Monitoring médií zo dňa 14.05.2018

- Vražedné útoky na kresťanské kostoly (Šport)
- Pápež predal Lamborghini, peniaze pôjdu na charitu (Plus jeden deň)
- Na kostoly útočila rodina s deťmi (Pravda)
- Kauza IOR pred súdom (Šport)
- STRUČNE (Šport)
- Na kostoly v Indonézii útočila jedna rodina (STV Jednotka)
- Odpálili sa aj s deťmi (TV JOJ)
- Jáva, Indonézia: Útoky na kostoly (TV JOJ)
- Organ na adopciu (TV Markíza)
- Púť do Obišoviec (Rádio Lumen)
- Levočská misijná púť detí (Rádio Lumen)
- Púť matiek v Šaštíne (Rádio Lumen)
- V slovenských kostoloch bola zbierka na katolícke masmédiá (Rádio Lumen)
- Vo farnosti Hontianske Trsťany si pripomenuli dôležitosť rodiny (Rádio Lumen)
- Indonézia: Séria výbuchov v kostoloch (Rádio Slovensko)
- Útoky na kostoly v Indonézii (Rádio Lumen)
- Oslava Dňa matiek v Starej Ľubovni (Rádio Slovensko)
- Nie sme žiadnou liberálnou tribúnou (postoj.sk )
- Bombové útoky na kostoly v Indonézii si vyžiadali najmenej deväť mŕtvych (hnonline.sk)
- Pravidlá pre osemročné gymnáziá (TV Markíza)





Vražedné útoky na kresťanské kostoly

Šport

Tri útoky na kresťanské kostoly v indonézskom meste Surabaja spáchali členovia jednej rodiny. Policajný šéf Tito Karnavian v nedeľu potvrdil, že otec rodiny odpálil nálož v aute, jeho dvaja synovia vo veku 18 a 16 rokov použili pri útoku motorku a matka útočila spolu s deťmi vo veku deväť a dvanásť rokov. Tito Karnavian povedal, že rodina žila v Sýrii. Všetky tri incidenty si vyžiadali dokopy 13 mŕtvych a viac ako 40 zranených. Ako píše agentúra AP, je to najhorší útok na kostoly od roku 2000, keď zomrelo 15 ľudí a ďalších takmer sto utrpelo zranenia. Náboženské menšiny, a to najmä kresťania, sú častým cieľom militantov. Autor: JÁN FELIX

[Hore]
--------------------------------------

Pápež predal Lamborghini, peniaze pôjdu na charitu

Plus jeden deň

Za 715 000 eur bol v sobotu vydražený unikátny biely model vozidla Lamborghini Huracán, ktoré od talianskej automobilky dostal vlani pápež František. Výťažok z dražby pôjde podľa agentúry AFP na charitatívne účely. Automobil v pápežských farbách bielej a zlatej ponúkala v Monaku v dražbe britská aukčná spoločnosť Sotheby‘s. Pápež športové vozidlo posvätil a na kapotu pridal svoj podpis. Jeho cena bola odhadovaná na 250- až 350-tisíc eur, nakoniec sa automobil predal za cenu dvakrát vyššiu. čtk

[Hore]
--------------------------------------

Na kostoly útočila rodina s deťmi

Pravda

Bombové útoky na tri kresťanské kostoly v druhom najväčšom indonézskom meste Surabaja, ktoré si včera vyžiadali 13 životov, spáchali členovia jednej rodiny. Samovražednými útočníkmi bola matka, otec a ich deti. Popri nich zahynulo sedem ľudí, zranenia utrpelo ďalších 40 osôb.
Otec rodiny odpálil bombu v aute na parkovisku pred kostolom. Dvaja synovia vo veku 16 a 18 rokov na inom mieste použili pri útoku motorku. V ďalšom kostole odpálila bombu matka, ktorá ju dnu prepašovala spolu s dcérami vo veku 12 a 9 rokov.
K útokom sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát (IS), ktorá donedávna ovládala rozsiahle oblasti v Sýrii a Iraku. Po porážke IS mnohí zahraniční džihádisti odišli späť domov. Podľa polície rodina samovražedných útočníkov patrila k asi 500 syrnpatizantom IS, ktorí sa vrátili zo Sýrie do Indonézie. V 240-miIiónovej Indonézii, najľudnatejšej moslimskej krajine sveta, polícia registruje vyše 1200 prívržencov IS. (REUTERS)


[Hore]
--------------------------------------

Kauza IOR pred súdom

Šport

Pred Vatikánskym civilným súdom sa začalo trestné pojednávanie v kauze zneužitia peňazí vatikánskej banky IOR (Inštitút pre náboženské diela) v období 2001 až 2008. Podľa obžaloby ide o sumu 57 miliónov eur. Z dvoch osôb obvinených zo sprenevery (peculato) a prania peňazí (autoriciclaggio) prišiel na pojednávanie len bývalý prezident IOR, 79-ročný Angelo Caloia. Zoznam svedkov, ktorí budú postupne predvolávaní, sa vyšplhal na 60. Autor: JÁN FELIX


[Hore]
--------------------------------------

STRUČNE

Šport

Pápež František prijal na osobitnej audiencii veľvyslanca Slovenskej republiky pri Svätej stolici Petra Sopka, aby sa mu poďakoval pri príležitosti záveru jeho diplomatickej misie.

zajtra v Galérii Múzea mincí a medailí v Kremnici.
Tradícia Atletického dňa katolíckych farností pokračovala včera v Bratislave-Vrakuni. Všetky vekové kategórie od najmenších po tých najskúsenejších si mohli vyskúšať šprint na 50 m.
Autor: JÁN FELIX


[Hore]
--------------------------------------

Na kostoly v Indonézii útočila jedna rodina

STV Jednotka

Najmenej trinásť mŕtvych a štyridsať zranených si vyžiadali bombové útoky v Indonézii. Samovražední atentátnici zaútočili na tri kresťanské kostoly v meste Surabaja. Podľa úradov zabíjala jedna rodina. K útokom sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát. Úrady z nich však podozrievajú inú skupinu, ktorá sa takzvaným Islamským štátom len inšpirovala.
Barbara Školoutová, redaktorka: „Na prvý rímskokatolícky kostol zaútočili dvaja synovia vo veku šestnásť a osemnásť rokov. Podľa svedkov sa ku kostolu priviezli na motocykloch a odpálili bomby, ktoré niesli so sebou.“
Andreas, svedok útoku: „Pokúšali sa dostať cez bránu kostola. Bezpečnostná služba ich zastavila, pretože tam sa parkovať nesmie. Požiadali ich, aby išli na parkovacie miesta. Motocykle zrazu vybuchli.“
Fang Fangová, svedkyňa útoku: „Práve som po prvej omši jedla, zrazu som začula výbuch. Videla som, ako sa ľudia snažia dostať von z kostola, no bezpečnostná služba im to nedovolila. Počkali na políciu, ktorá ich potom evakuovala.“
Barbara Školoutová: „O niekoľko minút nasledovala ďalšia explózia. Matka s dvoma dcérami vo veku deväť a dvanásť rokov sa odpálili v kresťanskom kostole. Tretí útok spáchal otec rodiny. Zaútočil na kostol letničného hnutia. Napálil doň auto naložené výbušninami.“
Joko Widodo, indonézsky prezident: „Nedovolíme, aby sa takéto niečo opakovalo. Všetkých vyzývam na boj proti radikalizmu, ktorý je v rozpore s naším náboženstvom a hodnotami. Ako národ si ctíme rôznorodosť.“
Barbara Školoutová: „V Indonézii je najväčšia moslimská populácia na svete. K islamu sa hlási deväťdesiat percent z dvesto štyridsiatich miliónov obyvateľov. Vláde sa proti malým teroristickým skupinám darilo bojovať a väčšinu z nich rozpustila. Úrady sa teraz obávajú nárastu extrémistov z radov takzvaného Islamského štátu, ktorí sa do krajiny vracajú najmä zo Sýrie.“


[Hore]
--------------------------------------

Odpálili sa aj s deťmi

TV JOJ

Na indonézskom ostrove Jáva majú za sebou krvavú nedeľu. Výbuchy v troch kostoloch si vyžiadali najmenej trinásť obetí a štyridsať ranených.
Michal Farkašovský, moderátor: „Šokujúce je, že na svedomí ich majú členovia jednej rodiny. Rodičia sa pri samovražedných atentátoch vyhodili do vzduchu aj so svojimi deťmi.“
Silvia Šimová, redaktorka: „K masakru došlo v druhom najväčšom indonézskom meste Surabaja. Prvým terčom atentátnikov bol rímskokatolícky kostol Panny Márie. Podľa svedkov mali dovnútra vojsť dvaja mladíci vo veku šestnásť a osemnásť rokov na motocykli, vzápätí sa ozval výbuch. Ich otec sa mal odpáliť v automobile pred druhým kostolom. V treťom kostole útočila matka, boli s ňou aj dcéry vo veku dvanásť a deväť rokov. Keď ju ochranka nechcela pustiť dnu, objala náhodného okoloidúceho a zrejme takto aktivovala výbušninu. Všetkých šesť členov rodiny tak pri atentátoch zahynulo. Desiatky ranených previezli do nemocnice.“
Nanik, manželka raneného: „Práve sa začínala omša. Môj manžel vítal hostí. Otvoril dvere a nastal výbuch. Je ťažko zranený, práve ho operujú.“
Frans Barung Mangera, hovorca polície: „Vyšetrovanie pokračuje. Stále sme neidentifikovali všetky obete.“
Silvia Šimová: „K útoku sa zatiaľ bez dôkazov prihlásil Islamský štát, ktorý členov rodiny označil ako svojich mučeníkov. Polícia potvrdila len to, že určitý čas pobudli v Sýrii. Indonézia je krajinou s najväčšou moslimskou populáciou na svete, väčšina z obyvateľov ale praktizuje islam v umiernenej forme. Úrady sa však obávajú, že Islamský štát si v krajine nachádza postupne čoraz viac prívržencov.“


