Monitoring médií zo dňa 05.12.2017

- KOLEDNÍCI Z KRAJINY POŽEHNANIA (Šport)
- Farár zavádzal o sobášoch gejov (Pravda)
- Autority (Pravda)
- Eurá pre ľudí v utrpení (Šport)
- Náboženstvo ako zbraň (Pravda)
- Takto sa piekli oblátky v 18. storočí (Nový Čas)
- Kto rozdáva balíčky do topánok? (Plus jeden deň)
- Blíži sa čarovný čas lásky a pokoja, idú Vianoce (Pravda)
- Mikuláš pochádza z Turecka (TV Markíza)
- Svätá omša za darcov orgánov (Rádio Lumen)
- Bohoslužba za zosnulých darcov orgánov (Rádio Slovensko)
- Vatikán/Južný Sudán (Rádio Regina BA)
- Kampaň Z ruín k domovu (Rádio Lumen)
- Pomník úcty k životu (Rádio Lumen)





KOLEDNÍCI Z KRAJINY POŽEHNANIA

Šport

Vladyka Milan Chautur CsSR, košický eparcha, v Bazilike minor Zoslania Svätého Ducha v Michalovciach v rámci archijerejskej liturgie požehnal a vyslal koledníkov Dobrej noviny. Prítomný bol etiópsky katolícky biskup Tesfaselassie Medhin Fessuh, adigratský eparcha, ktorý na Slovensko prišiel na pozvanie organizátora vianočnej koledníckej akcie eRka – Hnutia kresťanských spoločenstiev detí, keďže výťažok z Dobrej noviny poputuje na podporu charitatívnych projektov konajúcich sa na území eparchie tohto biskupa. Vyjadril svoju vďačnosť a povzbudil obyvateľov Slovenska, vidiac ho ako krajinu plnú požehnania a viery. JÁN FELIX

[Hore]
--------------------------------------

Farár zavádzal o sobášoch gejov

Pravda

Dezinformácie a šírenie strachu. To je spôsob, akým niektorí katolícki kňazi informujú ľudí o Istanbulskom dohovore, dokumente, ktorý má zabezpečiť väčšiu ochranu žien pred násilím. Na ostatnej nedeľnej omši jeden z nich vyzýval prítomných, aby priamo v kostole podpísali proti dohovoru petíciu, zabudol im však vysvetliť, o čo v ňom ide. Internetom sa zase šíri záznam s prednáškou ďalšieho farára, ktorý s faktmi okolo dohovoru narába svojvoľne. Redakcii denníka Pravda sa ozvala čitateľka Barbora, ktorá sa v nedeľu zúčastnila na katolíckej omši v jednej z farností Žilinskej diecézy. Zostala zaskočená, keď z úst tamojšieho kňaza počula výzvu pre veriacich, aby podpísali petíciu proti Istanbulskému dohovoru. Farár ľuďom tvrdil, že dokument pod zásterkou ochrany žien zavádza tzv. gender (rodovú, pozn. red.) ideológiu. Už však neprezradil, že dohovor si za cieľ kladie boj proti fyzickému a psychickému násiliu, sexuálnemu obťažovaniu, manželstvám z donútenia, mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, núteným potratom či násilnej sterilizácii.
„Niektorí veriaci sa pri vychádzaní z kostola pýtali, proti čomu to vlastne podpísali petíciu. Ďalšia pani mi zase povedala, že od biskupa vie, že ak prejde Istanbulský dohovor, kňazi budú musieť sobášiť homosexuálne páry," opísala Barbora, čo sa po omši dialo. „Nehnevá ma to, že ľudia podpisovali petíciu, každý má právo na svoj vlastný názor. No kňaz im vôbec nevysvetlil, o čo ide a čo sa v dohovore píše, len ich nabádal podpísať," krúti hlavou čitateľka. Istanbulský dohovor oficiálne odmietla aj Konferencia biskupov Slovenska (KBS), minulý rok dokonca žiadala, aby Slovensko od neho odstúpilo. Denník Pravda sa KBS pýtal, či teraz organizuje petíciu. Hovorca konferencie Martin Kramara odpovedal, že s tým nemajú nič spoločné a odkázal nás na Žilinskú diecézu. Ani jej hovorca Zdeno Pupík o ničom nevedel. „Nemám vedomosť o tom, či niekto z kňazov vyvíja osobnú iniciatívu," doplnil Pupík. Kňaz vyzval ľudí na podpis petície po tom, čo prečítal pastiersky list, ktorý poslali katolícki biskupi do farností na prvú adventnú nedeľu. List neobsahuje zmienku o Istanbulskom dohovore, varuje však pred liberalizmom - a s ním spájanou rodovou ideológiou. Týmto pojmom straší aj mediálne známy kňaz Marián Kuffa, ktorý sa v roku 2014 preslávil kontroverzným výrokom, že gejovia a lesby sú niekedy horší ako masoví vrahovia. Na internete sa posledný mesiac šíri jeho približne 40-minútová prednáška, v ktorej kritizuje Istanbulský dohovor, nazýva ho „Trójskym koňom", ktorý skrýva „odistený granát" v podobe rodovej ideológie. Ani on neobjasnil skutočný cieľ dohovoru. „Prejde gender, a na druhý deň za mnou prídu dvaja homosexuáli a povedia - zosobášiť. Nie? Odmietam? Zavrú ma. To je gender v praxi," strašil farár poslucháčov. Podľa Kuffu už „gender v praxi" majú napríklad v Rakúsku. Konkrétny príklad situácie, keď odsúdili rakúskeho kňaza za to, že odmietol zosobášiť homosexuálov, však neuviedol.
Realitu sa ľuďom snaží vo svojej kampani ukázať občianske združenie Možnosť voľby. Pripomína, že Istanbulský dohovor je dokument, ktorý sa usiluje zabezpečiť, aby ženy a dievčatá nemuseli žiť v strachu z násilia. Cieľom je dosiahnuť, aby štáty zosúladili svoje zákony a zabezpečili im rovnakú úroveň ochrany v celej Európe. Dohovor od jednotlivých štátov vyžaduje, aby dôsledne sankcionovali rôzne formy násilia - fyzické, psychické aj sexuálne. Dokument sa zameriava najmä na odstránenie násilia páchaného na ženách, zároveň však nabáda štáty na ochranu všetkých obetí domáceho násilia - teda aj mužov a deti. Podľa Adriany Mesochoritisovej z Možnosti voľby sa na nenávistnú a v mnohých veciach pokrútenú rétoriku niektorých farárov reaguje ťažko. „Verím však, že ide o ojedinelé reakcie. Poznám viacerých teológov a kňazov, ktorí majú na Istanbulský dohovor pozitívny názor a podporujú jeho ratifikáciu. Pravdepodobne preto, že je to dohovor zameraný na odstránenie násilia na ženách a podporu rovnosti žien a mužov, a násilie a nerovnosť sa nezlučujú s ich vierou a filozofickým presvedčením. Sú to však prevažne tí, ktorí si nerobia názor na základe rôznych nepodložených a zavádzajúcich poloprávd, ale dohovor si preštudovali. Verím, že tak urobia aj ostatní predstavitelia našich cirkví," dodala.
Za Slovensko podpísala Istanbulský dohovor ešte v roku 2011 vtedajšia aj súčasná ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). K ratifikácii však dodnes nedošlo, blokuje ju najmä Slovenská národná strana na čele s Andrejom Dankom, ktorý vyhlásil, že kým bude SNS vo vláde, Istanbulský dohovor nepodporí. Žitňanská v lete navrhla proces ratifikácie pozastaviť, aby sa o tejto téme ešte mohla viesť širšia diskusia. Vláda jej návrh v auguste odobrila. Kedy sa Slovensko naplno postaví za práva týraných žien, je preto neisté. Dosiaľ tak už urobilo 27 zo 47 krajín Rady Európy. Katarína Filová


