Vatikán 7. júna (RV) Nedeľný poludňajší príhovor zameral Svätý Otec na význam sviatosti Eucharistie v súvislosti so sviatkom Božieho Tela. Účasťou na Eucharistii sa kresťan spája s Kristom a podobne ako on sa stáva darom pre druhých. Táto sviatosť je preto podľa pápeža Františka «školou lásky a solidárnosti». Svätý Otec sa tiež poďakoval obyvateľom Bosny a Hercegoviny, ktorí ho v sobotu prijali v Sarajeve s veľkým oduševnením ako „pútnika pokoja a nádeje“. Pripomenul blížiaci sa sviatok Božského Srdca Ježišovho a zdôraznil význam Svetového dňa proti detskej práci, ktorý pripadá na 12. júna.Prinášame plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes sa slávi v mnohých krajinách, medzi iným aj v Taliansku, slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, alebo podľa dobre známeho latinského pomenovania, slávnosť Corpus Domini. Evanjelium predstavuje rozprávanie o ustanovení Eucharistie, ktoré Ježiš vykonal pri Poslednej večeri v jeruzalemskom Večeradle. V predvečer svojej vykupiteľskej smrti na kríži uskutočnil to, čo predpovedal: «Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta... Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom» (Jn 6,51.56). Ježiš berie do rúk chlieb a hovorí: «Vezmite, toto je moje telo» (Mk 14,22). Týmto gestom a týmito slovami priraďuje chlebu funkciu, ktorá už viac nie je len tá, ktorá sa týka jednoduchej fyzickej výživy, ale je ňou sprítomňovanie jeho Osoby uprostred spoločenstva veriacich.
Posledná večera predstavuje cieľový moment celého Kristovho života. Nie je iba anticipáciou jeho obety, ktorá sa naplní na kríži, ale aj zhrnutím života obetovaného pre spásu celého ľudstva. A preto nestačí povedať, že v Eucharistii je prítomný Ježiš, ale treba v nej vidieť prítomnosť darovaného života a mať na ňom účasť. Keď prijímame a jeme ten Chlieb, stávame sa spojenými s Ježišovým životom, vstupujeme do spoločenstva s ním, usilujeme sa vytvárať spoločenstvo medzi nami, premeniť náš život na dar, predovšetkým pre tých najchudobnejších.
Dnešný sviatok evokuje toto posolstvo solidárnosti a núti nás vziať si z neho dôverné pozvanie k obráteniu a k službe, k láske a odpusteniu. Podnecuje nás, aby sme sa svojím životom stali napodobňovateľmi toho, čo slávime v liturgii. Kristus, ktorý nás živí pod spôsobmi premeneného chleba a vína, je ten istý, ktorý nám prichádza v ústrety v každodenných udalostiach. Je v chudobnom, ktorý naťahuje ruku, je v trpiacom, ktorý úpenlivo prosí o pomoc, je v bratovi, ktorý žiada našu ochotu a čaká naše prijatie. Je v dieťati, ktoré nevie nič o Ježišovi, o spáse, ktoré nemá vieru. Je v každej ľudskej bytosti, aj v tej najmenšej a bezbrannej.
Eucharistia, zdroj lásky pre život Cirkvi, je školou lásky a solidárnosti. Kto sa živí Kristovým chlebom, nemôže zostať ľahostajný voči tým, ktorí nemajú každodenný chlieb. A dnes, ako vieme, je to stále závažnejší problém. Sviatok Corpus Domini nech vždy viac inšpiruje a živí v každom z nás túžbu a úsilie o spoločnosť, ktorá je pohostinná a solidárna. Vložme tieto želania do srdca Panny Márie, Eucharistickej ženy. Nech vzbudí v nás všetkých radosť z účasti na svätej omši, osobitne v nedeľný deň, a radostnú odvahu dosvedčovať Kristovu nekonečnú lásku.“
Preložila: Slovenská redakcia VR
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení požehnania sa pápež František vrátil ku skúsenosti zo svojej 8. apoštolskej cesty:
„Včera som navštívil Sarajevo, v Bosne a Hercegovine, ako pútnik pokoja a nádeje. Sarajevo je mesto, ktoré je symbolom. Po stáročia bolo miestom spolunažívania národov a náboženstiev do takej miery, že bolo nazývané «Jeruzalemom Západu». V nedávnej minulosti sa stalo symbolom ničenia a vojny. Teraz prebieha úspešný proces zmierenia, a predovšetkým kvôli tomuto som tam išiel: aby som povzbudil túto cestu pokojného spolunažívania rozdielnych skupín obyvateľstva; cestu namáhavú, ťažkú, ale možnú! A robia to dobre. Ešte raz vyslovujem uznanie autoritám a všetkým občanom za srdečné prijatie. Ďakujem drahej katolíckej komunite, ktorej som chcel priniesť prejavy lásky univerzálnej Cirkvi, a ďakujem osobitne aj všetkým veriacim: pravoslávnym, moslimom, židom a tým, čo sú z iných náboženských menšín. Ocenil som usilovnosť spolupráce a solidarity medzi týmito ľuďmi, ktorí patria k rozdielnym náboženstvám, pobádajúc všetkých pokračovať v diele duchovnej a mravnej obnovy spoločnosti. Spoločne pracujú ako ozajstní bratia. Nech Pán žehná Sarajevo a Bosnu a Hercegovinu.“
Svätý Otec ďalej pripomenul blížiaci sa sviatok Božského Srdca:
„V tento piatok na Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho myslime na Ježišovu lásku, na to, ako nás miloval. V jeho Srdci je všetka táto láska.“
Pozornosť Cirkvi pápež František upriamil aj na Svetový deň proti detskej práci, ktorý pripadá na 12. júna:
„V najbližší piatok sa slávi aj Svetový deň proti detskej práci. Mnoho detí vo svete sa nemôže slobodne hrať, chodiť do školy, a končia v zneužívaní ako pracovné sily. Žičím cieľavedomému a vytrvalému úsiliu Medzinárodného spoločenstva na podporu práv dieťaťa a ich účinné rešpektovanie.“
