Vatikán 4. júla (RV) Veľká musica sacra „sa nesmie vytratiť z liturgie“, jej prítomnosť v liturgii „môže byť jedinečným spôsobom účasti na posvätnom slávení“. Týmito slovami, odvolávajúc sa na Druhý vatikánsky koncil, vyjadril svoj vzťah k liturgickej hudbe emeritný pápež Benedikt XVI., ktorému bol dnes v Castel Gandolfe udelený čestný doktorát Pápežskej univerzity Jána Pavla II. a Hudobnej akadémie v Krakove. Slávnosť sa konala dopoludnia v Apoštolskom paláci v Castel Gandolfe za účasti krakovského arcibiskupa kardinála Stanisłava Dziwisza, ktorý je veľkým kancelárom Pápežskej univerzity Jána Pavla II., zriadenej práve Benediktom XVI. Pri slávnostnej ceremónii kardinál Dziwisz vyjadril dôvod rozhodnutia akademických inštitúcií nasledovne:„Pápežská univerzita Jána Pavla II., zriadená Vašou Svätosťou 19. júna 2009, a Hudobná akadémia v Krakove sa rozhodli vyjadriť Vám svoju spoločnú vďačnosť, Svätý Otče, udelením čestného doktorátu. Prijatie tohto vyznamenania v tejto výnimočnej forme považujeme za znamenie úcty, ktorú Vaša Svätosť stále prechovávala voči svätému Jánovi Pavlovi II. On osobne - pápež svätec - bol vždy plný vďačnosti za svojho najbližšieho spolupracovníka - prefekta Kongregácie pre náuku viery. Sme presvedčení, že sa teraz pozerá na nás zhora a teší sa z nášho stretnutia.“
Láska a smrť a Boh. Zo stretnutia najväčších ľudských skúseností s tým, čo je božie, sa rodí hudba tých najväčších výšok. Výšok aké dosahuje veľká duchovná hudba Západu - Mozartova, Bachova a ďalších vrcholných majstrov -, ktorá má v sebe takú jedinečnosť inšpirácie a umenia, že privádza k uchopeniu ‚pravdy‘ samého Boha.
Toto je jedna z myšlienok z ďakovného prejavu emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý ďalej vysvetlil:
„Zaiste, západná hudba v mnohom presahuje oblasť náboženskú a cirkevnú. A predsa nachádza svoj najhlbší pôvod v liturgii, v stretnutí s Bohom. U Bacha, pre ktorého Božia sláva predstavuje najvyšší cieľ každej hudby, je to naplno zjavné. Veľká a čistá odpoveď západnej hudby sa rozvinula v stretnutí s Bohom, ktorý sa v liturgii pre nás stáva prítomným v Ježišovi Kristovi. Tá hudba je pre mňa je pre mňa preukázaním pravdy kresťanstva. Tam, kde sa rozvinie takáto odpoveď, došlo k stretnutiu s pravdou, s pravým Stvoriteľom sveta. Preto veľká posvätná hudba (musica sacra) je skutočnosťou teologického rangu a trvalého významu pre vieru celého kresťanstva, aj keď nie je vskutku nevyhnutné, aby bola prezentovaná vždy a všade. Na druhej strane je však jasné aj to, že sa nemôže vytratiť z liturgie a že jej prítomnosť môže byť celkom jedinečným spôsobom účasti na posvätnom slávení, na tajomstve viery.“