[Hore]
--------------------------------------

Autority

Pravda

„Božia výzva k bdelosti... je apelom na svedomie, aby sme sa v každom okamihu života usilovali žiť podľa evanjelia, a nie podľa sveta." Nuž hej. Keď si túto výzvu v kostoloch vypočujú veriaci v rámci čítania Pastierskeho listu Konferencie biskupov Slovenska „O katolíckej identite", nič sa nedeje. Komunita spojená svetonázorom sa navzájom v tomto svetonázore utvrdzuje. Dali by sa vyhľadať rôzne sentencie v evanjeliách, ktoré robia z výzvy „žiť podľa evanjelia, nie podľa sveta" problém, no to nie je pointou. Večnou pointou je, že katolícka cirkev síce nabáda veriacich nežiť podľa sveta, lenže súčasne robí všetko pre to, aby ten svet žil podľa nej. Cirkev v priebehu času mnohokrát zmenila svoje pravidlá, no vždy sa pritom tvárila tak, akoby zmeny vychádzali z nej, nie z toho, že staré pravidlá boli v novom svete jednoducho neudržateľné. Jedným dychom však nikdy nezabudla tomu istému svetu nadávať a pokúšať sa ho silou-mocou vrátiť do starých koľají. Len takáto zdieľaná skúsenosť môže za to, že majú sekulárne uvažujúci ľudia problém s každým ďalším biskupským výkrikom na adresu sekulárneho sveta. Dokiaľ budú mať biskupi otvorené zadné vrátka (niekedy aj hlavný vchod) k svetskej moci, dovtedy bude užitočné, aby sa ľudia, ktorí chcú žiť „vo svete", mali na pozore.
On sa totiž na horných poschodiach svetskej moci u nás vždy nájde niekto taký, komu nič nehovorí prvý odsek článku jeden prvého oddielu prvej hlavy Ústavy SR, podľa ktorého sa náš štát neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Vždy, keď preberajú svoju funkciu, skladajú síce sľub práve na tú ústavu, ale čože je to nejaká ústava proti možnosti vyprať si z času na čas svedomie v spovednici, však?! Nejde o to, aby katolícka alebo hociktorá iná cirkev či náboženské spoločenstvo nemohli veriť, čomu chcú, a žiť podľa pravidiel, aké chcú. Pravdaže, ak nie sú v rozpore so zákonmi. Ide o to, aby si nenárokovali osobitné právo určovať chod sveta, od ktorého pravidiel tak vehementne odrádzajú svojich veriacich. Ani priamo, ani prostredníctvom svojich agentov medzi politikmi či nastrčených organizácií. Učenia cirkví budú v istých bodoch vždy v rozpore s fungovaním sekulárnej spoločnosti. V liberálnej demokracii im nikto nemôže prikazovať, aby menili svoju vieru, recipročne sa však očakáva to isté od nich. Tento „pokoj zbraní" sa mohol začať dodržiavať až vtedy, keď cirkev stratila vládu nad svetskou mocou a štát prestal blúzniť o násilnom likvidovaní náboženstiev. Keď katolícki biskupi dávajú do jedného vreca rasizmus a antisemitizmus s liberalizmom či bájnou „rodovou ideológiou", je to len vizitka ich pokrytectva. Žiadna „rodová ideológia", ktorá by bola v rozpore s ústavou, ako implikuje už samotné jej pomenovanie, neexistuje. Zato existuje dosť príkladov toho, ako sa duchovní prepožičali na propagáciu rasistov a antisemitov. A iba vďaka tomu nenávidenému liberalizmu sa môžu slobodne hrať na morálne autority, aj keď nimi nikdy neboli a nie SÚ. Peter Javůrek


