Monitoring médií zo dňa 19.10.2017

- Strašiak Kotleba (SME)
- Ľudia v krízovej situácii prišli o prístrešok (Plus jeden deň)
- Chromíkovci mútia predvolebné vody (Pravda)
- Nenegujme pre islam vlastné dedičstvo (HN)
- Biskupi aj o odluke od štátu (STV2)
- Slovenská katolícka misia v Ríme má nového duchovného správcu (Rádio Lumen)
- Deti celého sveta sa dnes zjednotili v modlitbe svätého ruženca (Rádio Lumen)
- Modlitby v parlamente (Rádio Lumen)
- Reformácia cirkvi (Plus 7 dní)
- LUTHEROVA CESTA od renesancie až k nám (Slovenka 17/10/2017)
- .kreslo pre františka mikloška (Týždeň)
- Černovská tragédia (Život 18/10/2017)
- Anketa (Plus 7 dní)
- Luther a náboženská intolerancia (Týždeň)
- Kňaz prevádzač (Život 18/10/2017)
- Kiska po zoznámení sa s Gombitom:Je to anjel (Korzár)





Strašiak Kotleba

SME

Slovensko obchádza strašiak menom Marian Kotleba. Je strašiakom? Ako pre koho. Pre tých, čo si ho vybrali, aby si ho postavili do svojej záhradky, plní užitočnú funkciu. Drží im od tela všetko to, čoho by sa inak museli báť. Vo svojich záhradkách a na svojich záhumienkoch ťažko pracujú a nevidia vôbec nič zlé na tom, keď im niekto účinne pomáha odplašiť škodnú a zachrániť ich skromnú úrodu, ich dedinu, ich kostol, ich Boha, ich národ. Pred cigáňmi, pred migrantmi, pred gaymi a lesbami, pred „pažerákom dekadencie Západu“ ako to vo svojej kázni vysielanej verejnoprávnym telerozhlasom už dávnejšie povedal jeden z evanjelických biskupov. A funguje to. Dokonca výborne. Veď sa len pozrite, aký panický strach pred ním majú všetci. Od Fica a Danka cez Bugára a Sulíka až po Matoviča a Hlinu. Od Hríba až po Havrana. Sú medzi nimi takí, čo sa boja o stratu svojej politickej moci. No a sú aj takí, čo v ňom oprávnene vidia dobre maskovanú hrozbu pre ťažko získanú a stále krehkú demokraciu. Vo všetkých vzbudzuje čoraz väčší rešpekt. Mobilizujú, rozbiehajú stratégie, programy, diskusie. Ten chlap proste postavil celé Slovensko do pozoru. Len biskupi s uvoľnením zo svojich stolcov, sediac vysoko nad všetkým prízemne svetským v posvätenej póze, mlčky čakajú, kto vyhrá boj o moc. Až potom mu na protokolárnom prijatí na príslušnom biskupskom úrade oznámia, že aj tak stoja nad ním. Svoju záhradku cirkvi totiž majú zmluvami a zákonmi tak dômyselne ohradenú, že na nich sú všetci politici, ale aj všetci kritici krátki. Veď predsa pre nich platí, že každá vrchnosť je od Boha daná a treba ju rešpektovať. Aj vtedy, keď bola fašistická, aj vtedy, keď bola komunistická, aj vtedy, keď bude zas fašistická. Čosi sa tu riadne pobabralo. Veď je to na hlavu postavené. Koľko energie túto spoločnosť stojí jedno strašidlo, ktoré ako keby mal ktosi na povale schované od slovakštátu a teraz si ho zasa zapichol do poľa medzi makovice. Zdá sa mi, že sme zlyhali všetci, čo sa toho strašiaka z akýchkoľvek dôvodov bojíme. Od politikov cez občianskych aktivistov až po cirkvi. Zaprášený a vyblednutý strašiak v poli nás všetkých síce zmobilizoval, ale tým aj zároveň ako zosilňovač vybudil všetky rozdielne charakteristiky rôznych skupín a ich záujmov. A tým nás vlastne paralyzoval. Azda ešte nie je neskoro. Viacerí už pochopili, že Kotleba je šanca pre lepšie Slovensko. Nie vtedy, keď ho ako strašiaka posadíme do župného úradu. Šancou je vtedy, keď nás hrozba demontáže demokracie donúti spoločne budovať otvorenú a súdržnú spoločnosť.
Ondrej Prostredník, autor je evanjelický teológ


[Hore]
--------------------------------------

Ľudia v krízovej situácii prišli o prístrešok

Plus jeden deň

Trnavská arcidiecézna charita končí v Seredi s poskytovaním služieb pre ľudí bez domova a ľudí v akútnych krízových situáciách.
„Cítime to ako tragédiu pre ľudí, ktorým sme poskytovali služby. Boli to ľudia z ulice, ľudia z okraja spoločnosti. Môžeme sa len nádejať, že táto zima bude taká, že nikto z nich na ulici nezamrzne,“ povedal riaditeľ Trnavskej arcidiecézy Miroslav Dzurech. sita


[Hore]
--------------------------------------

Chromíkovci mútia predvolebné vody

Pravda

Takmer zabudnutá Aliancia za rodinu dala o sebe opäť vedieť. Pred blížiacimi sa regionálnymi voľbami zaútočila na dvojicu kandidátov v Bratislavskom kraji. Dôvodom je, že Milan Ftáčnik (nezávislý) a Juraj Droba (SaS, OĽaNO, NOVA, SMK, OKS) podporili Dúhový Pride za práva LGBTI komunity (lesby, gejovia, bisexuálni, transrodoví a intersexuálni ľudia, pozn. red.)
Aliancia na čele s Antonom Chromíkom sa zapísala do povedomia verejnosti v roku 2015, keď iniciovala tzv. referendum o rodine. Bojovala vtedy proti sobášom párov rovnakého pohlavia, ich možnosti adoptovať si deti či povinnej sexuálnej výchove na školách. Referendum občanov nezaujalo, k urnám prišlo len 21 percent voličov, a preto bolo neplatné.
Tento raz sa chromíkovci pripomenuli bizarným bilbordom s fotografiou malého dieťaťa a nápisom „Nepotrebujem otca a mamu?" doplnený upozornením, že Droba a Ftáčnik podporili Dúhový pochod. Chromík iniciatívu odôvodnil tým, že voliči by mali poznať názory kandidátov na župana. „Pod župou sú školy. Nepotrebujeme župana, ktorý by podporoval extrémne názory organizátorov Pridu, ktorí právo dieťaťa na otca a mamu odmietajú. Aliancia za rodinu nikdy nebude vystupovať voči ľuďom s inou sexuálnou orientáciou," povedal Chromík pre Pravdu. Podľa neho biľbordov by malo byť v Bratislave maximálne desať, plánuje aj ďalšiu kampaň. Jej detaily ale neprezradil.
Ftáčnik považuje obvinenia na bilborde za absurdné a účelové. „Je to súčasť ohováračskej kampane. Vyjadril som sa na podporu LGBTI komunity v tom zmysle, že naša spoločnosť musí riešiť ich práva. Myšlienka, ktorú som na Dúhovom pochode verejne vyslovil, bola, že máme riešiť praktické problémy, s ktorými sa táto komunita stretáva a nezatvárať pred nimi oči. To ale neznamená, že chcem niekomu brať otca alebo mamu," zdôraznil.
S obvineniami aliancie sa nestotožňuje ani Droba, ktorý sa k osobe Antona Chromíka vyjadril na svojom Facebooku. „Župa nie je ani liberálna, ani konzervatívna. Buď funguje pre ľudí tak ako má, alebo nefunguje. Čo samozrejme nebráni jednému bigotnému a fanatickému šíriteľovi nenávisti obúvať sa do mňa v kampani," napísal.
Podľa ľudskoprávneho aktivistu Petra Weisenbachera je takýto krok zo strany Aliancie za rodinu drzosťou. „Vstupuje do predvolebnej kampane v rámci volieb do VÚC, v ktorej nemá ako občianske združenie čo hľadať," povedal. „No omnoho závažnejší je fakt, že samotná Aliancia za rodinu pred parlamentnými voľbami (v roku 2016, pozn. red.) na svojej webovej stránke podporila viacerých kandidátov z neonacistickej strany Kotleba - ĽS NS," pripomenul Weisenbacher.
Združenie vtedy na webe hlaszarodinu.sk zverejnilo zoznam kandidátov do parlamentu, ktorí podpísali tzv. Deklaráciu za rodinu. Stránka stále funguje a dodnes na nej svieti päť mien, ktoré kandidovali do parlamentu za kotlebovcov. Ani jeden z nich sa napokon do Národnej rady nedostal.
„Na mieste aliancie by som sa za to veľmi hanbil. Otázka preto neznie, či si deti zaslúžia mamu a otca, alebo či chce Aliancia za rodinu naše deti a naše rodiny poslať do plynu, tak, ako to hlásajú priaznivci strany ĽS NS," zdupľoval na záver Weisenbacher. (KF)


