Monitoring médií zo dňa 12.05.2018

- Oddych (SME)
- Ruiny ožívajú krásou (Plus jeden deň)
- Politické kresťanstvo (SME)
- Línie kultúrnej vojny (SME)
- Kapitulské dvory (TA3)
- Požiar nevznikol náhodou (TV JOJ)
- Pápež František prijal prešovského arcibiskupa metropolitu Rastislava (Rádio Lumen)
- Pápež navštívil komunitné mestečko hnutia Focolare (Rádio Lumen)
- Modlitbový deň k úcte Matky všetkých národov v Nitre (Rádio Lumen)
- Púť hasičov v Šaštíne (Rádio Lumen)
- Deti sa stretli na misijnej púti (Rádio Lumen)
- Kampaň na podporu dalitských žien v Indii (Rádio Lumen)
- V bratislavskom Univerzitnom pastoračnom centre sa modlia za uzdravenie (Rádio Lumen)
- Zhromaždenie Európskeho kresťanského politického hnutia (Rádio Lumen)
- Angela Merkelová dostala od františkánskeho rádu cenu mieru (Rádio Lumen)
- Kalendárium: O zámere KGB zabiť pápeža vedeli vopred aj naši eštébáci (aktuality.sk )
- Snaží sa spájať cirkev a LGBT ľudí: Ak sa rozdelíme na dva tábory, vopred sme prehrali (dennikn.sk)
- Pápež verzus populisti (dennikn.sk)





Oddych

SME

SPIŠSKÝ JERUZALEM
Počuli ste už o tomto pojme? Spišský Jeruzalem je kultúrno-duchovný festival, ktorý tento rok absolvuje svoj piaty ročník. Súčasný Spišský Jeruzalem je unikátnym historickým územím či pútnickým miestom, na ktorého pozadí sa vypína Spišský hrad, ale je aj miestom na uvažovanie a meditáciu. Nádherná príroda a scenérie lokality svetového kultúrneho dedičstva UNESCO oslovia každého vnímavého človeka. Piaty ročník kultúrno-duchovného festivalu pod názvom Spišský Jeruzalem nadväzuje na predchádzajúce roky a bude sa konať v dňoch 25. až 28. mája 2018 v Spišskom Podhradí a na Spišskej Kapitule. Podujatie zastrešuje Košický samosprávny kraj a Prešovský samosprávny kraj, s významnou podporou a spoluprácou so Spišskou diecézou, mestom Spišské Podhradie, Združením Podbranisko, Spišským osvetovým strediskom a Košice Región Turizmus. Zaujímavý kultúrny program ponúka pestrú paletu multižánrových vystúpení, v ktorých sa mieša duchovný odkaz so súčasnou kultúrou, a to prostredníctvom hudobných koncertov či divadelných predstavení, ale aj výstav, tvorivých dielní či duchovného sprievodného programu.


[Hore]
--------------------------------------

Ruiny ožívajú krásou

Plus jeden deň

Banská Štiavnica - Chátrala celé desaťročia, teraz svojou krásou vyráža dych! Štiavnickú kalváriu zachránili pred úplným spustnutím dobrovoľníci. Dominanta historického banského mestečka láka čoraz viac turistov. Len vlani ju navštívilo zhruba 60–tisíc ľudí a je najvyhľadávanejšou atrakciou regiónu.
Barokovú kalváriu v Banskej Štiavnici postavili v roku 1751 na podnet pátra Františka Pergera. Prispeli na ňu bohatí ťažiari aj jednoduché banícke rodiny. Kým bežné kalvárie majú štrnásť zastavení s výjavmi ukrižovania Ježiša Krista, banskoštiavnická ich má až 25. K súboru sakrálnych stavieb patria aj Žalár Ecce homo, Svätý hrob a tri kostoly Dolný, Horný a Sväté schody. Dvesto rokov žila štiavnická kalvária bohatým náboženským životom. V roku 1951 ju však vtedajší komunistický režim znárodnil a odvtedy začala chátrať. V roku 2007 ju zaradili na zoznam stovky najohrozenejších pamiatok sveta, rok nato sa dobrovoľníci pustili do jej rekonštrukcie. Pod taktovkou Kalvárskeho fondu odvtedy opravili takmer všetky kaplnky a najväčší Dolný kostol. „Vďaka súkromným donorom, ministerstvu kultúry a zahraničným nadáciám sme to zvládli za 2,5 milióna eur,“ hovorí predseda Kalvárskeho fondu Martin Macharik.
Obnovu kalvárie mohli minulú sobotu podporiť aj rodiny s deťmi či amatérski bežci. „Energetická spoločnosť sľúbila za každý odbehnutý okruh okolo kalvárie prispieť na jej obnovu 10 eur,“ povedal Macharik s tým, že trasu dlhú 2,6 kilometra zdolali účastníci 542-krát. Rekordér Pavol z Levíc ich zvládol až desať. „Získaných 5 420 eur použijeme na reštaurovanie fresky v Hornom kostole,“ dodal.
Momentálne je kalvária najnavštevovanejšou pamiatkou v regióne. Vlani ju vyhľadalo zhruba 60-tisíc turistov. Návštevnícke centrum, ktorého súčasťou je expozícia, je otvorené denne.
Eva Štenclová


[Hore]
--------------------------------------

Politické kresťanstvo

SME

Tvrdá línia konzervatívcov, ktorým mal Vašečka – odídenec z OĽaNO – získať strechu ovládnutím KDH, sa teraz sklamane obzerá po novom politickom domove. Už nestačí, že majú svojich emisárov naprieč stranami – o to išlo v kampani „Hlas za rodinu“, ktorou Chromíkova aliancia značkovala, koho voliť v marci 2016. Nestačí ani s Kuffom zastavovať „zlo z Istanbulu“.
Teraz sme zachytili zelenú od tvrdých konzervatívcov pre iniciatívu ĽSNS zúžiť potratovú legislatívu. Vraj to robia preto, že iná strana ich program nezaštítila. Aha. Už pred časom sme si všimli, že jadrní konzervatívci sa vidia vo vládach Poľska aj Maďarska. Že sú ochotní privrieť oko, keď sa hovorilo o probléme poľského súdnictva – zrastalo s vládnou mocou – či maďarskej korupcie a oligarchie zhltla médiá, oklieštila mimovládky a v neposlednom rade zdeformovala voľby. Akosi viac im záležalo na samotnej agende ochrany kresťanskej Európy, ktorú susedné režimy vytrubovali, aby si priznali nárok na krivenie pravidiel liberálnej demokracie. Toto zakrývanie darebáckej politiky akousi kresťanskou misiou – chránime Európu pred liberálnym Západom či islamom – sme nazvali politickým kresťanstvom. Jeho podstatou je, že sa živí hystériou, inscenuje blížiaci sa konflikt s ničivými silami, a preto si od voličov žiada absolútny mandát. Politické kresťanstvo neváha rozkladať systém bŕzd a protiváh, potláčať nárok iných strán zastávať požiadavky svojich voličov a v závere okupovať štát.
Aby sme neboli apokalyptikmi z druhého brehu, treba povedať, že naši politickí kresťania majú ďaleko od tohto stavu. Lenže prihlásením sa k podpore Kotlebovho návrhu na zúženie potratovej legislatívy – Daniška a Obšitník z Postoja – ukázali, že ochota podporiť nedemokratické sily na výmenu za „viac kresťanstva“ tu je. Je smutné dívať sa, ako sa toto tvrdé jadro vzďaľuje od politického stredu. Urazili sa, keď Hlina gestikuloval ochotu dohodnúť sa – prijme daný stav v hodnotových otázkach ako potraty či LGBT a nebude tlačiť na zmenu. Urazili sa, že sa agendu zákazu potratov nepodarilo vtlačiť na pódia nedávnych demonštrácií. Urazili sa, že proti kampani „Zastavme zlo z Istanbulu“ vyštartovali aj umiernení kresťania. Neochota dohodnúť sa – my sa trošku posunieme, vy sa trošku posuniete, obaja budeme nespokojní, ale taká je demokracia – z nich robí večné obete. Namrzení, vždy pripravení sa uraziť a hlavne neschopní zmestiť sa do pluralitnej spoločnosti. Po tom, čo sa podvolili Kotlebovi, nezaslúžia si iné, ako byť odsunutí na okraj. Lebo kto kývne fašistom, už nemá miesto pri stole s demokratmi.
Zuzana Kepplová


