Monitoring medii zo dna 25.11.2017

- Miesto, kde mníšky týrali mladé dievčatá (SME)
- V Poľsku si už v nedeľu nenakúpite. Ale až od roku 2020 (SME)
- Veriaci umierali v mešite (Plus jeden deň)
- ĽADOVÁ POCTA RODINE NA HREBIENKU (Šport)
- Odhalili sochu mučeníka a svätca (Korzár)
- Vlámal sa do kostola (TV JOJ)
- Tvrdá odveta za krvavý útok (TA3)
- Mjanmarsko: Privítajú pápeža (TV JOJ)
- Svätý Ondrej, patrón košickej arcidiecézy (Rádio Lumen)
- Celoslovenská púť železničiarov do Šaštína (Rádio Lumen)
- Misionár Michal Zamkovský získal cenu PSK (Rádio Lumen)
- V Prakovciach zrekonštruovali farskú budovu (Rádio Lumen)
- Teroristický útok na Sinajskom polostrove (Rádio Lumen)
- Už túto nedeľu zavoňajú v Suchej nad Parnou vianočné medovníky na Pernikiáde (Rádio Regina BA)
- Chcú vstup manželstiev dievčat už od puberty (Rádio Lumen)





Miesto, kde mníšky týrali mladé dievčatá

SME

Magdalénske práčovne boli dejiskom krutosti. „Padlé ženy“ si v nich mali odpracovať svoje hriechy. Desiatky rokov trpeli neprávom
Marina Gamboldová je dnes 80-ročná sympatická dáma. Pri spomienke na svoju mladosť sa však jej prívetivá tvár s hlbokým pohľadom za okuliarmi zachmúri a občas neudrží slzy. Stačí jediná myšlienka. Namiesto radostného detstva si zažila samotu ako sirota, namiesto uvoľneného dospievania peklo. Jej smolou bolo, že nemala kam ísť a že sa spoľahla na náruč cirkvi. Marinu ako šestnásťročnú odviedol kňaz do jednej z neslávne známych magdalénskych práčovní. „Len čo som vyšla po schodoch, prišla ku mne mníška a povedala mi, že mám zabudnúť na svoje staré meno. Odteraz sa volám Fidelma,“ opisovala pred pár rokmi pre BBC. Patrila k niekoľkým preživším, ktoré poskytli svedectvá o jednej z najkrutejších súčastí írskej histórie.
Nečisté padlé ženy
„V práčovni som pracovala od rána do večera. Hladovala som, pretože na raňajky nám dávali iba chlieb a nejaké omrvinky. Jedného dňa som rozbila pohár a mníška mi povedala, že ma naučí opatrnosti. Okolo krku mi obmotala hrubú reťaz, ktorú som musela nosiť tri dni a tri noci a každé ráno som musela jesť zo zeme,“ spomínala Marina na hrôzy, ktoré prežila. Raz ju mníška dokonca v zime s ďalšími dvoma dievčatami vymkla na balkóne, kde takmer zomrela od podchladenia. V zariadení strávila tri roky. Potom odišla z krajiny a ani dnes nedokáže odpustiť a už vôbec nie zabudnúť. Nie je jediná. Magdalénske práčovne fungovali v Írsku od 18. storočia až do roku 1996 a prešlo nimi približne 30-tisíc žien a dievčat. Meno získali po Márii Magdaléne, prostitútke, ktorá sa podľa biblického príbehu pod vplyvom viery obrátila a zmenila svoje správanie. Aj práčovne mali byť pôvodne inštitúciou pre „padlé ženy“, ktoré do nich mali vstupovať dobrovoľne. V skutočnosti sa však zmenili na cirkvou a verejnosťou ticho tolerované väzenia. Dôvody, prečo do nich ženy posielali, sa vždy našli. Väčšinou išlo o matky s nemanželskými deťmi, znásilnené dievčatá označené ako nečisté či mentálne zaostalé pacientky. Umiestnenie do jednej z práčovní zaručilo aj obvinenie dievčiny z „promiskuitného“ správania. Stačilo, že bola príliš pekná, alebo sa na mužov usmievala viac, než by sa patrilo. Hoci väčšina nespáchala nijaký zločin, urobili z nich novodobé otrokyne.
Keď ženy prehovorili
Možno by sa o rokoch krutého zaobchádzania v magdalénskych práčovniach svet nedozvedel, nebyť predaja časti pozemkov jedného z dublinských kláštorov v roku 1993. Patril k nemu aj magdalénsky útulok. Zistilo sa, že na miestnom cintoríne sa nachádza neoznačený masový hrob s pozostatkami 155 žien. Išlo o niekdajšie obyvateľky útulku. Keď táto správa prenikla na verejnosť, netrvalo dlho, kým sa začali ozývať rodiny pátrajúce po svojich nezvestných príbuzných. Detaily sa dostali aj do médií, najmä keď novinári dostali do rúk príbehy troch žien, ktoré v magdalénskych práčovniach nejaký čas prežili. Mary Norrisová, Josephine McCarthyová a Mary-Jo McDonaghová ako prvé vyrozprávali, čo sa dialo za bránami kláštorov. Ich výpovede boli plné psychického, fyzického aj sexuálneho týrania, krutého zaobchádzania a izolácie žien od vonkajšieho sveta. Každý deň ťažko