[Hore]
--------------------------------------

Nenegujme pre islam vlastné dedičstvo

HN

ROZHOVOR
Európu poznáme ako projekt mieru, a to potrebujeme zachovať, hovorí pre HN právnička a moslimka Seyran Ates.
Veronika Galvánková
Od EÚ požadujete, aby prijala účinné opatrenia proti extrémizmu. Prečo to robíte práve cez petíciu? Je to správny nástroj?
Sme právnici, máme radi zákony, myslíme si, že práve zákony menia pomery v spoločnosti.
Znamená petícia, že sa EÚ nevenuje tejto téme dostatočne?
Áno, definitívne áno. Ja sama som prišla z ľavicového politického hnutia, kde som sa ako občianka naučila, že občania naozaj musia použiť svoj hlas, musia občas dať nejaký stimul alebo popohnať politikov, aby sa začala diskusia a aby sa prijali zákony. Aj zo skúseností vieme, že politici akoby si netrúfali niektoré témy vecne a pozitívne nastoliť.
Na svojich stránkach píšete: ,,Chceme, aby bola Európa znovu bezpečná." Kedy Európa prestala byť podľa vás bezpečná?
Európa nie je bezpečná už mnoho rokov. Povedala by som, že od 11. septembra (2001, pád dvojičiek, poznámka redakcie), ale možno dokonca od roku 1990, keď v Káhire islamské krajiny podpísali Deklaráciu ľudských práv v islame. Na svete bol vždy nejaký extrémizmus, ja som to zažila počas mojej mladosti, len boli iné hrozby. Vyrástla som v Berlíne, ktorý bol predelený múrom. Vtedy proti sebe stáli dve mocnosti - Sovietsky zväz a USA. Mali sme aj Irán, RAF (ľavicová teroristická organizácia, poznámka redakcie). Po páde Berlínskeho múru sa hrozby zmenili. Každé desaťročie má svoje výzvy. My dnes vnímame Európu inak, poznáme ju ako projekt mieru, za ktorý jej bola udelená Nobelova cena za mier, z tohto územia nevzišli vojny. To si potrebujeme zachovať. Avšak fakt, že v minulosti to bolo horšie, neznamená, že sa teraz máme len prizerať. Preto predkladáme náš návrh. To, že v minulosti boli obete, neznamená, že my s tým teraz nevieme nič urobiť. Snažíme sa nájsť to najlepšie riešenie.
V návrhu protiextrémistickej smernice sa zasadzujete za odškodňovanie ľudí postihnutých extrémizmom. Ako by sa peniaze mali vymáhať a od koho?
Ide o odškodné, ktoré môžu žiadať napríklad ženy alebo deti, ak majú extrémistického manžela alebo otca. Odškodné funguje tak ako v prípade autonehody. Máte autonehodu, nahlásite to na polícii, dôjde k súdnemu procesu. To, čo je v tomto prípade špeciálne, je, že máte minimálne odškodné štyri ročné platy, a ešte je prenesené dôkazné bremeno. To znamená, že ak žena povie, že muž jej bráni pracovať alebo vzdelávať sa, má nárok na takúto minimálnu sumu odškodnenia, ak jej muž nedokáže, že jej nebráni.
V prípade autonehody majú ľudia poistenie, z ktorého sa odškodné platí. Čo v prípade ,,nesprávneho" manžela?
Keďže neexistuje poistenie proti extrémizmu, bude to musieť páchateľ platiť sám. Ide o to, že títo ľudia, ktorí majú na svedomí nútené sobáše alebo vraždy zo cti, prípadne domáce násilie, ktoré muži páchajú na ženách, tí ľudia vlastne nenesú náklady. Keď niekto v mešite má nenávistné prejavy a vystúpenia, vtedy má nastúpiť odškodné. Nestane sa zo dňa na deň, že svoju dcéru niekto núti do sobáša alebo jej bráni chodiť do práce. To je dlhodobý vývoj. A keď to títo ľudia nechcú pochopiť, že takto to nejde, tak budú za to platiť.
Ste predstaviteľkou reformovaného islamu a spoločného modlenia mužov a žien. Ktoré hlavné aspekty islamu sa musia zmeniť, aby bol v súlade s dnešnou spoločnosťou?
V Koráne sú texty zo siedmeho storočia, napríklad verš o meči alebo súra 434, kde sa hovorí o zabíjaní bezvercov. Potom sú tu myšlienky o tom, že je možné biť ženy, že svedectvo žien má menšiu hodnotu a majú menší nárok na dedičstvo. To sú texty, ktoré v siedmom storočí boli možno aj pokrokové, lebo predtým ženy nesmeli dediť vôbec. Predovšetkým sa však musíme rozlúčiť s myšlienkou, že môžeme žiť tak ako v tom siedmom storočí. A potom príde na rad metóda historicko-kritickej interpretácie Koránu a následne bude môcť islam fungovať v dvadsiatom prvom storočí rovnako ako kresťanstvo alebo judaizmus.
Ako vašu iniciatívu o zreformovaný islam ovplyvnila posledná vlna utečencov? Je to katalyzátor zmeny alebo skôr prílev starých štruktúr islamu?
Myšlienka založenia liberálnej mešity pochádza ešte z roku 2009, keď som bola členkou Islamskej konferencie. Už v roku 2005 boli podobné iniciatívy progresívnych mešít v New Yorku či Južnej Afrike. Myšlienka reformy islamu je tu už dlhšie, nie je to niečo, čo by utečenecká vlna vo mne nejako vzbudila. Skôr potvrdila, že je to dôležité. Medzi utečencami prichádzajú aj liberálni moslimovia, prichádzajú zo Sýrie a hovoria, že islam, ktorý tu máme, nechcú. V Nemecku a Rakúsku akoby dostali priestor viac extrémisti. Práve pred takýmto radikálnym islamom utečenci utekajú. Čiže aj pre nich je dôležité zachovať liberálny islam.
V Európe máme slobodu vierovyznania, slobodu slova, ale aj miestne zvyky, podľa ktorých ľudia roky žijú. Kde je podľa vás hranica prijatia odlišnej kultúry?
Deklarácia ľudských práv, to je hranica, o ktorej sa nesmie diskutovať. Ľudské práva sú mimo akéhokoľvek rokovania. Takisto v európskej charte ľudských práv je ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že ľudské práva sa nesmú interpretovať tak, že budú stáť proti sebe alebo sa navzájom negovať.
Skúsme sa na to pozrieť mimo legislatívy a zákonov. Napríklad v Česku nedávno Lidl použil v kampani letáky, kde na fotkách odstránil z kostolov kríže. Reťazec chcel uchovať náboženskú neutralitu. Je toto cesta?
Štát musí byť neutrálny, to je súčasťou ústavy. Jednoducho musí byť zachovaná nezávislosť a neutralita. No to, samozrejme, neznamená, že máme negovať vlastné kultúrne dedičstvo len preto, že prišli do Rakúska a Nemecka moslimovia. Neprestaneme kvôli tomu sláviť Vianoce alebo Veľkú noc. Všetko je to súčasťou spoločnosti a neznamená to, že nebudeme mať kríže na budovách.
Pripomeňme výrok Angely Merkelovej ,,Islam do Nemecka patrí". Akú formu islamu mala podľa vás kancelárka na mysli?
Islam, ktorý sa vníma ako náboženstvo, ktorý je integrovaný v medziach ústavy.
Na to nadväzuje moja ďalšia otázka. Ako sa dnes k islamu stavať? Ako k náboženstvu, alebo treba vnímať komplexnejšie aj politickú rovinu, ktorú hlása?
Treba to vnímať v oboch rovinách. Jednak je tu náboženstvo, ktoré praktizujú mnohí mierumilovní ľudia, no, samozrejme, je tu aj ten politický islam. To, bohužiaľ, treba akceptovať, a treba proti nemu bojovať.
Tania Kambouri v knihe Nemecko očami policajtky opisuje paralelné fungujúce spoločnosti a vlastné súdnictvo moslimov. Podľa nej niektoré skupiny moslimov nerešpektujú štátne zákony ani políciu. Čo si o tom myslíte?
Áno, takéto paralelné spoločnosti existujú. Písala som o tom aj ja v knihe Multi-kulti omyl. Potom som na základe toho dostala vyhrážky a musela som sa z obavy o život stiahnuť z verejného života a zatvoriť advokátsku kanceláriu. Tento problém vychádza z akejsi pomýlenej tolerancie. Akoby si politici povedali, že to musíme všetko strpieť, že na to všetko sa vzťahuje náboženská sloboda. Ale nie je to tak. Jednoducho, sú ľudia, ktorí povedia, že kým sme v menšine, nebudeme žiadať šaríu, ale keď budeme mať väčšinu, tak budeme musieť o tom hovoriť.
Odkiaľ pramení táto tolerancia?
Je to taká zdanlivá tolerancia. Povedala by som, že skôr ignorancia, pretože politici si myslia, že sa problémy vyriešia samy od seba. Zrejme si myslia, že moslimovia nebudú zostávať dlho v kresťanskej krajine, že aj tak odídu.
Vo svojej advokátskej praxi zastupujete moslimské ženy. Práve ich postavenie v komunite býva príkladom útlaku. Ako to vníma liberálna spoločnosť v Nemecku, napríklad feministky?
Nájdu sa ženy z radov feministiek, ktoré sú proti nám, aj také, ktoré nás podporujú. Tie, čo nás nepodporujú, sa akoby snažia zachovať kultúru moslimských žien, sú napríklad za pokrývky hlavy. Na druhej strane, sú také, ktoré nás podporujú, ide väčšinou o staršie, pôvodné feministky. Záleží to na ich vnímaní.
Často mediálne vystupujete. Sú novinári a politici zorientovaní v tom, čo islam vlastne znamená?
To je dobrá otázka. Veľakrát mám pocit, že majú povrchné znalosti a vnímanie. Treba u nich začať od nuly, ich vedomosti ostávajú veľmi slabé. Aj to je to, proti čomu sa snažím našou liberálnou mešitou pôsobiť. Aby som ľuďom ukázala, že moslimovia sú podstatne ďalej než ten obraz, ktorý sa o nich vykresľuje.
Keď si predstavíte Európu o 20 rokov, čo vidíte?
Ja som optimistka, takže si myslím, že Európa sa o tých dvadsať rokov dá dokopy. Že to bude priestor, kde bude mier, príjemný život a čo najmenej extrémizmu.
ČO ŽIADA INICIATÍVA STOP EXTRÉMIZMU
1. Definícia extrémizmu vychádzajúca z Charty základných práv EÚ
2. Výstražný zoznam extrémistických organizácií a jednotlivcov
3. Zlepšenie spravodajského zdieľania informácií medzi bezpečnostnými agentúrami a úradmi
4. Zmeny v pracovnom práve ako zjednodušenie výpovedí z práce pre extrémistov
5. Zjednodušenie uplatňovania náhrad škody od extrémistov
6. Označenie a odhaľovanie zahraničného financovania
7. Pokuty
KTO JE SEYRAN ATES
Je to nemecká právnička, ktorá odštartovala širokú diskusiu o integrácii a islame v Nemecku. Presadzuje mierový, rovnoprávny a reformovaný islam, oslobodený od násilia a skostnatených štruktúr.
Zo Sýrie prichádzajú aj liberálni moslimovia a hovoria, že islam, ktorý tu máme, nechcú. Práve pred takýmto radikálnym islamom utekajú.


