Bratislava 22. decembra (TK KBS) Jubilejný rok 2025 priniesol na Slovensko hlboký duchovný impulz, ktorý presiahol rámec jednorazových podujatí a stal sa živým procesom obnovy viery. Ako uviedol pre TK KBS Mons. František Trstenský, spišský biskup a predseda Komisie pre pri prípravu a realizáciu jubilejného roka, jeho cieľom bolo posilniť vedomie nádeje zakorenenej v Kristovi, podporiť putovanie, zmierenie a milosrdenstvo a viesť Cirkev k spoločnej ceste „Pútnikov nádeje“ v čase spoločenskej neistoty a únavy.
Ako by ste z pohľadu Komisie pre jubileum zhodnotili naplnenie cieľov Jubilejného roka 2025?
Podarilo sa nám posilniť vedomie duchovného rozmeru jubilea – najmä prostredníctvom putovania, sviatosti zmierenia, slávenia eucharistie a dôrazu na milosrdenstvo a odprosenie. Toto preniklo do života miestnych cirkví, farností i konkrétnych spoločenstiev. Jubilejný rok sa stal časom návratu k podstate viery, k nádeji zakorenenej v Kristovi, čo bolo osobitne dôležité v kontexte súčasnej spoločenskej únavy, polarizácie a neistoty.
Jubileum nebolo vnímané ako „jednorazová udalosť“, ale ako proces, ktorý povzbudil mnohé diecézy a farnosti k systematickejšiemu pastoračnému plánovaniu, k otvorenosti aj voči tým, ktorí nie sú praktizujúcimi, alebo dokonca nie sú veriacimi.
Ktoré aktivity považujete za najviac obohacujúce pre veriacich?
Za osobitne obohacujúce považujem pútnické aktivity v jubilejných chrámoch, ktoré sa stali reálnymi „miestami nádeje“. Nešlo len o presun na určité miesto, ale o vnútornú cestu obrátenia, často spojenú so sviatosťou zmierenia, adoráciou a osobnou modlitbou. Mnohí veriaci opakovane svedčili, že práve tieto momenty im pomohli znovuobjaviť zmysel viery a duchovného života.
Veľmi silným momentom bola Národná púť Slovákov do Ríma. Skúsenosť spoločenstva univerzálnej Cirkvi, prepojenie miestnej a všeobecnej Cirkvi zanechali aj vo mne silnú stopu.
Rovnako dôležité boli tematické jubileá jednotlivých skupín – rodín, mladých, zasvätených, chorých, seniorov, pracovníkov v službách, učiteľov, podnikateľov či kňazov. Práve tieto slávenia ukázali, že jubileum vie hovoriť konkrétnym jazykom života ľudí, dotýkať sa ich povolania, práce a každodenných zápasov.
Chcem vyzdvihnúť aj Deň odprosenia, ktorý sa konal na celoslovenskej úrovni 16. novembra. Bol silný obsahom ale aj jednotou kresťanov.
Čím vás počas svätého roka najviac prekvapila spolupráca s diecézami, farnosťami a laikmi a čo sa ukázalo ako kľúčové pre spoločné iniciatívy?
Veľmi povzbudivá bola aktívna účasť laikov – nielen ako organizátorov, ale ako nositeľov iniciatív, svedectiev a konkrétnych skutkov milosrdenstva. Ukázalo sa, že tam, kde boli laici prizvaní k spoluzodpovednosti a kde sa s nimi viedol otvorený dialóg, jubileum nadobudlo živý a presvedčivý charakter.
To umožnilo, aby Jubilejný rok 2025 nebol vnímaný ako „projekt zhora“, ale ako spoločná cesta Cirkvi na Slovensku, na ktorej sme sa učili kráčať spolu ako Pútnici nádeje.
Ktoré boli pre vás osobne silné momenty?
Prvým silným okamihom bolo samotné otvorenie svätého roka v diecéze v Poprade, kde prišli tisícky veriacich. Druhým historické odprosenie v Spišskej Kapitule za hriechy členov Cirkvi. Ďalej Eucharistický kongres v Ružomberku. A napokon Večery milosrdenstva každý mesiac v jubilejných chrámoch za účasti množstva veriacich.