[Hore]
--------------------------------------

Jáva, Indonézia: Útoky na kostoly

TV JOJ

Na indonézskom ostrove Jáva majú za sebou krvavú nedeľu. Výbuchy v troch kostoloch si vyžiadali minimálne 13 ľudských životov a 40 zranených. Prvým terčom útočníkov bol rímskokatolícky kostol Panny Márie. Šokujúce je, že krvavé činy majú na svedomí členovia jednej rodiny, ktorí patrili k moslimskej komunite. Rodičia sa pri samovražedných atentátoch podpálili spolu so svojimi malými deťmi.
Pápež František (preklad z taliančiny): „V tejto chvíli myslím na Indonézanov, osobitne na kresťanské komunity zo Surabaye, ktoré trpia následkami série bombových útokov, ku ktorým došlo na posvätných miestach. Modlím sa za obete a ich príbuzných. Verím, že s božou pomocou sa podarí zastaviť násilie a dosiahnuť zmierenie.“


[Hore]
--------------------------------------

Organ na adopciu

TV Markíza

Roky v obci kostol vôbec nemali, keď ho konečne postavili, snívali o tom, že raz v ňom bude znieť hudba z organu. Dočkali sa darovaného staršieho píšťalového organu. Zatiaľ si ale jeho zvuk neužívajú, lebo im chýbajú peniaze na opravu. A tie teraz zháňajú zaujímavým spôsobom.
Mario Kermiet, redaktor: „Kostol v Liptovskej Sielnici organ síce má, ale len elektronicky.“
Milan Furgaľák, organista farnosti: „Zvuk tohto nášho elektronického organa, ktorý sme dostali darom z Rakúska, sa s píšťalovým organom nedá ani porovnať.“
Mario Kermiet: „Mysleli si, že ich 20-ročný kostol taký mať nikdy nebude, no v septembri sa to odrazu zmenilo. Moderný kostol dostal vzácny dar, 120-ročný píšťalový organ. Zatiaľ čaká takto rozložený na majstrov organárov.“
Peter Franzen, opravár organov: „V krabiciach sú malé kovové píšťaly, tu je rozvodový mechanizmus, tu sú veľké basové píšťaly, tu je vzdušnica organa a tu je hrací stôl.“
Mario Kermiet: „Vyrobili ho v Budapešti na Oravu do Zákamenného, odtiaľ ho darovali do Novoti a teraz je na Liptove. Potrebuje opravu a úpravu do priestorov kostola.“
Peter Franzen: „Je potrebné poskladať nástrojovú časť tak, aby hrala, ale skriňa, to je tá karoséria, musí byť znížená s ohľadom a strop tohto kostola, ktorý je nižší ako bol v pôvodnom.“
Mario Kermiet: „Bude to stáť 23 tisíc eur, ktoré fara nemá.“
Marcel Šiškovič, farár: „Tak som navrhol hospodárskej rade, že urobíme dražbu, dražbu píšťal. Oni sa zhrozili samozrejme, dražba v kostole, tak sme potom našli názov, že to bude adopcia píšťal.“
Mario Kermiet: „Darcovia si môžu adoptovať aj celú píšťalovú rodinu. Bude na nich vygravírované ich meno. K dispozícii je vyše 600 kovových či drevených píšťal. Sielnicu ako jedinú obec pred vyše štyridsiatimi rokmi nanovo postavili, keď vtedy viaceré dediny museli ustúpiť vodnému dielu Liptovská Mara. Kostol dlho nemali, potom ani organ, no veria, že teraz sa to podarí.“
Milan Furgaľák: „Píšťalový organ vytvára aj tlakovú vlnu, tlak zvuku, ktorý pôsobí na ľudskú dušu oveľa výraznejšie.“
Mario Kermiet: „Z Liptovskej Sielnice Mario Kermiet, televízia Markíza.“


[Hore]
--------------------------------------

Púť do Obišoviec

Rádio Lumen

Deti, ale aj animátori, rodičia a kňazi z celej Košickej arcidiecézy včera putovali do Obišoviec. Okrem iného si pripomenuli aj 160. výročie od zjavenia Panny Márie Bernadete v Lurdoch. Na púti bol aj Martin Ďurčo: „Sobotné ráno sa začalo pre viac ako tisíc detí cestou do farnosti Ličartovce, odkiaľ sa začala pešia púť do diecézneho sanktuária v Obišovciach. Hovorí jeden z organizátorov púte Marián Kašaj.“
Marián Kašaj, jeden z organizátorov púte: „Veľmi pekná odozva je priamo doma vo farnosti, tuná v obišovskej farnosti, kedy s otvoreným srdcom nás vítajú a vítajú každého pútnika a sme si vedomí, že deti potrebujú okúsiť, spoznávať naše pútnické miesta. Keď si to ako deti, ako mladí zamilujú, potom môžu prichádzať na tieto milostivé miesta aj v iných životných situáciách a tak ako nás potešili, prekvapili svojím počtom pred rokom, tak toho roku to znovu len potvrdili, tak sa tešíme, Boh nám žehná, máme krásne, slnečno, hrejivo, tak chceme tak aby tak bolo aj potom v našich srdciach.“
Martin Ďurčo: „Malí pútnici počas svojej púte plnili úlohy, ktoré súviseli s výročím lurdských zjavení. Priamo v Obišovciach ich čakalo občerstvenie a ďalší program, o ktorý sa postarali mladí z eRka, skauti, či ďalší animátori. Na záver púte ich čakala svätá omša slúžená košickým arcibiskupom Bernardom Boberom.“
Bernard Bober, košický arcibiskup: „Týmto deťom, ktoré sú tu v Obišovciach, chcem priblížiť život Bernadetky a potom jej vzťah k Panne Márii a potom čo to pre nás znamená, že mať čisté srdce znamená naozaj dôverovať Bohu, že je treba o to srdce zabojovať, nedať ho hocikomu a nedať ho preniknúť hocičím, ale iba dobrou myšlienkou, dobrou snahou a čo je zápas.“
Martin Ďurčo: „Ako nám potvrdili samotní účastníci arcidiecéznej púte, druhý ročník púte detí sa naozaj vydaril.“
(začiatok ankety)
Chlapec 1: „Je to tu veľmi pekné a prišli sme tu aj preto na svätú omšu a aby sme mohli sa poďakovať Panne Márii a Pánu Ježišovi.“
Chlapec 2: „Spoznávame tu aj nových kamarátov, je tu krásne, je tu zábava.“
(koniec ankety)


[Hore]
--------------------------------------

Levočská misijná púť detí

Rádio Lumen

Levočská misijná púť detí privítala včera niekoľko stoviek malých pútnikov. Na Mariánskej hore pre ne animátori z eRka, hnutia kresťanských spoločenstiev detí pripravili workschopy, animačno-duchovný program, aj svätú omšu. Stretnutie sa nieslo v duchu aktuálnej ročnej témy Dobrodružstvo pokoja. Nahrávala Katarína Plavčanová.
Katarína Plavčanová, redaktorka: „Päť zorganizovalo eRko, hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Dobrodružstvo pokoja je aj ich celoročnou témou. Hovoria organizátor Tomáš Tarčák a Ivana Havránková.“
Tomáš Tarčák, organizátor: „Touto témou sa snažíme deťom odovzdať, že o pokoj je potrebné sa snažiť, budovať ho, treba sa ho usilovať vytvárať vo svojom srdci aj vo svojom okolí a to sa práve majú deti naučiť rozmýšľať, ako vytvárať pokoj okolo seba a ako odovzdávať pokoj ďalej.“
Ivana Havránková, organizátorka: „Napríklad tým, že na facebooku nenapíšem nič nepekné o svojom kamarátovi, tým, že miernim svoje slová v ohováraní, to, že si kusnem do jazyka vtedy, keď mi ide na jazyk drzé slovo a to sa snažíme deťom komunikovať počas celého tohto školského roka.“
Katarína Plavčanová: „Deti si mohli na púti vypočuť príbehy od moderátorov, zahrať sa, vidieť krásnu baziliku, spievať známe aj nové piesne. Vo svojich životoch sa tiež usilujú o pokoj.“
(začiatok ankety)
Deti
Opýtaná: „Moja mama bola predtým na operácii a za to každý deň sa za ňu modlím. Cítim pokoj, lebo verím v Boha.“
Opýtaný: „Boh v mojom živote znamená veľmi veľa, sa pravidelne modlím.“
(koniec ankety)
Katarína Plavčanová: „Podľa levočského dekana Františka Dlugoša je náboženstvo o viere, ale aj o zážitku. Ak sa jedno s druhým prepojí, je to dobré pre vnútro mladého človeka.“
František Dlugoš, levočský dekan: „Deti keď si zamilujú tieto pútne miesta, ich to ťahá potom celý život. Bol taký zvyk v mojej rodnej farnosti, že rodičia po prvom prijímaní dieťa doviedli na Mariánsku horu do Levoče. Ja som bol ako prvák na prvom svätom prijímaní a odvtedy s výnimkou keď som bol vojakom, jednu púť som vynechal a stále som tu, stala sa pre mňa srdcovka a takto isto sa stane srdcovkou aj pre mnohých, aj potom keď už vyrastú a budú mať svoje rodiny, budú viesť svoje deti.“
Katarína Plavčanová: „Deti priniesli na púť ako obetný dar drogériu a trvanlivé potraviny, ktoré organizátori odovzdajú Inštitútu Krista veľkňaza do Žakoviec a levočskej charite.“


