Pápež Benedikt XVI. vyhlásil v roku 2010 za blahoslaveného kardinála Newmana, ktorý zanechal obrovské viac než 80 zväzkové dielo. Je najvýznamnejším moderným teológom katolíckeho Anglicka, označuje sa za Augustína novoveku a predchodcu Druhého vatikánskeho koncilu. Po Newmanovej smrti 11. augusta 1890 sprevádzali jeho rakvu ľudia všetkých spoločenských vrstiev, aby mu tak prejavili poslednú úctu. Počas pohrebu lemovalo 15.000 až 20.000 ľudí ulice, bolo medzi nimi mnoho chudobných, ktorí sa chceli zosnulému poďakovať za jeho mnohostrannú konkrétnu pomoc a podporu. Kardinál Newman sa narodil v roku 1801 a na katolícku vieru konvertoval z anglikánskej Cirkvi. Ešte v roku 1833 varoval svojich anglikánskych súčasníkov pred Katolíckou cirkvou. O dvanásť rokov neskôr, 9. októbra 1845 už viac nehovoril o heréze: Duchovný a niekdajší farár oxfordského univerzitného kostola prešiel práve k Cirkvi, ktorú ešte predtým obvinil z bludného učenia. Medzitým sa stal „mostom medzi anglikánmi a katolíkmi“ a obe kresťanské spoločenstvá ho rovnako uctievajú. Vo svojej novej duchovnej vlasti urobil tento konvertita už čoskoro pozoruhodnú kariéru. Jej vrcholom bolo, že v roku 1879 ho pápež Lev XXIII. (1878 – 1903) povýšil do kardinálskeho stavu. Newman neprežil žiadnu udalosť podobnú tej z Damasku. Najskôr bol v anglikánskej Cirkvi vedúcim predstaviteľom takzvanej strednej cesty. Anglikanizmus preňho predstavoval kompromis medzi katolicizmom a protestantizmom. Katolicizmu vyčítal, že sa dodatkami a bludmi vzdialila od prvotnej Cirkvi. Protestantizmus kritizoval za to, že zavrhol pravdy prvotnej Cirkvi. Kládol si otázku, či sa dá stále nájsť spásna pravda na zlatej strednej ceste. Newmana táto odpoveď trvalo neuspokojovala. „Cirkevní otcovia zo mňa spravili katolíka“, napísal spätne. Nadobúdal čoraz väčší dojem, že len Katolícka cirkev cez stáročia zachovávala verne vieru v jej celosti. Keď vo vysokom veku, ako 89-ročný zomrel v Birminghame, bol napokon jedným z najváženejších katolíckych teológov svojej doby. Jednako však bol vystavený aj osočovaniu. Kritici ho obviňovali z toho, že je „liberál“. Po tom, čo prestúpil na katolícku vieru, šiel Newman najskôr do Ríma, kde bol v roku 1847 vysvätený za kňaza a vstúpil do Rádu oratoriánov. Následne od roku 1851 viedol ako prvý rektor počas siedmych rokov novozaloženú katolícku univerzitu v Dubline. V roku 1864 vyšla jeho najvýznamnejšia kniha „Dejiny mojich náboženských presvedčení“, v ktorej opisuje svoju cestu ku katolicizmu. Niekedy ju prirovnávajú k Augustínovým (354 – 430 ) „Vyznaniam“.

Nezvyčajná okolnosť, že za blahoslaveného ho vyhlásil samotný pápež Benedikt XVI., sa vysvetľuje tým, že si mimoriadne cení tohto anglického teológa. Vo svojom príhovore pri príležitosti 100. výročia úmrtia Newmana ho vtedajší prefekt rímskej Kongregácie pre náuku viery radil k „veľkým učiteľom Cirkvi“. Najmä Newmanovo učenie o Vývoji katolíckej dogmy a jeho vyjadrenia o svedomí sa ho už ako študenta hlboko dotkli, povedal vtedy Joseph Ratzinger. Teologické myslenie Newmana a Benedikta XVI. spája v neposlednom rade otázka: Ako možno zosúladiť nadčasovú platnosť výrokov o viere s nedozerným historickým vývojom katolíckej dogmy. Dodnes je Newman populárny nielen v úzkych odborných kruhoch. Katolícke študentské internáty nesú jeho meno a Medzinárodná nemecká Newmanova spoločnosť má v opatere jeho dedičstvo. Nedávno bola po ňom pomenovaná novozaložená katolícka univerzita vo Švédsku. Čo sa týka údajne rozhodujúceho dôvodu tohto pretrvávajúceho uznania, poukazuje emeritný pápež na to, že Newman je veľkým cirkevným učiteľom, lebo „sa dotýka nášho srdca a súčasne osvecuje naše myslenie“.

Zdroj: KAP / Preložila: Ľubica Hricová

( TK KBS, kap, ľh; ml ) 20150812021   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]