[Hore]
--------------------------------------

Eurá pre ľudí v utrpení

Šport

Pápež František daroval 25 miliónov eur na jedlo pre obyvateľov Južného Sudánu počas nadchádzajúceho obdobia sucha. Hlava katolíckej cirkvi finančný dar odovzdala Organizácii OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorá má jeho prostredníctvom zmierniť obdobie „vážnej potravinovej neistoty a veľkého vysídľovania“. Pápež František mal Južný Sudán navštíviť v októbri, ale návštevu zrušil pre bezpečnostné obavy spôsobené občianskou vojnou v krajine. Predstavitelia katolíckej cirkvi stredovýchodnej Európy (Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Chorvátsko) poskytli na pomoc prenasledovaným kresťanom 450 000 eur. Urobia tak prostredníctvom organizácie Caritas Libanon. Slovensko prispelo 100 000 eur, informoval v Budapešti Mons. Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska, bratislavský arcibiskup metropolita. JÁN FELIX

[Hore]
--------------------------------------

Náboženstvo ako zbraň

Pravda

V rámci boja proti ruskému vplyvu na Ukrajine si Kyjev vzal na mušku aj pravoslávnu cirkev vedenú moskovským patriarchom. Podľa plánu budú musieť cirkvi, ktoré riadi „štát-agresor", rátať so špeciálnymi procedúrami v rámci registrácie. Vymenovanie na vedúce pozície bude schvaľovať štát. Podľa moskovského patriarchu ide o zásah do slobody vierovyznania. Napriek tomu sa s tým zmieril. Ak sa aj vedenie ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu, o ktorom sa už rozhodlo a Moskva bola dlho proti, oficiálne presťahuje do Kyjeva, tak ho budú riadiť z Ruska. Existujúci spor škodí celosvetovej náboženskej pravoslávnej spoločnosti, ktorú tvorí asi 300 miliónov veriacich.

[Hore]
--------------------------------------

Takto sa piekli oblátky v 18. storočí

Nový Čas

STARÁ ĽUBOVŇA - Ľudové tradície dodržiavajú aj v súčasnosti. Na hrade v Starej Ľubovni pečú tradičné vianočné oblátky rovnakým postupom, ako ich vyrábali naši predkovia v 18. storočí. Sú chrumkavejšie ako tie dnešné.
Tradičný nástroj, ktorý váži približne päť kilogramov, pripomína kliešte. Pochádza z roku 1721 a múzeum si ho zapožičiava zo súkromných zbierok. Z vnútornej strany je na kliešťach vyobrazený Ježiš Kristus na kríži a ďalšie historické výjavy. ,,Najskôr sa vypracuje cesto len z vody a múky. Nič iné sa tam nepridáva. Cesto musí mať primeranú konzistenciu, aby sa neroztekalo, ale zase nesmie byť ani príliš husté, oblátka by sa neupiekla dobre," vysvetľuje Dušan Janický, správca skanzenu pod hradom v Starej Ľubovni. Na rozdiel od dnešnej výroby oblátok, pri ktorej sa používajú rozličné elektrické formy, putujú kliešte s rozliatym cestom vo vnútri priamo do klasických kachlí. ,,Podržím ich tam zhruba 12 - 15 sekúnd, treba mať odhad. Neprekáža, keď sa cesto pri tlaku na kliešte rozleje aj do strán. To sa potom obstrihne," podotkol správca, ktorý je už v pečení zdatným majstrom. ,,Kedysi však oblátky piekol pre celú dedinu miestny učiteľ. Ľudia mu priniesli surovinu a on pre každú domácnosť upiekol približne 15 oblátok a trubičky," uzavrela etnografka Barbara Šunská. Autor - nov


[Hore]
--------------------------------------

Kto rozdáva balíčky do topánok?