[Hore]
--------------------------------------

Púť matiek v Šaštíne

Rádio Lumen

Keď chceme to najlepšie pre deti, musíme sa za ne modliť. Aj tieto slová dnes zazneli v homílii počas púte matiek v Šaštíne. Jej súčasťou bolo aj požehnanie mamičiek v požehnanom stave a uctenie si relikvie sv. Gianny Beretty Mollovej. Zo Šaštína informuje Anna Bošková: „Bázeň, úctu a rešpekt vyjadril hlavný celebrant na svätej omši v národnej svätyni, páter Matej Kasan, rektor jezuitského kostola a duchovný Centra pomoci pre rodinu v Trnave.“
páter Matej Kasan, rektor jezuitského kostola, duchovný Centra pomoci pre rodinu v Trnave: „Matky majú v sebe niečo, čo my nemáme, jemnocit, úsmev, čaro a dnes keď majú sviatok, bola pre mňa radosť byť medzi nimi.“
Anna Bošková: „Povzbudil matky, aby Pannu Máriu vnímali ako svoj vzor.“
páter Matej Kasan: „Si uvedomujeme Pannu Máriu ako matku Božieho syna, ktorú nám on dal za svoju matku, že je aj našou matkou a je plná milosti, ktorá im môže pomôcť v ich materstve.“
Anna Bošková: „Požehnal matky v požehnanom stave, taktiež všetci zúčastnení mali možnosť uctiť si relikvie sv. Gianny Beretty Mollovej. Po svätej omši pokračoval program Hnutia modlitby matiek, diecézne stretnutie. Hnutie vedie duchovný otec Marian Dragúň.“
Marián Dragúň, duchovný otec: „Som veľmi rád, že vznikla takáto iniciatíva, pretože Šaštín je miesto, kde, ako nám to povedal Ján Pavol II., kde sme všetci doma pri našej mame, spojiť tento Deň modlitieb matiek so Šaštínom.“
Anna Bošková: „Na púť matiek prišla i pani Jana z Rovinky s dcérou.“
Pani Jana z Rovinky: „Dala som to aj sama sebe ako darček ku Dňu matiek spolu s dcérou a chcela som aj zablahoželať Panne Márii, našej nebeskej matke, odovzdať všetky svoje deti, krstné deti, duchovné deti, všetkých, ktorých nosím vo svojom srdci, Panne Márii a Bohu.“
Dcéra pani Jany: „Páči sa mi, že veľa matiek prišlo prosiť za svoje deti a spoločne že sa tu modlia.“
Anna Bošková: „Program sa skončil modlitbou ruženca k Božiemu milosrdenstvu o 15:00 hodine.“


[Hore]
--------------------------------------

V slovenských kostoloch bola zbierka na katolícke masmédiá

Rádio Lumen

V kostoloch po celom Slovensku dnes bola zbierka na katolícke masmédiá. Z výnosu budú tradične podporené rôzne mediálne projekty televízie LUX, Rádia Lumen, Tlačovej konferencie biskupov Slovenska, ale aj ďalších katolíckych médií. Tie z Českej republiky sa včera stretli na púti na Velehrade. Svätú omšu celebroval olomoucký pomocný biskup Josef Nuzík, ktorý hovoril najmä o posolstve pápeža k dnešnému svetovému dňu masmédií.
Josef Nuzík, olomoucký pomocný biskup: „Já vnímám u každé té pouti, na které je shromážděný nějaký odbor, nebo složka toho našeho života, především to, že si uvědomíme jak nás třeba ta média obohacují. To vnímám, abychom nepřestávali za tu možnost děkovat. To je takový první veliký význam a zároveň pořád nějako prohlubovat také to propojení, protože většina našich křesťanských médií žije z darů a vidíme ty, kteří pro nás pracují, kteří nám, tak jak to zaznělo vlastně při té mši svaté, přenášejí ten svůj zážitek z místa, kde by jsme být nemohli a oni nám to jako k obohacení dávají zpracované v jakési zhuštěné granulované podobě. Takže to je velká služba, za to potřeba děkovat a v tom vidím smysl té poutě.“
Júlia Kavecká: „Rádio Lumen na púti zastupoval generálny riaditeľ Juraj Spuchľák. Podľa neho má toto stretnutie niekoľko rovín.“
Juraj Spuchľák, generálny riaditeľ Rádia Lumen: „Prvá je tá duchovná, pútnická, pastoračná rovina, kde sa všetci stretávame, lebo máme podobné problémy, podobné ťažkosti, lepšie sa jednohlasne prednášajú prosby a vďaky, lebo máme začať ďakovať. Druhá rovina, tá duchovná, kedy nachádzame takú oporu v pohľade na tajomstvo budúcich dní, ktoré bude musieť vyriešiť každý na svojom pracovisku v tej mediálnej oblasti a verte mi, je toho dosť veľa, čo by sme všetko mohli, chceli a napríklad čo je Božia vôľa, toto je dôležité poznať. Tá tretia rovina, to je tá ľudská rovina zblíženia sa, aby sme sa uistili ako bežec keď uteká, alebo cyklisti, rodina ide na bicykli, tak ten otec alebo mama sa otočia, či tí ostatní sú za ním a ja som sa tak prišiel povzbudiť a potešiť sa a ďakujem, že aj predo mnou, aj za mnou sú, tak ja sa teším z jedného, z druhého, z tretieho.“


[Hore]
--------------------------------------

Vo farnosti Hontianske Trsťany si pripomenuli dôležitosť rodiny

Rádio Lumen

Dôležitosť rodiny si dnes pripomenuli vo farnosti Hontianske Trsťany. Farnosť spadajúca do dekanátu Levice si pre svojich farníkov pripravila bohatý program. Do organizovania dňa rodiny sa zapojil aj miestny poľovnícky spolok sv. Bartolomeja. Viac informácií ponúka Mária Trubínyová: „Akciu pre rodiny vo farnosti po prvýkrát zorganizovali farnosť Hontianske Trsťany a Fórum života. Pokračuje Anna Siekelová.“
Anna Siekelová: „Hlavným cieľom je, aby rodiny sa stretli, aby si posedeli, aby sa porozprávali, takže k tomu nám prispelo poľovnícke združenie sv. Bartolomeja v Hontianskych Trsťanoch, ktorí nám navarili guláš a vlastne pri takom priateľskom posedení rodičia sa môžu porozprávať a deti zahrať, takže budú pre ne pripravené rôzne hry, súťaže.“
Mária Trubínyová: „Do príprav sa aktívne zapojila aj Martina Juračová.“
Martina Juračová: „Mňa zavolal na túto akciu Peťo Meňuš, s Ankou Siekelovou ma oslovili, že či by som prišla pomôcť a keďže v Trsťanoch je vždy málo dobrých akcií, tak jedna z takých fajn dobrých akcií sa tu teraz bojí práve na Deň rodiny a Deň matiek.“
Mária Trubínyová: „Pokračuje Peter Meňuš z Poľovníckeho spolku sv. Bartolomeja.“
Peter Meňuš z Poľovníckeho spolku sv. Bartolomeja: „Momentálne pripravujeme jelení guláš k dnešnému takému slávnostnému dňu. Do jedného dňa spájame aj Deň matiek, aj Deň za rodinu a podobne združenie zasponzorovalo mäskom z jeleňaciny, takže pripravujeme jeleňací guláš.“
Mária Trubínyová: „O posilnení medziľudských vzťahov vo farnosti hovorí miestny kňaz Andrej Karcagy.“
Andrej Karcagy, miestny kňaz: „Také, že na dedinách ľudia veľmi veľa pracujú, tak očakávam, že trošku zrelaxujú a budú schopní znova tak nejako posilniť medzi sebou vzťahy, ktoré majú, aj v rodinách, aj tie susedské, aj tie kresťanské.“
Mária Trubínyová: „V lete čaká farnosť tradičný denný pro life tábor s názvom Po stopách sv. Bartolomeja.“


