Vatikán 19. októbra (RV) Po sobotnej spomienke na 50. výročie ustanovenia synody a nedeľnom voľnom dni spojenom s kanonizáciou na Námestí sv. Petra dnes synodálne práce pokračovali zasadaním v malých skupinách. Trinásť krúžkov sa zaoberá treťou časťou pracovného dokumentu Instrumentum laboris, venovanou téme „poslania rodiny dnes“. Relácie malých krúžkov budú predstavené v utorok na hromadnom zasadaní v aule. Na dnešnom novinárskom brífingu okrem pátra Lombardiho vystúpili aj latinský patriarcha Jeruzalema Fouad Twal, arcibiskup austrálskeho Brisbane Mons. Mark Benedict Coleridge a biskup talianskej Parmy Mons. Enrico Solmi.Patriarcha Twal definoval synodu ako krásne znamenie kolegiálnosti. Ako povedal, aj jej účastníci pochádzajú z rozličných kontextov s výzvami, ktoré sa od seba prirodzene odlišujú, avšak existuje tu spoločný bod: „Všetci máme radi rodiny. Počas týchto dvoch týždňov synodálnych prác, nebol jediný aspekt rodín celého sveta, ktorého by sme sa nedotkli, neprebrali ho, hľadajúc to najlepšie pre naše rodiny, majúc na mysli rodinu ľudskú, rodinu náboženskú a rodinu ako celú Cirkev.“
Na otázku ohľadom prístupu rozvedených a znovuzosobášených k sviatosti Eucharistie patriarcha Twal zdôraznil, že existuje mnoho otázok na túto tému a voči tejto situácii nie sú ľahostajní. Ide podľa neho o delikátnu oblasť a nedá sa tu zovšeobecňovať. Je lepšie skúmať prípad po prípade, hľadiac na milosrdenstvo bez opomenutia doktríny. Patriarcha sa tiež odvolal na politiku, s výzvou aby podporovala rodiny.
Mons. Coleridge zdôraznil, že synoda sa uzavrie v najbližšiu nedeľu, no jej cesta pokračuje aj potom. Obsiahlosť preberaných tém je podľa jeho slov jedným z motívov, pre ktoré boli práce náročné. Pokiaľ ide o rozvedených a znovuzosobášených, austrálsky arcibiskup uviedol, že netreba uvažovať v abstraktných pojmoch, ale je dobré byť zakorenení v realite, lebo táto synoda je predovšetkým pastoračná. Dôležité je podľa neho nemať príliš „manichejské“ vízie – všetko alebo nič – lebo realita ľudskej skúsenosti je oveľa širšia a má mnoho odtieňov.
Preto je podľa neho potrebný skutočný dialóg s pármi v komplikovaných situáciách, aby sa načúvalo ich príbehu. Bez predstierania, že sa budú vytvárať predpovede v doktrinálnej oblasti, sa dá podľa neho povedať, že neexistujú základy pre zmenu náuky Cirkvi. Ako vysvetlil Mons. Coleridge, nebol tu ani jeden výstup, v ktorom by bolo explicitne povedané, že znovuzosobášení by mali opäť pripustení k svätému prijímaniu, aj keď v niektorých malých krúžkoch bolo žiadané gesto milosrdenstva zo strany pápeža počas Jubilea. Arcibiskup Brisbane napokon spomenul možnosť uskutočnenia národnej synody pre Austráliu.
Mons. Solmi, ktorý má v rámci Talianska na starosti biskupskú Komisiu pre pastoráciu rodín, vyzdvihol aspekt katolicity, vďaka ktorému synoda s prítomnosťou zástupcov z celého sveta včítane samotných rodín pomáha otvoriť sa z úzkeho eurocentrizmu k oveľa širšiemu obzoru vnímania rodiny. Zdôraznil tiež potrebu pastoračného sprevádzania tých, čo nemôžu pristupovať k sviatostiam. Synoda by podľa jeho priania nemala zostať len záležitosťou „kozmetickou“. Vyjadril presvedčenie, že sa naopak stane „silným signálom“ pre spoločnosť, ktorá na rodinu často systematicky zabúda.