[Hore]
--------------------------------------

Biskupi aj o odluke od štátu

STV2

V Spišskej Kapitule sa stretli biskupi z celého Slovenska. Hovorili aj o financovaní cirkvi a nevyhli sa ani téme odluky od štátu. Štát dotuje všetky registrované cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku ročne sumou vyše 41 miliónov eur. Najviac dostáva katolícka cirkev. Peniaze z ministerstva kultúry sú viazané na mzdy duchovných a prevádzku biskupských úradov. Mnohí kňazi dostávajú minimálnu mzdu. Tú vláda zvýši. Viac od nej preto bude žiadať aj Konferencia biskupov Slovenska.
Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita: „Vláda rozhodla o navýšení minimálnej mzdy. Pri spravovaní tých dotácií, ktoré dostávame od štátu, že musíme rozmýšľať nad tým, jednotlivé diecézy, ako zohľadníme aj my tú skutočnosť. No logicky z toho vyplýva pre všetky cirkvi nutnosť požiadavky navýšenia dotácie.“
Marie Balážová Melníková: „Ministerstvo je pripravené reagovať až keď bude jasné, koľkým kňazom a o koľko minimálne mzdy narastú.“
Stanovisko Ministerstva kultpry SR: „Priemerná hrubá mzda kňazov na Slovensku bola v tomto roku 567 eur mesačne. K jej valorizácii môže prísť zo zákona len vtedy, keď prichádza k výšeniu platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Vtedy sa automaticky o rovnaké percento valorizujú aj základné platy duchovných.“
Marie Balážová Melníková: „Konferencia biskupov Slovenska vníma aj množiace sa žiadosti o odluku cirkvi od štátu.“
Stanislav Zvolenský: „Predovšetkým tie menšie cirkvi si nevedia predstaviť svoje jestvovanie bez toho, že by nedostávali dotácie aj zo strany štátu. Katolíckej cirkvi by to iste sťažilo jej činnosť, jej službu pre dobro spoločnosti. Šírka služby, ktorú poskytuje katolícka cirkev, teraz by iste sa obmedzila.“
Marie Balážová Melníková: „Svoju činnosť by cirkvi museli platiť z výnosu majetkov. Podľa Stanislava Zvolenského však ich príjmy nie sú také vysoké, aby všetky cirkevné aktivity ostali neobmedzené.“


[Hore]
--------------------------------------

Slovenská katolícka misia v Ríme má nového duchovného správcu

Rádio Lumen

Slovenská katolícka misia v Ríme má nového duchovného správcu. Stal sa ním kňaz žilinskej diecézy Tomáš Šandrik. Do funkcie ho schválilo plénum Konferencie biskupov Slovenska. Nastúpil po Ľubomírovi Majtánovi.

