoberiete baterku.“
Cyril Františka, miestny amatérsky historik: „Tu je ako pán Ježiš s apoštolmi. Nevieme, či je to posledná večera, ale možnože hej. Toto tu je asi vstup do Jeruzalema. Tie čo sú pekne vidno, je iba tá východná strana a táto tu severná strana. Asi to bude veľkonočný cyklus.“
Ivana Ratkovská: „Kostol bol pôvodne románsky. Strop siahal tak vysoko, že fresky boli v tom čase súčasťou jeho interiéru. Barokovou úpravou chrámu v roku 1760 skončili stredoveké maľby zaliate v betónovej klenbe plafóna a prekryté omietkou. Hovorí archeológ ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Marian Soják: „Sú tam motívy svätcov, skutočne nádherne zachované, tesne nad úrovňou plafónu a sú datované do tretej štvrtiny štrnásteho storočia. Nepoznám, na Spiši rozhodne nie takéto nádherné fresky, ktoré by boli takto ukryté pred zrakom bežného návštevníka alebo pred zrakom veriacich.“
Ivana Ratkovská: „Vzácne stredoveké maľby náhodne odkryli až v roku 1967 počas reštaurátorských prác. Kostolík je zaujímavý aj tým, že tu nájdete na jednom mieste rôzne umelecké slohy. Opäť Cyril Františka: „Svätyňa, presbytérium je gotická, loď je baroková a východná prístavba, ktorá sa zmenila na kryptu Mariášiovcov a tá je renesančná.“
Ivana Ratkovská: „Vzácne fresky, ktoré ukrýva povala rímskokatolíckeho Kostola všetkých svätých v Batizovciach, ukážu turistom na požiadanie.“


[Hore]
--------------------------------------

Súťaž Deti pre Sýriu

Rádio Lumen

Pápežská nadácia ACN pomoc trpiacej cirkvi chce pomôcť deťom zo Sýrie. Slovenská národná kancelária pozýva ich slovenských rovesníkov, aby sa zapojili do výtvarnej súťaže. Dostanú tak príležitosť priniesť úprimnú detskú radosť aj súcit deťom v Sýrii, ktorým vojna ukradla bezstarostné roky detstva. V krajine zmietanej vojnou až sedemdesiat percent ľudí žije v chudobe. Viac povie Júlia Kavecká: „Žiaci základných aj umeleckých škôl môžu v rámci súťaže Deti pre Sýriu nakresliť ľubovoľný obrázok, ktorý vyhodnotí odborná porota. Najlepšie z nich ocení a potom poputujú najmenším obyvateľom tejto blízkovýchodnej krajiny. Vysvetľuje riaditeľka ACN Slovensko Martina Hatoková.“
Martina Hatoková, riaditeľka ACN Slovensko: „Aby to svedectvo a všetko to krásno, čo slovenské deti budú chcieť v tejto súťaži povedať, povzbudilo sýrske deti, ktoré vlastne ešte pred siedmimi rokmi prežívali taký istý pokojný a bezstarostný život ako ho poznajú naše deti.“
Júlia Kavecká: „Súťaž Deti pre Sýriu je zároveň sprievodnou aktivitou týždňa pomoci prenasledovaným kresťanom, ktorý sa bude konať v novembri. Oficiálne otvoria aj vianočnú kampaň pápežskej nadácie ACN Slovensko. Jej cieľom podľa Martiny Hatokovej je aj priama finančná podpora obetí sýrskeho konfliktu.“
Martina Hatoková: „Pápežská nadácia ACN poskytuje núdzovú pomoc sýrskemu civilnému obyvateľstvu už od vypuknutia občianskej vojny, čo bolo vo roku 2011 a doteraz už smerovalo do Sýrie takmer dvadsaťjeden miliónov eur. Všetky príspevky sú vlastne z darov podporovateľov a individuálnych darcov ACN. Vopred všetkým ďakujeme.“
Júlia Kavecká: „Verejnosť si bude môcť z práce pozrieť počas putovnej výstavy, ktorá bude otvorená v týždni pomoci prenasledovaným kresťanom a potrvá do konca januára 2019. Finančný výťažok z nej bude použitý na konkrétny projekt pomoci deťom v Sýrii.“


[Hore]
--------------------------------------

Do príprav Národného stretnutia mládeže P18 sa chce zapojiť 500 dobrovoľníkov

Rádio Lumen

Vyše 500 mladých dobrovoľníkov sa chce aktívne zapojiť do príprav letného Národného stretnutia mládeže P18 v Prešove. Vyplýva to zo štatistiky, ktorú uzavrel registračný tím. Koordinovať ich činnosť bude okolo 30 vedúcich pracovných tímov. Pridajú sa k centrálnemu tímu. Všetkým, ktorí budú po ich kontrole vybraní, bude zabezpečená strava a ubytovanie. Dobrovoľníkov nečakajú len práce spojené s podujatím, ale aj špeciálny duchovný program zložený z povzbudení, modlitieb, svätých omší a adorácií.