pracovali a nedostávali žiadnu plácu. Mary Norrisová v jednom z rozhovorov opísala, ako pekným dievčatám ostrihali vlasy a ďalšie museli podstúpiť lekárske prehliadky, či sú ešte stále panny. Bývalá chovankyňa za všetky nepotrestané skutky vinila neschopnosť vlády pomôcť týraným dievčatám, z ktorých mnohé boli ešte deťmi. „Pamätám sa, že raz prišla inšpektorka, aby skontrolovala podmienky, v ktorých žijeme. Sestry vždy vopred dostali telefonát od mníšok v iných kláštoroch. Všetkým nám vtedy dali nové oblečenie, na postele bábiky a rozbité šálky vymenili za nové. Dostali sme aj lepšie jedlo. Ale keď inšpektorka odišla, všetko sa vrátilo do starých koľají,“ spomínala.
Filmy, piesne a divadelné hry o bezpráví
Ženy posielal do magdalénskych útulkov štát, cirkevní predstavitelia, ale aj vlastné rodiny. Najmladšia mala deväť rokov, najstaršia takmer 90. Mnohé v nich strávili veľkú časť života, pretože nemali kam ísť. Na základe desiatok svedeckých výpovedí vznikol v roku 2002 aj film Magdalene Sisters škótskeho režiséra Petera Mullana. Drsné vyobrazenie utrpenia hlavných hrdiniek bolo poslednou kvapkou pre írsku verejnosť. Tá bola šokovaná škandálom, ktorý otvoril utajovanú komnatu bezprávia v Írsku, a začala sa problémom širšie zaoberať. Viaceré, ktoré prežili magdalénske práčovne, pritom tvrdili, že realita bola oproti filmu omnoho tvrdšia. Okrem filmu vznikli televízne dokumenty, speváčka Joni Mitchell zaradila skladbu The Magdalene Laundries na svoj album v roku 1997, bývalá mníška Patricia Burke-Broganová napísala divadelnú hru Eclipsed a fotografka Diane Fensterová vytvorila na túto tému inštaláciu v New Yorku. Reagovali umelecké osobnosti, reagovali prekvapení diváci, reagovala pobúrená verejnosť. Jediný, kto nereagoval, bol štát.
Boj za spravodlivosť
Od začiatku tohto milénia začali obete útulkov a ich potomkovia bojovať za spravodlivosť. V roku 2003 vznikla organizácia Justice for Magdalenes, ktorej cieľom bolo prinútiť štát oficiálne prevziať zodpovednosť za chyby systému, ospravedlniť sa a získať finančnú kompenzáciu pre všetky preživšie magdalénskych práčovní. Írsko dlhé roky odolávalo, vláda sa bránila tým, že išlo o súkromné organizácie riadené cirkvou. Napríklad Sean Aylward z ministerstva spravodlivosti v roku 2011 vo výboru OSN v Ženeve uviedol, že Írsko nemôže prepísať svoju históriu a že do práčovní väčšina žien vstupovala dobrovoľne, alebo ich tam umiestnil rodinný príslušník. Ale nebolo to tak. Existujú spisy potvrdzujúce rozhodnutia súdov, ktoré ženy namiesto do väzenia posielali práve do cirkevných inštitúcií. Štát o väzenskej štruktúre musel vedieť. Mnohé magdalénske práčovne zarábali veľké peniaze, pretože poskytovali služby za výhodné ceny. Keďže ženám neplatili, boli lacnejšie, a teda oveľa populárnejšie ako komerčné práčovne.
Ospravedlnenie obetiam
Írsko sa konfrontovalo s realitou, až keď Výbor OSN proti mučeniu požiadal vládu, aby založila vyšetrovaciu skupinu, ktorá by problém prešetrila. V roku 2013 bola na svete tisícstranová správa, ktorú poslancom predložil bývalý senátor Martin McAleese. Potvrdila, že dievčatá a ženy končili v práčovniach aj vinou úradov. Systém tak využíval otrockú prácu a tyranizujúce inštitúcie toleroval. Až vo februári 2013 sa írsky predseda vlády Enda Kenny ospravedlnil za účasť štátu v nich. V prejave, ktorému sa v parlamente prizeralo zhruba dvadsať bývalých chovankýň, okrem iného povedal: „Ako predseda vlády v mene štátu, vlády a našich občanov hlboko ľutujem a ospravedlňujem sa bezvýhradne všetkým ženám za bolesť, ktorá im bola spôsobená, a za všetky rany, ktoré utrpeli počas pobytu v magdalénskych práčovniach.“ V októbri si Írsko pripomenulo 23. výročie zatvorenia poslednej magdalénskej práčovne priamo v centre Dublinu. Počas jej najproduktívnejšieho obdobia v nej pracovalo 150 žien a v čase jej zatvorenia v nej ešte štyridsať stále žilo. Hoci štát oficiálne prijal zodpovednosť a obetiam odobril aj finančnú satisfakciu, to najdôležitejšie mnohým z nich už nevráti – odobraté a do zahraničia adoptované deti, stratené roky života, zdravie a pokoj v duši.
Mia Žureková