[Hore]
--------------------------------------

Línie kultúrnej vojny

SME

Okrem reakčného konzervatívneho kresťanstva môžeme rozvíjať aj progresívnu interpretáciu kresťanskej viery
V obci, kde bývam, bol v kostole kázať Marián Kuffa. Ako inak – hovoril o strašidle menom gender. Je preto asi viac ako primerané brať tohto kazateľa nenávisti, ktorú vydáva za lásku, vážne. Podľa prieskumu agentúry Focus sa 56 percent členov cirkví nestotožňuje s učením svojej cirkvi. Máme preto dôvod si myslieť, že Kuffove interpretácie, ktoré podporuje Konferencia biskupov Slovenska, nie sú pre vysoké percento kresťanov bernou mincou. To nepíšem preto, aby som povedal, že aktivity a názory ultrakonzervatívnych kresťanov nie sú v tejto krajine legitímne. Píšem to preto, aby bolo jasné, že väčšina ľudí, ktorí sa hlásia k viere v Boha, má na rôzne kapitoly učenia náboženských komunít iný názor, ako je názor cirkevných ústredí a ich aktivistov. Hľadanie konsenzu a progresívneho riešenia nie je práve silnou stránkou cirkví, ktoré sú na Slovensku skôr exkluzívne ako inkluzívne spoločenstvá. Často je preto náročné odkomunikovať fakt, že sociálne angažovaný človek môže byť pre svoje názory rizikom pre otvorenú spoločnosť. Že kňaz môže byť aj klamárom, ba aj fašistom. Jedného takého sme mali dokonca aj na čele štátu počas druhej svetovej vojny ako prezidenta. Hodnotové debaty sú v demokracii klzkou plochou, hovorí sa aj o „hrebeňovke“ liberálnej demokracie. Chybný krok na jednu alebo druhú stranu je veľkým ohrozením. Ale podceniť tieto debaty alebo ponechávať ich na neskôr, znamená ostať pred bránami lepšej budúcnosti demokracie.
Biblické kladivo
V tejto debate sa hlasno v posledných mesiacoch ozývajú predovšetkým jej nedemokratickí protagonisti. Tí vo svojich komunitách nie sú zvyknutí na hľadanie nových odpovedí na staré výzvy. Mávajú zvyčajne vo vzduchu zažltnutými stránkami starých teologických skrípt. Alebo rovno Bibliou, ktorá má podľa nich predsa vždy pravdu. Demokracia im dobre poslúži, ak sa rozhodnú pre jej očierňovanie. Demontáž liberálnej parlamentnej demokracie sa takto dostáva do novej fázy, keď sa stávajú cennými aj hrozienka z Kotlebovej torty. V e-mailovej schránke mi pristávajú mobilizačné správy náboženských konšpirátorov. V poslednom čase to prestali skrývať aj niektorí novinári, ktorí sa pasujú do úlohy jediných autentických kresťanov. K tomu Marián Kuffa, KBS, Lux, Lumen, ale, aby sme boli spravodliví, aj lídri iných kresťanských cirkví či vedenie Evanjelickej bohosloveckej fakulty vo svojom inkvizičnom ťažení proti Ondrejovi Prostredníkovi. Takto to vyzerá v paralelnej alternatívnej spoločnosti s požehnaním náboženskej aristokracie, ktorá vo svojom svätom presvedčení nikdy neprehrá. Aj prehraté referendum totiž bolo – ak to neviete – víťazstvom, na ktorom tento ultrapravicový politický náboženský prúd v slovenskej politike chce stavať. A už aj stavia. Faktom, o ktorom sa opakovane presviedčam, však je, že na Slovensku žije veľa veriacich ľudí, ktorí vnímajú Boha ako láskavého a podporujúceho otca a Ježiša ako partnera na ich duchovnej aj životnej ceste. Aj toto je kresťanstvo budúcnosti. Obraz trestajúceho Boha zákazov a príkazov má zdanlivo viac hlasných propagátorov, no to sa nevylučuje s tým, aby sme ľuďom svojím slovom a životom hovorili o Bohu, ktorý ich má rád aj s ich nedokonalosťami. Kresťanský Boh je ekumenickým bohom (z gréckeho Oikomene, celá obývaná zem), nielen posttraumatickým patriarchom a tútorom našich deprimovaných a ustráchaných životov.
S ľudákmi to nepôjde
Preto ako kresťania hovorme ľuďom aj o nádeji a slobode Božích detí. Totalitárna alternatíva ustúpi len ekumenickej, angažovanej a motivujúcej viere tých, ktorých tento obraz trestajúceho Boha a pochybných pragmatických spojenectiev s apokalyptickými a vyhrotenými náboženskopolitickými interpretáciami nielen neuspokojí, ale ich aj právom zneisťuje a znepokojuje. A môže sa stať, že aj neustúpi. Ale je na nás, aby tu takáto ponuka kresťanstva s ľudskou tvárou bola. A aby bola živá a atraktívna. Nekompromisná proti potratom, ktoré všetci rovnako odmietame, ale aj proti klientelizmu, mafii a korupcii vo verejnom živote. Preto je dôležité aj na tejto úrovni premáhať pravdou a láskou Kuffove či Chromíkove lži a nenávisť. Línie kultúrnej vojny sa pri posledných debatách o tom, ako sa môže neoľudák parazitujúci na kresťanstve stať legitímnym nositeľom kresťanskej politickej agendy, nápadne začínajú podobať na línie vojny hybridnej. Vôbec nepreženieme, ak povieme, že okrem reakčného konzervatívneho kresťanstva tu môžeme vedome rozvíjať a podporovať aj progresívnu interpretáciu kresťanskej viery. Budúcnosť bude taká, akú si ju urobíme.
Miroslav Kocúr Autor je teológ a publicista.


