Vatikán 6. októbra (RV) Chráňme sa toho, aby sme mali tvrdé srdce, ktoré Božiemu milosrdenstvu nedovolí vstúpiť. Pred týmto varoval pápež František počas svätej omše, ktorú slávil v kaplnke Domu sv. Marty ešte pred začiatkom zasadania v Synodálnej aule. V homílii vyzval nevzpierať sa Pánovmu milosrdenstvu a neuprednostňovať pred ním naše vlastné myšlienky alebo zoznam prikázaní, ktoré majú byť dodržané.Svätý Otec vychádzal z dnešného prvého čítania z Knihy proroka Jonáša (Jon 3, 1-10), ktorý najprv odporuje Božej vôli, ale nakoniec sa naučí, že musí Pána poslúchnuť a veľké mesto Ninive sa obráti práve vďaka jeho kázaniu.
„Naozaj urobí zázrak, pretože v tomto prípade sa vzdá svojej tvrdohlavosti, poslúchne vôľu Božiu a urobí to, čo mu prikázal Pán.“
Ninive sa teda obráti, no Jonáš, ktorý ešte stále nie je poslušným voči Božiemu Duchu, sa nahnevá, keď vidí toto obrátenie, pociťuje veľký smútok a rozhorčuje sa. A Pánovi robí dokonca výčitky.
Príbeh o Jonášovi a Ninive zhrnul Svätý Otec do troch etáp. Prvou je Jonášov odpor voči poslaniu, ktorým ho Pán poverí. Druhou je poslušnosť, a „keď sa poslúcha, konajú sa zázraky“. Poslušnosť voči Božej vôli - a Ninive činí pokánie. Tretia etapa zachytáva Jonášovo kladenie odporu voči Božiemu milosrdenstvu:
„Tieto slová: ‚Pane, nebolo to azda toto, čo som hovoril, keď som bol v mojej krajine? Pretože si Bohom milosrdným a súcitným‘, a ja som urobil všetku prácu kázania, urobil som svoju prácu dobre, a ty si im odpustil? Toto je srdce s tou tvrdosťou, ktorá nenechá vstúpiť Božie milosrdenstvo. Sú dôležitejšie moje kázne, sú dôležitejšie moje myšlienky, dôležitejší je celý ten zoznam prikázaní, ktoré musím dodržiavať, všetko, všetko je dôležitejšie než Božie milosrdenstvo.“
A túto drámu, ako poznamenal pápež František, zažíval aj Ježiš v styku s učiteľmi Zákona, ktorí nechápali, prečo nenechal cudzoložnicu ukameňovať, prečo išiel na večeru s mýtnikmi a hriešnikmi. Nechápali to. Oni nerozumeli zľutovaniu. ‚Ty si milosrdný a súcitný‘. Pápež pokračoval odvolávajúc sa na Žalm 130 z liturgie dňa, ktorý nás nabáda čakať na Pána, «lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie».
„Kde je Pán, tam je milosrdenstvo. A sv. Ambróz dodáva: ‚A kde je tvrdosť, tam sú jej služobníci.‘ Tvrdohlavosť, ktorá sa vzpiera poslaniu, ktorá odporuje milosrdenstvu“, pokračoval Svätý Otec a v záver homílie upriamil pohľad na blížiaci sa Rok milosrdenstva:
„Blízko k začiatku roka Milosrdenstva sa modlíme k Pánovi, aby nám pomohol chápať, aké je jeho srdce, čo znamená ‚milosrdenstvo‘, čo chce povedať, keď hovorí: «Milosrdenstvo chcem, a nie obetu!» A preto sme sa v modlitbe dňa pri svätej omši modlili touto vetou tak krásnou: ‚Nech sa vyleje na nás tvoje milosrdenstvo‘, pretože len tak možno pochopiť Božie milosrdenstvo, keď sa vyleje na nás, na naše hriechy, na naše slabosti...“