[Hore]
--------------------------------------

V Poľsku si už v nedeľu nenakúpite. Ale až od roku 2020

SME

VARŠAVA. Poslanci dolnej komory poľského parlamentu v piatok schválili návrh zákona, ktorý počíta s úplným zákazom nedeľných nákupov od roku 2020. Informovala o tom agentúra AP. Toto opatrenie predložili odbory, podľa ktorých by pracovníci obchodov mali tráviť viac času so svojimi rodinami. Návrh zákona si získal podporu vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá sa podľa vlastných vyjadrení riadi katolíckymi hodnotami. Kritici zákona sa obávajú, že by to mohlo mať negatívny vplyv na poľskú ekonomiku, zrušili by sa tým tisíce pracovných miest a poškodilo by to prevažne zahraničné obchodné reťazce. (tasr)

[Hore]
--------------------------------------

Veriaci umierali v mešite

Plus jeden deň

Teroristi rozpútali v Egypte peklo, zahynulo 235 ľudí
Neľútostní teroristi opäť prelievali krv! Tentoraz terčom útokov nebola žiadna z európskych metropol, ale mešita na egyptskom Sinaji. Džihádisti z Islamského štátu spustili paľbu na veriacich počas modlitieb.
Prišli sa modliť, našli smrť. Pri včerajšom útoku na šiitskú mešitu na severe egyptského polostrova Sinaj zahynulo najmenej 235 ľudí. Zranenia utrpeli desiatky ďalších. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na egyptskú štátnu televíziu.
Útok sa odohral v meste Bir alAbd vzdialenom približne 40 kilometrov od Aríšu, ktorý je metropolou provincie Severný Sinaj. Miestne úrady z krviprelievania podozrievajú odnož extrémistickej organizácie Islamský štát. Zatiaľ neznámi páchatelia odpálili v mešite výbušné zariadenia a potom spustili paľbu do veriacich, opúšťajúcich mešitu. Ako uviedla spravodajská stanica BBC, išlo o najkrvavejší útok svojho druhu od roku 2013, keď sa v Egypte začali zintenzívňovať aktivity islamistov. Títo militanti operujú v provincii Severný Sinaj už niekoľko rokov a ich terčom sú prevažne bezpečnostné zložky. Včera to bolo prvý raz, čo sa terčom útoku stali veriaci v mešite, dodala BBC. tasr, esm,