[Hore]
--------------------------------------

Kapitulské dvory

TA3

Sú to najkrajšie zákutia Bratislavy, ktoré sú však počas roka pred očami verejnosti ukryté. Reč je o historických budovách a malých dvoroch, ktoré sa nachádzajú na Kapitulskej ulici. Dvakrát do roka ich však nadšenci z občianskeho združenia predsa len sprístupnia návštevníkom. Ide o podujatie Kapitulské dvory, vďaka ktorým sa do týchto zabudnutých miest aspoň na chvíľu vracia život.
Pavol Kirinovič, redaktor: "Kapitulské dvory už majú svoju dlhoročnú tradíciu. Aj tento rok organizátori z občianskeho združenia Oživenie Kapitulskej ulice pripravili pre návštevníkov bohatý program. Najväčším lákadlom sú však romantické zákutia a malé nádvoria, ktoré sú inak počas roka pred zrakmi verejnosti ukryté."
Ľubomír Boháč, organizátor, OZ Oživenie Kapitulskej ulice: "Otvárame všetky dvory. Ukazujeme všetky ich historické zákutia, snažíme sa aj organizovať bohatý kultúrny program, vrátane klasickej hudby, modernej hudby, mímovia sú tu a tak ďalej."
Pavol Kirinovič: "Kapitulskú ulici napriek jej polohe v centre Bratislavy veľa turistov nenavštevuje. Teraz sa to aspoň na jeden deň zmenilo. Cieľom občianskeho združenia je, aby celá ulica opäť ožila a v podobnom duchu fungovala počas celého roka."
Ľubomír Boháč: "Našou nejakou úlohou finálnou je to, aby tá Kapitulská bola pootváraná, tie dvory celoročne podľa možnosti. Ale snažíme sa aspoň takýmito eventami a podujatiami tým ľuďom tieto priestory ukázať a získavať fanúšikov tejto ulice."
(začiatok ankety)
Návštevníčka 1: "Pekné, som tu prvýkrát."
Návštevník 2: "Ja to vnímam ako spomienku, aj keď som odtiaľ odišiel ako šesťročný? No veľa si toho nepamätám, ale niečo si ešte pamätám."
(koniec ankety)
Pavol Kirinovič: "Historické centrum aj tento rok patrí organizáciám a združeniam, ktorí sa venujú pomoci ľuďom, ktorí to potrebujú. Zastrešuje ich Katolícka charita. Jedným z projektov je aj adopcia detí na diaľku."
Martina Borčíková, koordinátorka projektu: "Financie sa využívajú najmä na podporu vzdelávania, školské pomôcky, školské poplatky, uniforma a ak sa dá, tak aj jedlo v tej škole, prípadne zdravotná starostlivosť."
Pavol Kirinovič: "Kapitulské dvory žijú súčasnosťou, ale aj minulosťou. Medzi klenoty patrí aj historický dom, ktorý patril známej umeleckej rodine Albrechtovcov. Niektoré časti domu majú už viac ako 700 rokov."
Igor Valentovič, predseda OZ Albrecht Forum: "To bolo centrum stretávania sa umeleckej, ale aj vedeckej society v Bratislave od roku 1945, kedy tu Albrechtovci žili vlastne až do smrti Hanziho Albrechta v roku 1996."
Pavol Kirinovič: "Podujatie na Kapitulskej už ale nie je iba o jednej ulici. Tento rok sa organizátorom podarilo zapojiť aj ďalšie klenoty mesta a to hradby a zákutia na Židovskej ulici."


[Hore]
--------------------------------------

Požiar nevznikol náhodou

TV JOJ

Taký požiar, pri akom v Považskej Bystrici pred mesiacom zasahovalo viac ako 50 hasičov, si na Považí nepamätajú. Dnes už je známy aj výsledok vyšetrovania. Požiar nevznikol náhodou.
Andrea Miková, redaktorka: „Plamene šľahali do výšky desiatok metrov. Sálavé teplo dávalo zabrať aj zasahujúcim hasičom.“
Obyvateľ sídliska: „Práve sme boli pri televízore a nejaké svetlá tam boli a pozriem z okna a už to horelo.“
Obyvateľ sídliska: „Bývam tu tridsať rokov. Škola tu bola. Deti tam chodili do školy. Bude tam stáť kostol.“
Andrea Miková: „Škola bola dávno zatvorená aj pre nebezpečný azbest a toluén. Tieto materiály sa použili pri jej stavbe v osemdesiatych rokoch minulého storočia.“
Pavel Petrík, OÚ ŽP Považská Bystrica (11.4.2018): „Tie jednotlivé lepenky a tie jednotlivé dosky boli práve lepené a robené na báze toho toluénu, takže preto sa tam prestalo učiť.“
Obyvateľ sídliska: „Škola bola mestská, pozemok je farský. Celkom šikovná likvidácia azbestu.“
Andrea Miková: „Vyšetrovanie preukázalo, že požiar niekto zapálil úmyselne.“
Peter Tarožík, HaZZ PB, zisťovateľ príčin vzniku požiarov: „Príčinou vzniku požiaru objektu bývalej základnej školy na sídlisku SNP v Považskej Bystrici bolo úmyselné zapálenie.“
Pavol Kudlička, hovorca KR PZ Trenčín: „Vyšetrovateľ z Považskej Bystrice začal trestné stíhanie vo veci zločinu všeobecného ohrozenia.“
Andrea Miková: „Pri obhliadke miesta činu sa mali nájsť až tri miesta, kde mal byť požiar založený. Z bývalej školy zostali len ruiny. Areál je stále na niektorých miestach opáskovaný. Dokedy bude súčasťou sídliska zhorenisko je ale zatiaľ stále otázne.“
Iveta Kováčiková, hovorkyňa mesta PB: „Mesto nie je ani vlastníkom budovy, ani vlastníkom pozemku. Vlastníkom pozemku je cirkev. Mesto však intenzívne komunikuje s okresným úradom, s odborom životného prostredia a naozaj tlačíme na to, aby sa čím skôr tento odpad odstránil.“


[Hore]
--------------------------------------

Pápež František prijal prešovského arcibiskupa metropolitu Rastislava

Rádio Lumen

Svätý Otec František včera prijal na osobitnej audiencii prešovského arcibiskupa metropolitu Rastislava, prímasa Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, spolu s jeho delegáciou. Sprevádzal ho aj predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, kardinál Kurt Koch. V pozdravnom príhovore metropolita Rastislav pripomenul príbeh emauzských učeníkov kráčajúcich spolu so vzkrieseným Pánom, ktorí si až pri lámaní chleba s horiacim srdcom uvedomili jeho prítomnosť. O význame stretnutia pre Vatikánsky rozhlas povedal.
Prešovský arcibiskup metropolita Rastislav: „Možno by som mohol pri tomto stretnutí rozlíšiť dva aspekty, osobný a potom ten takzvane cirkevno-politický. Z osobného hľadiska to bolo pre mňa a myslím, že i pre všetkých ostatných členov delegácie našej miestnej cirkvi jedno z najkrajších stretnutí. Mňa veľmi potešila ľudskosť, bezprostrednosť a úprimnosť Svätého Otca. Čo sa týka tých ďalších aspektov návštevy, ona bola samozrejme historickým míľnikom vo vzťahoch medzi Pravoslávnou cirkvou v českých krajinách a na Slovensku a Rímskokatolíckou cirkvou a o to viac sa teším, že sa vlastne deje v roku, ktorý je jubilejným, pretože si pripomíname práve 1155 rokov od príchodu svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.“
Júlia Kavecká: „Pápež František sa vo svojom príhovore sústredil na odkaz svätých Cyrila a Metoda pre súčasné ekumenické úsilie i pre výzvu evanjelizácie Európy. Na záver stretnutia Svätý Otec zopakoval túžbu po dosiahnutí úplnej jednoty, a to opäť s poukázaním na vzory svätých Cyrila a Metoda.“


[Hore]
--------------------------------------

Pápež navštívil komunitné mestečko hnutia Focolare

Rádio Lumen

Svätý Otec František navštívil komunitné mestečko hnutia Focolare neďaleko Florencie. Hnutie známe ako Máriino dielo spojené s osobnosťou Chiary Lubichovej má za sebou sedemdesiatpäťročnú históriu. Po príchode do Lopiana si pápež v tamojšej svätyni uctil ikonu Bohorodičky kvetmi a tichou modlitbou. Potom sa stretol s miestnou komunitou. Prezidentka hnutia Focolare Maria Voceová predstavila pápežovi Lopiano s jeho osemstopäťdesiatimi obyvateľmi zo šesťdesiatpäť národov ako prototyp ďalších mestečiek v USA, v Kamerune, na Filipínach, v Nemecku, v Brazílii či Argentíne. Členovia hnutia si pripravili pre Svätého Otca aj otázky, na ktoré následne odpovedal vo svojom príhovore.