Plus jeden deň

S tradičnou nádielkou, na ktorú sa tešia najmä deti, začal starogrécky biskup Mikuláš z Myry.
Mikuláš z Myry alebo svätý Mikuláš sa narodil asi 15. marca 270, zomrel 6. decembra 345 alebo 352. Preto Mikuláša oslavujeme práve 6. decembra. Rodák z maloázijskeho gréckeho mesta Patara pri dnešnom tureckom Demre bol biskup. Pomáhal kresťanom prenasledovaným počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. Mikulášovým najznámejším činom je záchrana troch dcér rodiny, ktorá prišla o peniaze. Dcéry si mali zarábať ako prostitútky. Preto dal Mikuláš v noci do mešca peniaze a položil ich na okno domu, v ktorom rodina bývala. jap


[Hore]
--------------------------------------

Blíži sa čarovný čas lásky a pokoja, idú Vianoce

Pravda

Denník Pravda v tomto roku priniesol seriál v podobe folklórneho kalendára U nás taká obyčaj. Každý mesiac v ňom priblížil tradičné ľudové zvyky, ktoré sa viažu k danému obdobiu. Okrem tých, ktoré ešte aj dnes ožívajú v rôznych kútoch Slovenska, ponúkol i menej známe, dokonca aj zabudnuté. Dnes uzatvárame folklórny kalendár najkrajšími sviatkami roka a tradíciami, ktoré ich sprevádzajú. Vianoce spájajú rodiny, blízkych i priateľov. Sú symbolom lásky, pokoja a zmierenia.
Vojtech Majling Banská Bystrica
Každý rok, keď sneh a mráz postriebria krajinu, naše dedinky a mestá ovládne čaro Vianoc. V každom príbytku sa šíri vôňa ihličia, prítmie a teplo domova. K tomu neodmysliteľne patria vianočné oblátky, opekance, kapustnica, cesnak a med. Tiež vianočné spevy, modlitby i spomienky. Niet takých sviatkov, ktoré by boli opradené toľkými zvykmi, obyčajami, obradmi, hrami a piesňami. Bývalo voľakedy zvykom, že všetci tí, ktorí boli mimo domova, sa snažili vrátiť a spoločne zasadnúť k štedrovečernému stolu. V mnohých slovenských dedinách a osadách ani dnes nezabúdajú na tradície, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu.
Slaninky pre nás i Ježiškove slinky
V rázovitej obci Štrba pod Tatrami v predvianočnom čase chodievali pastieri odoberať zvonce. „Pastierska chasa, bača s valachmi, prišli do každého domu, kde mali ovce, s pekným pozdravením: „Dobrý deň, gazda náš, prišli sme podľa starého zvyku zvonce od oviec odobrať, aby sme ich opravili. A pokiaľ my zvonce pooberáme, vy ovečkám touto materinou dúškou ponad oči poriadne poutierajte, aby im strigy neuškodili a mlieko nezobrali," spomínali na mladé časy tí najstarší. Salašníci hneď k tomu pridali: „Keď už sme tu, tak vám zvestujeme novinu. Išiel bača z hory, potratil on bačkory, mlieko sa mu vylialo, v geletke nič neostalo. Oj, synáčku malučký, v jasliach ležiaci, čo ti teraz dám? Mám len syra sladkého, pre chlapčeka malučkého. Dajže nám, gazda, slaninky pre nás a Ježiškove slinky". Gazda na to odpovedal: „Nuž, čo by som vám nedal, veď dneska je taký deň, keď sa s každým podelíme." Zavolal chasu do vykúrenej izbietky, ponalieval po poháriku páleného a gazdinú požiadal: „No, starká, daj chase, čo sa patrí". Pastieri sa poďakovali a so spevom odišli do ďalšieho domu. Mávali tu kedysi aj taký zvyk, že na Štedrý večer, keď zazvonili zvony, bežali dievky k potoku, aby sa umyli v studenej vode a boli po celý rok pekné a zdravé. Chlapi, hlavne tí smelší, v predvianočnom období od Lucie robievali stolček. V tomto čase bolo treba doň zatĺcť trinásť klincov. Keď zatĺkli posledný, hneď vraj bolo v Štrbe o jednu bosorku menej.
Kronka ako liek na celý rok
„Predvianočná nálada sa u nás začala šíriť už od začiatku adventu. Najskôr to bola Lucia. V tento deň gazdinky natierali varešky sadzami. Potreli nimi aj tváre všetkých v dome. Ženy po večeroch plietli ponožky z ovčej vlny, svetríky či zápästky. Otcovia zase za dlhých zimných večerov strúhali potajomky pre deti z dreva rôzne hračky, bábiky, koníky. Nuž, a konečne prišiel ten dlhoočakávaný deň. Držal sa u nás prísny pôst. Popoludní doniesol otec stromček a deti ho vyzdobili. Skôr ako spoločne rodina zasadla k štedrovečernému stolu, otec šiel do stajne s vahančekom, kde boli štedrovečerné dobroty pre kravičky a koníky," zaspomínala si teta Sameliaková z dedinky Oravské Veselé, ktorá leží pod zasneženými končiarmi Pilska. Zvláštnym obradom bola úprava štedrovečerného stola. Na