[Hore]
--------------------------------------

ĽADOVÁ POCTA RODINE NA HREBIENKU

Šport

Takmer štyri kamióny ľadu zatiaľ spracovali sochári, ktorí už týždeň pracujú na Tatranskom ľadovom dóme na Hrebienku, bude vysoký 9,5 metra a k dispozícii budú mať viac ako 190 ton ľadu. Tento rok bude inšpirovaný rímskokatolíckou bazilikou Sagrada Familia v španielskej Barcelone, ktorá je monumentálnym dielom Antonia Gaudího. Ústrednou témou bude pocta rodine.

[Hore]
--------------------------------------

Odhalili sochu mučeníka a svätca

Korzár

Dielo bude navždy reprezentovať mesto Trebišov.
TREBIŠOV. Autorom umeleckého diela je akademický sochár Ján Leško, ktorý spodobnil svätca Jozafáta, mnícha, rehoľného kňaza, biskupa i mučeníka. Socha je umiestnená pred budovou Cirkevnej strednej odbornej školy sv. Jozafáta v Trebišove.
Odhalenie a vysvätenie
Mučeník Jozafát Kuncevič, arcibiskup mesta Polock na západnej Ukrajine, je duchovnou dominantou tejto strednej školy, ktorej zriaďovateľom je košická Gréckokatolícka eparchia. Na počesť odhalenia a vysvätenia sochy odznela minulý týždeň archijerejská svätá liturgia v trebišovskom gréckokatolíckom chráme, ktorú celebroval vladyka Milan Chautur. „Život a činnosť Jozafáta Kunceviča pútali pozornosť z rôznych uhlov pohľadu. Jeho aktívne pôsobenie spadá do obdobia naplneného reformnými tendenciami,“ predstavil v krátkosti myšlienky o sv. Jozafátovi kňaz Martin Mráz. Zdôraznil, že zrejme tam je potrebné vidieť zárodky jeho snáh reformovať náboženský a mníšsky život.
Pobúrili verejnosť
Odporcom jeho zjednocovacích aktivít sa podarilo proti nemu pobúriť verejnosť vo Vitebsku. Prepadli ho v jeho biskupskom dome, zbili a usmrtili. Jeho telo hodili do rieky Dvina. Keď o niekoľko dní voda vyplavila Jozafátovo telo, pochovali ho najprv v Polocku a neskôr v Biale. Počas prvej svetovej vojny rakúski vojaci previezli jeho telesné pozostatky do Viedne. V roku 1949 ich previezli do Ríma, kde sú uložené v Chráme sv. Petra pod oltárom sv. Bazila Veľkého. Polockého arcibiskupa a mučeníka Jozafáta vyhlásil za blahoslaveného v roku 1643 pápež Urban VIII. a za svätého Pius IX. pred 150 rokmi.
MAGDA HABUROVÁ