[Hore]
--------------------------------------

Modlitbový deň k úcte Matky všetkých národov v Nitre

Rádio Lumen

Nitra - Klokočina dnes opäť hostila modlitbový deň k úcte Matky všetkých národov. Program sa začal už ráno eucharistickou adoráciou. Nasledovali prednášky či video o zjaveniach Matky všetkých národov v Amsterdame. Vyvrcholením bola svätá omša, ktorú celebroval rožňavský biskup Stanislav Stolárik. V homílii, ktorú ste mohli si vypočuť aj v priamom prenose Rádia Lumen, zdôraznil duchovné materstvo Panny Márie.
Stanislav Stolárik, rožňavský biskup: „Mária je našou matkou, Mária sa za nás prihovára a bráni nás ako orodovnica. Ďalej je našou matkou preto, lebo nám sprostredkúva milosti vykúpenia ako prostrednica, no je ňou najmä preto, že za všetkých ľudí trpela ako bolestná matka, ktorú my voláme Sedembolestná, teda je spoluvykupiteľka.“


[Hore]
--------------------------------------

Púť hasičov v Šaštíne

Rádio Lumen

Približne 400 dobrovoľných hasičov dnes pochodovalo z námestia v Šaštíne do národnej svätyne. V rukách niesli zástavy s nápisom Bohu na slávu, blízkym na pomoc. Program ich šiestej púte k Sedembolestnej Panne Márii tvorila svätá omša, príhovory hostí pred bazilikou, ale aj prehliadka hasičskej techniky. V Šaštíne nahrávala Anna Bošková: „Hasiči prišli ďakovať za život a za to, že môžu pomáhať a ochraňovať životy iných. Na duchovné hodnoty sa zameral vo svojej kázni duchovný Hasičského záchranného zboru Ľuboslav Farkaš. Aký vidí význam púte hasičov?“
Ľuboslav Farkaš, duchovný Hasičského záchranného zboru: „Veľký, v duchovnom raste.“
Anna Bošková: „Pokračuje predsedníčka Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Senici Marta Hurbanisová.“
Marta Hurbanisová, predsedníčka Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Senici: „Tento rok vzhľadom asi na hokej máme tu pomenej účastníkov, máme tu dnes 23 zástav, je to polovica, my máme okolo 40, odhadujeme 400 ľudí.“
Anna Bošková: „Prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany na Slovensku Pavol Ceľuch ocenil najmä účasť hasičov pri Sedembolestnej.“
Pavol Ceľuch, prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany na Slovensku: „Sme jedna veľká hasičská rodina, či hasiči profesionáli, či hasiči dobrovoľní a byť pod plášťom Sedembolestnej Panny Márie, neviem to ináč opísať.“
Anna Bošková: „V príhovore pred bazilikou pozdravila hasičov i starostka dobrovoľných hasičov Juhomoravského kraja Zdeňka Jandová.“
Zdeňka Jandová, starostka dobrovoľných hasičov Juhomoravského kraja: „Jezdí sem celá delegace našich dobrovolných hasičů a i my v Jihomoravském kraji jsme tady načerpali inspiraci a také jsme začali dělat krajskou hasičskou pouť k uctění svátku patrona našich hasičů sv. Floriána.“
Anna Bošková: „Primátor Šaštína-Stráží Jaroslav Suchánek poďakoval hasičom i v zmene všetkých občanov.“
Jaroslav Sucháne, primátor Šaštína-Stráží: „Ďakoval som za všetkých, pretože verím, že aj ostatní si vážia ich prácu, pretože vo svojom voľnom čase nasadzujú, tak ako som spomínal, vlastné životy a zdravie pre záchranu nás všetkých.“
Anna Bošková: „Naši dobrovoľní hasiči dávali občanom príklad, že za svoje hodnoty, Bohu na slávu, blížnemu na pomoc, sa vedia postaviť.“


[Hore]
--------------------------------------

Deti sa stretli na misijnej púti

Rádio Lumen

Rajeckú Lesnú, Levoču, ale aj Obišovce dnes zaplavili deti. Najmä koledníci Dobrej noviny sa stretli na misijnej púti. eRko, hnutie kresťanských spoločenstiev detí sa im týmto spôsobom chce poďakovať za ich službu. Zároveň sa deti vždy povzbudia v prežívaní viery a budujú si vzťah k pútnickým miestam na Slovensku, ale aj núdznym v Afrike. V Rajeckej Lesnej v programe nechýbala svätá omša, katechéta, či spoločný tanec.
Neuvedená, redaktorka: „Hlavný organizátor, pán farár Ivan Kňaze, vy ste dnes povedali, že Žilinská diecéza sa môže v podstate nazývať aj misijná.“
Ivan Kňaze, farár: „V Žilinskej diecéze je aj najviac koledníkov, aj keď hovoríme o počtoch, najviac vyzbierajú, ale nie je to o tom, ale to nadšenie pre misie už v pôvodnej Nitrianskej diecéze, z ktorej vznikla Žilinská, bolo vždy.“
Neuvedená, redaktorka: „Dnes koľko detí a animátorov prijalo pozvanie do Rajeckej Lesnej?“
Ivan Kňaze: „Takže bolo tu 1200 detí a animátorov a vytvorili krásnu atmosféru radosti, hlavne pri svätej omši s otcom biskupom Tomášom.“
Neuvedená, redaktorka: „Na misijnú púť prišli opäť aj diecézny biskup Tomáš Galis. Vy ste deti povzbudili, aby aj oni sa stali misionármi.“
Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup: „Misionár je každý, kto nosí v srdci Ježiša a ide, v takom zmysle všetci. Ak žijeme s Ježišom, tak prinášame radosť, úsmev, prinášame dobré slovo, skutok dobrý, všetko to, čo, čo patrí k tomu, že žijeme s Ježišom.“
Neuvedená, redaktorka: „Deti aj tento rok priniesli obetná dar. Čo to bolo?“
Neuvedená: „Konzerva. Väčšinou doniesli ryby, alebo paštéky, kto čo mohol, tak to doniesol.“
Neuvedená, redaktorka: „Kam tieto veci teraz pôjdu?“
Neuvedená: „Pôjde to pre ľudí, ktorí to potrebujú, momentálne je charita, bezdomovcom a deťom.“
Neuvedená, redaktorka: „Správca pútnického miesta Rajecká Lesná Ján Rusnák. Vy ste dnes opäť hostili už 17. púť a deťom ste navyše aj rozdali také zaujímavé obrázky so zasväcujúcou modlitbou.“
Ján Rusnák, správca pútnického miesta Rajecká Lesná: „Vznikla z akého popudu modlitbového spoločenstva. Je rok po storočnici Fatimy a tak sme zaumienili aj tak s prianím takým duchovným Panny Márie našej, že jednoducho treba cestu svätosti znova pestovať a keď ich začneme v malých deťoch aj s ich rodičmi, tak, to potom bude mať takú obrovskú silu aj pre náš život, pre každý taký všedný.“


[Hore]
--------------------------------------

Kampaň na podporu dalitských žien v Indii

Rádio Lumen

Pápežská nadácia ACN Slovensko pomoc trpiacej cirkvi spúšťa kampaň na podporu dalitských žien v Indii. Kampaň nesie názov Sila dalitských žien. Zameriava sa na konkrétnu materiálnu aj duchovnú pomoc týmto ženám. Viac zisťovala Lucia Pálešová: „Indických kresťanov stále intenzívnejšie ohrozujú radikálne skupiny hinduistických nacionalistov. Aj napriek tomu príslušníci chudobnej kasty Dalitov objavujú kresťanstvo ako náboženstvo, ktoré ich vyslobodzuje zo spoločenskej izolácie a pomáha im dôstojne rásť. Pokračuje otec Prem Prakkaš, generálny vikár arcidiecézy Pátnaf v Indii.“
Prem Prakkaš, generálny vikár arcidiecézy Pátnaf v Indii: „V Indii Dalitovia znamená utláčaní ľudia, ponižovaní, odmietaní. Nie sú považovaní za ľudské bytosti, robia podradné práce. Hinduisti veria, že Dalit je Dalitom navždy. Dalitovia sú nedotknuteľní.“
Lucia Pálešová: „Dalitské ženy majú v Indii podradné postavenie. Nemajú žiaden hlas a sú vydané na milosť a nemilosť svojim otcom, manželom, či synom. Sestra Flugencia v indickej obci Bihár pracuje už dva roky.“
Sestra Flugencia: „Výučbe miestnych detí sa venujem vždy ráno a večer. Počas dňa navštevujem rodiny a počúvam ľudí, aby som lepšie porozumela ich situácii. U nich doma sa spolu modlíme a prosíme Pána, aby bol s nimi v ich ťažkostiach aj radostiach. Ak sa stanú pevnými vo svojej viere, budú mať silu postaviť sa ťažkostiam vo svojich životoch.“
Lucia Pálešová: „Nadácia ACN Slovensko vo svojej najnovšej kampani upriamila pozornosť práve na silu dalitských žien. Viac o nej povedala riaditeľka nadácie Martina Hatoková.“
Martina Hatoková, riaditeľka Nadácie ACN Slovensko: „Okrem finančnej pomoci môžete prísť aj osobne stretnúť našu hosťku, ktorú privítame na Slovensku. Bude to pani Sherin Asad, dalitská žena, ktorá sama zažila mnoho príkoria a dnes už ako sociálna pracovníčka s vyše dvadsaťročnou praxou bojuje za práva Dalitov.“
Lucia Pálešová: „ACN vytvorila v rámci kampane aj album inšpirácií so skutočnými príbehmi indických žien, do ktorého budú môcť svoj príbeh pridať aj Slovenky a tak sa navzájom povzbudiť.“


