Vatikán 19. septembra (RV) Svätý Otec František odletel na Kubu a do USA. Jeho 10. apoštolská cesta vyvrcholí účasťou na 8. svetovom stretnutí rodín vo Filadelfii. -----------------------------------------------------------------
Airbus A330 spoločnosti Alitalia s pápežom a sprievodom na palube odštartoval z rímskeho letiska Fiumicino o 10.32. Takmer dvanásťhodinový let vedie ponad Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, ostrovné územia USA, Bahamy až na Kubu, kde sa očakáva pristátie o šestnástej hodine miestneho času (22:00 nášho času). Svätý Otec počas letu tradične formou telegramu pozdraví hlavy štátov, nad ktorých územím prelieta.
Tesne pred presunom autom z Vatikánu na letisko prišla Svätého Otca pozdraviť utečenecká rodina zo Sýrie, ktorú pred niekoľkými dňami prichýlila Farnosť sv. Anny, ktorá sa nachádza na vatikánskom území. Ráno o 9.45 rodina s dvoma deťmi sprevádzaná pápežským almužníkom Mons. Konradom Krajewským pozdravila Svätého Otca pred Domom sv. Marty, vyjadrila mu vďaku spolu so želaním šťastnej cesty na americký kontinent.
Svätý Otec sa ešte pred odletom zveril do ochrany Panny Márie. Urobil tak v predvečer pred odchodom, keď navštívil hlavnú mariánsku baziliku v Ríme. Podľa svojho zvyku modlitbou v Bazilike Santa Maria Maggiore zveril Matke Božej cestu. Desaťdňová cesta bude doteraz najdlhšou z apoštolských ciest pápeža Františka.
-----------------------------------------------------------------
Tesne pred začiatkom apoštolskej cesty sa zintenzívnila atmosféra očakávania v oboch krajinách, najmä vo Filadelfii, kde sa Svätý Otec stretne s účastníkmi ôsmeho ročníka Svetového stretnutia rodín. Kardinál Pietro Parolin, vatikánsky štátny sekretár, v rozhovore pre Vatikánske televízne centrum hovorí o nádeji v súvislosti s návštevou dvoch krajín, ktoré začali po 50-tich rokoch proces zmierenia. Podľa neho je tu nádej na zrušenie amerického embarga voči Kube, čo by mohlo znamenať otvorenie sa slobode a ľudským právam.
„Áno, je dobre známy postoj Svätej stolice v súvislosti s embargom, ktorý je opačným postojom. Nad rámec toho, čo môže byť dôvodom, existuje fakt, že embargo – tento typ sankcie – spôsobuje ťažkosti, utrpenie obyvateľstvu, ktoré tým trpí. Z tohto hľadiska sa Svätá stolica zaoberá touto problematikou, a na úrovni OSN, na valných zhromaždeniach, neustále podporovala návrhy dožadujúce sa zrušenia embarga voči Kube. A tak je tu nádej. Ako hovoria biskupi, treba dúfať, nádejať sa, že opatrenia tohto druhu, ako široké uvoľnenie na úrovni obmedzení a vzťahov, najmä na úrovni ekonomickej, môžu priniesť aj väčšiu otvorenosť, čo sa týka slobody a ľudských práv, rozkvet týchto základných aspektov pre život jednotlivcov i národov.“
Dôležitou etapou návštevy Kuby bude aj púť do mariánskej svätyne de la Caridad del Cobre. Ako hovorí kardinál Parolin, „mariánska úcta je jednou zo základných charakteristík nábožnosti a viery latinskoamerického ľudu. A potom Panna Mária, uctievaná ako Virgen de La Caridad del Cobre stále sprevádzala históriu Kubáncov, vo všetkých momentoch radosti, bolesti, zápasov, utrpenia či progresu, je teda symbolom ich histórie, symbolom národa“, takže pápež návštevou tohto pútnického miesta navštívi „srdce ostrova a tohto ľudu“.
V súvislosti s druhou etapou cesty, návštevou Spojených štátov, kardinál Parolin hovoril o otázke migrantov ako o hlavnej téme.