[Hore]
--------------------------------------

Vlámal sa do kostola

TV JOJ

Až desaťročné väzenie hrozí 23-ročnému mužovi, ktorý sa vlámal do kostola. O tomto prípade sme vám už v Krimi hovorili začiatkom týždňa. Teraz je už jasné, že Jozef z Brezničky má toho na svedomí viac.
Edita Hutková, redaktorka: „Muža, ktorého prichytili priamo v kostole, domov nepustili. Zadržaný bol približne 48 hodín. Dnes ho predviedli pred sudcu. 23-ročného Jozefa totiž obvinili aj z ďalších skutkov. Vyšetrovateľ z tohto dôvodu navrhol, aby bol stíhaný väzobne.“
Mária Faltániová, hovorkyňa KR PZ B. Bystrica: „Vyšetrovateľ v Lučenci 23-ročného muža obvinil zo štyroch prípadov zločinu krádeže a v jednom prípade z prečinu porušovania domovej slobody.“
Edita Hutková: „V obci mali počas roka viacero krádeží a to najmä v kostole, na fare či v dome smútku. Miestni obyvatelia ako páchateľa tipovali práve Jozefa.“
Rímskokatolícky farár: „Každý hovoril v dedine, že to je on, ale nechcel som veriť tomu, že to je on, pretože keď som sa s ním stretol tak pekne sa úctivo pozdravil, no ale nakoniec sa to potvrdilo.“
Edita Hutková: „Jozef kradol v polovici apríla. Taktiež v kostole. Vtedy spoza mreží ukradol pokladničku s hotovosťou. V októbri sa vlámal do domu smútku.“
Mária Faltániová: „Ukradol zosilňovač, mikrofón, reproduktor aj predlžovacie káble.“
Edita Hutková: „V novembri okradol aj miestneho farára. Do priestorov fary sa dostal cez pivničné okno. Z tašky ukradol peňaženku, zo stola ďalšiu hotovosť.“
Rímskokatolícky farár: „Presne si naštudoval, kedy máme svätú omšu a presne vedel, kedy nebudem doma.“
Mária Faltániová: „Celková škoda, ktorú krádežou a poškodením spôsobil je odhadnutá na viac ako 1900 eur.“
Edita Hutková: „Posledný pokus kradnúť mu ale nevyšiel. Policajti ho prichytili priamo v kostole, odkiaľ nestihol utiecť. Sudca ho poslal za mreže.“
Nina Spurná, hovorkyňa KS B. Bystrica: „Z dôvodu takzvanej preventívnej väzby teda z dôvodnej obavy, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti.“
Edita Hutková: „Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Obvinený Jozef zatiaľ sťažnosť nepodal. Rozhodne sa v zákonnej lehote.“


[Hore]
--------------------------------------

Tvrdá odveta za krvavý útok

TA3

Počet obetí včerajšieho teroristického útoku v Egypte už stúpol na 305. O život pri ňom prišlo 27 detí. Aj keď sa k činu zatiaľ nikto oficiálne neprihlásil, podľa egyptských úradov útočili ozbrojenci teroristického hnutia Islamský štát. Armáda preto podnikla viaceré nálety na oblasť, kde by sa mali ozbrojenci zodpovední za masaker ukrývať.
Ľuboš Greguš, redaktor: "V piatok zasiahol šiitskú mešitu v meste Bir al-Abd na Sinajskom polostrove najkrvavejší útok v novodobých dejinách Egypta. Počas poludňajších modlitieb obkľúčilo budovu takmer 30 ozbrojencov. Hlavný vchod a aj všetky únikové cesty z chrámu zablokovali horiacimi autami. Podľa svedkov následne teroristi spustili streľbu, pričom v mešite odpálili aj niekoľko granátov. Veriacich, ktorí sa pokúsili dostať von, zastrelili."
Obyvateľka Káhiry: "To, čo sa deje egyptskému ľudu, je nespravodlivé. Je to nespravodlivé voči našim deťom, súrodencom a celým rodinám. Nikto by nemal zomrieť so svojím dieťaťom v náručí. Kde je viera a náboženstvo, na ktoré sa odvolávajú."
Obyvateľ Káhiry: "Považujem odstrašujúcu odpoveď na tento útok. Nemali by sme sa budiť s plačom. Každý deň prichádzajú správy, že niekto zomrel. Už mám toho dosť. Nežijem v džungli, zaslúžime si bezpečnú krajinu."
Ľuboš Greguš: "Prezident Abdal Fattáh Sísí v reakcii na krvavý útok prisľúbil tvrdú odvetu. Egyptská armáda preto vykonala sériu náletov na oblasť v okolí Bir al-Abdu, kde sa mali útočníci ukrývať. Zabila pritom údajne niekoľko radikálov a zničila viacero ich vozidiel."
Reda Mahmoud, odborník na terorizmus: "Teroristi sa často zameriavajú na náboženské objekty. V minulosti to boli kresťanské kostoly, teraz to bola mešita. Chcú vytvoriť konflikt medzi rozdielnymi náboženstvami v Egypte."
Ľuboš Greguš: "Podľa miestnych obyvateľov sa v zasiahnutej mešite stretávajú príslušníci kmeňa Savarka, ktorý spolupracuje s bezpečnostnými zložkami v boji proti radikálom. Zároveň patria medzi vyznávačov súfizmu, čo je tolerantná forma islamu. Radikálni islamisti ju ale neuznávajú a označujú ju za rúhanie."