[Hore]
--------------------------------------

Indonézia: Séria výbuchov v kostoloch

Rádio Slovensko

Kostolmi v indonézskom meste Surabaya otriasla séria výbuchov. Podľa polície sú za ne zodpovední členovia jednej rodiny. Matka a jej dve malé dcéry sa odpálili v jednom z katolíckych chrámov, zatiaľ čo otec s tromi synmi zase útočili na dva protestantské kostoly. Pri explóziách zomrelo najmenej trinásť ľudí. Desiatky ďalších utrpelo zranenia.
Kristína Jurčišinová, redaktorka: „Indonézia zažila najhorší teroristický čin za posledných trinásť rokov. Krvavý incident spáchali manželia a ich štyri deti. K prvému útoku došlo okolo pol ôsmej ráno miestneho času počas omše v rímskokatolíckom kostole. Do chrámu vošli dvaja chlapci na motorkách. Krátko potom sa ozvala explózia. K druhému výbuchu prišlo o niekoľko minút neskôr. Do protestantského kostola vnikla zahalená žena s dvoma taškami. Do chrámu vošla v sprievode jej dvoch malých dcér. Podľa svedkov objala jedného človeka a vzápätí nastal výbuch. Otec rodiny sa odpálil na parkovisku neďaleko ďalšieho chrámu. Úrady tvrdia, že rodina strávila aj nejaký čas v Sýrii. Toto je Indonézanka Nanique, žena jedného zo zranených. Aj jej manžel bol v jednom z chrámov, kde otváral dvere. Tvrdí, že jeho stav je veľmi vážny. Podľa indonézskej spravodajskej služby má útoky na svedomí pravdepodobne skupina Jemaat Ansharud Daulah, spojená z džihádistickou organizáciou Islamský štát. Tá sa už k činu medzičasom prihlásila, no vo vyhlásení hovorila len o troch útočníkoch. Účasť detí nespomenula. Napriek tomu zahraničné médiá tvrdia, že ide o najhorší teroristický útok v Indonézii spojený s takzvaným Islamským štátom. Portál BBC zase pripomína, že i keď v krajine rastie počet žien, ktoré sa hlásia k teroristickým skupinám, dnes boli medzi útočníkmi po prvýkrát aj deti. Surabaya, metropola provincie Východná Jáva, je druhým najväčším mestom Indonézie. Ostrovný štát je najväčšou moslimskou krajinou na svete. K islamu sa tam hlási deväťdesiat percent z dvestoštyridsaťmiliónovej populácie.“


[Hore]
--------------------------------------

Útoky na kostoly v Indonézii

Rádio Lumen

Najmenej 13 mŕtvych a 4 desiatky zranených si vyžiadali dnešné pumové útoky na 3 kostoly v druhom najväčšom indonézskom mesta Surabaya na ostrove Jáva. Podľa miestnej polície môže bilancia ďalej rásť. Útoky spáchali členovia jednej rodiny. Matka sa s dvoma dcérami odpálila v jednom kostole a otec s dvomi synmi zaútočili na ďalšie dva kostoly. Rodina strávila istý čas aj v Sýrii. K útokom sa prihlásila organizácia Islamský štát. Podrobnosti povie Lucia Pálešová: „K prvému útoku došlo skoro ráno počas omše v rímskokatolíckom kostole sv. Márie, kde prišli o život 4 ľudia vrátane predpokladaného bombového útočníka. Medzi 40 zranenými sú aj dvaja policajti. Druhý výbuch nastal o niekoľko minút neskôr v protestantskom kostole, kde zabil dvoch ľudí. Ďalšie dve obete na životoch hlásili po explózii v kostole kresťanského Letničného hnutia. Jeden človek podľahol zraneniam v nemocnici. Televízne zábery zachytávali horiace autá pred jedným z kostolov a policajtov zrejme sa snažiacich zneškodniť niečo, čo vyzeralo ako nevybuchnuté zariadenie. Surabaya, metropola provincie Východná Jáva, je druhým najväčším mestom Indonézie. Podľa indonézskej spravodajskej služby má tamojšie útoky na svedomí pravdepodobne skupina spojená s džihádistickou skupinou Islamský štát. Vodcu v súčasnosti súdia za útok z roku 2016 z Jakarty. Nové útoky v Indonézii, najväčšej prevažne moslimskej krajine sveta, prišli niekoľko dní po tom, ako tamojšia polícia ukončila násilnosti a rukojemnícku drámu vo väznici pri Jakarte, pri ktorých zahynulo 5 ľudí. K zodpovednosti sa prihlásila teroristická skupina Islamský štát.“

[Hore]
--------------------------------------

Oslava Dňa matiek v Starej Ľubovni

Rádio Slovensko

V skanzene pod hradom v Starej Ľubovni oslávili Deň matiek tak ako to robili aj naši predkovia. Múzejníci sa inšpirovali dobovou fotografiou. Tá zachytáva zhromaždenie mešťanov počas Dňa matiek.
Alena Dudláková, redaktorka: „Písal sa rok 1934. Miestna katolícka škola počas druhej nedele v mesiaci máj organizovala na námestí sprievod ku Dňu matiek. Tento moment zachytila aj fotografia, ktorá sa dostala do rúk riaditeľa hradu v Starej Ľubovni Dalibora Mikulíka.“
Dalibor Mikulík, riaditeľ hradu v Starej Ľubovni: „Mamičky v Starej Ľubovni, ich ratolesti, ktoré si zobrali najkrajšie hráčky, chlapci autíčka a dieťa tak kočíky vyzdobené a išli z mesta až na mýto a na mýte sa potom konal veľký piknik, kde bol guláš dobre navarený, pre deti boli medovníky, cukríky a samozrejme aj kvalitné pivo.“
Alena Dudláková: „K slávnosti sa preto múzejníci vrátili. Pikniky sa ale v meste robili už už oveľa skôr. Opäť Dalibor Mikulík.“
Dalibor Mikulík: „Náš pán gróf Zámojský, posledný majiteľ hradu Ľubovňa so španielskou princeznou Izabelou pravidelne v podhradí hradu Ľubovňa mávali pikniky. Máme to zachytené dokonca aj vo filmovej podobe, takže sme si povedali, že prečo túto tradíciu neoprášiť a ja pevne verím, že magistrát mesta Stará Ľubovňa sa trošku bude inšpirovať.“
Alena Dudláková: „Okrem Dňa matiek si pod hradom pripomenuli aj Deň tulipánov. Mamičky dostali pri vstupe do skanzenu kvetinu a tie, ktoré mali piknikový kôš, vstupné neplatili. Napríklad aj manželia Jarka aj Jaroslav Dobešovci.“
Jarka Dobešová: „My sme si priniesli dobrôtky, ktoré maminka nabalila. Chrumky, piškótiky a ovocie samozrejme, keď je dnes také teplo.“
Jaroslav Dobeš: „Tak my máme veľmi radi takéto akcie, pretože myslíme si, že naozaj to vytiahne ľudí do prírody.“
Alena Dudláková: „Skanzen zaplavili najmä mladé rodiny. Pre deti si preto lektor Matej Janický pripravil rôzne edukačné súťaže.“
Matej Janický, lektor: „Drotárstvo sa tuná ukazuje ako kedysi sa z drôtov robilo vlastne všetko a deti spoznajú to, čo robili vlastne naši predkovia.“
Alena Dudláková: „Vyrobiť darček pre mamu Martu z drôtu skúsil aj Marek Timár. Čo si si pre svoju mamičku ty pripravil?“
Marek Timár: „Srdiečko.“
Marta, mama: „Vybozkávali sme sa to je pre mňa asi aj najkrajší darček, čo môže existovať.“
Alena Dudláková: „O rok by akciu chceli opäť zopakovať. Zatraktívniť ju chcú hudbou i poéziou.“