stôl prestierali vždy nový biely lanový obrus. Naň postupne kládli cesnak, cibuľu, zemiaky a zopár drobných peňazí. „Okrem toho aj chlieb a samostatný krajec, z ktorého sa vydlabala striedka. Tam sa vložila oblátka s medom. Tento kúsok chleba sa volal kronka a slúžil ako liek na celý rok. Večeralo sa z jednej misy. Rodičia pri večeri napomínali svoje deti: Seď pri stole rovno, aby sa nám obilie nepovalilo. Jedávalo sa deväť jedál: kapustnica, krupica, halušky so sušenými slivkami, rezance s makom či tvarohom, opekance s makom, sušené slivky, rezance s lekvárom a tvarohom," priblížila tradície teta Sameliaková. Už počas večere sa popod okná ozývali malí speváci a vinšovníci. Vyvrcholením bol príchod betlehemcov. To sa už všetci tešili na polnočnú omšu.
Medový krížik na čelá detí
Týždeň pred Vianocami roznášali po domoch na Ponikách chlapci oblátky, ktoré napiekol pán rechtor, teda učiteľ. Prichádzali vždy s pekným vinšom: Vinšujeme vám tieto hody, žeby ste mali mlieka ako vody, masielko ako kvet, dajte mi korunku, ale hneď. „Múku kupoval pán učiteľ, ostatné, ako vajíčka, mlieko a maslo, priniesli matky školákov. Posledné dva dni pred Štedrým dňom z čiernej múky piekli opekance a „viliový chlieb", teda vianočný chlieb z bielej múky," spomína folklorista a spevák Ján Kapustĺk z Poník. Na Štedrý deň platil zákaz vstupu cudzieho človeka, najmä ženy, do domu. Od rána preto chodili po vinšovaní chlapci. Pred večerou dievky vymetali izbu a smeti vynášali na dvor. „V ktorom smere nad domom videli svietiť jasnú hviezdu, do toho smeru sa mali vydať. Stromček, ktorý doniesol otec, ľudia zdobili medovníkmi, pozlátenými orieškami, jabĺčkami či ozdobami z papiera a zo slamy, čo si deti samy vyrobili. Skôr než rodina zasadla k stolu, otec obopol nohy stola reťazou, aby rodina držala pohromade. Večer sa začínal spoločnou modlitbou. Po nej matka urobila deťom na čelo medový krížik," opísal staré zvyky Ján Kapustík. Po skončení večere odchádzali deti po spievaní a vinšovaní. Vinšovať chodili aj pastieri. Obľúbenými vinšovníkmi bývali Cigáni, lebo ľudia verili, že domu prinášajú šťastie.
Kysucké tri stromčeky a zamagurské gody
Zaujímavé zvyky mali v kysuckej dedine Staškov. „Na Štedrý deň doniesol otec z hory tri stromčeky, hovorilo sa im polazničky. Keď prišiel do izby, povedal: Deti moje, ustrojte polazničky, dajte na ne hodne cibuľky a cesnaku, aby sa nám na rok hojne urodilo," vrátila sa do mladosti Marta Vahančíková. Jeden stromček ostal v izbe, druhý otec zaniesol do maštale a tretí postavil na hnojisko, aby bola dobrá úroda. Ešte pred večerou prichádzali do domu „hricovia", mládenci s maskami, ktoré si zhotovoyali zo zajačej alebo kozej kožky. Na rukách mali rukavice z ježa. „Po zavinšovaní pichali rukavicami dievky a gazdinú, aby boli po celý rok šikovné. Odmenou bol pohárik páleného a do vreca ovos či jačmeň. Pred začiatkom štedrej večere nabrala mať za lyžicu z niektorého jedla, otvorila okno a do sviatočnej noci zavolala: Všetci naši neprajníci, podte s nami večerať. Keď sa rodina najedia, zbierali sa zo stola omrvinky, ktoré matka vzala do dlane, otvorila okno a pri tom vravela: Kde spadla omrvinka, nech vyrastie maronka (liečivá rastlinka), všetkých zelín patrónka," dodala pani Vahančíková. Ako predvianočné a vianočné obdobie vyzeralo na Zamagurí, v dedinke Matiašovce, porozprávala Marta Galovičová: „Všetko sa začínalo už niekoľko dní pred vianočnými sviatkami, ktoré sa u nás volajú gody. Na Luciu vkladali dievky do pohára s vodou vetvičku z ovocného stromu. Ak do Vianoc rozkvitla, mala sa dievka do roka vydať. Ako som povedala, vianočné sviatky voláme u nás gody. Štedrý večer mal zase názov Vilia Božeho narodzňa. Na stole museli byť tri chleby, cesnak a po troške z každého obilia. Pod stôl sa dávala slama, do kúta izby snop ovsa. Vianočný stromček sa u nás volal podlažnička."
Vyvrcholením vianočného večera bolo chodenie s betlehemom. Ďalšie dni, na Štefana a deň Mláďatiek boli časom veselosti a zábavy. V domoch si ľudia zakladali nový oheň, v noci pred Štefanom chodievali mládenci „po bursikoch", teda chodili dievkam spievať pod oblokmi. Zaspievali každému dievčaťu, ktoré pozvali na zábavu.
Autor: Vojtech Majling