„Viem si predstaviť, že pápež sa bude venovať ako jednej z najdôležitejších otázok svojej návštevy migrácii. Je to trvalá starosť pápeža, zoči-voči krízovej situácii, ktorú prežívame v týchto dňoch. Vieme, ako často sa k tomu vyjadruje, k tejto téme, takmer denne. A zároveň bude hovoriť ku krajine, ktorá má dlhú históriu prisťahovalectva a tiež dlhú históriu otvorenosti, prijatia a integrácie rôznych vĺn imigrantov, ktorí sem prišli. Myslím si, že to všetko môže byť naozaj základom, sociálnym a kultúrnym dedičstvom, z ktorého možno vychádzať čeliac výzvam dnešnej migrácie a riešeniu prípadov, ktoré sú bolestne otvorené. Takže naozaj dúfam, že toto stretnutie pápeža, ktorý nosí tento problém vo svojom srdci, s krajinou, ktorá zažila tento fenomén vo svojej histórii, môže tiež poskytnúť usmernenia pre riešenie problémov, ktoré sa aktuálne objavujú v tejto oblasti.“
Vo Washingtone pápež František kanonizuje br. Junipera Serru, františkánskeho misionára. Kardinál Parolin v tejto súvislosti vyzdvihol osobnosť nového svätého
citujúc pápeža Františka, ktorý ho označil za jedného z „otcov zakladateľov“ Ameriky, najmä za otca Kalifornie. Ako evanjelizátor je tiež vzorom katolíckosti a patrónom hispánskej populácie v Spojených štátoch: „Myslím si, že toto je základná lekcia, ktorú nám dáva páter Junipero Serra, toto nadšenie, táto odvaha, tento elán pre prinášanie evanjelia do týchto krajín.“ Jeho odkaz je tiež výzvou začleniť do celej Cirkvi v Spojených štátoch tento hispánsky prvok, ktorý sa stáva stále dôležitejším a stále opodstatnenejším“, povedal kardinál Parolin.
Na otázku, či pápež v Kongrese Spojených štátov amerických a potom v sídle OSN predloží posolstvo encykliky Laudato si’, kardinál Parolin odpovedal:
„Áno, istotne. Ale povedal by som, že zaiste v zmysle klimatických zmien a obáv, ktoré vznikajú v súvislosti s budúcnosťou ľudstva, no tiež aj v zmysle integrálnej ekológie, o ktorej hovorí, ktorá sa zaoberá človekom vnútri stvorenia. A v tomto zmysle nevynechá zmienku o transcendentnej povahe človeka, od ktorej sa odvíjajú jeho základné práva, najmä právo na život a náboženskú slobodu, a pozve nás zmeniť náš životný štýl, aby sme mohli byť správcami, ako hovorí, a nie mocipánmi alebo agresormi stvorenstva.“
Napokon vatikánsky štátny sekretár reagoval aj na pohľad na stretnutie s rodinami vo Filadelfii ako na poslednú etapu smerom k októbrovej synode o rodine.
„Áno, myslím, že je to tak. Pápež vnímal a vníma a teraz prežíva tento okamih práve ako vrcholný moment v rámci príprav na synodu, ktorá sa bude konať v októbri. Aby sa poukázalo, a myslím, že to vzíde aj zo stretnutia vo Filadelfii, najmä na krásu rodiny a na posolstvo, ktoré ponúka evanjelium rodinám, na pomoc, ktorú evanjelium rodinám ponúka. Takže ide o tento pozitívny aspekt, bez opomínania veľkých výziev, ktoré rodina predstavuje pre dnešný svet. Bude to naozaj bezprostredná príprava na zhromaždenie Biskupskej synody, ale myslím, že nám dá, všetkým účastníkom a celej Cirkvi, toto nové nadšenie a túžbu hlásať evanjelium rodiny a zároveň pomáhať rodinám, ktoré sa nachádzajú v akýchkoľvek ťažkostiach, aby žili toto evanjelium vo jeho plnosti, ktorá je zdrojom radosti, pokoja a šťastia pre všetkých.“
-----------------------------------------------------------------
Cirkev na Kube s radosťou očakáva prílet pápeža Františka. Ako vyzerá život Cirkvi z pohľadu štatistík? Z viac než 11 miliónov obyvateľov tohto karibského ostrova je podľa oficiálnych údajov 60,5% pokrstených katolíkov. V jedenástich diecézach patriacich pod tri cirkevné provincie Havana, Camagüey a Santiago de Cuba tu pôsobí 17 biskupov, 365 kňazov, 84 permanentných diakonov, 624 rehoľných sestier, vyše 2500 laických misionárov a 4.400 katechétov. Len samotná Havanská arcidiecéza za posledný rok zaevidovala 48.550 krstov. V súčasnosti má Kuba celkovo 77 bohoslovcov. Počet cirkevných inštitúcií nie je veľký: Cirkev sama spravuje iba 6 škôl a 6 charitatívnych stredísk. Predsedom Konferencie biskupov Kuby je arcibiskup Santiaga Mons. Dionisio García Ibañez. Apoštolským nunciom na Kube je od marca tohto roku arcibiskup Giorgio Lingua, titulárny biskup Tuscanie, ktorý dovtedy pôsobil ako apoštolský nuncius v Iraku a Jordánsku. V tomto roku si Cirkev na Kube pripomína 80 rokov oficiálnych diplomatických vzťahov krajiny so Svätou stolicou.
