Vatikán 5. júna (RV) Vo štvrtok 4. júna na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi Svätý Otec František vo večerných hodinách slávil Eucharistiu na otvorenom priestranstve pred Lateránskou bazilikou. Svätá omša sa konala za účasti vikára pre Rímsku diecézu kardinála Agostina Valliniho, biskupov Rímskej diecézy, kardinálov a členov Rímskej kúrie, kňazov, rehoľníčok a rehoľníkov a početných veriacich z rímskych farností. Po jej skončení sa konala tradičná eucharistická procesia po ulici Via Merulana vedúcej k bazilike Santa Maria Maggiore. Rovnako ako vlani, aj teraz procesiu viedol kardinál Vallini, pričom Svätý Otec očakával jej príchod adorujúc v mariánskej bazilike. Pápež František na záver udelil všetkým prítomným eucharistické požehnanie.
V homílii pri svätej omši Svätý Otec zdôraznil, že sviatosť Kristovho Tela a Krvi je predovšetkým „viatikom“, čiže pokrmom na cestu, ktorý dáva slabým a hriešnym ľuďom silu kráčať. Sústredil sa na dva ciele, ktoré Eucharistia umožňuje. Prvým z nich je jednota veriacich a ich odolnosť voči nebezpečenstvám rozdelení, druhým je vedomie vlastnej hodnoty a s tým spojená horlivosť kresťanského života.
Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka:
Počúvali sme, ako pri večeri Ježiš daruje svoje Telo a svoju Krv prostredníctvom chleba a vína, aby nám tak zanechal pamiatku na svoju obetu nekonečnej lásky. A s týmto „viatikom“ [t. j. pokrmom na cestu] plným milosti majú učeníci všetko potrebné k tomu, aby mohli kráčať po ceste dejín a šíriť ku všetkým Božie kráľovstvo. Svetlom a silou bude pre nich dar, ktorým Ježiš urobil seba samého, keď sa obetoval dobrovoľne na kríži. A tento Chlieb života prišiel až k nám! Žasnutie Cirkvi pred touto realitou sa nikdy neskončí. Tento úžas neustále živí kontempláciu, adoráciu a pamiatku. Ukazuje nám to nádherný text z dnešnej liturgie hodín, responzórium druhej lekcie z Posvätného čítania, ktoré hovorí: «V tomto chlebe poznajte telo, ktoré viselo na kríži, a v kalichu krv, ktorá vytiekla z prebodnutého boku. Vezmite teda a jedzte Kristovo telo, vezmite a pite Kristovu krv. Veď ste už Kristovými údmi. Aby ste sa nerozdeľovali, jedzte toto spojivo jednoty; aby ste sa necítili bezcenní, pite cenu svojho vykúpenia.»
Je tu nebezpečenstvo? Je tu hrozba? Rozdeľovať sa, cítiť sa bezcennými... Čo to dnes znamená, toto rozdeľovanie sa, cítenie sa bezcennými?
Rozdeľujeme sa, keď nie sme poslušní Pánovmu slovu, keď neprežívame bratstvo medzi nami, keď súťažíme, aby sme obsadili prvé miesta – kariéristi, však? –, keď nenachádzame odvahu svedčiť o láske, keď nie sme schopní ponúknuť nádej. Takto sa trieštime. Eucharistia nám umožňuje netrieštiť sa, pretože je spojivom spoločenstva, je naplnením Zmluvy, živým znamením lásky Krista, ktorý sa ponížil a bol zničený, aby sme my ostali zjednotení. Zúčastňujúc sa na Eucharistii a živiac sa ňou, sme začlenení do putovania, ktoré nepripúšťa rozdelenia. Kristus prítomný medzi nami v znaku chleba a vína vyžaduje, aby sila lásky prekonala každú roztržku a zároveň aby sa stala spoločenstvom aj s tým najchudobnejším, podporou pre slabého, bratskou pozornosťou voči tým, ktorí s námahou nesú ťarchu každodenného života a sú v nebezpečenstve, že stratia vieru.
A potom to ďalšie slovo: čo znamená dnes pre nás „cítiť sa bezcennými“, čiže rozriediť našu kresťanskú dôstojnosť? Znamená to nechať sa naštrbiť modloslužbami našich čias: vonkajší imidž, konzum, stavanie vlastného «ja» do stredu všetkého; ale tiež predbiehanie sa navzájom, arogancia ako postoj ktorý vyhráva, nikdy nemusieť priznať vlastné pochybenie alebo vlastnú núdzu. Toto všetko nás oberá o vedomie vlastnej hodnoty, robí nás to kresťanmi priemernými, vlažnými, mdlými, pohanskými.
Ježiš vylial svoju Krv ako cenu a ako obmytie, aby sme boli očistení od všetkých hriechov: aby sme nestrácali vlastnú hodnotu, hľaďme na neho, napájajme sa z jeho prameňa, aby sme boli chránení pred rizikom skazenosti. A tak zakúsime milosť premeny: my zostaneme stále úbohými hriešnikmi, ale Kristova Krv nás oslobodí od našich hriechov a prinavráti nám našu dôstojnosť. Oslobodí nás od skazenosti. Bez našich zásluh, s úprimnou pokorou, budeme môcť prinášať bratom lásku nášho Pána a Spasiteľa. Budeme jeho očami, ktoré sa vydávajú hľadať Zacheja a Magdalénu; budeme jeho rukou, ktorá prichádza na pomoc chorým na tele i na duchu; budeme jeho srdcom, ktoré miluje tých, ktorí potrebujú zmierenie, milosrdenstvo a porozumenie.
Takto Eucharistia aktualizuje Zmluvu, ktorá nás posväcuje, očisťuje a zjednocuje v podivuhodnom spojení s Bohom. Takto sa učíme, že Eucharistia nie je odmenou pre dobrých, ale je silou pre slabých, pre hriešnikov. Je odpustením, je viatikom, ktoré nám pomáha ísť, kráčať.
Dnes, na sviatok Corpus Domini, máme radosť nielen sláviť toto tajomstvo, ale aj ho chváliť a spievať o ňom v uliciach nášho mesta. Nech procesia, ktorú vykonáme na konci svätej omše vyjadrí naše vedomie vďačnosti za celú tú cestu, ktorou nám Boh dal prejsť cez púšť našich bied, aby nás vyviedol zo stavu otroctva, živiac nás svojou láskou prostredníctvom sviatosti jeho Tela a Krvi.
Zakrátko, keď budeme kráčať ulicou, prežívajme spoločenstvo s mnohými našimi bratmi a sestrami, ktorí nemajú slobodu na vyjadrenie svojej viery v Pána Ježiša. Cíťme sa s nimi zjednotení: spievajme spolu s nimi, vzdávajme chválu spolu s nimi, adorujme spolu s nimi. A uctime si v našom srdci tých bratov a sestry, od ktorých bola požadovaná obeta života za vernosť Kristovi: ich krv, zjednotená s krvou Pána, nech je zárukou pokoja a zmierenia pre celý svet. A nezabudnime: «Aby ste sa nerozdeľovali, jedzte toto spojivo jednoty; aby ste sa necítili bezcenní, pite cenu svojho vykúpenia.» / Preložila: Slovenská redakcia VR
