Vatikán 17. novembra (RV) „Najlepšou odpoveďou, ktorú treba ponúknuť našej spoločnosti, ktorá má niekedy tendenciu marginalizovať osoby s hendikepom, je zbraň lásky, ... avšak tej skutočnej, konkrétnej a úctivej lásky“. Takto sa dnes prihovoril pápež František 400 členom Apoštolského hnutia nevidiacich, ktorých dnes prijal na osobitnej audiencii pri príležitosti 90. výročia vzniku tejto organizácie.Svätý Otec pripomenul začiatky hnutia. Maria Motta – nevidiaca učiteľka sa narodila v Argentíne v rodine talianskych vysťahovalcov a neskôr sa s rodičmi vrátila späť do vlasti – v roku 1928 založila duchovnú komunitu nevidiacich, ktorá už predtým existovala vo Francúzsku. Z komunity sa neskôr vyvinulo združenie, ktoré sa rozšírilo po celom Taliansku a bolo schválené pápežom sv. Jánom XXIII.
Dosvedčovať vieru aj prostredníctvom hendikepu
Ako pripomenul pápež František, cieľom zakladateľky bolo spojiť nevidiacich, aby sa navzájom podporovali. Hnutie však neskôr značne posilnila prítomnosť vidiacich osôb. „Maria Motta chcela formovať autonómne osoby schopné dosvedčovať vieru aj prostredníctvom vlastného hendikepu“, zdôraznil Svätý Otec, pričom vyzdvihol jednotu a spoluprácu vidiacich i nevidiacich členov hnutia.
„Zdôrazňujem, že tou najlepšou odpoveďou, ktorú treba ponúknuť našej spoločnosti, ktorá má niekedy tendenciu marginalizovať osoby s hendikepom, je «zbraň lásky – nie tej falošnej, prisladenej a svätuškárskej, ale tej skutočnej, konkrétnej a úctivej lásky. V tej miere, v akej sme prijatí a milovaní, začlenení do komunity a sprevádzaní pri hľadení do budúcnosti s dôverou, rozvíja sa skutočná cesta života a zažívame skúsenosť trvajúceho šťastia» (Príhovor na Sympóziu o katechéze a osobách s hendikepom, 21. októbra 2017).“
Členovia hnutia sa neuzavreli v hendikepe, sú protagonistami evanjelizácie
Ako povedal Svätý Otec, Cirkev má radosť z toho, že členovia Apoštolského hnutia nevidiacich sú skutočnými misionármi Evanjelia a pomáhajú chudobným a trpiacim vo svete. Už viac než 50 rokov hnutie spolupracuje s chudobnými krajinami na južnej polovici sveta, kde je počet nevidiacich najväčší a žijú vo veľmi ťažkých podmienkach:
„Namiesto toho, aby ste sa uzavreli sami v sebe a v samotnom hendikepe, odvážne ste odpovedali na Ježišovo pozvanie: «Bol som hladný a dali ste mi jesť; [...] bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma» (porov. Mt 25,35-36)“.
Petrov nástupca zhrnul charizmu hnutia do dvoch bodov: Prvým je podelenie sa medzi nevidiacimi a vidiacimi, ako ovocie solidarity vo vzájomnosti v perspektíve ich cirkevného i spoločenského začlenenia. Druhou charakteristikou je voľba v prospech chudobných, ktorá je zároveň vlastná celej Cirkvi a je „privilegovanou cestou evanjelizácie“.
„Vaše konkrétne nasadenie sa v pomoci a podpore chudobných vás robí protagonistami diela evanjelizácie, ktoré Cirkev koná so zreteľom na tých najposlednejších“, uviedol Svätý Otec.
Všetci sme povolaní starať sa o krehkosť ľudí a sveta
Hnutie pomáha nevidiacim v chudobných krajinách aj vďaka spolupráci so stovkami misionárov a pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a spoločenskej integrácie. V tejto súvislosti pápež uviedol:
„Táto misionárska práca konkrétnej blízkosti voči tým najchudobnejším bratom a sestrám vo vás podnietila a vypestovala pozornosť aj voči tým najposlednejším a najvzdialenejším osobám na národnom poli, a to v prospech nevidiacich seniorov, nevidiacich študentov, osôb s kombinovanými hendikepmi, rodičov a detí prežívajúcich problém nevidomosti. Toto všetko prispieva k šíreniu kultúry prijímania a napomáha mnohým jednotlivcom i mnohým rodinám. Aj keď sme maličkí tvárou v tvár nesmiernosti problémov sveta, sme mocní v Božej láske a všetci «sme povolaní starať sa o krehkosť ľudí a sveta, v ktorom žijeme» (porov. Apošt. exhortácia Evangelii gaudium, 216).“