[Hore]
--------------------------------------

Deti celého sveta sa dnes zjednotili v modlitbe svätého ruženca

Rádio Lumen

Deti celého sveta sa dnes zjednotili v modlitbe svätého ruženca. Aj Slovensko sa pripojilo k desiatkam krajín, ktoré sa modlili za pokoj a jednotu vo svete. Táto globálna iniciatíva je už tradične organizovaná pápežskou nadáciou ACN, u nás známou aj ako Kirche in not. Jej cieľom je povzbudiť deti k tomu, aby predovšetkým vrúcnou modlitbou bojovali za ľudské srdcia a mier vo svojich rodinách, mestách a krajinách. Deti sa dnes modlili aj cez Rádio Lumen. Nahrával Pavol Jurčaga, redaktor: „Iniciatíva Jeden milión detí sa modlí ruženec sa aj v tomto roku stretla s veľkým ohlasom. Riaditeľka pápežskej nadácie ACN Slovensko Martina Hatoková.“
Martina Hatoková, riaditeľka pápežskej nadácie ACN Slovensko: „Ďakujeme a tešíme sa, že sa do tejto medzinárodnej iniciatívy zapojilo aj Slovensko. Myslíme, že na svete sa k tejto iniciatíve pripojilo už milióny detí, milióny dospelých, mamičiek, ockov, chorých ľudí, priateľov. Nielen modlitby ruženca, ale všetkých ľudí, ktorí naozaj chceli vyprosovať pokoj ľudského srdca, pokoj rodín a pokoj a mier na celom svete.“
Pavol Jurčaga: „Slová povzbudenia adresoval aj bratislavský arcibiskup metropolita monsignor Stanislav Zvolenský.“
Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita: „Táto konkrétna akcia môžem povedať, že to vnímanie tej modlitbovej aktivity detí je to nádherné, že vlastne sa senzibilizujú deti vnímať problémy sveta vo vzťahu k Bohu.“
Pavol Jurčaga: „V rádiu Lumen sa modlili žiaci zo septimy Katolíckeho gymnázia Štefana Mojyesa v Banskej Bystrici. Tí o modlitbe posvätného ruženca povedali.“
Žiak: „Vraví sa, že ako panna Mária má moc a vlastne taká vytrvalosť alebo rozhodnutie dať Bohu ten čas má svoj význam.“
Žiačka: „Pre mňa je to taká osobná modlitba, lebo akože proste pán Ježiš nám dal Máriu ako našu matku, tak je to ako proste rozhovor s mojou mamou a že proste, no verím, že Mária má veľkú moc vyprosiť pre nás to, čo by sme my akože tak chceli.“
Pavol Jurčaga: „Na záver modlitby posvätného ruženca sa žiaci pomodlili aj zasvätenie detí Panne Márii. Modlitbou svätého ruženca za pokoj a mier vo svete môžeme zmeniť svet.“


[Hore]
--------------------------------------

Modlitby v parlamente

Rádio Lumen

Poslanci parlamentu vo svojich pracovných priestoroch nielen pripravujú a predkladajú zákony, ale sa aj modlia a chvália Boha. Už šiesty rok sa spolu s veriacimi stretávajú priamo v Národnej rade, aby Bohu predkladali svoje prosby za politikov na Slovensku. Chcú pre našu krajinu vyprosiť nastolenie spravodlivosti a politické rozhodnutia prospešné pre celú spoločnosť. Parlamentnou kinosálou sa chvály a prosby ozývali aj včera. Viedol ich Braňo Letko z kapely Lamačské chvály. Bol pri tom aj Ján Heriban, redaktor: „Braňo Letko vraví, že chválením Pána vytvárame podľa žalmu 34 Boží trón, na ktorom je on sám prítomný. Volaním k Bohu priamo v parlamente chcú zmeniť tú politiku, ktorá nezodpovedá božím princípom.“
Braňo Letko, kapela Lamačské chvály: „Lebo Boh má na každého svoje páky a jeho láske sa nedá odporovať. Ak sa raz človeka dotkne, tak si to pamätá na celý život.“
Ján Heriban: „V čase modlitieb prebiehala v rokovacej sále schôdza a preto sa niektorí zákonodarcovia zastavili chváliť Boha aspoň na chvíľu. Poslanec OĽaNO Eduard Heger hovorí, že modlitba vždy prináša ovocie, lebo Boh je verný.
Eduard Heger, poslanc NR SR (OĽaNO): „O to viac, keď sa modlíme tu v Národnej rade, pretože tie modlitby sú v prvom rade smerované na to, aby to zákonodarstvo bolo naozaj v súlade s Božími princípmi, lebo tie sú tie najlepšie pre ľudstvo, pretože Boh nás stvoril.“
Ján Heriban: „Ďalší z poslancov Obyčajných ľudí Richard Vašečka pripomína, že modlitba je otvorenie sa Bohu a priznanie, že sa nespoliehame iba na vlastné sily.“
Richard Vašečka, poslanc NR SR (OĽaNO): „Pre nás ľudí je dobré, keď aj vidíme alebo keď tie veci prežívať aj vzhľadom na to naše okolie. Takže je dobre, že keď sa kvôli politike stretneme tu na tomto mieste priamo a tu sa modlíme konkrétne za poslancov, za parlament, za zákony, za politiku, za Slovensko.“
Ján Heriban: „Modlitbové stretnutia organizuje tím mladých ľudí, v ktorom je aj Lukáš Krajčík. Kresťania by podľa neho mali byť aktívni aj vo verejnom živote a svoje hodnoty prenášať zo spoločenstiev do celej krajiny.“
Lukáš Krajčík: „Ovocie vidíme veľké. Každým akoby volebným obdobím stále viacej a viacej kresťanov zo spoločenstiev praktizujúcich vstupuje do volieb.“
Ján Heriban: „Do modlitieb sa zapojili aj poslanci OĽaNO Anna Verešová, Martin Fecko a Soňa Gaborčáková.“


