Vatikán 21. mája (RV) Ježišove rany sú cenou, ktorú zaplatil za to, aby bola Cirkev navždy zjednotená s ním a s Bohom. Dnešní kresťania sú povolaní vyprosovať si milosť jednoty a bojovať o to, aby sa medzi nich nevkrádal „duch rozdelenia, vojny, žiarlivosti“. Toto sú myšlienky z pápežovej homílie počas rannej svätej omše slávenej v Dome sv. Marty. „Tá veľká Ježišova modlitba“: aby bola Cirkev jednotná, aby kresťania „boli jedno“, ako sú Ježiš so svojím Otcom. A popri nej „veľké pokušenie“: nepodľahnúť inému „otcovi“ – otcovi „lži“ a „rozdelenia“. Pápež František sa pri kázaní ponoril do atmosféry večeradla a do intenzity slov z dnešného evanjelia (Jn 17,20-26), ktoré Kristus vyslovil a zveril apoštolom pred tým, ako sa vydal na cestu utrpenia.
Ako povedal, je utešujúce počuť Ježiša, ako hovorí Otcovi, že sa nemodlí len za svojich učeníkov, ale aj za tých, ktorí v neho uveria „prostredníctvom ich slov“. Ide o vetu, ktorú sme počuli už veľakrát, no pápež nás nabáda, aby sme jej venovali osobitnú pozornosť:
„Možno týmto slovám nevenujeme dosť pozornosti: Ježiš sa za mňa modlil! Toto je práve zdroj dôvery: on sa za mňa modlí, modlil sa za mňa... Predstavujem si – no je to len predstava – ako Ježiš stojí pred Otcom v nebi. Je to tak: modlí sa za nás, modlí sa za mňa. A čo vidí Otec? Rany - cenu. Cenu, ktorú za nás zaplatil. Ježiš sa za mňa modlí so svojimi ranami, so svojím zraneným srdcom, a bude v tom pokračovať aj naďalej.“
Ježiš sa modlí „za jednotu svojho ľudu, za Cirkev“. Ako povedal Svätý Otec, Ježiš „vie, že duch sveta“ je „duchom rozdelenia, vojny, závisti, žiarlivosti – a to aj v rodinách, aj v rehoľných rodinách, v diecézach, aj v celej Cirkvi: je to veľké pokušenie“. Pokušenie, ktoré vedie k ohováraniu, ku škatuľkovaniu, k pečiatkovaniu ľudí. Podľa pápeža Františka sú to všetko postoje, ktorých nás chce Ježiš touto modlitbou zbaviť:
„Musíme byť jedno, ako sú jedno aj Ježiš s Otcom. Toto je práve výzva nás všetkých kresťanov: nenechať priestor vzájomným rozdeleniam, nedovoliť, aby duch rozdelenia, otec lži vstúpil medzi nás. Hľadať vždy jednotu. Každý je taký, aký je, no nech sa snaží žiť v jednote. Ježiš ti odpustil? Odpusť aj ty všetkým. Ježiš sa modlí, aby sme boli všetci jedno. A Cirkev veľmi potrebuje túto modlitbu jednoty.“
Svätý Otec tiež zažartoval, že neexistuje Cirkev, ktorá by držala pokope vďaka „lepidlu“, lebo jednota, o ktorú prosí Ježiš, „je Božou milosťou“, je „zápasom“ na zemi. „Musíme Duchu vytvoriť priestor, aby nás premenil v jedno tak, ako je jedno Otec v Synovi“, povedal v závere homílie Svätý Otec:
„Ďalšou radou, ktorú dal Ježiš v týchto dňoch rozlúčky, je to, aby sme zostali v ňom: «Zostaňte vo mne». Prosí o túto milosť, aby sme všetci zostali v ňom. A tu nám ukazuje prečo - hovorí to jasne: «Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja». To znamená, aby tam títo zostali so mnou. Zostávať v Ježišovi na tomto svete sa zavŕši v zotrvaní s ním, aby – ako povedal Ježiš - «videli moju slávu».“