[Hore]
--------------------------------------

V bratislavskom Univerzitnom pastoračnom centre sa modlia za uzdravenie

Rádio Lumen

Ježiš uzdravuje, pod týmto mottom dnes v bratislavskom Univerzitnom pastoračnom centre znejú modlitby za uzdravenie. Podujatie organizuje Spoločenstvo Dobrého Pastiera. Podľa člena služobného tímu Mareka Nikolova je určená najmä tým, ktorí dlhodobo nesú ťažký kríž a vnímajú, že ich modlitby nie sú vypočuté.
Marek Nikolov, člen služobného tímu, Spoločenstvo Dobrého Pastiera: „Tentokrát chceme pozvať ľudí, ktorí prechádzajú utrpením, ktorí nesú ťažký kríž, ktorí sa modlia možno dlhé roky a ich modlitby nie sú vypočuté. Sa modlia za uzdravenie a k uzdraveniu nedochádza, možno sa modlia za to, aby došlo k nejakému posunu v ich živote a ten posun sa nedeje. Modlia sa aby počuli možnože Boží hlas a Boh ako keby mlčal.“
Júlia Kavecká: „Stretnutie sa začalo chválami a vyučovaním sestry Veroniky Barátovej. Zazneli aj svedectvá a príhovorné modlitby. O ďalšom programe hovorí Silvia Pažoureková zo Spoločenstva Dobrého Pastiera.“
Silvia Pažoureková zo Spoločenstva Dobrého Pastiera: „Na konci tohto slova povieme slová poznania, ktoré vnímal modlitebný tím počas príprav na stretnutie a modlitebný tím je už niekoľko týždňov pred samotným stretnutím v pôste a v modlitbách, počas ktorých počúvame Pána, pýtame si slová poznania a Božie vedenie do tejto služby. Vyvrcholením programu bude svätá omša s bratislavským pomocným biskupom Jozefom Haľkom.“


[Hore]
--------------------------------------

Zhromaždenie Európskeho kresťanského politického hnutia

Rádio Lumen

Európski kresťanskí politici hľadali dnes v Bratislave možnosti ďalšej spolupráce. Na šestnástom generálnom zhromaždení Európskeho kresťanského politického hnutia sa stretli delegáti z desiatich krajín. Podľa predsedu Branislava Škripeka cieľom stretnutia bolo zaoberať sa ďalším smerovaním hnutia a tiež tým, ako nájsť konzervatívnych kandidátov do najbližších volieb do Európskeho parlamentu v členských štátoch.
Branislav Škripek, predseda Európskeho kresťanského politického hnutia: „Chceme robiť všetko pre to, aby sa Európa prinavrátila ku svojim koreňom. Ako nutnosť pre uskutočnenie našej vízie považujem budovanie vzťahov s konzervatívnymi politikmi naprieč európskymi krajinami. Rád by som v najbližších mesiacoch som porušil viacero pracovných ciest po Európe s stretol sa s politikmi, s ktorými zdieľame rovnaké hodnoty. Pre budúcnosť je dôležité nielen o sebe vedieť, ale naučiť sa spolupracovať, čo je častokrát problém medzi rôznymi, i keď podobne založenými smerovanými stranami. Chceme vytvoriť v členských krajinách Európskej únie kandidátky do Európskeho parlamentu, na ktorých budú konzervatívni politici. Potrebujeme dostať do Európskeho parlamentu viacej kresťanov.“
Júlia Kavecká: „V rámci diskusie sa delegáti zhodli, že pokiaľ chce mať Európska únia budúcnosť, musí sa vrátiť nielen k hodnotám, ale začať stavať na vzťahoch medzi krajinami Európskej únie.“


[Hore]
--------------------------------------

Angela Merkelová dostala od františkánskeho rádu cenu mieru

Rádio Lumen

Nemecká kancelárka Angela Merkelová dostala od františkánskeho rádu cenu mieru. Nemecká kancelárka sa pri preberaní ocenenia kriticky vyjadrila k rozhodnutiu USA odstúpiť od jadrovej dohody s Iránom.