[Hore]
--------------------------------------

Mjanmarsko: Privítajú pápeža

TV JOJ

Pokoj a láska, to je motto, ktoré bude sprevádzať návštevu pápeža Františka v Mjanmarsku. Odletí tam už o 2 dni. Svätý Otec František sa ešte pred odletom zastal prenasledovanej moslimskej menšiny Rohingov v Mjanmarsku. Agentúra AP pripomína, že od konca augusta ušlo pred násilnosťami do susedného Bangladéša takmer 620 tisíc mjanmarských Rohingov. Domáci veria, že návšteva Svätého Otca prinesie do ich krajiny vytúžený mier.

[Hore]
--------------------------------------

Svätý Ondrej, patrón košickej arcidiecézy

Rádio Lumen

Košická arcidiecéza si dnes pripomenula svojho patróna svätého Ondreja. Celodiecézna slávnosť sa konala v Katedrále svätej Alžbety v Košiciach. Na svätej omši nechýbali kňazi, rehoľníci aj mnoho veriacich. Sviatok spoločného slávenia v katedrále oslávili už skôr aj v Dlhom nad Cirochou a v Hanušovciach nad Topľou. Ondrejovské dni sú spojené aj s uctením relikvie svätého Ondreja. Viac povie Martin Ďurčo, redaktor: „Svätý Ondrej je po apoštolovi Petrovi druhým najväčším apoštolom a je patrónom mnohých štátov, miest, obcí či cirkevných spoločenstiev. V košickom Dóme svätej Alžbety je od roku 2011 uložená aj relikvia tohto významného svätca. No a práve rekolekcie ku sviatku svätého Ondreja apoštola sú pre kňazov arcidiecézy silným dňom a slúžia na posilnenie a upevnenie kňazskej identity. Košický arcibiskup Bernard Bober ich vo svojej homílii povzbudil k horlivosti a dával za príklad svätého Ondreja ako toho, ktorý ako prvý z učeníkov zatúžil žiť iba pre Ježiša.“
Bernard Bober, košický arcibiskup: „Z tých modlitieb za duchovné povolania nás minulý rok pápež František vyzval, aby sme sa nikdy neprestali modliť za mnohé duchovné povolania a aby sme prosili pána o takých kňazov, ktorí budú zamilovaní do evanjelia a vďaka tomu budú schopní byť nablízku všetkým bratom a sestrám. Naši veriaci chcú mať kňaza s horlivým, zapáleným srdcom. Taký kňaz je nielen druhým Ondrejom, ale môže dokonca sa stať aj druhým Kristom.“
Martin Ďurčo: „Relikvie svätého Ondreja si mohli uctiť aj veriaci mimo Košíc. Tento rok v rámci ondrejovských dní vo farnosti v Dlhom nad Cirochou aj o farskom kostole v Hanušovciach nad Topľou.“