[Hore]
--------------------------------------

Reformácia cirkvi

Plus 7 dní

Pred päťsto rokmi Martin Luther začal boj s katolíckou vrchnosťou
Keď katolícky kňaz a teológ Martin Luther 31. októbra 1517 pribil na dvere chrámu v nemeckom Wittenbergu papier, na ktorom v 95 bodoch spísal svoje predstavy o náprave nedostatkov v cirkvi, určite mu ani nenapadlo, že táto udalosť sa bude aj po päťsto rokoch považovať za jeden z významných historických medzníkov v dejinách ľudstva. Vyvesenie téz sa napokon začalo považovať za oficiálny počiatok procesu reformácie. Procesu, ktorý sa začal dávno pred Lutherom a pokračuje až do súčasnosti.
Príčiny a zdroje reformácie: Po dlhých stáročiach útlaku kresťania sa v roku 313 dočkali zrovnoprávnenia s ostatnými náboženstvami takzvaným Milánskym ediktom rímskeho cisára Konštantína. Reálne sa však kresťanstvo stávalo oficiálnym náboženstvom, a tým i privilegovaným.
Tento posun znamenal aj prepojenie kresťanstva s politickou mocou. Posilnil význam kresťanstva v spoločnosti a súčasne priniesol veľa negatívnych aspektov do cirkevného života. Túžba po moci a mocenské intrigy, korupcia, pokrivená morálka i ďalšie prvky života mocných sa prejavovali aj v činnosti cirkví.
Bol to, samozrejme, dlhodobý, komplikovaný a rozporuplný proces, ale v konečnom dôsledku vyvolal odpor časti spoločnosti k niektorým aspektom pôsobenia katolíckej cirkvi. Podľa holandského historika Johana Huizinga bola degenerácia duchovenstva, reprezentovaná postavou necudného mnícha a tučného kňaza, po stáročia predmetom zábavy pre vysoké i nízke vrstvy stredovekej spoločnosti.
Kritika bohatstva a moci cirkvi postupne nachádzala intelektuálne vyjadrenia. Snahy Johna Wycliffa alebo Jana Husa o riešenie rozporov medzi Bibliou a cirkevnou praxou sa stali neskôr jedným zo zdrojov reformácie reprezentovanej Lutherom.
Nástup Luthera: Úsilie o nápravu nedostatkov rímskokatolíckej cirkvi dosiahlo svoj medzník práve v činnosti a učení Martina Luthera. Jeho zámerom bolo reformovať cirkev návratom k pôvodným koreňom a odstrániť všetky falošné nánosy a deformácie, ktoré sa postupne stali súčasťou cirkevného života.
Z teologického hľadiska išlo najmä o návrat k výhradnej autorite Biblie, ktorá stojí nad autoritou cirkvi. Spasenie sa získava jedine Božou milosťou a cez vieru v Ježiša Krista a nemožno si ho zaslúžiť alebo kúpiť. Z praktického hľadiska sa jeho názory dotýkali postavenia samotného pápeža, odmietali kult svätých a Panny Márie, požadovali návrat cirkvi k pôvodnej jednoduchosti a čistote, zrušenie predaja odpustkov, zjednodušenie cirkevných obradov a namiesto latinčiny zavedenie národnej reči ako bohoslužobného jazyka.
Lutherove tézy znamenali vyhlásenie otvorenej vojny cirkevnej vrchnosti a tak boli aj pochopené. Bolo medzi nimi napríklad: ,,Ľudské rečičky kážu tí, čo tvrdia, že len čo groš vhodený do truhlice zazvoní, duša vyletí z očistca." Alebo: ,,Prečo teraz pápež nestavia Chrám svätého Petra radšej za svoje vlastné peniaze než za peniaze chudobných kresťanov, keďže jeho majetok je väčší ako majetky najbohatšieho Crassa?" Luther chcel vyvolať akademickú diskusiu, ale zverejnenie jeho téz znamenalo ich rýchle šírenie a ohlas v celej spoločnosti.
Rím jeho názory odmietol a jeho učenie označil za kacírske. Pápež Lev X. dokonca hrozil Lutherovi kliatbou, ale Luther ďalej rozvíjal svoje učenie a vydával nové spisy. Tie sa verejne pálili. Luther, naopak, spálil pápežskú bulu. V roku 1521 pápež Luthera exkomunikoval a cisár Karol V. v máji toho istého roku vydal Wormský edikt, ktorý ho označil za kacíra, zakázal mu kazateľskú činnosť a vydal nad ním ríšsku kliatbu. Jeho knihy sa nemohli vydávať, šíriť a nikto ho nesmel prijať, poskytnúť mu útočisko, jedlo a pitie.
Lutherovo učenie však už bolo rozšírené a mal i mocných ochrancov. Saský kurfirst ho prichýlil na svoj hrad Wartburg, kde Luther počas pobytu urobil prvý preklad Nového zákona do nemčiny. Neskôr sa Luther vrátil do Wittenbergu, kde dokončil preklad Starého zákona, opäť začal prednášať, publikovať a podieľal sa na vybudovaní novej, evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
V roku 1525 sa oženil s bývalou mníškou Katharinou van Bora, mladšou o šestnásť rokov. Mali spolu šesť detí. Ich manželstvo považovali za vzor pre protestantské rodiny. Luther zomrel v Eislebene 18. februára 1546 vo veku 63 rokov.
Široký prúd reformácie: Luther nebol sám. Snahy o nápravu vtedajšieho cirkevného života postupne vytvorili široký prúd úsilia o spoločenské zmeny, ktorý zasiahol značnú časť Európy. V Nemecku reformáciu reprezentoval Martin Luther, vo Švajčiarsku Ulrich Zwingli a Ján Kalvín. Myšlienky reformácie nachádzali ohlas taktiež vo Francúzsku, v Uhorsku, Čechách, Poľsku, severských krajinách, Anglicku, Holandsku. Vznikali rôzne regionálne odnože reformácie, ktorých názvy sú často spojené s ich zakladateľmi - luteráni, kalvinisti -, alebo sa používajú všeobecné označenia pre ich náboženské postoje - protestanti, evanjelici, hugenoti.
Reformácia mala, samozrejme, vplyv na mocenské pomery. Katolícka cirkev bola súčasťou politickej moci stredoveku a každé jej oslabenie alebo rozkolísanie na ňu vplývalo. K reformácii sa hlásili aj viac či menej významné šľachtické rody po celej Európe a vznikali tak ďalšie zdroje konfliktov. Obrana katolíckej alebo reformovanej viery sa stávala príčinou alebo tiež zámienkou lokálnych, ale aj väčších konfliktov medzi mocnými vtedajšieho sveta.
Napríklad v Nemecku to v polovici 16. storočia bola takzvaná šmalkaldská vojna. Jej výsledkom bol Augsburský mier, ktorý stanovil zásadu - čia vláda, toho náboženstvo. Ríšske kniežatá sa mohli slobodne rozhodnúť pre vieru a tú mali prijať aj ich poddaní. Tí poddaní, ktorí nechceli prijať vieru svojho pána, sa mohli vysťahovať na panstvo iného pána s prijateľnou vierou.
Bartolomejská noc: Náboženské vojny výrazne zasiahli Francúzsko, kde sa k hugenotom, ako vo vtedajšom Francúzsku nazývali protestantov, prihlásili niektorí príslušníci vedľajších línií francúzskeho kráľovského rodu a vysokej šľachty. Počas druhej polovice 16. storočia tu prakticky nepretržite prebiehali ozbrojené konflikty medzi katolíkmi a hugenotmi, ktoré krajinu veľmi vyčerpávali.
Znakom zmierenia mal byť sobáš kráľovej sestry Margot s čelným predstaviteľom hugenotov Henrichom Navarrským. Na svadbu do Paríža prišla aj veľká časť hugenotskej šľachty. To niekoľko dní po sobáši využili na jej likvidáciu. V noci na svätého Bartolomeja, z 23. na 24. augusta 1572, sa odohralo plánované a cielené vraždenie hugenotov zhromaždených v Paríži. Okrem kráľovských vojakov sa do zabíjania zapojilo obyvateľstvo. Vo vopred označených domoch pozabíjali mužov, ženy a deti s cieľom zbaviť sa všetkých kacírov. Vraždenie sa neskôr prenieslo do celého Francúzska a Bartolomejská noc si vyžiadala viac ako desaťtisíc obetí. Na margo tejto strašnej udalosti pápež Gregor XIII. slúžil v Ríme slávnostnú omšu.
Novomanžela ušetrili, no prinútili ho konvertovať na katolíka. Stal sa väzňom na kráľovskom dvore. Samozrejme, že náboženský konflikt sa opäť rozhorel.
Pokračujúce konflikty: Za poslednú etapu stredovekých konfliktov medzi katolíkmi a protestantmi môžeme považovať 30-ročnú vojnu v rokoch 1618 - 1648, ktorá pripravila Európu skoro o polovicu obyvateľstva. Jedným z jej výsledkov bolo zrovnoprávnenie protestantov s katolíkmi prakticky v celoeurópskom rozsahu v duchu spomenutej zásady - čia vláda, toho náboženstvo.
Všetky tieto konflikty mali silný náboženský obsah, ktorý však nebol ich jedinou a určujúcou príčinou. Boj za vieru bol často len zámienkou na mocenské boje, boje o vládu, územie a suroviny. V týchto konfliktoch vznikali účelové spojenectvá nábožensky protichodných strán a katolíci bojovali bok po boku s protestantmi proti iným katolíkom a protestantom, aby o krátky čas vzniklo iné účelové spojenectvo.
Zložitosť doby, ale aj význam náboženstva pre vtedajšiu spoločnosť dobre dokumentuje osud Henricha Navarrského. Ako dieťa konvertoval z katolíka na hugenota. Po Bartolomejskej noci ho prinútili konvertovať z hugenota na katolíka, aby si zachránil život. Po úteku od dvora opäť konvertoval na hugenota. Ako francúzsky kráľ napokon konvertoval na katolíka, aby tak eliminoval odpor väčšinovej katolíckej spoločnosti proti hugenotovi na tróne.
Z nezaujatého pohľadu je paradoxné, že katolíci aj reformátori verili v jedného Boha, ale rozdiely v spôsobe jeho vyznávania často rozhodovali o ich živote a smrti. Reformácia sa každopádne stala jedným z významných krokov v dejinách ľudstva, ktorý búral okovy stredoveku a vytváral základy slobodnej spoločnosti.
ROMAN LAML