[Hore]
--------------------------------------

Kalendárium: O zámere KGB zabiť pápeža vedeli vopred aj naši eštébáci

aktuality.sk

Skutočný objednávateľ atentátu na pápeža Jána Pavla II. je dodnes neznámy. Viaceré indície však ukazujú, že Mehmet Ali Agca vtedy 13. mája 1981 vo Vatikáne strieľal na pokyn Moskvy. Táto hypotéza získala na vážnosti, keď prezident Havel odovzdal Talianom záznamy z archívov ŠTB.
Podľa týchto záznamov existovali hneď dve operácie KGB, nazvané Pagoda a Infekcia, ktoré sovietska tajná služba namierila proti Jánovi Pavlovi II.
Podľa jedného z plánov mal benediktínsky mních, ktorý bol agentom Stasi, nainštalovať vo Vatikáne odpočúvacie zariadenie do sochy Panny Márie a do rámu obrazov.
600-stránkový dokument ŠTB však ukazuje, že sovietska KGB rozdala úlohy viacerým partnerským tajným službám v krajinách Varšavskej zmluvy. Podľa nich „cirkev a pápež mali byť diskreditované dezinformáciami a provokáciami, ktoré nevylučujú ani jeho fyzickú likvidáciu“.
Či a ako presne pokračovalo plnenie týchto zámerov sovietskej tajnej služby, zostalo skryté zrejme už len v jej archívoch. Plány, ktoré sa zachovali v tých československých, zosnovala totiž KGB temer bezprostredne po zvolení Karola Wojtylu za hlavu cirkvi.
Kremeľ už vtedy veľmi správne vyhodnotil, že Poliak v čele Vatikánu budovaniu socializmu v sovietskych satelitoch neprospeje. A tak spolu s ostatnými tajnými službami, československú ŠTB nevynímajúc, plánoval jeho diskreditáciu či prípadne aj likvidáciu.
Veľká chvíľa pre Poľsko – a veľká komplikácia pre komunistov
Pritom Karol Wojtyla zďaleka nebol v roku 1979 favoritom konkláve. Ako v článku pre Idnes.cz historik Jaroslav Šebek uvádza, na voľbu pápeža dokonca meškal. Podobne ako ostatní vedel, že najprv si zmerajú sily konzervatívne a progresívne prúdy v cirkvi, pričom on nebol preferovaný žiadnym z nich.
On sám bol iba obľúbencom viedeňského kardinála Franza Königa, ktorý v ňom videl budúceho „Pápeža nádeje“. Königovi táto stávka na kompromis vyšla dokonale. Po tom, ako začal z Vatikánu stúpať k nebu biely dym a bolo jasné, že z Karola Wojtylu sa stal pápež Ján Pavol II., tak vo Varšave vypukol obrovský jasot.
Ešte aj šéf poľských komunistov Edward Gierek predniesol údajne tieto prorocké slová: „Je to veľká chvíľa pro Poľsko, ale veľká komplikácia pre nás...“
Naši vedci „kazia“ nezničiteľný materiál
Pápežove metafory
Pápež nádeje jedných a obavy druhých potvrdil hneď na svojej prvej ceste do rodného Poľska. Už oficiálne odôvodnenie jeho návštevy spôsobilo komunistom vrásky.
Pápež Poľsko navštívil pri príležitosti 900. výročia svätého Stanislava, ktorého zavraždil poľský kráľ Boleslav II, lebo nechcel dovoliť, aby sa cirkev stala nástrojom štátu. Keďže komunisti sa snažili o niečo veľmi podobné, pápežova metaforické odôvodnenie návštevy ich samozrejme príliš nenadchýňalo.
No a keď im Vatikán ešte oznámil, že pápež si zaumienil celebrovať omšu pred varšavským Palácom kultúry a vedy, ktorý bol pre nich symbolom poľsko-sovietskeho priateľstva, obávali sa, že už počas pápežovej cesty dôjde k provokáciam a nepokojom.
Poliaci, nebojte sa!
V tomto sa však mýlili. Veriaci nechceli dať režimu žiadnu zámienku k zásahu a tak pápežova cesta sa v júni 1979 niesla vo veľmi kultivovanej spirituálnej atmosfére.
Pápež síce poukazoval na nezlučiteľnosť komunistického režimu a ľudských práv, ale jeho najtvrdšími slovami bola vcelku mierumilovná výzva „Poliaci, nebojte sa! “
Ak si však komunisti vydýchli, že touto výzvou po skončení pápežovej návštevy skončilo aj nebezpečenstvo pre ich vládu v Poľsku, tak sa mýlili. Už o rok neskôr viseli pápežove plagáty všade. I v gdanských lodeniciach, kde odborové hnutie Solidarita začalo svoje nakoniec víťazné ťaženie proti režimu.
Samotného pápeža však čakal iný, ešte ťažší boj.
Keby nepožehnal dieťaťu, asi by neprežil
Vatikán, 13. mája 1981, slnečné popoludnie, štvrť na šesť. Pápež v rámci generálnej audiencie prechádza autom po Svätopeterskom námestí. Úplne neplánovane, berie do rúk dieťa, aby mu požehnal. Toto rozhodnutie mu pravdepodobne zachránilo život.
O pár sekúnd neskôr už totiž klesá do auta zasiahnutý štyrmi strelami z pištole Browning HP. Tie do rúk po zastavení krvácania vážne nebezpečenstvo nepredstavovali. Tá do oblasti brušnej dutiny však už áno. Napriek tomu ani jedna z nich nakoniec nebola smrteľná, atentátnik akoby zázrakom nezasiahol žiaden zo životne dôležitých orgánov.
Ako server cirkev.cz uvádza, sám atentátnik Mehmet Ali Agca neskôr priznal, že „nemieril dobre, lebo pápež mal na rukách dieťa“.
Rozuzlenie?
Kým na poliklinike Gemelli bojovali lekári o pápežov život, vyšetrovatelia sa snažili objasniť pozadie atentátu.
Pápeža síce po troch týždňoch z nemocnice prepustili a Mehmeta Ali Agcu už dva mesiace po čine odsúdili na doživotie. Kto však bol skutočným objednávateľom, sa nepodarilo dokázať dodnes. Zostáva len najpravdepodobnejšia hypotéza.
VIDEO: Izraelská raketa zničila ruský protilietadlový systém
Bulharskú stopu nemal okrem Agcu kto potvrdiť, ale...
A tá potvrdzuje, že plány KGB, ktoré vo svojich archívoch zaznamenala aj československá ŠTB, sa naplnili. Strelec, Mehmet Ali Agca vypovedal, že celá operácia prebiehala pod vedením Zila Vassileva, vojenského atašé bulharskej ambasády v Taliansku.
Podľa plánu mal Agca spolu so svojimi komplicmi, jedným Turkom a ďaľšími dvomi Bulharmi zabiť pápeža a následne sa skryť sa na bulharskej ambasáde. Podľa pôvodného plánu mal na pápeža strieľať aj Agcov turecký kumpán, taktiež člen Šedých vlkov. Nakoniec sa však vraj zľakol a z miesta činu ušiel.
A práve jeho neprítomnosť v súdnej sieni nakoniec zabránila vyšetreniu pozadia atentátu. Agca síce aj v rozhovoroch pre novinárov bulharskú stopu potvrdil, neskôr však v súdnej sieni svoju vlastnú vierohodnosť podrýval šialenými tvrdeniami typu, že sa pokladá za reinkarnáciu Ježiša Krista, sťahoval a menil výpovede.
Sudcovia nakoniec v roku 1986 dospeli k záveru, že na základe jeho svedectva nie je možné – samozrejme okrem Agcu samotného – odsúdiť nikoho ďaľšieho.
Agca potom ešte niekoľkokrát obvinil z prípravy atentátu Irán i Vatikán, nikdy však neuviedol také presvedčivé podrobnosti ako v prípade „bulharskej hypotézy“.
Aj talianska parlamentná komisia opierajúca sa aj o dokumenty z archívov Štb, ktoré Rímu odovzdal prezident Václav Havel, nakoniec došla k záveru, že pôvodná výpoveď Agcu bola pravdivá. V roku 2006, viac než 35 rokov po atentáte, však už nebolo technicky možné ju dokázať. Autor: Zolo Mikeš


[Hore]
--------------------------------------

Snaží sa spájať cirkev a LGBT ľudí: Ak sa rozdelíme na dva tábory, vopred sme prehrali