[Hore]
--------------------------------------

Mikuláš pochádza z Turecka

TV Markíza

Svätý Mikuláš sa narodil aj zomrel v krajine, v ktorej prevláda islam. Tento kresťanský biskup má svoj kostol aj sarkofág v Turecku.
Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Boli sme sa pozrieť do krajiny, v ktorej síce prevládajú mešity, no stovky turistov vyhľadávajú aj Mikulášov kostol.“
Ľubica Janíková, redaktorka: „Turecko, obrovská krajina s takmer 80 miliónmi obyvateľov, je obľúbenou dovolenkovou destináciou Slovákov. Republika vznikla v 1923.-ťom, založil ju otec Turkov Atatürk.“
Lucia Ďuranová, delegátka CK Hydrotour: „Takisto zaviedol viaceré reformy, muži prestali nosiť tradičné klobúky fezi, ženy získali volebné právo, takisto nemuseli chodiť zahalené. Začala sa tu používať latinka so špeciálnymi znakmi.“
Ľubica Janíková: „Turci vyznávajú islamské náboženstvo. K modlitbám ich pravidelne vyzýva spev z minaretov.“
Mehmet Eskin, turistický sprievodca (preklad z angličtiny): „Znamená to, že je čas prestať pracovať a ísť do mešity. Je to vždy 5-krát za deň.“
Ľubica Janíková: „Moslim si musí očistiť telo skôr ako vstúpi do mešity v na to určenej fontáne.“
Mehmet Eskin (preklad z angličtiny): „Trikrát si musíte vyčistiť ústa, trikrát nos a tvár. Potom hlavu krk, uši, ruky a nohy. Očistia si celé telo a až potom môžu vstúpiť do mešity. Lídrom je imám, ktorého pri modlitbách v mešite nasledujú a počúvajú.“
Ľubica Janíková: „Ženy môžu vstúpiť iba so šatkou na hlave a všetci sa musia vyzuť. Vnútri sú typické koberce, na ktorých veriaci kľačia. Klaňajú sa vždy smerom k Mekke v Saudskej Arábii, ktorá je rodiskom Mohameda.“
Mehmet Eskin (preklad z angličtiny): „Všetky mešity musia byť otočené smerom na Mekku. Tu sú teda orientované na juhovýchod.“
Ľubica Janíková: „Turecko je síce na 99 % moslimská krajina, ale nájdete tu aj malý náznak kresťanstva, a to práve preto, že sa tu narodil svätý Mikuláš.“
Mehmet Eskin (preklad z angličtiny): „Svätý Mikuláš sa tu narodil v 3. storočí v meste Patara. Potom žil v Mire, kde vo 4. storočí zomrel. Na jeho počesť mu vybudovali tento kostol nesúci jeho meno.“
Ľubica Janíková: „V Mire nájdete jeho sarkofág, v ktorom sú zrejme uložené aj jeho pozostatky. Je patrónom Ruska, ochraňuje námorníkov aj deti. U nás je známa historka o tom, ako trom sestrám daroval veno a tým ich zachránil pred prostitúciou.“
Mehmet Eskin (preklad z angličtiny): „Mešec s peniazmi im položil na okno, aby sa mohli vydať.“
Ľubica Janíková: „Aj na základe tejto legendy dodnes na Mikuláša dodržiavame zvyk nechávať drobné darčeky práve na okne. Ľubica Janíková, televízia markíza.“


