Vatikán 24. mája (RV) Konžský lekár Denis Mukwege, nositeľ Nobelovej ceny za mier v roku 2018 sa v stredu 22. mája vo Vatikáne stretol s pápežom Františkom. Ako gynekológ sa roky venuje pomoci ženám a dievčatám, ktoré sú obeťami znásilňovania páchaného ozbrojenými bandami v severnom regióne Konžskej demokratickej republiky.Denis Mukwege, narodený v roku 1955 v Bukavu v Konžskej demokratickej republike, vyštudoval medicínu v Burundi a ďalej vo Francúzsku so špecializáciou na gynekológiu a pôrodníctvo. Vo svojom rodnom meste založil v roku 1998 nemocnicu pre starostlivosť o ženy, ktoré sú obeťami násilia, skutočnej pliagy tejto krajiny. Pomohol tak už viac ako 40 000 konžským dievčatám a ženám.
Je považovaný za popredného svetového experta na telesné a psychické následky po sexuálnom násilí. Za svoj boj v oblasti ochrany ľudských práv získal v roku 2014 od Európskeho parlamentu Sacharovovu cenu slobody myslenia a v roku 2018 Nobelovu cenu za mier. Doktor Mukwege mal možnosť hovoriť so Svätým Otcom na záver generálnej audiencie.
Pre Vatikánsky rozhlas uviedol: „Myslím, že to bolo bohaté stretnutie. Je to pápež, ktorý veľmi dobre pozná problémy mojej krajiny a zaujíma sa o ľudí v nevýhode, ľudí chudobných a najponíženejších. Keď sa pozriem na všetky princípy, ktoré Vatikán háji, ako je rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, je to veľmi dôležité“.
Vo svojom prostredí v Konžskej demokratickej republike je Denis Mukwege známy ako „lekár, ktorý dáva ženy do poriadku“. Okrem medicínskej služby robí mnoho aj na prevenciu a osvetu, zastávaním sa práv a dôstojnosti žien ako humanitárny aktivista.
„Myslím si, že pre rešpektovanie žien je potrebné predovšetkým považovať ich za rovné s nami mužmi,“ vysvetľuje doktor Mukwege. Zo skúsenosti hovorí, že v pozadí násilia na ženách je pretrvávajúci problém, že „žena je považovaní za podradnú bytosť, a týmto spôsobom sa vstupuje aj do procesu jej deštrukcie“.
Získanie Nobelovej ceny umožnilo Denisovi Mukwegemu vo väčšej miere sa venovať senzibilizácii svetovej verejnosti v boji proti násiliu na ženách, zvlášť v súvislosti s vojnou:
„Som gynekológ, pôrodník. Pracujem veľa, vykonávam mnoho chirurgických zákrokov. Ale viac ako osem rokov po tom, čo som „žil“ na operačnej sále, kde som sa staral o matky, ich dcéry a o ich deti, (...) opustil som operačnú miestnosť, aby som sa jednoducho snažil upovedomiť svet o tom, čo sa deje v Konžskej demokratickej republike. Najprv som trávil štvrtinu svojho času snahou dať svetu vedieť, čo sa tu deje, ale dnes, s Nobelovou cenou, trávim viac ako 50 percent svojho času rozširovaním výziev.“
Doktor Mukwege pripomenul, že jeho vlasť bola viac ako 20 rokov týraná masakrami i hladom, a preto si želá, aby sa jedného dňa konečne mohlo povedať, že Kongo je krajina pokoja, kde deti môžu rásť bez strachu zo smrti a bez obáv, že nebudú môcť ísť do školy.