dennikn.sk

Člen maďarskej organizácie Kresťania za gejov Bálint Szabadkai hovorí o svojich úspechoch aj neúspechoch pri zbližovaní cirkví, veriacich a LGBT ľudí.
Je možné, aby niekedy konzervatívci, ktorí sú proti právam LGBT ľudí, našli spoločnú reč s LGBT aktivistami a dohodli sa na spoločnom riešení? Existuje vôbec v tejto téme nejaká stredná cesta?
Ak sa budeme takto zjednodušene rozdeľovať na konzervatívcov a LGBT aktivistov, tak sme tento boj dopredu prehrali. Nie je to o tom, kto vyhrá, alebo kto ustúpi. Nemôžeme to prezentovať ako spor medzi nami a tými druhými. Musíme sa snažiť o spojenie.
Keď sa diskutuje o LGBT právach, zvyčajne sú do debaty pozývaní zástupcovia práve týchto dvoch skupín. Je to teda nesprávne?
Musíte tam mať aj niekoho, kto je uprostred.
A to je kto?
Napríklad heterosexuálny kresťan, ktorý podporuje práva LGBT ľudí.
Toho by zrejme konzervatívci považovali za LGBT aktivistu, nie?
Možno áno a možno nie. Zapojením takýchto ľudí do debaty sa snažíme ľuďom ukázať, že je tu aj takáto skupina ľudí. Niekomu to zostane v hlave a budú o tom premýšľať. Je to prvý krok. Veľa gejov a lesieb si myslí, že musia byť ateistami, lebo Boh nenávidí teplých. Ale je dobré naštrbovať tieto stereotypy. Je dôležité získať čo najviac rôznych druhov podporovateľov, ktorí žijú v rôznych rodinách a veria rôznym ideológiám. Obraz toho, kto všetko podporuje LGBT ľudí, je potom oveľa širší. Keď vstupujete do diskusií, musíte sa rozhodnúť, do akého boja sa chcete púšťať. Pretože je jasné, že arcibiskupa s jeho vyhranenými názormi nezmeníte jednou diskusiou a možno ani o desať rokov. Ak sa však do diskusie zapojí niekto, kto povie, že každú nedeľu chodí do kostola, každý večer sa modlí a zároveň podporuje LGBT ľudí, naruší tým stereotypy o tom, že LGBT komunita chce vypáliť všetky kostoly v krajine a odstrániť všetky tradície.
Čo považujete za úspešnú debatu?
Keď od stola vstanú šťastní ľudia. Nesmejte sa, naozaj je to tak. Je to veľmi dôležité, pretože ak má byť diskusia dobrá, mala by byť úspešná aj na osobnej úrovni. Ak od stola nevstanú šťastní ľudia, znamená to, že sa navzájom nerešpektovali. A bez rešpektu je to vopred prehrané. To znamená, že musíte rešpektovať aj tých, ktorí sa k vám správajú ako k menjecennému, čo sa niekedy stane.
Hovoríte, že v diskusiách by sa spolu nemali stretávať diskutujúci, ktorí majú úplne opačné názory na práva LGBT ľudí. Myslíte si, že medzi týmito dvoma stranami nikdy nedôjde k nejakej dohode, ktorú budú považovať za férové vyriešenie tohto sporu?
Rozumiem, že novinári chcú mať bombastické titulky typu: Koniec debaty medzi konzervatívnym kresťanským hnutím a LGBT aktivistami, riešením je… Ale takéto zázračné riešenie neexistuje. Vyštudoval som politológiu a premýšľam nad oveľa dlhšími obdobiami, ako je 60 alebo sto rokov a myslím si, že čím viac debát budeme robiť a čím viac osobných príbehov do toho bude vstupovať, tým viac pozornosti získame a debata sa bude hýbať smerom dopredu. Osobné príbehy a skúsenosti sú veľmi dôležité. Ak sedíte za stolom s niekoľkými duchovnými, ktorí hádžu všetko zlé na LGBT ľudí, je dobré sa proti tomu ozvať, povedať svoju vlastnú skúsenosť, pozvať ich na pivo a narušiť ich presvedčenie, že všetci premýšľajú ako oni.
Dokážu spolu cirkev a LGBT komunita v Maďarsku diskutovať?
Diskusie sa stávajú zaujímavými v momente, keď sa stanú osobnými. O LGBT témy sa zaujímajú najmä tí, ktorí do tejto komunity patria, ich rodina, priatelia, známi alebo zamestnávatelia. Ľudia, ktorí chodia na naše diskusie, majú množstvo otázok a snažia sa o tejto téme úprimne a otvorene diskutovať.
Na Slovensku je známy citát konzervatívneho kresťanského kňaza a aktivistu Mariána Kuffu, ktorý LGBT ľudí opísal ako „masových vrahov“ a tvrdil, že spôsobujú genocídu národa. Počuli ste podobné vyjadrenie aj v Maďarsku?
Áno. Možno nie od ľudí, ktorí sú v spoločnosti známi, ale stále tu máme kňazov, ktorí sa v kostoloch vyjadrujú proti gejom.
Čo by bola podľa vás vhodná reakcia na takéto vyjadrenie?
To záleží na komunite, na situácii a na množstve ďalších vecí. Ak viete, že ten človek má množstvo podporovateľov, mala by nasledovať iná reakcia než v prípade, že za vami stojí mlčiaca väčšina a významný počet podporovateľov.
Išlo o veľmi známeho kňaza, ktorý dlhodobo straší LGBT komunitou a spomína „gender ideológiu“.
Ak by sa to odohralo na Facebooku, mal by mu niekto odpovedať, urobiť vyhlásenie, pod ktoré by sa podpísali LGBT ľudia, kresťania, a ak je to možné, tak aj LGBT kresťania. My by sme sa navyše v televízii alebo na webe snažili urobiť diskusiu, kde by sme pozvali tohto kňaza, usadili by sme oproti nemu týchto LGBT ľudí, prípadne aj heterosexuálnych ľudí či veriacich, aby sa ho pýtali, prečo niečo také povedal. Tí ľudia by mu porozprávali svoje príbehy a zážitky, vďaka ktorým začali podporovať LGBT ľudí. Takéto vyjadrenia totiž zvyčajne prichádzajú od ľudí, ktorí ich nikdy nestretli.
Má zmysel odpovedať rovnako ostro?
Nie, my musíme ukázať alternatívu a zodpovednosť.
Máte v Maďarsku osobnosti, ktoré sa vyjadrujú podobne?
Zdá sa mi, že také ostré vyjadrenia ako prirovnávanie LGBT ľudí k masovým vrahom sa pomaly vytrácajú. Stále tu však máme kňazov, ktorí nikdy v živote nestretli človeka z tejto komunity a tvrdia, že pôjdu do pekla a sú zodpovední za mnohé ochorenia či ničenie rodín. Na druhej strane je tu veľa kňazov, ktorí hovoria, že partnerstvo dvoch žien alebo dvoch mužov s adoptovaným dieťaťom možno nie je ideálnym spôsobom pre vytvorenie rodiny, no rozhodne za taký život nepôjdu do pekla. Toto už verejne povedalo niekoľko maďarských kňazov.
Na prednáške v Bratislave ste hovorili o kresťanskom farárovi, ktorý začal LGBT ľudí podporovať vďaka tomu, že za ním prišiel tucet mladých veriacich, strávili s ním asi hodinu v príjemnom rozhovore a na konci mu niektorí povedali, že tiež patria k LGBT komunite. Ako na to reagoval?
Bol úplne v šoku. Vôbec nebol na takúto situáciu pripravený. Ale to nie je väčšina kňazov. Mnohých táto téma úprimne nezaujíma, čiastočne aj preto, že majú pocit, že geja alebo lesbu nikdy nestretli. Ako LGBT aktivista sa musím snažiť pochopiť aj jeho príbeh a pristupovať k nemu s rešpektom. Ak to tak nerobím, niečo robím zle, pretože sa nesnažím posilňovať dialóg.
Ako sa stal tento kňaz podporovateľom LGBT komunity?
Už predtým bol známy tým, že ľudí vyzýval, aby pomáhali utečencom. Začali sme sa s ním stretávať a postupne sa z nás stávali priatelia. Sme v kontakte aj s ďalšími kňazmi, ktorí nás navštevujú a vedú pre nás obrady.
Čo kňazov presvedčí, aby LGBT ľudí podporovali?
Mnohí sa pri svojej práci stretávajú s rôznymi dilemami veriacich, ktorí nevedia, ako niektoré situácie riešiť. Jeden farár nám povedal príbeh o katolíckej rodine, ktorá mala deväť detí a počas sviatkov sa spolu pravidelne stretávali aj so svojimi partnermi, partnerkami a vnúčatami. Jedno z ich detí im oznámilo, že je gej a prinieslo si na večeru svojho partnera. Niektorí jeho bratia boli presvedčení, že radšej strávia obed s vlastnou rodinou, než by mali sedieť za jedným stolom s gejom, pretože jeho vzťah je v rozpore s ich náboženstvom a preto neprišli.
Takže o tomto kňazi hovoria, keď tvrdia, že LGBT komunita ničí tradičné rodiny?
Asi áno. Táto rodina si prešla dlhú cestu, diskutovali o tom, modlili sa, radili sa s kňazmi ako ďalej a po roku alebo dvoch dokáže opäť obedovať za jedným stolom aj napriek tomu, že tam sedí aj ich syn s partnerom. Prešli si neľahkým procesom, ale stálo im to za to. Preto sa tieto diskusie snažíme prinášať do rôznych komunít, aby sme predchádzali hlúpostiam, ktoré ničia katolícke rodiny.
Podporujú vás títo kňazi aj verejne?
Niektorí áno. Tí, ktorí sú vo vedúcich pozíciach, nie. Ale máme spojencov takmer vo všetkých silných cirkvách v Maďarsku – medzi kalvinistami, luteránmi aj katolíkmi.
Ste kresťan a zároveň podporovateľom LGBT komunity. Rešpektujú vás obe tieto komunity rovnako?
Toto je jeden z našich problémov. Niekoľko členov našej skupiny prišlo k záveru, že by sme mali byť aj aktivistami. Už neveria, že podobná iniciatíva niekedy vyjde zvnútra cirkvi, a preto by sme sa ju mali snažiť presadzovať zvonka, získavať čo najviac spojencov a robiť projekty, ktoré budú scitlivovať ľudí na túto tému. Práve preto nie sme veľmi rešpektovaní našimi cirkvami. Oficiálne som členom kalvinistickej cirkvi, ale absolútne nesúhlasím s tým, čo oficiálne hovoria o LGBT ľuďoch. Som teda iba jej formálnym členom, no i tak so ženou tento rok chystáme aj cirkevný obrad.
Autor: Ria Gehrerová
----
Bálint Szabadkai
Člen maďarského hnutia s názvom Kresťania za gejov, ktoré okrem iného organizuje aj diskusie o vzťahu LGBT ľudí a kresťanstva. Do Bratislavy prišiel prednášať o dialógu medzi týmito dvoma skupinami na konferenciu Face to Face organizovanú občianskym združením Partners for Democratic Change (PDCS).


