Prešov 2. júla (TK KBS) Vo štvrtok 2. júla uplynulo dvadsať rokov od historickej návštevy pápeža sv. Jána Pavla II. u gréckokatolíkov v Prešove. Bola súčasťou jeho druhej apoštolskej cesty na Slovensko (prvá v samostatnej Slovenskej republike), ktorá sa konala v dňoch 30. júna až 3. júla 1995. Návšteva v Prešove sa uskutočnila v nedeľu o 17:00 na priestranstve pred Mestskou halou, kde sa zišlo viac ako 200 000 gréckokatolíkov, Prešovčanov a mnohých iných pútnikov, v mene ktorých pápeža privítal vtedajší prešovský biskup Mons. Ján Hirka. Návšteva v Prešove bola obzvlášť radostná a nadšená ako to vyjadril aj otec biskup v uvítacom príhovore: „Toto stretnutie s vami prežívame ako stretnutie zázračné, pretože v ňom pociťujeme hrejivý dotyk Božej lásky. Cítime to ako pohladenie láskavou rukou milovaného otca, po ktorom sme toľko rokov túžili.“
So Svätým Otcom sme sa modlili Akatist k Presvätej Bohorodičke, o ktorom sme vedeli, že sa Jánovi Pavlovi II. veľmi páčil ako hlboká modlitba Východu. Môžeme povedať, že od tejto pamätnej chvíle sa táto modlitba s hodnotným textom a nádhernou melódiou stala živou súčasťou duchovného života veriacich v gréckokatolíckych farnostiach. Akatist štvorhlasne spieval takmer 300 členný spevácky zbor, ku ktorému sa pridával nielen celý zástup zhromaždených, ale aj Svätý Otec. V čase tejto návštevy patrili všetci gréckokatolíci na Slovensku do Prešovskej eparchie, ktorej biskupským sídlom bol Prešov. Môžeme teda povedať, že navštívil naozaj celú Gréckokatolícku cirkev na Slovensku.
Do pamäte všetkých sa zaiste zlatými písmenami zapísali slová príhovoru sv. Jána Pavla II., ktorý začal pozdravom Slava Isusu Christu! a bol takmer tridsaťkrát prerušený búrlivým potleskom a prevolávaním Je to tak! Pápež v ňom povedal to, čo sme tak veľmi potrebovali a túžili počuť. Ocenil hrdinstvo Gréckokatolíckej cirkvi, jej hodnotu, krásu a hĺbku. Pripomenul jej mariánsku úctu i dôležité miesto v budovaní jednoty Cirkvi. Zdôraznil, že prítomnosť Gréckokatolíckej cirkvi je výrečným svedectvom o tom ako možno byť po stáročia a napriek všetkým ťažkostiam verní pôvodnému modelu, ktorý uskutočnili sv. Cyril a Metod. Modelu, ktorý spája rozdielnosť tradícií s požiadavkou jednoty, akú chcel Kristus pre svoju Cirkev. Úžasne aktuálny bol jeho príklad s malými tatranskými jazierkami – plesami, ku ktorým prirovnal spoločenstvá katolíkov byzantského obradu: „Aj ony sú ako malé jazierka – plesá povolané predstavovať priezračnú a žiarivú Božiu dobrotu. To sám Pán obdarúva svoju Cirkev bohatstvom foriem a jednotlivých tradícií. Preto kdekoľvek žijú katolíci byzantského obradu medzi veriacimi iného obradu, je povinnosťou všetkých usilovať sa o to, aby sa ani jedno z týchto «plies» neumenšovalo alebo dokonca zmizlo.“
Pápež povedal gréckokatolíkom aj toto: „Buďte hrdí na túto svoju pradávnu tradíciu, uchovajte si jednotu medzi sebou a chráňte ju pred každým zárodkom nesvornosti a rozdelenia. Vašou silou je duchovná jednota, ktorá sa prejavuje vo svornom konaní.“ Teraz, keď od roku 2008 je Gréckokatolícka cirkev metropolitnou cirkvou sui iuris, sa tento princíp synodality môže uskutočňovať ešte viditeľnejšie.
Spomenul aj biskupov Pavla Petra Gojdiča OSBM a Vasiľa Hopka, ich utrpenie a mučeníctvo. Pred príchodom k Mestskej hale sa zastavil aj v gréckokatolíckej Katedrále sv. Jána Krstiteľa a pomodlil sa pri telesných ostatkoch biskupa-mučeníka P. P. Gojdiča. Možno povedať, že blahorečenie biskupa Gojdiča v roku 2001 v Ríme a biskupa Hopka v roku 2003 v Bratislave-Petržalke je potrebné vnímať ako jeden z duchovných plodov apoštolskej cesty sv. Jána Pavla II. na Slovensko pred dvadsiatimi rokmi. Celý príhovor pápeža je veľmi hodnotný, inšpirujúci a stále aktuálny pre konkrétny život Gréckokatolíckej cirkvi i celej Katolíckej cirkvi na Slovensku. Celý si ho možno prečítať na stránke KBS: http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/navsteva-svateho-otca-v-sr-1995.
Návšteva v Prešove mala aj ekumenický rozmer, pretože pred príchodom na miesto slávenia sa Svätý Otec neočakávane a na jeho osobnú žiadosť zastavil a pomodlil Otče náš pri pamätníku dvadsiatich štyroch obetí evanjelických veriacich zavraždených v Prešove za Caraffovho krvavého súdu v roku 1687. A v príhovore počas Akatistu k Presvätej Bohorodičke pozdravil aj pravoslávnych veriacich a ich pastierov a povedal: „Modlím sa za odstránenie všetkých napätí, ktoré vznikli z historických dôvodov, aby sme mohli kráčať vo vzájomnom porozumení k plnej jednote.“
Počas celej štvordňovej návštevy Svätého Otca na Slovensku sa dážď z nebies spustil iba v Prešove. Možno to bola mocná katechéza Boha, znak a symbol všetkých skúšok, v ktorých Gréckokatolícka cirkev z Božej milosti obstála. Akoby Pán chcel týmto dažďom zvýrazniť silu a životaschopnosť Gréckokatolíckej cirkvi, ktorá ako neodmysliteľná súčasť Katolíckej cirkvi má základy na skale Petrovej.
Návštevu sv. Jána Pavla II. v Prešove pripomína Ulica Jána Pavla II. pri Mestskej hale, jeho socha v nadživotnej veľkosti pri Konkatedrále sv. Mikuláša a pamätné tabule v Katedrále sv. Jána Krstiteľa a pri pomníku obetí Prešovských jatiek.
Prešovská archieparchia a Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity pripravujú na jeseň tohto roku konferenciu, ktorá bude spomienkou na historickú návštevu sv. Jána Pavla II. v Prešove pred dvadsiatimi rokmi.
TK KBS informoval Ľubomír Petrík
