Grécko 14. júla (RV) Encyklika Laudato si’ je výzvou k „existenciálnemu ekumenizmu“, tvrdí metropolita Pergama Ionannis Zizioulas v rozsiahlom rozhovore s pátrom Antoniom Spadarom, ktorý prinieslo najnovšie vydanie časopisu Civiltà Cattolica. Pravoslávny biskup, ktorý bol jedným z relátorov počas prezentácie encykliky pápeža Františka 19. júna v Ríme, poukazuje na to, že „tvárou v tvár veľkých problémov ľudstva a planéty sa naše rozdiely a rozdelenia relativizujú. Preto je encyklika skutočne výzvou na jednotu kresťanov, k spoločnej modlitbe a premene našich sŕdc a našich životných štýlov, ktoré sa stali neudržateľnými.“V rozhovore so šéfredaktorom jezuitského časopisu metropolita Zizioulas pokračuje: „Ekologická kríza je v podstate duchovný problém: encyklika to hovorí jasne. Prvotným hriechom sa narušil správny vzťah medzi človekom a jeho prírodným prostredím. Toto nerušenie je hriech, hriech ekologický, ktorý je individuálny i sociálny. Kto myslí na svoju záchranu, nemôže nepozerať na ekologický hriech v dôsledku ľudskej chamtivosti.“
Metropolita Pergama zdôrazňuje veľké zaangažovanie sa ekumenického patriarchu Bartolomeja I. v otázkach životného prostredia, a pripomína, že v roku 2002, spolu s Jánom Pavlom II. bol podpísaný spoločný dokument, „Vyhlásenie z Benátok“, v ktorom obaja cirkevní predstavitelia „deklarovali záujem o ochranu našej planéty ohrozenej súčasnou ekologickou krízou.“ Teraz, ako dodáva, „menom ekumenického patriarchu som Jeho Svätosti Františkovi vyjadril vďačnosť pravoslávneho sveta za to, že pozdvihol svoj autoritatívny hlas v tejto kritickej dobe v ľudskej histórie.“
„Cirkvi sa musia snažiť o svoju jednotu, a to nielen vo vzťahu k minulosti, ale aj s ohľadom na súčasné podmienky, v ktorých žijú“, zdôraznil ďalej predstaviteľ pravoslávia. Aj reálne potreby ľudstva je potrebné vziať do úvahy v rámci existenciálneho ekumenizmu, a to znamená, že problémy ako je sociálna spravodlivosť a ochrana stvorenia, musia zohrávať ústrednú úlohu v ekumenických vzťahoch. Napokon, ako pokračuje, „ekológia nie je ochraňovanie, ale vývoj.“ Metropolita sa potom vrátil k svojmu návrhu, aby kresťania mohli v rovnaký dátum sláviť deň modlitby za našu Zem. Vysvetlil, že „Ekumenický patriarchát sa rozhodol v roku 1989 venovať modlitbe za životné prostredie dátum 1. septembra.“ „V tento deň sa modlíme za stvorenie aj špeciálne vytvorené modlitby od autora chválospevov z hory Athos. Bolo by to znamením, keby bol tento dátum záväzný pre všetkých kresťanov.“