Pápež František je už tretím pápežom, ktorý ostrov navštívi. Prvá pápežská návšteva sa uskutočnila v roku 1998, keď sem pricestoval sv. Ján Pavol II. Po ňom v roku 2012 navštívil Kubu pápež Benedikt XVI.
Kuba bola objavená Krištofom Kolumbom v roku1492, pričom sa dostala pod španielsku nadvládu. Začiatkom 16. storočia sem prišli dominikánski misionári, nesledovaní františkánmi a neskôr aj jezuitmi. Okrem domorodcov využívaných na nútené práce bolo v priebehu histórie na ostrov privezené veľké množstvo otrokov z Afriky. V roku 1898 po španielsko-americkej vojne prešla Kuba pod kontrolu USA, pričom v roku 1902 získala značnú nezávislosť. V roku 1959 po revolúcii sa k moci dostalo hnutie na čele s Fidelom Castrom a zavedený bol komunistický systém. Situácia kresťanov na Kube bola chúlostivá až do 80. rokov, keď došlo k prvým signálom zblíženia medzi komunistickým režimom a Katolíckou cirkvou Kuby. Veľkým povzbudením pre miestnu cirkev bola práve návšteva Jána Pavla II. v roku 1998 a následne návšteva Benediktom XVI.
-----------------------------------------------------------------
Pápež František po júlovej návšteve Ekvádoru, Bolívie a Paraguaja teraz spája do jednej apoštolskej cesty Kubu a Spojené štáty, ktoré po päťdesiatich rokoch obnovili diplomatické vzťahy. Ale akou krajinou je dnes Kuba? Odpovedá prof. Antonio Maria Baggio, z Kultúrneho centra Félixa Varelu v Havane:
„Kuba je v súčasnej dobe krajinou, ktorá je pevne presvedčená, že potrebuje zmenu. Sú tu však v rámci spoločnosti protichodné trendy: na jednej strane máme Raúla Castra, ktorý ťahá Kubu smerom k zmene, aj keď pod kontrolou, na druhej strane tu máme aparát, ktorý je, aspoň čiastočne, oveľa prísnejší. Okrem toho tu máme ešte aj fenomén emigrácie Kubáncov, ktorí chcú opustiť túto krajinu, a keď príliš veľa ľudí chce opustiť krajinu, a pokračuje to príliš dlho, znamená to, že nemajú dôveru v ich budúcnosť. Zmenil sa každodenný život, pretože vidieť prebúdzanie sa obchodov, každodennej činnosti. Avšak do akej miery to má vplyv na štruktúru krajiny? Stále je to málo. Takže je tu veľa očakávania a hlavne dúfam, že pápežov príchod bude znamenať ďalší obrat.“
Akí sú mladí Kubánci dnes? Aké sú ich ašpirácie?
„Najväčšou ašpiráciou mladých Kubáncov - keďže dlhú dobu mám možnosť s nimi hovoriť – je to, že chcú opustiť krajinu. A všetci to chápeme, že tu ide o smutnú bilanciu toho, čo sa stalo na Kube v posledných desaťročiach. Návšteva pápeža by mohla naozaj znamenať zlom: pápež bude hovoriť s mladými ľuďmi, má v programe spontánny rozhovor s nimi a mohol by to byť okamih životného povolania, odvážim sa to povedať, čas, kedy mladí ľudia pochopia, že stojí za to, aby zostali na Kube, žili na Kube, aby vylepšili tunajší život.“
-----------------------------------------------------------------
Zdroj: RV SK