[Hore]
--------------------------------------

LUTHEROVA CESTA od renesancie až k nám

Slovenka 17/10/2017

Posledný októbrový deň uplynie päťsto rokov od chvíle, čo kňaz Martin Luther pribil na dvere wittenberského chrámu svojich 95 téz, cieľom ktorých bolo očistiť cirkev od nerestí, akými boli zneužívanie pápežskej moci a mamonárstvo. Lutherovi následníci si začali hovoriť evanjelici, Písmo sväté bolo pre nich najvyššou autoritou. Čo priniesla evanjelická cirkev našej krajine počas toho pol tisícročia? Odpovedá generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania MILOŠ KLÁTIK.
* Ako sa pripravujete na oslavy významného výročia?
Naša cirkev sa na ne pripravuje už desať rokov. Tematicky rozoberáme teologické témy, ktoré vystihujú reformačné hnutie. V prvom rade ide o myšlienku - ,,Jedine Písmo sväté", na ktoré sa Martin Luther odvolával, keď obhajoval svoje názory súvisiace s cirkvou. Druhou pre nás nosnou témou je, že sme spasení jedine z Božej milosti skrz vieru v Pána Ježiša Krista. Bola to reakcia Luthera na stav stredovekej cirkvi v 16. storočí, keď sa - okrem iného - kupčilo s odpustkami.
* Spasení milosťou. To znie lákavo. Znamená to, že môžeme hrešiť beztrestne?
To by bola lacná a veľmi zneužitá milosť. Naopak, Luther upozorňuje, že je to draho vykúpená milosť Kristovou smrťou a krvou. Skutočne omilostení sme vtedy, keď sme vnútorne presvedčení, že Božia milosť je taká drahá a má takú veľkú silu, že si ju nadovšetko vážime a podľa toho sa s Božou pomocou snažíme aj žiť.
* Dnes sa často ozývajú hlasy, spochybňujúce opodstatnenosť cir kvi v živote moderného človeka.
Viem. Ale cirkev má, mala a vždy bude mať svoju dôležitú úlohu v spoločnosti. Samozrejme, niekto ju môže spochybňovať, že je zastaraná, že nemá čo v dnešnej dobe povedať, ale ja viem, a to aj zo svojej praxe, že aj keď sa na určité obdobie ľudia vzdialia cirkvi, zapochybujú, neskôr sa pod vplyvom rôznych životných udalostí predsa len vrátia. Ten osobný vzťah s Bohom, spoľahnutie sa Neho a dôvera v Jeho pomoc, aj keď neviem, čo presne ma čaká, ale viem, že za žiadnych okolností ma neopustí, je asi tá najväčšia sila, ktorá nám pomáha aj v tých najťažších chvíľach.
* Tiež sa cirkvi vyčíta, že je veľmi konzervatívna a nereflektuje na požiadavky doby.
Určité veci sú nemenné, jasne dané v Písme svätom a nie sú podmienené dobou a kultúrou. Napríklad počas udalostí 2. svetovej vojny. Naša evanjelická cirkev sa nemohla prispôsobiť dobovým trendom, keďže odporovali Božej vôli. Vtedy sa presadzoval názor, že niektorí ľudia sú menejcenní a ich prenasledovanie a utrpenie je spoločensky žiaduce a legitímne. S tým sa predsa cirkev nemohla stotožniť. Niektoré trendy sú pre nás skrátka neprijateľné a držíme sa odvekých právd, ktorými vývoj sveta nebrzdíme, práve naopak, posúvame ho dopredu tým, že zachovávame hodnoty, na ktorých vznikla naša kresťanská civilizácia.
* Je to dôvod, prečo dnes cirkev odmieta uznať manželstvá jedincov rovnakého pohlavia?
Manželstvo je zväzok jedného muža a jednej ženy. Nie je to len nejaká dobová zvyklosť. Je to dané Písmom svätým, ktoré je pre nás jedinou nespochybniteľnou autoritou. Žiadna iná alternatíva nie je prípustná, aj keď dnešné trendy sa to snažia všemocne spochybniť, odvolávajúc sa aj na ľudské práva. Samozrejme, že dodržiavaním tejto hodnoty neupierame právo nijakému človeku, ani sa ho nesnažíme dehonestovať a vyháňať zo spoločenstva cirkvi. Ale cirkev od svojich zásad nemôže ustúpiť, musí ich ochraňovať, nech už doba prináša akékoľvek trendy. A to aj vtedy, keď čelí obvineniam, že je nemoderná a nepokroková.
* Dalo by sa konkrétne povedať, čo dala evanjelická cirkev za tých 500 rokov svojej existencie Slovensku?
Som presvedčený, že naozaj veľmi veľa. Len päť rokov po vystúpení Martina Luthera (od roku 1517) sa etablovala aj na území dnešného Slovenska. Vznikali tu prvé cirkevné zbory (napr. v Liptove, v Šariši), ktoré stáli pri kolíske rozvoja školstva a kultúry. Písmo sväté, spevníky a bohoslužobné knihy boli preložené do reči zrozumiteľnej ľudu. Spomeniem Kralickú Bibliu (prvé vydanie v r. 1579 až 1594, 6 zväzkov; 3. vydanie z r. 1613 sa stalo základom ďalších vydaní Písma svätého pre evanjelikov augsburského vyznania) a Citharu sanctorum - Tranovského kancionál (prvé vydanie 1636).
V našej cirkvi vyrástlo aj mnoho osobností, ktorým Slovensko vďačí za svoju existenciu, tým, že po stáročia uchovávali kontinuitu jeho jazyka a kultúry. Spomeňme Štúra, Hurbana a Hodžu, vďaka ktorým bol náš jazyk kodifikovaný ako spisovná reč národa, M. R. Štefánika, spolutvorcu nášho národa, a mnohých ďalších, z ktorých by si každý zaslúžil osobitný priestor. Tých päť storočí, či si to už uvedomujeme, alebo nie profilovalo celú spoločnosť.
---
MARTIN LUTHER
POSLUŠNÝ REBEL a reformátor cirkvi
Narodil sa v nemeckom meste Eisleben v roku 1483 v rodine baníka. Aj napriek skromným pomerom mu rodičia dopriali štúdium na univerzite v Erfurte, kde získal titul magister artium. Spočiatku neuvažoval nad tým, že svoj život zasvätí cirkvi, ale mal v úmysle stať sa právnikom. Všetko zmenila jedna letná búrka, počas ktorej sa vracal domov. Všade naokolo sa blýskalo a on v panike zložil sľub svätej Anne: ,,Svätá Anna, pomôž mi! Stanem sa mníchom." Svoj sľub aj dodržal. Napriek odhováraniu rodičov a blízkych vstúpil do kláštora augustiánov v Erfurte. Vtedy ešte nikto netušil, ako táto búrka od základov zmení vtedajšiu stredovekú cirkev.
Hľadanie viery
V kláštore však Luther nenachádzal to, čo hľadal. Navyše v tomto období navštívil aj pápežskú kúriu v Ríme. Keď videl, v akom prepychu a hriechu žili renesanční pápeži, čosi sa v ňom zlomilo. Po tomto putovaní ,,svätým mestom" pochopil, ako hodnoty, na ktorých bola vybudovaná cirkev, zdeformovala ctižiadosť a mamonárstvo jej predstaviteľov a začal hľadať pravú podstatu kresťanstva. Našiel ju v Písme svätom, ktoré považoval za najvyššiu autoritu.
Luther proti odpustkom
Jednou zo zásadných vecí, ktoré odmietol, boli odpustky, respektíve kupčenie s nimi. Keď za ním prišli cirkevníci a bez akejkoľvek pokory len s plným mešcom žiadali o odpustenie hriechov, odmietol im rozhrešenie udeliť a verejne vystúpil proti takýmto praktikám. Tým si samozrejme znepriatelil Rím, pre ktorý boli odpustky výdatným zdrojom príjmov. Naivne si myslel, že keby pápež Lev X. vedel o zneužitiach odpustkov, tak by určite zakročil. No mýlil sa. Pápežova reakcia bola, že ho označil za heretika. Rozkol s Rímom bol už len otázkou času. V roku 1530 na sneme v Augsburgu predložil fundament luteránstva - Augsburskú konfesiu, ku ktorej sa priklonilo veľké množstvo veriacich, medzi nimi aj mocní vládcovia vtedajšieho sveta.
Celibát
Luther sa postavil aj proti povinnému celibátu kňazov, keďže ani tento príkaz cirkevnej vrchnosti nemal oporu v Písme svätom, ale ustanovil ho až Lateránsky koncil v 12. storočí a jeho podstatou bola nedeliteľnosť cirkevných majetkov.
V roku 1525 sa oženil s Katarínou, mladšou o šestnásť rokov, ktorá bola tiež mníškou. Lutherovi bola naozaj dôstojnou partnerkou a on jej za mnoho ďakoval. Porodila mu deti, príkladne viedla domácnosť a veľakrát vedela aj múdro poradiť. Hoci podľa mnohých to nebolo manželstvo uzavreté z vášnivej, romantickej lásky, vzniklo medzi nimi pevné puto. ,,V domácich záležitostiach sa podriaďujem Kataríne. V iných veciach sa nechávam viesť Duchom Svätým," povedal Martin Luther s humorom o svojej manželke. Rozdelila ich až jeho smrť 18. februára roku 1546.
Pripravila: KATARÍNA HANZELOVÁ, foto: Peter Mészáros a archív