[Hore]
--------------------------------------

Svätá omša za darcov orgánov

Rádio Lumen

V bratislavskej Katedrále sv. Martina sa dnes konala svätá omša za všetkých zomretých, ktorých darovanie orgánov umožnilo iným žiť. Odborníci z transplantačného programu v Univerzitnej nemocnici Bratislava na kramároch si takto uctili ich pamiatku. Na svätej omši sa okrem lekárov a vedenia nemocnice zúčastnili aj rodiny darcov a ľudia, ktorý,m transplantácia zachránila život. Jeden darca môže darovaníkm orgánov ako srdce, pľúca, obličky, pečeň či pankreas zachrániť život až siedmim ľuďom. Včera si tichou spomienkou a modlitbou uctili pamiatku zosnulých darcov orgánov aj v Banskej Bystrici. Svätá omša sa konala v Katedrále sv. Františka Xaverského. Nahrávala redaktorka Mária Trubíniová, redaktorka: „Ako prvé prišlo s nápadom poďakovať sa urobiť osvetu aj týmto spôsobom bratislavské transplantačné centrum. Minulý rok sa pripojila Banská Bystrica a v tomto roku aj Košice. Pokračuje dekan a farár farnosti Banská Bystrica-mesto monsignor Ján Krajčík.“
Ján Krajčík, farár farnosti Banská Bystrica-mesto: „Rímskokatolícka cirkev nemá problém čo sa týka darcovstva orgánov. Keďže je to darcovstvo, tak to musí byť dobrovoľné či už zo strany samotného darcu, alebo potom ak on nestihol dať súhlas, tak súhlasia s tým jeho príbuzní, tak je to aj z etického hľadiska v poriadku.“
Mária Trubíniová: „Tichá spomienka a modlitba, ktorými si uctili veriaci pamiatku zosnulých darcov orgánov je iniciatívou odborníkov z transplantačného centra pri rooseveltovej nemocnici. Pokračuje lekárka druhej kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici Eva Kušíková.“
Eva Kušíková, lekárka kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny v banskobystrickej nemocnice: „Vždy a za každých okolností kontaktujeme príbuzných našich potenciálnych darcov orgánov. A vždy s nimi túto problematiku dlho a pomerne podrobne rozoberáme, ak oni o to prejavia záujem, čo väčšinou prejavia.“
Mária Trubíniová: „Povedomie verejnosti je o problematike darcovstva orgánov stále nízke, hoci na Slovensku môže byť darcom podľa platnej legislatívy každý, kto za svojho života neprejavil nesúhlas.“
Eva Kušíková: „Človek môže pomôcť chorým ľuďom a veľmi vážnym takým zraneniam napríklad po autohaváriách, ktorí sa dajú ešte zachrániť, tak je dôležité využiť všetko, čo môžeme spraviť pre záchranu človeka.“
Mária Trubíniová: „Na Slovensku sa ročne transplantuje približne 220 ľudských orgánov.“


[Hore]
--------------------------------------

Bohoslužba za zosnulých darcov orgánov

Rádio Slovensko

V prvú adventnú nedeľu si lekári aj ostatní veriaci v Banskej Bystrici počas bohoslužby uctili zosnulých darcov orgánov. Omšou v Katedrále svätého Františka Xaverského chceli vzdať vďaku nielen ľuďom, ktorí svoje orgány darovali, ale aj ich príbuzným, ktorí prejavili spolupatričnosť.
Daniela Matejovičová, redaktorka: „Na Slovensku fungujú štyri transplantačné centrá - v Bratislave, Martine, Košiciach a v Banskej Bystrici. Podľa zákona sa darcom môže stať ktokoľvek, kto počas života nevyjadril jasný nesúhlas. Spresňuje prednosta oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice s poliklinikou Jozef Valky.“
Jozef Valky, prednosta oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny FNsP F. D. Roosevelta v BB: „Darcom môže byť pacient po mozgovej smrti, ak spĺňa kritériá darcovstva orgánov, teda nie je zapísaný v negatívnom registri a netrpí nejakou infekčnou chorobou.“
Daniela Matejovičová: „Ročne sa na Slovensku uskutoční okolo stopäťdesiat transplantácií obličiek a asi štyridsať transplantácií pečene. V Banskej Bystrici vykonávajú oboje. Miestne transplantačné centrum podľa jeho vedúcej lekárky Evy Lackovej robí aj takzvané multiorgánové odbery.“
Eva Lacková, vedúca lekárka transplantačného centra NsP F. D. Roosevelta v BB: „Aj keď netransplantujeme srdce, pľúca, pankreas, tieto orgány pre iné pracoviská sa u nás odoberajú.“
Daniela Matejovičová: „Bohoslužbou si podľa lekárky z kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny v banskobystrickej nemocnici Evy Kušíkovej chceli uctiť pamiatku zosnulých darcov orgánov.“
Eva Kušíková, lekárka, klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny NsP F. D. Roosevelta v BB: „Začína advent. A advent ja vnímam ako obdobie lásky a zdieľania a takej spolupatričnosti.“
Daniela Matejovičová: „Správca banskobystrickej farnosti Ján Krajčík tvrdí, že cirkev vníma darcovstvo pozitívne.“
Ján Krajčík, správca banskobystrickej farnosti: „Za ten postoj cirkvi to veľmi jednoznačne vyjadril svätý Ján Pavol II., keď povedal vetu - Neberte orgány do neba, lebo ich potrebujeme na zemi.“


[Hore]
--------------------------------------

Vatikán/Južný Sudán

Rádio Regina BA

Viera Polešovská, redaktorka: „Pápež František daroval dvadsaťpäť miliónov eur na jedlo pre obyvateľov Južného Sudánu. Hlava katolíckej cirkvi finančný dar odovzdala organizácii OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorá má jeho prostredníctvom v oficiálnej formulácii zmierniť obdobie vážnej potravinovej neistoty a veľkého vysídľovania.“