[Hore]
--------------------------------------

Nie sme žiadnou liberálnou tribúnou

postoj.sk

Rozhovor s Jurajom Šeligom z iniciatívy Za slušné Slovensko o troch mesiacoch protestov či o tom, prečo nevystúpili niektorí konzervatívni rečníci.
Posledné mesiace stojí spolu s ďalšími mladými ľuďmi na čele celoslovenských masových protestov, ktoré boli reakciou na brutálnu vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Juraj Šeliga (27) v rozhovore pre Postoj okrem iného hovorí, čo sa organizátorom z iniciatívy Za slušné Slovensko podarilo, kde sa, naopak, dopustili chýb a odpovedá, prečo na tribúne nemohli vystúpiť niektorí konzervatívnejší rečníci.
Juraj Šeliga je absolvent práva na Trnavskej univerzite, študoval politické vedy a právnu filozofiu v Kolégiu Antona Neuwirtha a John Jay Institute v USA.
Pred rokom ste boli verejne viac menej neznámy človek. Minulé leto ste vstúpili do mediálneho priestoru s iniciatívou Pamätaj, keď ste protestovali proti novele zákona o Ústave pamäti národa. Prečo ste sa začali angažovať práve v tejto téme? Keď sa zjavila táto novela, s priateľmi z Kolégia Antona Neuwirtha sme si povedali, že nebudeme ticho. Pre mňa v tom bol aj celkom osobný dôvod: Som z Oravy, moji starí rodičia si veľa vytrpeli, zobrali im pôdu, robili im problémy, keďže chodili do kostola.
Mám tiež vzťah k histórii, uvedomujem si, že ak majú mať mladí ľudia vzťah k štátu, musia poznať aj históriu. Tri roky som učil ústavné právo na Trnavskej univerzite a aj z prieskumov medzi mladými vieme, že povedomie mladých o vlastných dejinách je dosť zlé. V poriadku, ale prečo vás postavila na barikády akurát novela o ÚPN? Anton Hrnko síce nepriamo hovoril, že im išlo o odvolanie Ondreja Krajňáka, v skutočnosti však chceli oklieštiť činnosť Ústavu. To sme nechceli dopustiť, napokon, v Kolégiu sa veľa číta a diskutuje, musíme to vedieť aplikovať aj do verejného života.
Preto sme na problematiku ÚPN upozorňovali cez zahalené sochy, plus sme sa snažili stretávať s politikmi a vysvetliť im, že je potrebná hlbšia odborná diskusia. Novela, pred ktorou ste vehementne varovali, už niekoľko mesiacov platí. Je stav na ÚPN naozaj horší než bol pred ňou? Nevidím do vnútra ÚPN, čakáme, kedy sa zverejnia stanovy, ktoré mali byť zverejnené už dávno. Myslím, že sa podarilo, aby bola verejnosť citlivejšia na tému, v blízkom čase sa zmení časť Správnej rady ústavu, odíde jej súčasná predsedníčka Andrea Kluknavská, preto to budeme pozorne sledovať a upozorňovať, že sa bude opätovne diať veľká personálna zmena v ÚPN.
Celé to smrdelo tým, že chce niekto meniť dejiny. A aj vďaka pozmeňovaciemu návrhu Edity Pfundtner z Mostu sa napríklad podarilo zachovať festival slobody. Vďaka vašej iniciatíve sa zmobilizovali tisíce mladých ľudí pre túto tému, čo bolo veľké plus. Problémom však bolo, že vaša iniciatíva istý čas vyznievala aj ako podpora pre vtedajšieho šéfa Ondreja Krajňáka, ktorý bol pritom zodpovedný za dlhodobý úpadok ÚPN, on vám napokon aj vo svojom mene ďakoval. Stretli sme ho raz na jednej akcii, viem, že nám ďakoval na niekoľkých stretnutiach. Nám však nešlo o Ondreja Krajňáka. Ak niekto manažérsky vedie ústav päť rokov a rozbije sa mu Správna rada, tak nesie zodpovednosť, to treba nahlas pomenovať. My sme v prvom rade chceli, aby sa ÚPN stal moderným ústavom a aby fungoval príťažlivo, špeciálne pre mladých ľudí, na čom tu evidentne nie je záujem.
Keď idete napríklad do múzea druhej svetovej vojne vo Washingtone, dostanete lístok a putujete múzeom s príbehom jedného človeka, je to vzrušujúce, na jednom príbehu si každý uvedomí atmosféru doby. Chcem tým povedať, že sú spôsoby, ako priblížiť mladým ľuďom históriu tak, aby bola aj pre nich atraktívna a zaujímali sa o ňu. Ten zákon bol zaiste účelový, keďže jeho hlavným účelom bolo odvolanie Krajňáka. Vaša iniciatíva ho považovala za ohrozenie existencie ÚPN, no súčasne existenciu tohto ústavu ohrozovali veľmi zlé pomery v ústave za pána Krajňáka. Nemali ste inak komunikovať? To je správna poznámka. Keď sme si to všetko vyhodnocovali, aj my sme mali pocit, že sme sa mohli napríklad viac vymedziť voči Krajňákovi. Samozrejme, oceňovali sme, ako išiel ÚPN pod jeho vedením proti Andrejovi Babišovi, pravdou je, že sa k nám postupne dostávali informácie o pomeroch za jeho éry.
Platí však, že sme vždy zdôrazňovali, že nám nejde o neho, ale o ústav. Ak je to tak, že v čele nejakej inštitúcie stojí nevhodný človek, tak ho treba brať na zodpovednosť. To sa však nemá robiť účelovou zmenou zákona a ešte k tomu sa pokúšať o oklieštenie činnosti ústavu. To sme povedali viackrát jasne a verejne. V tomto prípade sa vám podarilo zmobilizovať pod petíciu takmer desať tisíc ľudí, pred vyše dvomi mesiacmi ste sa stali spoluorganizátorom demonštrácií Za slušné Slovensko, na ktoré chodili v mnohých mestách rekordné počty ľudí, aké tu neboli od Novembra 89. Ako ste sa k tomu dostali? Keď sme sa v onen pondelok dozvedeli o hroznej dvojnásobnej vražde, zavolali sme si s Veronikou Brunckovou a v rámci facebookového eventu Pamätaj sme zorganizovali kladenie sviečok na SNP. Bola to úplne spontánna reakcia, prišlo tam asi tisíc ľudí.
Už sme sa poznali s Karolínou Farskou zo študentských protikorupčných pochodov a cez spoločných známych sme vedeli, že Peter Nagy s Katkou Pazmány organizujú prvý piatkový pochod. Spojili sme sa s nimi a pomáhali sme im s bezpečnosťou.
To bol prvý spomienkový pochod, potom však prišli masové demonštrácie s politickými požiadavkami, za ktorými videl Robert Fico George Sorosa. Ako to vlastne vzniklo? Celkom prozaicky. Po prvom pochode sme sa niektorí dohodli, že v nedeľu prídeme k Táni Sedlákovej a Kubovi Kratochvílovi a budeme sledovať ohlásené príhovory Kisku, Danka a Fica. Keď sme videli prejav Fica, neverili sme vlastným očiam, pýtali sme sa, či sa zbláznili.
Čakali sme, že príde k vyvodeniu nejakej zodpovednosti. Keď potom začal hovoriť o Sorosovi a chystanom štátnom prevrate, sedeli sme a rozmýšľali, čo ideme robiť a ako sformulovať požiadavky, aby bolo stále jasné, že nie my z ulice, ale oni politici majú zodpovednosť za ďalší vývoj.
Slovensko je naozaj malé, rýchlo sme sa dali dokopy cez známych a priateľov. Nebolo to tak, ako si niektorí predstavujú, že zvrchu niekto prišiel a povedal: poď ty a ty a ty. Vzniklo to autenticky a takto sa to drží už desiaty týždeň.
Samozrejme, veľkú rolu v tom zohrali sociálne médiá, cez ne sme sa poprepájali s ľuďmi z iných miest po celej krajine. Výsledkom tlaku plných námestí bolo odstúpenie ministra vnútra či výmena premiéra, to boli vaše nesporné úspechy. Čelili ste však aj veľkej kritike najmä po tom, čo ste v polovici marca zrušili demonštrácie. Predtým dosiahli z hľadiska účasti vrchol, ktorý sa už potom nezopakoval, nebola to taktická chyba? Za zrušením boli čisto ľudské dôvody. V ten týždeň v stredu sme boli u prezidenta Andreja Kisku, netušili sme, že o deň neskôr odovzdá poverenie novému premiérovi. Vznikla teória, či to nebolo práve toto stretnutie, po ktorom ste neskôr zrušili ohlásené mítingy... To je nezmysel. O čom ste sa s prezidentom rozprávali? Vysvetlili sme mu, kto sme, ako sme vznikli, že nechceme, aby to dopadlo ako Gorila, kde došlo k výtržnostiam, hovorili sme mu tiež, že tvoríme tím 150 organizátorov z celého Slovenska, že ide o komunitných lídrov.
Takisto sme mu vraveli, že chceme tlačiť na politikov, ale tie riešenia musia prísť od nich. Vo štvrtok sme sa dozvedeli, že prezident vymenuje vládu, pochopili sme, že musíme rešpektovať ústavu fakt, že rozhodovanie sa presúva do parlamentu. No taktiež sme sa obávali, že časť ľudí sa odtrhne a pôjde na Úrad vlády a skončí sa to ako Gorila.
Opoziční politici nám odkazovali, že musíme tlačiť na predčasné voľby, my sme však vedeli, že musíme ostať nadstranícki. Spätne je mi ľúto, ako sme to odkomunikovali, spôsobilo to blbý pocit a hnev. Nemyslíte si však, že sa zrušením tohto bratislavského mítingu v danej atmosfére stratila dynamika protestov, ktorá sa už potom neobnovila? Nemám ten pocit, ďalšie protesty ukázali, že ľuďom záleží na krajine. Ale ťažko povedať, čo by bolo keby. O obave, že sa to mohlo skončiť ako Gorila, hovoríte trochu tajuplne. Mali ste nejaké veľmi konkrétne indície? Chodilo nám mnoho súkromných správ, kde nám ľudia oznamovali, čo sa chystajú urobiť. Takisto sme mali obavu, že sa z toho stane stranícka vec, pretože časť opozície to vezme pod svoje krídla. Ale diskusiu na tribúne ste si predsa moderovali sami. To áno, ale niekto z OĽaNO jednému zo spoluorganizátorov hovoril, že celá demokratická opozícia ide zbierať podpisy za predčasné voľby a chceli, aby sa k tomu Za slušné Slovensko pridalo. Iste, dnes viem, stačilo povedať, že nič také nechceme.