[Hore]
--------------------------------------

.kreslo pre františka mikloška

Týždeň

Dnes sa rodí nová paradigma sveta i cirkvi v západnej civilizácii. V Katolíckej cirkvi napísali štyria kardináli pápežovi Františkovi list, aby im dal vysvetlenie k niektorým častiam exhortácie Amoris laetitia (v preklade Radosť z lásky). A 62 kňazov, teológov a laikov odoslalo pápežovi ,,synovské napomenutie", kde ho rovno obviňujú z herézy. Pápež na tieto útoky nereaguje. Na druhej strane, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Filoni pri nedávnom stretnutí s japonskými biskupmi povedal, že za jednu z hlavných prekážok ohlasovania evanjelia v Japonsku považuje ,,falošné stotožnenie kresťanstva s európskou kultúrou".
Jedno i druhé hovorí o veľkých premenách v cirkvi. To prvé naznačuje, že pápež narazil v cirkvi na stáročnú mentalitu úradníkov, ktorým sa v Starej zmluve hovorilo ,,zákonníci". Tí v Ježišovej dobe stále hľadali, ako ho prichytiť v slovách. To druhé hovorí, že posudzovanie ktorejkoľvek časti sveta podľa kritérií vatikánskej, doteraz väčšinou európskej kúrie patrí minulosti. Cirkev sa chce predstavovať vo svojej rozlišnosti.
Pokiaľ ide o sekulárny svet, nárast politického i občianskeho extrémizmu v západnej demokracii hovorí, že ľudia začínajú byť frustrovaní, cítia sa zneistení a hľadajú jednoduchšie riešenia. Osvedčené štruktúry a istoty sa začínajú chvieť.
Slovensko sa nevyhne týmto premenám. V cirkvi chceme stáť na strane pápeža Františka, ktorý oproti istote úradníkov prináša z argentínskych slumov posolstvo ľudskosti a načúvania. V politike a občianskom živote sa zasa môžeme poučiť z našej komunistickej minulosti. Desaťtisíce ľudí v československých väzniciach nežili svoju nádej pre vyššie HDP, ale pre obnovenie ľudskej dôstojnosti, solidarity a slobody - a v novembri 1989 boli oni víťazmi. S touto skúsenosťou by sme sa mali postaviť k dnešnej korupcii, sebectvu a arogancii. Žijeme krásny čas, lebo každý môže niečím prispieť


[Hore]
--------------------------------------

Černovská tragédia

Život 18/10/2017

SCHOPNÍ VZOPRIEŤ SA AJ POD HROZBOU SMRTI
Posledný októbrový piatok to bude presne 110 rokov od krvavej TRAGÉDIE V ČERNOVEJ, ktorá do celého sveta vyslala signál o odvahe Slovákov bojovať za získanie svojbytnosti a vzoprieť sa uhorskému nátlaku. V dňoch 27. až 29. októbra si v srdci dolného Liptova pripomenieme tento historický medzník celoštátnou pietnou spomienkou.
Černovská tragédia bola krvavým masakrom, ktorý sa odohral ako dôsledok národnostného útlaku v Uhorsku. V Černovej, dnes mestskej časti Ružomberka, si obyvatelia z vlastných financií a iniciatívy Andreja Hlinku, rodáka obce, rímskokatolíckeho kňaza, politika a vedúcej osobnosti slovenského národného hnutia, postavili katolícky kostol. Černovčania vopred písomne a neskôr ústne žiadali biskupa Párvyho, aby termín požehnania zmenil, zrušil aktuálnu suspenziu ním uvalenú na Andrej Hlinku a následne mu umožnil ich nový kostol požehnať. Biskup však rozhodol inak.
Život obetovali aj dve 15-ročné dievčatá
Biskup poveril požehnaním kostola slovenského farára z Lískovej Martina Pazúrika. V osudný deň prišli na dvoch panských kočoch cirkevní hodnostári s cieľom kostol požehnať. Voči tomu protestovali miestni, ktorí zabarikádovali prístupovú cestu. Na to bol hajdúchom vydaný rozkaz na streľbu. Tragédia mala za následok vyhasnutie 15 ľudských životov. Medzi padlými boli aj 4 ženy. Antónia Lejková a Rozália Fagová boh ešte mladé dievčatá, ktoré v roku 1907 oslávili len svoje 15. narodeniny. Útok mal za následok aj 10 ťažko a 60 ľahko zranených. V marci 1908 úrady obvinili vyše 55 ľudí, z ktorých 40 odsúdili na žalár v trvaní od 6 mesiacov do 3 rokov, rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Udalosti dodnes pripomína pamätník na cintoríne a na mieste tragédie pamätná tabuľa.
110. výročie tragédie
Pietne spomienky černovskej tragédie sa v Černovej konali pravidelne, no v čase komunistického totalizmu boli organizované v tichosti, predovšetkým z iniciatívy príbuzných pozostalých a len za účasti domácich obyvateľov. Sté výročie už malo celonárodný charakter. ,,Tento rok bude mať pripomienka krvavej historickej udalosti charakter trojdňovej pietnej spomienky a aj vďaka účasti čelných predstaviteľov štátu nebude mať len lokálny význam. Záštitu nad podujatím prevzali prezident republiky Andrej Kiska, premiér Róbert Fico a chýbať by nemali ani poslanci žilinskej župy. Podujatie je apolitické, ale jeho religiózny rozmer je nepopierateľný, preto boli na podujatie pozvaní aj poprední predstavitelia rímsko-katolíckej cirkvi - predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský a spišský biskup Štefan Sečka. Pozvanie prijalo aj zastúpenie Nórskeho a Anglického veľvyslanectva a niektorí vzácni hostia. Organizačne a programovo pietnu spomienku zabezpečuje Mesto Ružomberok a OV MsČ Černová," informuje vedúca oddelenia regionálnej politiky Mesta Ružomberok Gabriela Demčáková. Súčasťou pietnej spomienky bude aj medzinárodná konferencia v ružomberskom Kine Kultúra, ktorej odborným garantom je Katolícka univerzita. Pri príležitosti 110. výročia bude vydaná aj odborná spomienková publikácia ,,Černová 1907 - odkaz Andreja Hlinku a Černovská tragédia", ktorej autormi sú historici Róbert Letz, Ľuboslav Hromják a zostavovateľom Pavol Stano.
,,Okrem spomínanej vedeckej publikácie o Černovskej tragédii budú pri tejto príležitosti vydané aj pamätné mince a pamätná medaila. Historická udalosť má nielen pripomenúť, ale aj odovzdať humanistický odkaz súčasníkom: Tolerancia je cesta! Tento odkaz by mal rezonovať aj v dnešnej generácii, a to práve v čase, kedy sú v spoločnosti čoraz viac zjavné extrémistické prejavy nenávisti a intolerancie," doplnila Gabriela Demčáková.
foto: archív Mestského úradu Ružomberok


[Hore]
--------------------------------------

Anketa

Plus 7 dní

Ministerstvo školstva zvažovalo, že etická výchova bude na školách povinná a náboženstvo dobrovoľné. Bol by to podľa vás správny krok?
MICHAL HVORECKÝ, spisovateľ
ÁNO
Slovensko nie je podľa ústavy viazané na nijaké náboženstvo.
KATARÍNA ZAVACKÁ, historička práva
ÁNO
Ale kým nezrušia tú absurdnú zmluvu Slovenskej republiky s Vatikánom, akú nemá žiadny iný štát na zemeguli, nebude z toho nič. Podľa nej musí byť vyučovanie katolíckeho náboženstva v školách povinné.
MATEJ TÓTH, olympijský víťaz vo chôdzi
ÁNO
Náboženstvo vnímam ako osožný predmet. Etika by však nemala chýbať v učebných osnovách.
MIROSLAV CIPÁR, výtvarník
ÁNO
Hoci etika by mala byť prítomná vo všetkých predmetoch a najmä vo výchove.
MIROSLAV KUSÝ, politológ
ÁNO
Etická výchova by mala byť pre všetkých rovnaká a náboženská len pre tých, ktorí veria, podľa ich viery.
----
Čo si myslia čitatelia?
Takto hlasovali na našom webe v čase uzávierky:
ÁNO: 67 %
NIE: 33 %
V aktuálnej ankete môžete hlasovať na www.pluska.sk/plus-7-dni/