[Hore]
--------------------------------------

Kampaň Z ruín k domovu

Rádio Lumen

Aj Slováci môžu pomôcť vnútorne vysídleným irackým kresťanom vrátiť sa domov. Vyzýva ich k tomu pápežská nadácia ACN Slovensko Pomoc trpiacej cirkvi. Nadácia k nám pozvala rehoľnú sestru a lekárku Larsu Rose Mary z irackého Erbilu, aby o situácii v ich kraji. Aby o situácii v ich krajine hovorila z prvej ruky. Jej návštevou sa začala kampaň, v ktorej sa nadácia obracia na všetkých ľudí dobrej vôle, aby pomohli irackým utečencom vrátiť sa do miest, odkiaľ museli ujsť pred tzv. Islamským štátom. Viac povie Ján Heriban, redaktor: „Sestra Larsa rehoľným menom Rose Mary je členkou kongregácie dcér nepoškvrnenej Panny Márie Chaldejskej katolíckej cirkvi. Vyštudovala medicínu a už viac ako tri roky pomáha utečencom vysídleným z Ninivskej planiny. Tí sa po útokoch ISIS usadili v bezpečnostnom Erbile na severe Iraku.“
Sestra Larsa: „Približne pred rokom boli ich dediny oslobodené a mnohí sa preto chcú vrátiť. Ak sa však vrátia, tak uvidia jedine svoje zničené domy. Žiadne z nich nie sú obyvateľné. Boli vypálené alebo úplne zničené. Rodiny týchto ľudí síce boli oslobodené, ale iracká vláda neurobila nič preto, aby si mohli obnoviť svoje domovy.“
Ján Heriban: „Podať pomocnú ruku sa rozhodla aj pápežská nadácia Pomoc trpiacej cirkvi, ktorá okrem Slovenska pôsobí v ďalších dvadsiatich troch krajinách. Spustila kampaň Z ruín k domovu. Riaditeľka Z ruín k domovu riaditeľka slovenskej kancelárie nadácie Martina Hatoková.“
Martina Hatoková, riaditeľka slovenskej kancelárie nadácie: „Oslovujeme predovšetkým farnosti, jednotlivcov, ľudí, ktorých sa dotkne táto otázka. Môžu sa za týchto ľudí modliť. A kto pocíti a naozaj chce ukázať aj skutky zo svojej viery, prosíme a pozývame vás pomoc aj finančne. Nájdete to aj na našej stránke.“
Ján Heriban: „Na potraviny, oblečenie a ubytovanie utečencov nadácia doteraz minula 35 miliónov amerických dolárov. Kampaň si vyžaduje ďalších 250 miliónov na znovuvybudovanie obydlí a obnovu infraštruktúry v deviatich dedinách Ninivskej planiny. Kampaň Z ruín k domovu sa podľa Martiny Hatokovej skončí vtedy, keď sa 12-tisíc rodín vráti späť domov.“


[Hore]
--------------------------------------

Pomník úcty k životu

Rádio Lumen

Vo Zvolene si od včera pripomínajú nenarodené deti pri novom pomníku úcty k životu. Pri jeho požehnaní boli prítomní zástupcovia viacerých kresťanských cirkví. Pomník má byť symbolikou poukazujúcou nielen na spontánne potraty, ale aj na osudy detí, ktoré na svet prísť nemohli z rozhodnutia rodičov. Pokračuje redaktor Ivo Novák, redaktor: „Nový pomník na zvolenskom cintoríne by mohol byť podľa tamojšieho dekana Vojtecha Nepšinského, miesto pokoja pre dušu rodičov so skúsenosťou straty nenarodeného potomka.“
Vojtech Nepšinský, dekan: „Tam môžu trošku nájsť takú útechu. Takže niektorí sa tešili na to dieťatko, že ho budú milovať vo svojej rodine. No a nešlo to, lebo nedonosila matka. No a preto tu nájde pokoj duše pri tom pomníku.“
Ivo Novák: „O symbolike pomníka hovorí kňaz Ondrej Šmidriak z farnosti Sklabiná.“
Ondrej Šmidriak, kňaz farnosti Sklabiná: „Tá ľavá časť symbolizuje matku, ktorá očakáva dieťa alebo teda počala dieťa a tá pravá časť je symbolom toho, kto má byť oporou, to je to aj Boh, je to aj otec, môže to byť aj obraz cirkvi, spoločenstva, o ktoré sa tá matka môže oprieť.“
Ivo Novák: „Zástupca primátorky Zvolena Jaroslav Stehlík dúfa, že pomník nenarodeným deťom zasiahne aj rodičov, ktorí aktuálne zvažujú potrat napríklad z ekonomických dôvodov.“
Jaroslav Stehlík, zástupca primátorky Zvolen: „Takéto akty odobratia plodu sa nedejú len kvôli zdravotným problémom, ale dejú sa dvakrát aj kvôli ekonomickým problémom, kvôli tomu, že nie sme si istí, že či bude o ne postarané. A ja myslím, že tento pamätník bude na to dobrý, že sa zastavíme, zamyslíme sa a možno že tí ľudia v tej ťažkej situácii zmenia názor.“
Ivo Novák: „Pomník úcty k životu na zvolenskom cintoríne požehnali duchovní z rímsko a gréckokatolíckej cirkvi, pravoslávnej cirkvi a tiež zástupca cirkvi adventistov siedmeho dňa.“


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2019