Ale predstavte si našu zodpovednosť v danej chvíli: ráno vo štvrtok sme sedeli v jednej izbe, mali sme len veľmi krátky čas na to, ako zareagovať na novú situáciu. Nešlo o žiaden premyslený, marketingový plán, jednoducho sme sa museli pri balíku informácií, ktoré sme mali, bez akýchkoľvek špeciálnych poradcov rozhodnúť. A tak sme sa vtedy aj rozhodli.
Nebola za tým žiadna konšpirácia, len rozhodovanie ľudí, ktorí nikdy predtým v takejto situácii neboli. Neskôr sme to zrušenie vysvetlili všetkým organizátorom na Slovensku, pochopili nás, nič sa tým neroztrhlo. Niektorí novinári to však nafúkli a bola z toho mediálna bublina. Vy ste takto z týždňa na týždeň pripravovali strategické rozhodnutia, formulovali požiadavky, ktoré sa menili s vývojom situácie, určovali, kto bude hovoriť na tribúnach a kto sa tak stane verejnou tvárou protestov. Kto z vás mal toto všetko na starosti? Mediálne výstupy schvaľujú na celom Slovensku traja ľudia z nás, o rečníkoch na tribúnach rozhodujú organizátori v tom meste a o požiadavkách sme sa rozprávali medzi sebou. V Bratislave bola najdôležitejšia tribúna, kto boli teda ľudia, ktorí o nej rozhodovali? Katarína Pazmány, Peter Nagy, Tatiana Sedláková, Jakub Kratochvíl, Karolína Farská, Veronika Bruncková a ja. Teda vy ste sa rozhodovali, či budú medzi požiadavkami Za slušné Slovensko aj predčasné voľby, alebo odvolanie Gašpara s Kováčikom? Áno, ten tím tvorí v Bratislave v princípe šesť ľudí, ktorí sa o tom rozprávajú. Jedinou dohodou medzi organizátormi po celom Slovensku bolo, že na tribúne nebudú vystupovať politici a vystúpenia majú byť v línii toho, čo žiadame. Keď bola požiadavka na odstúpenie Gašpara, tak sa malo hovoriť v duchu témy. Jedna vec bola konšpirácia o Sorosovi, ktorého ľudia vás mali na diaľku riadiť, čo bola od začiatku zjavne vypočítavá Ficova manipulácia. Ale aj v novinárskom prostredí sa hovorí, že niektorí novinári mali na rozhodovanie o vašej stratégii priveľký vplyv. To je hlúposť, vysvetlím, prečo tento chýr vznikol. Nikto z nás a vlastne ani nikto na Slovensku nebol nikdy v takejto situácii, sme mladí ľudia, takže je normálne, že sa z času na čas rozprávame s rôznymi staršími ľuďmi, napríklad s Martinom Šimečkom, Ferom Mikloškom, Filipom Vagačom, Mišou Benedikovou, Števom Hríbom či Zuzkou Števulovou.
Mali sme tiež dve neformálne stretnutia, kde sme prezentovali, že plánujeme urobiť občiansku platformu a pýtali sme sa ľudí, čo si o tom myslia. Ale to je celé. Opakujem, aby nedošlo k omylu - od nikoho si nedáme nič diktovať, vypočujeme si názor, ale rozhodujeme sa úplne slobodne. Aj ja som počul, že nás má riadiť akási novinárska lobby, ale to je holý nezmysel. V časti konzervatívneho prostredia, aj v Spoločenstve Ladislava Hanusa, ktorého ste súčasťou, zaznieva výhrada, či ste pri organizácii najmä bratislavskej tribúny nezanedbali výraznejší konzervatívny hlas. Najmä ak časť tohto prostredia citlivejšie reagovala na to, že sa tam objavovalo až príliš veľa liberálnych aktivistov. Som rád, že sa na to pýtate. Dramaturgia protestov vznikala vždy v súvislosti s konkrétnymi požiadavkami. Napríklad herci si vyberali svojich zástupcov sami. Oni si povedali, kto za nich bude hovoriť. Stretol som sa tiež napríklad s výhradou, že Richard Stanke je symbolom LGBTI aktivistov, ale ja s tým nesúhlasím. S takouto výhradou ste sa stretli v konzervatívnom prostredí? Áno, bolo mi povedané, že keď na tribúne stojí, tak je to jasné. To je hlúposť. Druhá vec je, že my sme nikdy neboli ideologickí, snažili sme sa spájať naprieč rôznymi názormi. Tou podstatou bola tragická smrť dvoch mladých ľudí a rozpadávajúci sa štát.
Nezabúdajme, prosím, na to, že Jano a Martina boli zavraždení a o čom Jano vo svojich článkoch písal. V Bratislave aj inde to bola teda občianska tribúna, nie liberálna, alebo konzervatívna, či socialistická tribúna.
Napriek tomu sme sa snažili, aby sa aj konzervatívne zmýšľajúci ľudia cítili zastúpení. Na každom zhromaždení po Slovensku vystúpil aj zástupca kresťanov, na niektorých zhromaždeniach sa modlili. Aj v Bratislave zaznievali slová o Ježišovi. Na prvom zhromaždení vystúpil arcibiskup Bezák. Áno, niekto môže povedať, že je kontroverzný, ale nikto iný nechcel vystúpiť. Pozývali ste aj iných biskupov? Áno. Aj na tie prvé zhromaždenia? Neskôr už totiž išlo o mítingy s politicky vyhranenými požiadavkami, takže sa dá rozumieť, prečo potom biskupi nechceli stáť na tribúne... Pozvánok bolo viacero, ale už si presne nepamätám, na ktoré z nich sme im pozývali, ale rozumiem, že sa k tomu stavali opatrne. Vôbec to však nebolo tak, že by sme kresťanov chceli ignorovať. Snažili sme neotvárať kultúrnu vojnu, ale hľadali sme to, čo nás spája.
Za to, že arcibiskupa Bezáka niekto považuje za kontroverzného, nemôžeme. Vystúpil tam aj František Mikloško, ak už on nespája ľudí a nereprezentuje kresťanov, tak už neviem, kto áno. Rovnako na tribúne hovoril aj profesor Vladimír Krčméry. Mimochodom, za to sme kvôli jeho vysokej škole utŕžili aj kritiku. Tiež mal vystúpiť katolícky kňaz, ktorý má na starosti pastoráciu mládeže. Jeho biskup mu to povolil, neviem presne, akú komunikáciu mal potom s bratislavským arcibiskupom, výsledkom však bolo, že nevystúpil. Dozvedeli ste sa aj dôvod jeho nevystúpenia? Neviem, čo bol dôvod. Nehovorím to ako kritiku, len ako fakt.
Kritizujete, že nevystúpil kňaz, ktorého ste pozvali, problém je, že z vášho rozhodnutia nevystúpil predseda SLH a organizátor bratislavských pochodov za život Juraj Šúst, ktorý mal pritom pozvanie. Nakoniec však nevystúpil kvôli prejavu, ktorý chcel povedať. V čom bol vlastne problém? Táto téma si už žije svojím životom. Išlo o zhromaždenie, keď bol minister Drucker v nemocnici, na ktorom sme žiadali odstúpenie policajného prezidenta Gašpara. Tieto zhromaždenia sa pripravujú pod časovým tlakom, nie je tam veľa priestoru na diskusiu. Juraja som na uvedené zhromaždenie zavolal s tým, že hlavnou témou bude Gašpar.
On mal vo svojom prejave veľkú časť, v ktorej sa venoval spravodlivosti a potratom. Ja som vtedy ani nestíhal s ním hovoriť, komunikovala kolegyňa. Išlo o to, že témou zhromaždenia bolo niečo iné, to, o čom chcel on hovoriť, je tiež dôležité, ale tribúna nie je diskusné fórum. Takto dopredu ste posuzovali prejavy všetkých vystupujúcich? Viacerí vystupujúci s nami konzultovali, o čom chcú hovoriť. Všetci vám dopredu posielali svoje vystúpenia? Väčšina nám povedala, o čom bude hovoriť. Juraj nám to poslal aj napísané. Povedal som mu, že to nie je téma zhromaždenia. Rozumieme, ale my sme ten prejav čítali a nebolo v ňom volanie po zákaze potratov. Bolo tam niekoľko viet o tom, že byť za slušnosť znamená aj chrániť starých, chorých a nenarodených. V čom bol ten problém? Musíte chápať, že my nie sme homogénna skupina, kde všetci majú na všetko rovnaký názor. Poznáme sa síce veľmi dobre, ale v hodnotových otázkach všetci nestojíme na rovnakej strane. Bavili sme sa o tom viacerí a niektorí mali pocit, že takýto prejav sa nehodí. Vy sám ste s tým mali problém? Nezdalo sa mi to vhodné, aby sa tribúna, ktorej hlavnou témou bolo odvolanie policajného prezidenta, stala diskusným fórom na otvorenie problému potratov. Ale aj v ostatných prejavoch sa hovorilo o všeličom, o stave domovov sociálnej starostlivosti, pôrodoch a podobne. Úprimne, ja už si ten prejav presne nepamätám. Len viem, že vtedy som mal pocit, že jeho väčšia časť je o potratoch. Nič proti tejto téme nemám, ale ja som tie rozhodnutia nerobil sám. Diskutovalo sa o tom a časť ľudí povedala, že toto by tam byť nemalo, lebo to nie je téma zhromaždenia. Mohol som to buď rešpektovať, alebo rozorvať celý tím. Odmietam však, že išlo o nejakú cenzúru. To vám ani nevyčítame, ako organizátori máte právo rozhodnúť, kto vystúpi. Naša otázka smeruje k tomu, či ste sa výberom niektorých vystupujúcich či rozhodnutiami tohto typu nepripravili o väčšiu podporu v konzervatívnom prostredí. V tej chvíli sme o tom takto nerozmýšľali. Ten prejav prišiel, mali sme šancu sa o tom dvadsaťpäť minút porozprávať a museli sme sa rozhodnúť. Záver bol, že radšej oslovíme toho kňaza, ktorého som vám spomínal a ktorý potom tiež nevystúpil.
Úprimne, mňa sa viac dotklo to, čo povedal Marián Kuffa. Aj ľudsky, lebo to, čo robí napríklad s alkoholikmi, považujem za veľmi dobrú vec. Sám mu preto sem tam pošlem peniaze, pretože si uvedomujem, akú dôležitú prácu robí. Trvalo by mu desať minút, keby mi zavolal, spýtal sa, kto sme a nechal si niektoré veci vysvetliť.