[Hore]
--------------------------------------

Luther a náboženská intolerancia

Týždeň

.reformácia podľa kazateľa
Pavel Hanes
Teológ Reformácie Filip Melanchton o Lutherovi napísal: ,,Bol by to naozaj bezbožný človek, ktorý by vinou učiteľovho pochybenia odmietol jeho učenie." Túto vetu potrebuje každý, kto sa chce od Luthera učiť zásadám kresťanskej viery.
Historický záznam je vždy selekciou udalostí a hodnotením minulosti. Výber postojov a výrokov zo života historickej osobnosti je otvorenou alebo skrytou kritikou z hľadiska hodnôt, ktoré uznáva súčasnosť. Objektívny výber zo života musí kriticky reflektovať nielen svoj predmet, ale aj kritériá, podľa ktorých je napísaný.
Pri výročí Reformácie je vhodné vybrať z Lutherovho života a diela to, čo prispievalo k oslobodeniu a rozkvetu náboženského a politického života spoločnosti. Nie je však historicky čestné zamlčať intoleranciu, ktorú uňho tiež nachádzame. Nedá sa napríklad len tak ,,zabudnúť" na to, že nacisti si z Lutherovho diela vybrali jeho protižidovské výpady v diele O židoch a ich klamstvách (1543). Takzvanú ,,Krištáľovú noc" z deviateho na desiateho novembra 1938, keď podpaľovali židovské domy, podniky, školy a synagógy, usporiadali na výročie Lutherových narodenín. Pritom u Luthera sa dajú nájsť aj pozitívne vyjadrenia na adresu Židov z jeho mladších čias, ktoré nacisti účelovo ignorovali.
Luthera nie je ťažké kritizovať. Ľahko nájdeme v jeho diele intolerantné, často veľmi prudké výpady, a to nielen proti Rímu, ktorý ho odsúdil na smrť, ale aj proti tým, ktorí reformu chápali inak než on. S veľkou ráznosťou písal proti sedliakom, anabaptistom alebo proti Zwingliho vetve švajčiarskej Reformácie. Niektoré z týchto postojov zrejme prispeli k rozdeleniu reformačného hnutia na niekoľko vzájomne súperiacich prúdov. Z hľadiska dnešného chápania tolerancie ako prakticky najvyššieho etického princípu sú jeho neznášanlivé postoje značne odpudzujúce.
Niektorí autori sa vyrovnávajú s veľkosťou a protirečivosťou Lutherovej osobnosti použitím metaforického jazyka. Škótsky filozof, historik a esejista Thomas Carlyle napísal: ,,(Luther je) veľký nie ako vytesaný obelisk, ale ako alpský štít, prostý, priamy a spontánny..." Iní hovoria o jeho nemociach, o dobových neotesaných spôsoboch alebo o Lutherovom nervovom napätí vyvolanom trvalou hrozbou smrti. Takto sa dá veľa vysvetliť a niekto to azda môže považovať za úplné ospravedlnenie.
Dejiny nám nedovoľujú Luthera ignorovať, ale ani bez výhrad akceptovať. Výber z jeho radikálnych postojov je vecou svedomia a individuálnej zodpovednosti. Reformácia dôrazom na osobnú vieru vymanila jednotlivca zo závislosti od cirkevného sprostredkovania Božej milosti, čím ho však zároveň postavila pred nevyhnutnosť osobného rozhodovania. Kritická voľba, ak má byť čestná, nesmie byť jednosmerná a s kritikou musí ísť ruka v ruke aj sebakritika. Luther sám o svojich dielach napísal: ,,...chcel som, aby moje knihy boli pochované do trvalého zabudnutia... Nadovšetko pre samého Pána nášho Ježiša Krista prosím čitateľa, aby ich čítal s rozvahou, ba čo viac, s veľkým súcitom."


[Hore]
--------------------------------------

Kňaz prevádzač

Život 18/10/2017

Žijem vo Zvolenskej Slatine, mám už takmer 90 rokov a som vašou stálou čitateľkou už od roku 1985. Chcem sa poďakovať za článok o Titovi Zemanovi, veľmi ste ma ním potešili. O tomto kňazovi viem a tiež o tom, čo mu robili v árešte. Pamätníci dosvedčujú, že z výsluchov ho väzenskí dozorcovia ťahali do cely v bezvedomí a bolo počuť, ako mu nevládna hlava klope po dlaždiciach. Tých hrozných výsluchov bolo skoro päťdesiat. Ešte raz, ďakujem vám za tento článok.
Mária
---
Mučenie, väznenie, útrapy, a to všetko kvôli cirkvi. A čože je teraz blahorečený? Mrzí ma, čo ten človek zažil kvôli svojej viere. Čo je s ľuďmi, čo ho mučili? Väčšina je už asi po smrti alebo na vyslúženom dôchodku. Určite si ho zaslúžili, veď iba robili svoju prácu. Hlavne, že riešime koncentračné tábory, Židov, naháňame bývalých nacistov SS, nadávame na Tisa, píšeme o gulagoch, no doma sme si poriadok nikdy neurobili.
don34
---
Áno, Tita väznili a mučili. A čo robila Ústredňa štátnej bezpečnosti za takzvaného slovenského štátu? Vždy som si myslel, že demokracia je aj o pravde, no nie je to tak.
milo2016


[Hore]
--------------------------------------

Kiska po zoznámení sa s Gombitom:Je to anjel

Korzár

PREZIDENT A FARÁR SI PADLI DO OKA
Pre prezidenta bola veľká česť stretnúť sa s farárom, ktorý sa venuje a pomáha bezdomovcom.
KOŠICE. Prezident Andrej Kiska si počas utorkovej návštevy Košíc prezrel útulok pre bezdomovcov v Bernátovciach. Zoznámil sa aj s kňazom z neziskovej organizácie Oáza - nádej pre nový život.
Rodáci z východu
Rodák z Pakostova z okresu Humenné hneď padol do oka prezidentovi z Popradu. „Chýba nám väčšia solidarita. Málo pomáhame jeden druhému, sused susedovi. Takéto slová som dnes počul v Oáze v Košiciach od farára Petra Gombitu,“ opísal Kiska dojmy zo svojho stretnutia na facebookovom profile. Prezrel si centrálnu budovu útulku i kontajnerové domčeky, ktoré za symbolickú sumu predalo neziskovke mesto Košice. Kiska o farárovi povedal, že chodí po meste a zachraňuje ľudí, ktorí nemajú kde bývať a jedlo hľadajú v kontajneroch. Nezabudol pripomenúť Gombitovu podmienku – kto nafúka, musí odísť. Milo ho prekvapilo, že si obyvatelia Oázy pestujú v skleníku zeleninu, chovajú sliepky, kravy, kosia lúky.
Beh do Vatikánu
Aby Gombita upozornil na problém chudoby, bežal z Košíc do Vatikánu, čo je asi 1 550 kilometrov. V novembri sa uskutoční ďalší beh do Vatikánu. Tentoraz pôjde o deväťdňovú štafetu na trase Košice – Rím – Vatikán. Prihlásiť sa môže každý, kto chce podporiť Oázu a jej obyvateľov „Pán farár Gombita, vzdialený príbuzný Mariky Gombitovej, je skutočný anjel. Stretnúť ho a rozprávať sa s ním bola pre mňa veľká česť,“ doplnil prezident. V Bernátovciach nájde počas zimy útočisko 250 ľudí bez domova.
(kag)


[Hore]
--------------------------------------




(c) TK KBS 2003-2019