Taliansko/Irak 28. júla (RV) Z Bagdadu v týchto dňoch zavítal do Talianska chaldejský katolícky patriarcha Babylónie Luis Raphael Sako, ktorý v pondelok 27. júla v juhotalianskom mestečku Jelsi prevzal medzinárodnú cenu „Etniká a komunity“. Išlo o 8. ročník udeľovania ocenenia „za starostlivosť o uchovanie tradícií spolu s ich prostredím, o ochranu ľudských práv a kultúrnej a náboženskej identity malých spoločenstiev a etník“. Iracký patriarcha hovorí: „Táto cena nie je pre mňa osobne, ale pre všetkých, ktorí pracujú pre pokoj, pre dialóg. Podľa mňa je pre všetkých, nielen pre kresťanov, ale aj pre moslimov, ktorí chcú lepší svet, svet, v ktorom všetci môžu žiť v radosti a dôstojne.“Vo svojom príhovore pri preberaní ceny Mons. Sako vydal silné svedectvo o odvahe a vernosti irackých kresťanov:
„Mučeníctvo je charizmou Chaldejskej cirkvi. Od svojho založenia na prelome prvého a druhého storočia prežívala prenasledovanie Peržanmi, Arabmi, Mongolmi a Osmanmi. Starobylá katedrála v Kirkúku, ktorá má pôvod v piatom storočí, sa nazýva „červeným kostolom“ pre krv, vyliatu toľkými kresťanmi, ktorí dali prednosť vernosti svojej viere. Dnes sa to opakuje, a počet našich mučeníkov je omnoho vyšší.
My nehlásame mučeníctvo, ani nevyhľadávame kríž. Smrť či kríž sú dôsledkom plného nasadenia sa pre lásku a vernosť, pre Krista, ktorého milujeme a sme pripravení k najväčším obetám.
Naša liturgia je bohatá na početné ranné a večerné hymny ku cti mučeníkov. A v našich kostoloch je miesto „martýria“, kde sú relikvie mučeníkov vystavené k úcte. Táto spiritualita nám dáva silu zostať a vytrvať! Od roku 2003 podnes bolo 62 kostolov zasiahnutých útokmi, 1264 kresťanov bolo zabitých. To surové krvipreliatie, ktoré sa udialo 31. októbra 2010 v Katedrále Našej Panej v Bagdade, s 58 mŕtvymi, medzi ktorými boli aj dvaja mladí kňazi, a ďalšími 67 zranenými, nami do hĺbky otriaslo.
V Iraku prežívame kalváriu už roky. Dlhá reťaz vojen, krutá diktatúra, fanatizmus, ktorý sa stal skutočným terorizmom. Kresťania v Iraku, Sýrii a inde prežívajú prenasledovanie ako v prvotnej Cirkvi. Džihádista verí, že má Boha, Alaha, na svojej strane. Je to nebezpečenstvo pre všetkých. Preto sa proti týmto džihádistom treba systematickým spôsobom postaviť, ale aj ich ideológia musí byť navždy porazená. Vo vnútri islamu je nutné uvedomiť si toto nebezpečenstvo. Tu sú výsledky tohto džihádu: mŕtvi, ničenie, utečenci, chudoba. My sme bohatou krajinou. Chýba nám kultúrny prístup rešpektujúci pluralitu a inteligenciu tejto krajiny, ktorá bola jedným z najvzdelanejších národov regiónu. Je potrebná zmena mentality, čo si žiada výchovu celých generácií s aktualizovanými učebnými osnovami náboženskej výchovy. Jedným z riešení je oddelenie náboženstva od štátu, jednotná koncepcia občianstva. Všetci občania majú rovnaké práva a povinnosti, bez ohľadu na ich náboženstvo.
Žiaľ, západné vlády namiesto toho, aby sa pustili do účinnej akcie proti ISISu, zostali skôr indiferentnými alebo ostýchavými pred tragédiou kresťanov Blízkeho východu.
Pre nás je jasné, že viera nie je nejakou ideologickou otázkou či teologickou špekuláciou, ale mystickou realitou lásky. Viera je osobným stretnutím s Kristom, ktorý nás pozná, ktorý nás miluje a ktorému sa totálne darujeme. Pre neho treba ísť vždy ďalej, až po obetu. Mučeníctvo je najvyšším vyjadrením vernosti tejto láske. Pripomínam masaker v bagdadskej katedrále 31. októbra 2010, kde teroristi zabili dvoch mladých kňazov, ktorých som mal v seminári. Otec Wassim, mladý kňaz sýrsko-katolíckej katedrály sa obrátil k teroristom a s odvahou im zakričal: Zabite mňa a pustite veriacich. Vedel, čo hovorí: bolo to jeho nasadenie sa pre lásku ku Kristovi a k tým, čo mu patria.“
Po tomto svedectve pri preberaní medzinárodnej ceny „Etniká a komunity“ v juhotalianskom mestečku Jelsi chaldejský patriarcha Louis Raphael Sako hovoril aj o odhodlaní irackých kresťanov smerom do budúcnosti. Poukázal aj na to, ako im môžu byť kresťania z celého sveta nápomocní:
„Nechceme opustiť našu vlasť. Zostala by tým vyprázdnená, bez prítomnosti kresťanov. Tam je naša história, Irak je našou identitou. Máme svoje povolanie, musíme svedčiť o radosti evanjelia. Ak aj sme malým zvyškom, máme svoje poslanie. Ježiš hovorí o drobných veciach, ako je soľ, svetlo, kvas.
Počet nerozhoduje! Sme prenasledovaní, ale nie rozdrvení.
Kresťania celého sveta môžu obnoviť svoju vieru a svoju angažovanosť udržiavajúc kontakt s prenasledovanými kresťanmi Iraku a Sýrie i ďalších regiónov. Zároveň priateľstvo, solidarita a podpora našich bratov a sestier zo Západu nám dodáva odvahu vzdorovať a zostať v našej krajine a v našich kostoloch, pokračujúc v našej prítomnosti a kresťanskom svedectve. Vedomie toho, že ste nablízku, nás pobáda pestovať pokojné a harmonické spolunažívanie s našimi bratmi moslimami. S tými, čo nám vždy hovoria: vy ste odlišní, pretože milujete, odpúšťate, ste otvorení a mierumilovní.“
Toľko Mons. Louis Sako pri preberaní ceny. V mestečku Jelsi, ležiacom v diecéze Campobasso-Bojano chaldejský patriarcha okrem účasti na ceremónii spojenej s koncertom tiež slávil Eucharistiu spolu s miestnym arcibiskupom Mons. Bregantinim.
