Višťuk 26. septembra (TK KBS) Konfederácia politických väzňov Slovenska, Obec Vištuk a Rímskokatolícka farnosť Vištuk si 25. septembra 2022 vo Vištuku pripomenuli 100. výročie narodenia kňaza - saleziána dona Rudolfa Granca. Pri tejto príležitosti celebroval svätú omšu vo Farskom kostole Najsvätejšej Trojice don Jozef Luscoň SDB.
Na úvod ho privítal miestny farár Ján Záhradník a starostka Mária Vráblová. Po svätej omši sa prítomní presunuli k domu sestry R. Granca. Na jeho priečelí sestra R. Granca Irena Kosnáčová a ústredný tajomník KPVS Igor Chovan odhalili pamätnú tabuľu donovi Rudolfovi Grancovi SDB a jeho bratovi právnikovi Antonovi Grancovi.
Vence k nim položili delegácie KPVS a Obce Vištuk. Výber z poézie R. Granca predniesla vnučka I. Kosnáčovej Terézia Kosnáčová a prihovorila sa aj starostka M. Vráblová. Na záver pamätnú tabuľu požehnali J. Luscoň a J. Záhradník.
Rudolf Granec (20. 9. 1922 – 17. 8. 2005) a Anton Granec (1. 11. 1925 – 15. 4. 1966) absolvovali štúdiá u saleziánov. Anton neskôr vyštudoval právo, ale z politických dôvodov mu nepriznali titul. Bol povolaný do PTP a emigroval do zahraničia. Rudolf Granec bol v apríli 1950 vyvezený zo saleziánskeho bohosloveckého učilišťa vo Svätom Kríži nad Hronom do centralizačných kláštorov v Šaštíne a v Podolínci a následne vykonával vojenskú službu v PTP vo Svatej Dobrotivej.
Počas nej bol tajne vysvätený za kňaza v Rožňave. Keďže mu službu v PTP predlžovali na neurčito, na Vianoce 1952 prišiel domov do Vištuka, kam tajne prišiel z Rakúska aj jeho brat Anton a ponúkol mu, že ho prevedie cez hranice. R. Granec pribral aj spolubrata saleziána Františka Szabadoša zo Senca. Keď A. Granec nafúkal gumený čln a chceli ním preplávať Moravu, prichytil ich vojak s automatom. Odviezli ich do väznice v Bratislave, potom boli rok kruto vyšetrovaní na Pankráci. A. Granec bol odsúdený na 25 rokov ako vedúci skupiny a R. Granec na 11 rokov ako údajný špión Vatikánu.
Don Rudolf Granec bol väznený v Jáchymove a v Příbrami a prepustený na amnestiu v roku 1962 po 9,5 roku väzenia. V roku 1968 sa mu podarilo legálne vycestovať do Ríma, kde rok vyučoval seminaristov v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme a potom bol 23 rokov v rímskej provincii v ústave Pia XI., kde pôsobil v pastorácii.
Po revolúcii sa vrátil na Slovensko a pôsobil v saleziánskych domoch v Hronskom Beňadiku a v Šaštíne, na odpočinku bol v Pezinku a v Galante - Hodoch. Celý život bol zdravotne poznačený krížovými výsluchmi z Pankráca, pri ktorých sa viackrát nervovo zrútil, do konca života počul v hlave hlasy ŠtBákov, ktoré komentovali jeho myšlienky.
Anton Granec po prepustení z väzenia mal tiež vážne zdravotné následky a skončil v psychiatrickej liečebni v Pezinku. Napokon rodina dostala správu, že ho našli utopeného v Dunaji pri Nagymarosi, dodnes nevedia, ako sa tam z Pezinka dostal.
TK KBS informoval Peter Sandtner
