Vatikán 12. apríla (VaticanNews) Pápež František vo štvrtok 11. apríla prijal v Klementínskej sále na osobitnej audiencii vyše päťdesiať členov plenárneho zhromaždenia Pápežskej akadémie sociálnych vied pri príležitosti tridsiateho výročia jej založenia. Pápež vo svojom príhovore ocenil, že si zvolili za tému „plenárneho zhromaždenia ľudskú skúsenosť so zdravotným postihnutím, sociálne faktory, ktoré ju determinujú, a záväzok ku kultúre starostlivosti a inklúzie.“

„Vidíme uprostred svetiel a tieňov rozkvet ľudí a výhonky spravodlivejšej a inkluzívnejšej spoločnosti,“ povedal Svätý Otec a dodal: „Počúvaním hlasov mužov a žien so zdravotným postihnutím sme si lepšie uvedomili skutočnosť, že ich život je podmienený nielen funkčnými obmedzeniami, ale aj kultúrnymi, právnymi, ekonomickými a sociálnymi faktormi, ktoré môžu brániť ich aktivitám a účasti na spoločenskom živote.“

Pápež vyzdvihol dôstojnosť osôb so zdravotným znevýhodnením, keď pripomenul slová z encykliky Fratelli tutti: „Aj keď má nedostatočné schopnosti, aj keď sa narodila alebo vyrastá s obmedzeniami; to totiž neznižuje jej nesmiernu dôstojnosť ako ľudskej osoby, ktorá sa nezakladá na okolnostiach, ale na hodnote jej bytia. Keď sa nezabezpečí tento základný princíp, nemá budúcnosť ani bratstvo, ani prežitie ľudstva.“ (Encyklika, Fratelli tutti, 107)

„Zraniteľnosť a krehkosť patria k ľudskému stavu a nie sú vlastné len osobám so zdravotným postihnutím,“ pripomenul pápež František. Svätý Otec upriamil pozornosť na Ježiša a jeho pristupovanie k chorým „Každý ľudský stav, dokonca aj ten, ktorý je poznačený vážnymi obmedzeniami, pozvaním k utkaniu osobitného vzťahu s Bohom, vďaka ktorému ľudia opäť rozkvitnú: spomeňme si napríklad v evanjeliu na slepého Bartimeja (porov. Mk 10, 46 – 52). Pápež smutne konštatoval: „Kultúra vyraďovania v skutočnosti nemá hranice“ a dodal: „Sú ľudia, ktorí si domýšľajú, že na základe utilitárnych a funkčných kritérií dokážu určiť, kedy má život hodnotu a je hodný žitia. Tento typ mentality môže viesť k vážnemu porušovaniu práv najslabších ľudí, k veľkej nespravodlivosti a nerovnosti, keď sa človek riadi prevažne logikou zisku, efektívnosti alebo úspechu.“

„V dnešnej kultúre plytvania však existuje aj menej viditeľný a veľmi zákerný aspekt, ktorý narúša hodnotu postihnutého človeka v očiach spoločnosti a v jeho vlastných očiach: je to tendencia, ktorá vedie k tomu, že človek považuje vlastnú existenciu za bremeno pre seba a svojich blízkych. Šírenie tejto mentality mení kultúru skartovania na kultúru smrti.“ Svätý Otec účastníkov stretnutia vyzval, aby čelili „proti kultúre skartovania.“ „Znamená podporovať kultúru začleňovania, zjednocovať, vytvárať a posilňovať putá spolupatričnosti k spoločnosti.“ „Ide teda o budovanie kultúry integrálneho začlenenia. Puto spolupatričnosti sa stáva ešte silnejším, keď ľudia so zdravotným postihnutím nie sú pasívnymi príjemcami, ale zúčastňujú sa na spoločenskom živote ako protagonisti zmien. Subsidiarita a participácia sú dva piliere účinného začlenenia.“

Pápež František zdôraznil dôležitosť uznať každého človeka za brata či sestru a uviedol: „Snaha o sociálne priateľstvo, ktoré zahŕňa každého, nie sú len utópiou. Vyžadujú si rozhodnutie a schopnosť nájsť účinné cesty, ktoré zabezpečia ich reálnu možnosť.“ Rímsky biskup poďakoval členom Pápežskej akadémie vied najmä „za konkrétnu pozornosť voči bratom a sestrám s postihnutím“ ako aj za „štúdium a diskusie vo vedeckej komunite a zvyšovania povedomia v rôznych spoločenských a cirkevných prostrediach.“

Martin Jarábek – VaticanNews