Poľsko 28. júla (RV) Svätý Otec sa včera večer stretol s poľskými biskupmi v krakovskej Katedrále sv. Stanislava a Václava na súkromnom stretnutí bez prítomnosti televíznych kamier. Atmosféru stretnutia voľne priblížil pre Vatikánsky rozhlas arcibiskup Hnezdna a poľský prímas Mons. Wojciech Polak, ktorý ju charakterizoval ako „naozaj bratskú“ a ako „atmosféru dialógu“: „Naozaj bratská atmosféra, naozaj atmosféra dialógu, v ktorom, aj keď sa [Svätý Otec] nedotýkal jednotlivých skutočností našej krajiny, našej pastorácie, dal nám skôr širší pohľad a podelil sa s nami aj o všetky úzkosti, všetky výzvy dnešného sveta zasadené do rámca celosvetového pohľadu, ako aj o jeho pastoračné skúsenosti – a on ich má mnoho – podelil sa tak s nami aj o túto cestu.
Podľa mňa to bola veľmi pekná skúsenosť spoločenstva a bratský znak. A pápež aj hneď začal dvoma znakmi, a to práve dvoma skutkami milosrdenstva. Ten prvý, keď sme sa všetci spoločne pomodlili za dušu zosnulého Mons. Zimowského, predsedu Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve; pápež František povedal: ,Možno z dôvodu týchto SDM mnohí z vás nemohli prísť na jeho pohreb, a tak urobme teraz tento skutok lásky, lebo jedným zo skutkov lásky je práve modlitba za zosnulých‘.
A druhou vecou, ku ktorej nás pozval, bolo to, keď povedal: ,Viem, že kardinál Macharski je takmer na konci života. Samozrejme, nemôžeme vstúpiť do jeho izby, nemôžeme za ním ísť. Ale – povedal – ak v týchto dňoch pôjdete okolo nemocnice, zastavte sa: dotknite sa iba múra a už len toto bude znak spolucítenia, blízkosti. Ja by som to rád spravil‘, povedal pápež. Hovorí sa, že možno pôjde aj do tejto nemocnice, aby sa dotkol toho múru, za ktorým je kardinál Macharski. To znamená, že sa cítil naozaj prijatý, ale tiež vo veľmi bratskej atmosfére medzi nami.”
Medzi 130 biskupmi boli na stretnutí so Svätým Otcom aj emeriti. Poľsko má spolu 44 diecéz a jeden vojenský ordinariát.
Otázky, o ktorých pápež hovoril s biskupmi sa dotkli rozličných tém. Prvá bola o sekularizácii, ateizme, o živote v Poľsku, kde mnohí ľudia žijú, ako keby Boh neexistoval. Liekom na túto situáciu je podľa Svätého Otca predovšetkým blízkosť ľuďom. Pápež kládol na srdce pastierom Cirkvi v Poľsku, aby boli veľmi blízki kňazom. Hovoriac o mladých pápež povedal, že je veľmi dôležité spájať mladých so starými rodičmi, lebo predovšetkým starí rodičia boli a sú tými, ktorí odovzdávajú vieru. Ďalšia otázka sa týkala toho, ako aplikovať milosrdenstvo.
Pápež František hovoril aj o probléme modlárstva peňazí. Priblížiť sa k ľuďom s milosrdenstvom si vyžaduje byť slobodnými od tohto modlárstva. Ďalšia otázka biskupov sa týkala toho, či farnosti ešte plnia svoju úlohu. Podľa pápeža je farnosť vždy nenahraditeľná. Náboženské hnutia sú v živote Cirkvi veľmi dôležité; majú svoju hodnotu, avšak vždy vo vnútri farnosti. Farnosť zostáva domom Božieho ľudu. Posledná otázka sa týkala utečencov. Pápež František odpovedal, že neexistuje formula, ktorá by hovorila, ako sa treba správať k utečencom; záleží to od tej ktorej krajiny, od jej možností, od jej kultúry. No pre obyvateľov danej krajiny je dôležité byť otvorenými, pohostinnými, tak ako je to len možné, nakoľko sa cítia byť kresťanmi.“