[Hore]
--------------------------------------

Pápež verzus populisti

dennikn.sk

Súčasný prívetivý vzťah medzi katolíckou cirkvou a stredoeurópskou populistickou pravicou sa ľahko môže zmeniť na duchovnú krízu v tejto časti kontinentu.
Pri debate o osude Poľska počas posledných dní druhej svetovej vojny vraj Winston Churchill upozornil Josifa Stalina, že by mal brať do úvahy aj názor Vatikánu. Sovietsky diktátor však britského premiéra prerušil otázkou: „Koľko divízií má rímsky pápež?“ O viac ako tridsať rokov sa Churchillovo varovanie ukázalo ako jasnozrivé: voľba poľského kardinála Karola Wotyłu za pápeža v roku 1978 bola prvým krokom vedúcim k demontáži sovietskeho komunizmu.
Počas súčasnej vyhrotenej debaty o európskej utečeneckej kríze akoby stredoeurópski populistickí lídri Stalina parafrázovali: „Koľko volieb pápež vyhral?“ To je vážna otázka. Deň predtým, ako pápež František vydal apoštolskú exhortáciu s odkazom, že starostlivosť o migrantov by pre katolíkov mala byť rovnako dôležitá ako ich odpor voči potratom, maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa štylizuje do úlohy obrancu kresťanstva, vyhral parlamentné voľby s odkazom, že prisťahovalci sú horší ako potrat.
Prečo sú občania postkomunistických krajín s katolíckou väčšinou hluchí k odkazu pápeža Františka? Prečo je vzostup pravicových populistických strán ako Právo a spravodlivosť v Poľsku a Fidesz v Maďarsku, ktoré hlásajú silný príkon ku katolíckej identite a majú podporu mnohých veriacich, v otvorenom konflikte s Vatikánom? Signalizuje rast populizmu v strednej Európe návrat k náboženstvu či ďalšiu sekularizáciu spoločnosti?
Skôr národná ako duchovná inštitúcia
Minulý rok agentúra Pew Research Center zverejnila správu o role náboženstva v postkomunistických krajinách, ktorá naznačuje niektoré možné odpovede. Správa jasne hovorí, že obnova náboženstva po páde komunizmu mala v prevažne pravoslávnych krajinách východnej Európy a prevažne katolíckych štátoch strednej Európy odlišný priebeh. V pravoslávnych krajinách ako Rusko, Bulharsko a Rumunsko zaznamenali nárast náboženskej identifikácie, ale úroveň praktizovania náboženstva je porovnateľná s minulosťou. Ľudia sa definujú ako pravoslávni kresťania, hoci len zriedka chodia do kostola alebo čítajú Bibliu. Pre nich je pravoslávna identita zviazaná s národnou identitou, pocitom hrdosti a kultúrnej nadradenosti. Sociológovia to nazývajú ako „príslušnosť bez viery“.
V historicky katolíckych krajinách ako Poľsko, Maďarsko, Litva a Česko sa podiel ľudí identifikujúcich sa ako katolíci od konca komunizmu znížil. Miera návštevnosti bohoslužieb a iné ukazovatele praktizovania viery sú vyššie ako u pravoslávnych susedov, ale v krajinách s katolíckou väčšinou tiež rastie tendencia vidieť cirkev ako skôr národnú než duchovnú inštitúciu.
V tomto kontexte by napätie medzi Vatikánom a katolíckymi komunitami v strednej Európe nemalo prekvapovať. Je vyjadrením novej úlohy Európy v katolíckom svete. Sme zvyknutí pozerať sa na katolicizmus ako na európske náboženstvo, lenže už nejaký čas to neplatí. Kým 70 percent pravoslávnych kresťanov žije na starom kontinente, väčšina katolíkov dnes žije mimo Európy – v Latinskej Amerike a stále viac v Ázii a v Afrike.
Ako napísal komentátor New York Times Ross Douthat, hoci väčšina sveta má pápeža Františka rada, mnohí veriaci i kňazi mu nedôverujú a obávajú sa, že jeho pontifikát môže byť katastrofou. Odmietanie neeurópskeho pápeža je zvlášť silné v strednej Európe. Mnohí katolíci v Poľsku a Maďarsku sa na neho pozerajú podobne, ako keď tvrdí komunisti a stranícki aparátčici sledovali sovietskeho lídra Michaila Gorbačova počas vrcholiacej gorbymánie v druhej polovici osemdesiatych rokov, teda ako na nebezpečného revizionistu nabudeného mediálnou pozornosťou, ktorý ohrozuje integritu a moc ich viery. Keď v Poľsku hovoria o pápežovi, zvyčajne myslia Jána Pavla II.
Ale populistická pravica a katolícka cirkev v strednej Európe netvoria žiadne nebeské spoločenstvo. Pre populistov kresťanstvo nie je ani tak vzťahom medzi človekom a Bohom, ako vzťahom medzi komunitou a inými. Vzostup populizmu sa dá efektívnejšie vysvetliť strachom verejnosti zo šírenia islamu než blízkosťou k náboženskému učeniu katolicizmu.
Dovolí to cirkev?
Od dobrého kresťana, ktorý sa v tomto nelíši od populistického voliča, sa očakáva, že bude žiť v strachu. Lenže kým kresťanskí veriaci by sa mali báť toho, že urobia niečo zlé, populistický voliči sa neustále boja, že niekto urobí niečo zlé im. Inými slovami, strach, o ktorom hovorí cirkev, je opakom politiky strachu, ktorú vyznávajú populisti.
Sociológovia už ukázali, že praktizujúci katolíci v Poľsku a Maďarsku sú oveľa viac náchylní ako iní voliť pravicové populistické strany. A vlády v Maďarsku a v Poľsku nevynechajú ani jednu príležitosť, aby mohli ukázať svoju oddanosť cirkvi, či už prostredníctvom rétoriky alebo politiky, ako je striktný zákaz potratov. Stredoeurópskych biskupov to teší, ale taktiež môžu chcieť tento prístup zmeniť. Vzťah medzi cirkvou a populistickou pravicou sa totiž ľahko môže zmeniť na duchovnú krízu.
Dilema, ktorej v strednej Európe čelí katolícka cirkev, je, či je pripravená dovoliť populistickým lídrom, aby hovorili nielen v mene ľudí, ale tiež v mene Boha. Mohla by sa protipopulistická reakcia obrátiť aj proti cirkvi? Mestskí liberáli trebárs v Poľsku sympatizujú s odkazom pápeža Františka v témach, ako sú klimatická zmena či morálny úpadok spoločnosti, no stále viac vidia katolícku cirkev ako svojho nepriateľa. Naopak, konzervatívni veriaci sa obracajú k populistickým politikom ako k svojim duchovným vodcom. Nakoniec môže vzostup populizmu dosiahnuť to, čo sa komunistom nikdy nepodarilo: odluku cirkvi a spoločnosti v strednej Európe.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times, uverejňujeme ho so súhlasom autora
Autor: Ivan Krastev


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2019