Benátky 29. apríla (VaticanNews) Benátsky patriarcha vyrozprával „nezabudnuteľný deň“ pápeža Františka v meste na lagúne: od stretnutia s väzenkyňami v Giudecce cez stretnutie s mladými ľuďmi až po svätú omšu na Námestí svätého Marka. „Chvíľu sme sa rozprávali na motorovom člne a v jeho prosbe o modlitbu za neho som videl radosť, ale aj odhodlanie riešiť výzvy Cirkvi. Sme povolaní podieľať sa na tom všetkom prostredníctvom modlitby.“
„Drahý pápež František, nech vás vždy sprevádza Panna Mária Dobrého zdravia a s láskou vám odovzdávame pozdrav, ktorý je Benátčanom drahý: Nech žije svätý Marek, nech žijú Benátky.“ Takto pozdravil pápeža Františka benátsky patriarcha Francesco Moraglia na konci svätej omše, ktorú celebroval v nedeľu 28. apríla na Námestí svätého Marka za prítomnosti 10 500 veriacich. Niekoľko hodín po pápežovej rozlúčke z lagúny sa vatikánskym médiám zveril: „Peter, Marek, pápež nás vyzývajú, aby sme boli Cirkvou, aby sme vychádzali z modlitby a nachádzali silu pri prameňoch.“
Stretnutie vo väznici Giudecca, s mladými ľuďmi na Campo della Salute a potom omša na Námestí svätého Marka: ako hodnotíte tento deň?
Bol to pre mňa nezabudnuteľný deň v Benátkach, ktoré sú mestom pohostinnosti, ale aj mestom umenia. Pápež chcel začať uvítacím gestom v ženskej väznici, kde prítomných povzbudil k nádeji, k obnove života. Bolo to posolstvo, ktoré bolo obklopené sériou príhovorov aj mimo programu, v ktorých niektoré z väzenkýň povedali niečo, čo vychádzalo z ich histórie a ich srdca. Nechýbali ani malé pozornosti, výtvory vytvorené v spolupráci so spolupracovníkmi. Pápež chcel prejsť radmi a pozdraviť odsúdených jedného po druhom a pozrieť sa im do očí, čo je aj témou výstavy vo vatikánskom pavilóne na Bienále. Druhým momentom vo väzení bol dialóg s umelcami, s ktorými pápež pripomenul hodnotu umenia, ktoré sa nesmie stať predajným. Umenie má väčšiu hodnotu ako komerčné umenie.
Počas stretnutia s mladými ľuďmi pápež predniesol aj príhovor s improvizovanými prídavkami, v ktorom mladým pripomenul, že nie sú spoločenským profilom, ale že sú deťmi neba, deťmi Božími.
A pracoval s dvoma slovesami: vstať a ísť. Chcel mladých povzbudiť tým, že sa ich spýtal, či rozumejú, a nechal ich niekoľkokrát zopakovať tieto dve slovesá, ktoré potom aj rôzne skloňoval: napríklad zdôraznil, že sa nesmie pozerať na druhých zvrchu, s výnimkou jedinej okolnosti, keď sa niekto skloní nad človeka, aby mu pomohol vstať. Keď sa teda človek postaví, musí ísť. Ďalej zdôrazňoval stálosť: veci sa budujú s trvalosťou. Vstaň, choď, neponáhľaj sa: nauč sa žiť život. Dostal do daru rorcola, ukotvenie vesla z gondoly na veľmi špecifickom mieste pri kanáli, kde mu mladí ľudia vysvetlili, že každý rok sa s patriarchom vracajú na púť k Panne Márii Dobrého zdravia, na sviatok Benátčanov. S úsmevom sme mohli povedať, že aj tí, ktorí neveria v Boha, stále nosia Panne Márii sviečku. Pápež zdôraznil, aké dôležité je pre nové generácie mať tieto korene, z ktorých čerpáme a ktoré nás obohacujú vo vzťahu k druhým.
Potom pápež prešiel cez most ponad kanál a prišiel do Baziliky svätého Marka: František vo svojej homílii povedal veľa slov o Benátkach, o ich krehkosti ako mesta vody a o ich potenciáli; Benátky označil za „krajinu, ktorá robí bratmi.“
Táto posledná veta bola syntézou ďalších úvah: Benátky, mesto v ľudskom, detskom, rodinnom meradle; mesto, kde krásu treba ponúkať s veľkorysosťou, ale aj mesto, ktoré odoláva turizmu, ktorý by ho mohol pohltiť. Benátky musia zostať obývaným mestom, mestom stretnutí, nie miestom míňania, ale budovania prítomnosti a budúcnosti. Krása Benátok je vo vode, v lagúne, v mostoch, ktoré spájajú mnohé ostrovy. Benátky sú nielen krásne, ale aj jedinečné mesto. Pápež nám hovoril o budúcej vízii Benátok, v ktorej je nevyhnutná inkluzívnosť. Vyzval nás k osobitnej zodpovednosti. V Benátkach nachádzame potvrdenie toho, čo pápež píše vo svojich encyklikách Fratelli tutti a Laudato si', textoch, ktoré sú prorocké a zároveň konkrétne.
Akou cestou by sa teraz mala diecéza uberať v nadväznosti na pápežovo učenie?
Pápež sa na niekoľko minút zastavil v tichej modlitbe pri oltári katedrálnej baziliky, pri hrobe evanjelistu Marka: zdalo sa mi, že tam vidím výzvu na návrat k evanjeliu, ktoré napísal ten, kto bol spolupracovníkom Petra, prvého pápeža. Práve toto základné evanjelium, ktoré predchádza ostatné a v ktorom sa zdá byť Ježiš zobrazený v krátkych Markových veršoch, je výzvou nájsť silu pri prameni, ako nám to pripomína samotná katedrálna bazilika. Peter, Marek, pápež nás vyzývajú, aby sme boli Cirkvou. V motorovom člne, cestou k vrtuľníku na odlet, sme sa chvíľu rozprávali a v jeho prosbe o modlitbu za neho bolo vidieť radosť, ale aj odhodlanie prijať výzvy Cirkvi. Sme povolaní byť súčasťou toho všetkého, počnúc modlitbou.
Alvise Sperandio – Benátky, Vatican News