Namiesto toho začal hovoriť o gendristoch a vytvárať konšpirácie o zhromaždení v Bratislave. Neoverené informácie a konšpirácie sú veci, ktoré delia ľudí, špeciálne ak o nich hovoria kňazi. S Jurajom môžeme mať rôzne pohľady na vec, ale vieme si to vysvetliť, čo sme aj robili, dokonca verejne na Bratislavských Hanusových dňoch. My ako organizátori sme sa vždy snažili voči katolíckej, evanjelickej a iným cirkvám komunikovať, že my nie sme moralisti, ktorú chcú hovoriť, čo je slušnosť. Hovorili sme im, nech si oni rámcujú túto tému. Čo tým máte presne na mysli?
Hovorili sme o vražde dvoch mladých ľudí, o korupcii, o tom, že štát nefunguje. No samotná tribúna nie je diskusné fórum. Ale aj týmito zhromaždeniami v spoločnosti bola vytvorená úžasná atmosféra prísť za ľudmi a diskutovať, ako a čo je slušné Slovensko. Spoločnosť sa dnes zaujíma a počúva. To napríklad súvisí aj s tým, čo sa okolo potratov deje teraz, že extrémisti dali do parlamentu návrh zákona. Treba otvorene pomenovať, čo s tým. Len ako to chcete pomenovať, keď na jednej strane extrémisti predkladajú takéto zákony, na druhej strane nevystúpi s prejavom človek, ktorý ani nevolá po zákaze potratov, len hovorí, že spoločnosť by mala byť citlivá aj na tému ochrany života? Potom vyraďujete z verejnej debaty aj normálny stredový konzervatívny názor. Neviem, či to tak je, že my sme vyradili z verejnej debaty akýkoľvek názor. Je to strašne citlivá vec, pretože ide o otázku nenarodených a ľudského života. Len potom je tu aj téma alkoholizmu, týraných žien a žien, ktoré musia za prácou chodiť do Rakúska a mnohé ďalšie témy, ktoré sú dôležité. Takéto témy však na tribúne v rôznych bočných vetách zazneli. Opakujem, keď som ten prejav videl, tak sa mi vzhľadom na dramaturgiu nezdal vhodný, ale nebol som ten, ktorý mal posledné slovo, bola o tom diskusia. To, ako sa na to konkrétni ľudia v bratislavskom tíme pozerali, mi však nepríde férové rozmazávať.
V žiadnom prípade však nešlo o cenzúru. Možno to bola zlá komunikácia, pod časovým tlakom. Áno, keby bolo viac času, tak by sa to asi dalo lepšie vysvetliť a predísť tomu, aby v nejakej skupine vznikla blbá nálada. Len, prosím, nerobme kauzu z niečoho, čo kauzou nie je.
Diskusia, či na zhromaždeniach malo vystúpiť päť, šesť, alebo osem konzervatívcov nedáva veľký zmysel. Nestalo však za úvahu, aj vzhľadom na to, že silnou témou boli zlyhania polície pozvať na tribúnu napríklad Vladimíra Palka, ktorý má v konzervatívnom prostredí veľkú autoritu a bol ministrom vnútra?
Otázka zavolať Vladimíra Palka, samozrejme, padla. Ja sám som to otvoril. Prevládol názor, že Palko je ešte stále vnímaný viac ako politik. Pritom z politiky odišiel v rovnakom čase ako František Mikloško, pri ktorom ste tento problém nemali. Keď máte viac ľudí, máte aj viac názorov a musíte hľadať konsenzus. Veľa ľudí z konzervatívneho prostredia malo pocit, že teraz tam prišiel Juraj Šeliga z „nášho“ sveta a bude to takto. Lenže to tak nefunguje. Napriek tomu, že sme museli robiť konsenzuálne rozhodnutia, nemám nijako pocit, že som zapredal svoje hodnoty, práve naopak, žil som ich.
Nepríde mi patričné, aby niekto hodnotil, aký som alebo nie som kresťan. Plus tribúna nebola nijako ideologická, nebolo to o konzervatívcoch a liberáloch, či o pravici a ľavici. Naposledy ste mali demonštráciu minulý piatok, na ktorú už prišlo stále veľa ľudí, ale už nie toľko, aby bol z toho povedzme Smer príliš nervózny. Aká bude vaša ďalšia stratégia? Ide nám o to, aby bola zo Slovenska slušnejšia a spravodlivejšia krajina, bez ohľadu na to, či budú predčasné alebo riadne voľby. K tomu budeme smerovať naše aktivity. Chceme sa zamerať najmä na scitlivovanie občianskej verejnosti, nielen v Bratislave, ale po celom Slovensku. Prvou veľkou skúškou budú komunálne voľby. Čo konkrétne chcete robiť? Napríklad organizovať diskusie s kandidátmi v krajských mestách. Ďalšou je, že aj podľa vzoru niektorých kresťanských organizácií spred župných volieb chceme vytvoriť priestor, v rámci ktorého sa kandidáti budú môcť prihlásiť k nejakým konkrétnym záväzkom. Napríklad v oblasti transparentnosti. K tomu sa vám môže prihlásiť ktokoľvek. To sito bude musieť byť tvrdé a kontrolovateľné. Niekto sa teda prihlási a vy ho budete preverovať? Bude musieť byť jasné, k čomu sa hlási. Budú tam napríklad podmienky ako transparentnosť, verejné obstarávania, stretávanie sa s občanmi, potom aj lokálne problémy. K tomu sa bez problémov prihlási akýkoľvek kandidát, už len preto, aby si zvýšil šancu na zvolenie. Teraz vám hovorím len hrubú predstavu. To, na čom sa práve snažíme robiť, je, aby to sito bolo čo najtvrdšie a kontrolovateľné. Čo ak sa k tomuto krédu prihlásia všetci? (Úsmev.) To si nemyslím. Bude tam aj spätná väzba zdola, ktorá nám to umožní mať pod kontrolou. Tí, čo budú kandidovať za strany, sa nebudú môcť prihlásiť? Teraz o tom prebieha diskusia. V stranách je veľa slušných ľudí, dokonca aj v Smere. Ide o to, ako to urobiť, aby to celú iniciatívu Za slušné Slovensko nevtiahlo do nejakého straníckeho boja. Je to odvážna vec, ale keď povzbudzujeme ľudí, aby sa angažovali vo verejnom živote, je to prvý krok, ako k tomu prispieť. Znamená to, že s demonštráciami ste už skončili? To vôbec nie je isté. Uvidíme, kto bude vymenovaný za nového policajného prezidenta, čo sa bude diať v RTVS. Budeme sledovať vývoj a ak sa objaví nejaký vypuklý problém, na ktorý nebudú politici reagovať, zvoláme aj demonštráciu. Formy môžu byť rôzne, nápadov máme dosť.
Teraz sa vynorili aj rôzne iné iniciatívy ako Teraz, Hnevám sa, V teniskách a podobne. Prečo majú potrebu organizovať protesty mimo vás? To je otázka na nich. Dnes má veľa ľudí potrebu organizovať zhromaždenia. Z námestia sa stal akoby čarovný prútik, ktorý podľa mnohých môže zázračne meniť krajinu. To však, žiaľ, nie je pravda. Druhou vecou je, že v Bratislave sú dnes námestia ako tie povestné teplé rožky. Je problém si zarezervovať námestie. Veľa ľudí sa nás pýtalo, prečo sú zhromaždenia vo štvrtok a nie v piatok. No jednoducho preto, lebo v piatok to už mal zarezervované niekto iný. Predseda KDH Alojz Hlina hovorí, že opozícia urobila veľkú chybu, ak rezignovala na námestia, pretože jej tam vyrástla konkurencia. Naráža zrejme na to, že Za slušné Slovensko by sa mohlo pretransformovať na politický subjekt, alebo jeho lídri by mohli skončiť v politike. Nemá v niečom pravdu? Najmä nerozumiem logike tohto jeho komentára. Veď tie námestia má voľné. Nikto neprišiel ani za Šeligom, ani za Farskou, či niekým ďalším s tým, aby sme to išli robiť. Mohol to robiť ktokoľvek. My sme ešte pred pár týždňami nevedeli, ako to celé dopadne.
Môže sa, samozrejme, stať, že časť ľudí, ktorí zhromaždenia organizovali po celom Slovensku, sa rozhodne ísť do politiky. Pretože sú vo svojich regiónoch aktívni, záleží im na krajine a politiku vnímajú ako službu. Rovnako však hovorím, že Za slušné Slovensko sa nestane politickou stranou. Na tom sme sa dohodli a sľúbili sme to rodičom zavraždených Jána a Martiny. Úprimne tiež dodávam, že to neznamená, že niekto z nášho tímu sa po komunálnych voľbách nerozhodne založiť nejakú stranu, alebo ísť za nejakú kandidovať. Dohoda je, že to musí povedať vopred, aby to bolo jasné a dalo sa to zrozumiteľne odkomunikovať. Verejnosť sa to dozvie hneď, ak sa niekto takto rozhodne. Nie je to žiadna vytáčka alebo zakrývanie plánu, od začiatku komunikujeme transparentne o všetkých našich krokoch. Vás osobne láka politika? Najúprimnejšia odpoveď je, že vám to neviem dnes povedať, pred pár týždňami som ani nevedel, že tu budem s vami sedieť. Byť v politike je obrovská zodpovednosť. Ak sa ma však niečo naozaj dotýka, je to šírenie podozrenia, že toto všetko som robil desať týždňov len preto, aby som sa vyviezol do politiky. To je hrubé a hlúpe klamstvo.
Sľúbil som organizátorom, že do komunálok sa budem snažiť čo najviac potiahnuť občiansku iniciatívu Za slušné Slovensko. Ak by som sa akokoľvek inak rozhodol, poviem to verejne. Kde vlastne momentálne pracujete? Spolupracoval som na projekte k zmene voľby ústavných sudcov a ešte stále som doktorantom na univerzite, ktorý momentálne nestíha dokončiť svoju dizertačku a žije zo svojich úspor.
Teraz je pred nami dôležitá výzva, že ak má Za slušné Slovensko fungovať ďalej, musí na svoju činnosť transparentným spôsobom získať peniaze, aby vedelo zaplatiť svoje aktivity a aspoň čiastočne ľudí, ktorí to budú robiť.
Autor: Martin Hanus