[Hore]
--------------------------------------

Celoslovenská púť železničiarov do Šaštína

Rádio Lumen

Železničiari z celého Slovenska dnes putovali do Šaštína. Po Košiciach, Prešove či Žiline sa národná svätyňa stala ďalším miestom ich stretnutia. Púť sa už deväť rokov koná pri príležitosti sviatku patrónky železničiarov svätej Kataríny Alexandrijskej. Svätú omšu dnes doobeda odvysielalo aj rádio Lumen. Informuje Anna Božková, redaktorka: „Po oboch stranách presbytéria pri soche Sedembolestnej Panne Márii držali stráž železničiari so zástavami a štandardami. Celoslovenská púť železničiarov za účasti hostí z Poľska má práve v ich krajine začiatok. Púť organizuje pán Pavel Kravec.“
Pavel Kravec, organizátor púte železničiarov: „Na dvadsiate výročie nám Poliaci darovali sochu svätej Kataríny, čo bol taký znak aj impulz na to, aby sme túto úctu rozvíjali aj my u nás. A takto sme sa vlastne mnohí spoznali, mnohí sme vedeli o sebe, že sme na jednej vlne aj na svätej omši sa nechať povzbudiť pre ten život vo viere.“
Anna Božková: „V homílii hlavný celebrant, monsignor František Rábek, symbolicky vysvetlil spojenie dráha na železniciach so životnou dráhou. To, čo majú spoločné je cieľ.“
František Rábek, hlavný celebrant svätej omše: „Tak ideme za niekým, kto nám ten cieľ ukazuje, kto nás k nemu vedie. Treba želať a priať si, aby sa tento vzťah ku svätej Kataríne Alexandrijskej tým pádom samozrejme aj k cirkvi a viere ešte viacej rozšíril a aby tento vzťah ich aj navzájom zjednocoval do jednej veľkej rodiny, ako si oni hovoria modrá armáda. A aby na základe tohto vzťahu dokázali stále lepšie zvládať aj svoj osobný, rodinný a potom aj profesionálny život.“
Anna Božková: „Súčasťou púte bolo i zasvätenie sa Panne Márii. Predniesol ho bývalý železničiar páter Tadeáš Mikuláš Kráľ.“
Tadeáš Mikuláš Kráľ, páter a bývalý železničiar: „Bratia Poliaci čo sa nám páči, tak akoby kúpime tak ako nám doniesli túto sochu svätej Kataríny, tak sa nám to akosi tak ponúkne. Samozrejme treba dať tomu náš grif potom slovenský a o to viac dneska tu v Šaštíne.“


[Hore]
--------------------------------------

Misionár Michal Zamkovský získal cenu PSK

Rádio Lumen

Misionár Michal Zamkovský získal cenu Prešovského samosprávneho kraja. Župní poslanci ho odmenili za dlhoročnú obetavú misionársku činnosť na Slovensku i v zahraničí. Je tiež autorom knihy Cesta blahoslavenstiev. Každý rok organizuje ľudové misie a duchovné obnovy.
Michal Zamkovský, misionár: „Tak celé to ocenenie bolo pre mňa takým prekvapením. My si robíme svoju prácu roky a človek tak nejak nevníma, že by mal byť kdesi ocenený, ale o to viac to prekvapí. A sú tu oceňovaní aj ľudia z náboženskej oblasti. Tí, ktorí až tak chcú ľudí posilniť vo viere, aby nezabúdali, že kde sú naše korene kresťanov.“
Ján Siman: „Laureátmi cien Prešovského samosprávneho kraja za tento rok sú aj bývalý riaditeľ Správy a údržby ciest v kraji Vladimír Kozák in memoriam a dedinská folklórna skupina Raslavičan. Výberová komisia ich odporučila z trinástich návrhov. Nominácie schválili poslanci. Udeľovanie cien Prešovského samosprávneho kraja sa konalo včera v Divadle Jonáša Záborského.



[Hore]
--------------------------------------

V Prakovciach zrekonštruovali farskú budovu

Rádio Lumen

V Prakovciach zrekonštruovali farskú budovu. Posvätil ju košický eparchiálny biskup vladyka Milan Chautur. Urobil tak na sviatok uvedenia presvätej Bohorodičky do chrámu. V gréckokatolíckom Chráme svätého Cyrila a Metoda v Prakovciach slávil aj svätú liturgiu. Vo svojom príhovore zvýraznil potrebu častého stretávania sa v chráme, ktorý tu bol vybudovaný a posvätený v roku 2009. Po svätej liturgii vladyka požehnal všetky prítomné deti, ako je v tento sviatok aj zvykom.