[Hore]
--------------------------------------

Dom na polceste

Rádio Lumen

V podtatranskej obci Veľký Slavkov stojí Dom na polceste. Poskytuje pomoc mladým mužom, ktorí sa po odchode z detských domovov chcú osamostatniť. Pomoci sa v ňom dostane aj mladým, ktorí sa vo svojom živote dostali do krízovej situácie. Či už bezdomovcom, narkomanom alebo ľuďom, ktorí dlhší čas žijú v kríze. Nahrávala tam Katarína Plavčanová: „Stredisko evanjelickej diakónie vo Veľkom Slavkove, rozbehlo projekt pomoci mladým ľuďom z detských domovov, nepripraveným na samostatný život zaradiť sa do zdravého pracovného prostredia. Manažérom projektu s názvom Veľký krok do života je Marek Ilenin: „Tie malé kroky pozostávajú pochopením toho, že nie som tu sám, ale niekam patrím a to nie je taký malý krok pre niektorých z nich. Veľmi dôležitý krok a ten je, čo sú moje obdarovania, čo sú moje zručnosti, ktoré keď znásobím, tak mi to pomôže v živote a ten posledný krok, že ak ja som samostatný a viem sám fungovať, komu môžem pomôcť. Čo môžem dať tomu druhému, ktorý sa nemá tak dobre ako ja.“
Katarína Plavčanová: „Výsledkom projektu je aj bývalá obilná sýpka, ktorá slúži na nácvik pracovných zručností. Rekonštrukciou z nej urobili priemyselnú halu, v ktorej budú tri pracovné prevádzky. Hovorí riaditeľ Domu na polceste Stanislav Gurka: „Hlavný podiel prác vykonali naši samotní chlapci. Následne sa tam budú učiť potrebné remeslo pre svoj život, v stolárskej, zámočníckej dielni, v dielni, ktorá bude vyrábať plastové komponenty rôzne.“
Katarína Plavčanová: „Cieľom projektu je pracovať s tridsiatimi ľuďmi v priebehu troch rokov. Polovica z nich si už našla prácu. Marián Harakalis si školu dokončil už mimo detského domova a je vyučený murár.“
Marián Harakalis: „Pracujem v stavebnej firme, ale prešiel som si všetkými tými komplexmi a obmedzeniami, ktoré ako bežný domovák má po odchode z detského domova. Ťažko povedať, čo by mohlo byť, kebyže toto všetko neni. Ale vďaka Pánu Bohu, že som začal rozmýšľať, som si našiel bývanie, prácu. Za dva mesiace sa budem ženiť. Chcem fungovať ako každý bežný človek.“
Katarína Plavčanová: „Projekt sa začal v septembri 2016 a skončí sa v septembri 2019.“


[Hore]
--------------------------------------

Bavorsko oficiálne zaviedlo povinnosť osadiť kríže pri vchodoch do všetkých štátnych budov

Rádio Lumen

Nemecká spolková krajina Bavorsko oficiálne zaviedla povinnosť osadiť kríže pri vchodoch do všetkých štátnych budov. Stalo sa tak na základe rozhodnutia Krajinskej vlády z apríla tohto roku, aby sa tak vyjadrila bavorská identita a kresťanské hodnoty.

[Hore]
--------------------------------------

V Bavorsku zaviedli povinné kríže, vraj nie sú náboženskými symbolmi

ta3.com

Nemecká spolková krajina Bavorsko oficiálne zaviedla povinnosť osadiť kríže pri vchodoch do všetkých štátnych budov. Stalo sa tak na základe rozhodnutia krajinskej vlády z apríla tohto roku.
Budovy škôl aj súdov
Podľa krajinského premiéra Markusa Södera kríže v štátnych budovách nemajú byť vnímané ako náboženské symboly, ale ako jasné vyjadrenie "bavorskej identity a kresťanských hodnôt". Povinné osadenie krížov vo vstupných častiach budov v Slobodnom štáte Bavorsko sa týka aj štátnych škôl a súdov, ale nevzťahuje sa na univerzity, múzeá a divadlá. Bavorská vláda im však odporučila, aby k tomuto kroku pristúpili dobrovoľne. Výnimku majú aj budovy magistrátov a úrady nemeckej spolkovej vlády sídliace na území Bavorska.
https://twitter.com/dwnews/status/1002389522678779904
Toto opatrenie vyvolalo v silne katolíckom Bavorsku vášnivé diskusie o mieste kresťanstva v rámci nemeckej identity a o tom, či tento krok nestiera hranice medzi sekulárnymi štátnymi inštitúciami a náboženstvom. Medzi odporcov tohto opatrenia patrí aj mníchovský kardinál Reinhard Marx, podľa ktorého bavorskí konzervatívci využívajú otázku krížov na vlastné politické ciele a neváhajú pritom rozdeľovať tamojšiu spoločnosť.
Symbol bavorskej identity
Bavorská vládnuca Kresťanskosociálna únia, sesterská strana Kresťanskodemokratickej únie CDU kancelárky Angely Merkelovej, sa podľa oponentov snaží týmto spôsobom posilniť svoje pozície pred októbrovými krajinskými voľbami. Chce pritom zabrániť možnému odlivu svojich voličov k pravicovo-populistickej Alternatíve pre Nemecko, ktorá profituje z obáv spojených s masovým prílevom migrantov. Práve Bavorsko bolo vystavené najväčšiemu náporu počas migračnej krízy v rokoch 2015 a 2016.
Podľa krajinského premiéra Södera je kríž základným symbolom bavorskej identity a spôsobu života a predstavuje hodnoty ako dobročinnosť, ľudská dôstojnosť a tolerancia. Obvinenia z narušovania odluky cirkvi od štátu v tejto súvislosti odmieta. On sám už v apríli umiestnil kríž vo vestibule úradu bavorského kancelára. Opatrenie vstúpilo do platnosti v deň, keď sa Söder stretne vo Vatikáne s pápežom Františkom a následne s jeho predchodcom Benediktom XVI., ktorý pochádza z Bavorska.


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2019