[Hore]
--------------------------------------

Bombové útoky na kostoly v Indonézii si vyžiadali najmenej deväť mŕtvych

hnonline.sk

Najmenej deväť ľudí zahynulo o desiatky ďalších utrpeli zranenia pri sérii bombových útokov, ktorých terčom sa v nedeľu ráno stali tri kostoly v indonézskom meste Surabaja. Jednu z bômb odpálil samovražedný útočník vydávajúci sa na jedného z veriacich, informovala miestna polícia.
K prvému útoku došlo okolo 7.30 h miestneho času počas nedeľňajšej omše v rímskokatolíckom kostole sv. Márie, kde prišli o život štyria ľudia vrátane predpokladaného bombového útočníka, povedal novinárom hovorca polície Frans Barung Mangera.
Medzi 40 zranenými sú podľa neho aj dvaja policajti, informuje agentúra AP.
Druhý výbuch nastal o niekoľko minút neskôr v protestantskom kostole, kde zabil dvoch ľudí. Ďalšie dve obete na životoch hlásili po explózii v kostole kresťanského letničného hnutia, dodal Mangera s tým, že jeden človek podľahol zraneniam v nemocnici.
Televízne zábery zachytávali horiace autá pred jedným z kostolov a policajtov zrejme sa snažiacich zneškodniť niečo, čo vyzeralo ako nevybuchnuté zariadenie, uviedla agentúra DPA.
Surabaja, metropola provincie Východná Jáva, je druhým najväčším mestom Indonézie. Podľa indonézskej spravodajskej služby má tamojšie útoky na svedomí pravdepodobne skupina Jemaat Ansharud Daulah (JAD), spojená s džihádistickou skupinou Islamský štát (IS). Vodcu JAD v súčasnosti súdia za útok z roku 2016 z Jakarty.
Nové útoky v Indonézii, najväčšej prevažne moslimskej krajine sveta, prišli niekoľko dní po tom, ako tamojšia polícia ukončila násilnosti a rukojemnícku drámu vo väznici pri Jakarte, pri ktorých zahynulo päť ľudí. K zodpovednosti sa prihlásila teroristická skupina Islamský štát (IS).
Indonézia podniká zákroky proti militantom od bombových útokov radikálov spojených s al-Káidou na ostrove Bali, ktoré si v roku 2002 vyžiadali 202 mŕtvych. V uplynulých rokoch krajina čelí novej hrozbe, keď vzostup IS na Blízkom východe povzbudil aj miestnych militantov.


[Hore]
--------------------------------------

Pravidlá pre osemročné gymnáziá

TV Markíza

Niektorým zoškrtajú, iným žiakov pridajú. Od septembra začne platiť 5 %-ný limit počtu žiakov, ktorých budú môcť prijať osemročné gymnáziá.
Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Pravidlá sa majú zase meniť. Poslanci majú na stole návrh, ktorý môže súkromným školám rozviazať ruky.“
Martin Chlebovec, redaktor: „Ministerstvo školstva chcelo zamedziť odlivu talentovaných žiakov na osemročné gymnáziá. Zaviedlo preto 5 %-ný limit počtu žiakov, ktorí sa na ne môžu dostať. Prišla však veľká vlna kritiky, najmä zo škôl v Bratislavskom kraji. Tých by sa škrty dotkli najviac, napríklad z počtu siedmich tried na cirkevných školách by ostala iba jedna.“
(začiatok archívneho záznamu)
Martina Lubyová, ministerka školstva: „Ja by som bola rada, aby tie cirkevné školy, aj súkromné, dostali viac tých tried, aby nemuseli až tak veľmi redukovať.“
(koniec archívneho záznamu)
Martin Chlebovec: „SNS teraz navrhuje zmenu pravidiel. Pre Bratislavský kraj bude na nasledujúci školský rok zatiaľ platiť výnimka, no zvyšok Slovenska sa bude musieť zmestiť do 5 %-ného limitu. O počtoch tried rozhodnú okresné úrady.“
Eva Smolíková, poslankyňa NR SR (SNS): „Určí sa jednotne po každom kraji nejaké to percento, ktoré je potrebné, ale tak, aby to celoslovensky nám dalo tú hranicu tých 5 %.“
Branislav Gröhling, poslanec NR SR (SaS): „Dávaním percent neznižujeme záujem rodičov, aby dávali svoje deti na osemročné gymnáziá. Keď to bude 6, 7, 10 %, tým nič nezmeníme.“
Martin Chlebovec: „Podľa návrhu národniarov osemročné gymnáziá, ktoré budú chcieť prijať viac žiakov, ako im stanovuje limit, tak urobiť môžu, no peniaze si musia nájsť sami. Pre súkromné školy žiaden problém.“
Eva Smolíková: „Zriaďovateľ, ktorý je, tak ten si tieto veci vie poriešiť. To im nezabráni.“
Branislav Gröhling: „V konečnom dôsledku SNS hovorí, že my vám určíme percento, kde môžete dať deti na 8-ročné gymnáziá. Ak sa nezmestíte do tohto percenta, tak všetko navyše si rodičia budete musieť zaplatiť a toto je absolútne neprípustné.“
Martin Chlebovec: „Ak by ale gymnáziá mohli prijať viac žiakov, bol by to presný opak toho, čo chcelo ministerstvo školstva na začiatku dosiahnuť a teda zabrániť odlivu žiakov zo základných škôl.“
Ľubomír Petrák, predseda školského výboru (Smer-SD): „Ak by tam dochádzalo k masívnejšiemu odlivu žiakov do súkromných škôl, tak pravdepodobne sa tou otázkou budeme musieť zaoberať.“
Martin Chlebovec: „Ministerka školstva návrh poslancov nekomentuje hoci ide o jej rezort a návrh je proti tomu, čo sama presadzuje.“
Martina Lubyová: „To, čo rozhodne Národná rada, to ja nechcem teraz predikovať, v zásade naozaj tieto školy by mali byť už postupom času zredukované.“
Martin Chlebovec: „Ak návrh poslancov prejde v parlamente, zmeny by mali platiť od septembra. Andrea Šprochová a Martin Chlebovec, televízia Markíza.“


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2019