[Hore]
--------------------------------------

Teroristický útok na Sinajskom polostrove

Rádio Lumen

Počet obetí útoku na mešitu na Sinajskom polostrove sa zvýšil na 305. Medzi mŕtvymi je aj 27 detí. Zranenia utrpelo 128 ľudí. K najkrvavejšiemu činu v novodobých dejinách Egypta sa však zatiaľ nikto oficiálne neprihlásil. Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí prisľúbil za útok tvrdú odvetu. V Egypte vyhlásili trojdňový štátny smútok. Ďalšie podrobnosti má Ondrej Rosík, redaktor: „Egyptská armáda uskutočnila po masakre v noci nadnes vo viacerých hornatých oblastiach blízko miesta útoku sériu náletov. Podľa informácií, ktoré zverejnil hovorca egyptských ozbrojených síl, zabitých bolo niekoľko teroristov, pravdepodobne útočníkov na mesto. Pri vzdušných útokoch sa podarilo zničiť aj niekoľko vozidiel zapojených do brutálneho teroristického útoku. Zasiahnutých a úplne zničených bolo viacero základní teroristov, kde sa nachádzali zbrane a munícia. Armáda bude v spolupráci s úradmi pokračovať v boji proti teroristom až do ich úplného zničenia. Páchateľmi útoku bolo približne tridsať teroristov, ktorí prišli na piatich terénnych autách a mali so sebou zástavu takzvaného Islamského štátu. Predtým ako spustili paľbu sa ozbrojenci rozmiestnili pred hlavným vchodom do mešity. Podpálili aj autá, ktoré si veriaci pred vyšetrovaním zaparkovali.“
Lucia Pálešová: „Kondolenčný telegram prezidentovi Egyptskej arabskej republiky poslal aj slovenský prezident Andrej Kiska. Egyptského partnera uistil o podpore Slovenska v úsilí Egypta v boji proti medzinárodnej hrozbe terorizmu a všetkým formám extrémizmu.“


[Hore]
--------------------------------------

Už túto nedeľu zavoňajú v Suchej nad Parnou vianočné medovníky na Pernikiáde

Rádio Regina BA

Už túto nedeľu zavoňajú v Suchej nad Parnou pri Trnave vianočné medovníky na Pernikiáde. Už po 10. raz sa stretnú všetky generácie, aby spoločne vytvorili tieto tradičné symboly Vianoc. Vyzdobené perníky budú súčasťou ozdôb vianočných stromčekov v tamojšom farskom kostole. Z oblastnej organizácie cestovného ruchu Trnava Tourism hovorí Alexandra Galambová: „Myšlienka zdobenia perníkov vzišla zo snahy rodičov kresťanských rodín zachovať tradície, rozvíjať detskú zručnosť a tvorivosť. Inšpiráciou techniky zdobenia bude pre všetkých pernikárka z obce, ktorá je úspešná v súťažiach v zdobení perníkov na Slovensku, aj v zahraničí. Súčasťou Pernikiády sú tvorivé dielne žiakov miestnej školy, ktorí vyrábajú vianočné ozdoby z prírodných materiálov. Prezentovať sa budú aj zruční remeselníci výrobou vianočných ikebán, drotárskych i prútených výrobkov, výrobou sviečok z včelieho vosku, papierových ozdôb, zdobeného ovocia a podobne.“
Viera Polešovská: „ Pernikiáda sa začne v kultúrnom dome v Suchej nad Parnou v nedeľu popoludní o 15:00 hodine.“


[Hore]
--------------------------------------

Chcú vstup manželstiev dievčat už od puberty

Rádio Lumen

Konzervatívni irackí šiítski poslanci navrhli zmenu zákona, ktorý zakazoval sobáše ľudí mladších ako osemnásť rokov. Podľa kritikov chcú, aby mohli uzatvárať manželstvá dievčatá od okamihu vstupu do puberty, čo oponenti návrhu označujú za znásilňovanie detí.
Anna Šípošová, redaktorka: "Zmena sa má týkať zákona z roku 1959, ktorý odovzdal zodpovednosť za uzatváranie manželstiev výhradne štátnym súdom a odňal ju náboženským inštitúciám. Okrem veku chce návrh aj vrátiť možnosť o nich rozhodovať náboženským autoritám. Časť irackých poslancov s tým nesúhlasí a upozorňuje, že v minulosti v rámci tejto praxi vydávali deväťročné dievčatá. Niektoré médiá zas upozorňujú na to, že v Iraku je vojna, kríza, nezamestnanosť a parlament sa zaoberá zákonom, ktorý porušuje práva detí."


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2017