Trnava 21. mája (TK KBS) Zhrnúť doterajšie domáce i zahraničné diskusie o uplatňovaní slobody svedomia v demokratickej spoločnosti, diskutovať o tom, čo je v tejto oblasti prípustné, čo nie, ako aj načrtnúť východiská pre budúcnosť sú ciele medzinárodného sympózia, na ktorom sa dnes v Trnave zišli predstavitelia viacerých krajín, zástupcovia cirkevného a akademického života. V Aule Pazmaneum Trnavskej univerzity (TU) spolu diskutovali o význame uplatňovania slobody svedomia. Podujatie, ktoré sa konalo pri príležitosti 15. výročia podpísania Základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou, podporil osobnou účasťou i apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Mario Giordana a trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch. S príspevkami vystúpili odborníci z Francúzska, Talianska, Ruska, Španielska, Maďarska, USA, Cypru, Českej republiky a Slovenska. Potvrdili, že konferencia môže prispieť nielen k diskusii na túto citlivú tému, ale aj k tomu, aby sa mohla "sloboda svedomia" uplatňovať v stále nových okolnostiach. Medzinárodná konferencia nadväzuje na vlaňajšie sympózium, ktoré podobne, ako dnes, pripravila Právnická fakulta Trnavskej univerzity (TU) v Trnave (Ústav pre právne otázky náboženskej slobody). V Bratislave vtedy zástupcovia viacerých krajín diskutovali o slobode svedomia a náboženského vyznania. Rektor TU prof. Marek Šmid pripomenul, že svedomie jedna z dôležitých vecí, ktoré, keby sme mali na Slovensku viac chránené, pomohlo by to veľa veciam. "Ochrana svedomia zahŕňa v sebe ústavnú ochranu svedomia, medzinárodné právo, európske právo, ale v poslednom období, najmä od roku 2000, kedy bola uzatvorená Základná zmluva medzi Svätou Stolicou a Slovenskou republikou, máme ochranu svedomia ukotvenú aj v bilaterálnych zmluvách medzi cirkvami a náboženskými spoločnosťami," povedal novinárom. Zdôraznil, že konferencia sa koná pri príležitosti 15. výročia podpísania Základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou, ktorú ešte 24. novembra 2000 podpísali vo Vatikáne.
Podpis Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou predstavuje jeden z cieľov diplomatických vzťahov medzi Svätou stolicou a Slovenskom. Zmluvu podpísal vtedajší predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda a vtedajší štátny sekretár Svätej stolice kardinál Angelo Sodano. Zmluvu, ktorá sa stala historicky prvým medzinárodným dokumentom tohto charakteru, pripravil vtedajší apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Luigi Dossena. Jej cieľom bolo dosiahnuť komplexnú úpravu vzťahov medzi Slovenskou republikou a Katolíckou cirkvou, ako aj medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Zmluva sa konkretizuje v ďalších štyroch osobitných zmluvách, ktoré obsahujú riešenie určitých čiastkových úloh v špecifických oblastiach vzťahu medzi štátom a Katolíckou cirkvou na Slovensku. Prvou je zmluva o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR, ďalšou zmluva o katolíckej výchove a vzdelaní.
Zmluva o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi, ktorá by mala ustanoviť v akej miere bude štát Cirkev dotovať, zatiaľ nie je medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou podpísaná, rovnako ako aj Zmluva o výhrade vo svedomí. Tému "výhrady vo svedomí" uvádza v článku sedem Základná zmluva medzi Svätou stolicou a SR. Práve táto problematika dominovala na dnešnej konferencii, ktorú otvoril rektor TU Marek Šmid, ktorý bol v minulosti pri tvorbe Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a SR a zúčastnil sa na jej podpise vo Vatikáne. S pozdravom vystúpila aj dekanka Právnickej fakulty TU Helena Barancová, Werner Böhler, riaditeľ kancelárie Nadácie Konrada Adenauera, ktorá konferenciu podporila a arcibiskup Ján Orosch. Na aspekty, ktoré súvisia s významom uplatňovania slobody svedomia v spoločnosti, potom upozornil opäť rektor Šmid. Pripomenul, ako sa "chráni svedomie" v bilaterálnych zmluvách a aké sú dôvody pre aplikáciu chýbajúcej zmluvy o výhrade vo svedomí. Zároveň načrtol možné budúce riešenia.
"Pre uzatvorenie tejto zmluvy (Zmluvy o výhrade vo svedomí - pozn. TK KBS) je potrebné dosiahnuť vecný a politický konsenzus v štáte, ktorý je veľmi zložitý, pretože zmluva sa dotýka najcitlivejších etických otázok z oblasti mediíciny, výchovy, rôznych náboženských symbolov, ochrany zverené tajomstvo a podobne. Tieto oblasti, najmä v oblasti medicíny, sú citlivé, lebo sa nepriamo dotýkajú takých oblasti, ako sú aborty, eutanázia, klonovanie, eugenika. To všetko znamená, že potrebujeme veľa pohľadov, najmä zahraničných, kde sú tieto veci oveľa hlbšie upravené a svedomie hlbšie chránené. Máme tu odborníkov, s ktorými diskutujeme, čo je prípustné, čo nie, čo môže byť politicky prijateľné, čo je za hranicou, aby sme to robili tak, aby sa zachoval princíp plurality a demokracie," komentoval prínos konferencie pre novinármi rektor Šmid, ktorý ocenil prostredie univerzity byť hostiteľom týchto náročných diskusii s domácimi a zahraničnými hosťami. Okrem zástupcov z Európy vystúpila aj zástupkyňa zo Spojených štátov amerických.
O výhrade vo svedomí a jej význame pre štát a jednotlivca hovoril výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Anton Ziolkovský. Venoval sa štyrom oblastiam. Najskôr sa pokúsil o charakteristiku súčasného štátu. V druhej časti sa zameral na sekularitu ako základnú spoločenskú doktrínu v našom civilizačnom priestore. V tretej časti poukázal na význam kultúry ako prostredia tvorby hodnôt pre štát. Na záver sa dotkol slovenských reálií. Domnieva sa, že vývoj katolíckej doktríny s rozvojom liberálneho sekulárneho štátu, sú dvoma zásadnými faktormi, ktoré potvrdzujú, že rozhodnutie vložiť do rámcovej zmluvy článok o uznaní výhrady vo svedomí a následne pripraviť a prijať čiastkovú zmluvu, ktorá by spresnila jej uplatňovanie, bolo správnou cestou. Ocenil prínos Trnavskej univerzity, osobitne jej rektora, prof. Mareka Šmída, v rozvíjaní odbornej diskusie, zvlášť v posledných dvoch rokoch, ako aj disponibilitu predstaviteľov Slovenskej republiky – ktorá bola viackrát deklarovaná - naplniť záväzok prijať čiastkovú zmluvu.
Výkonný sekretár KBS pripomenul, že princíp výhrady vo svedomí nie je otázkou, ktorá by sa "dotýkala špecificky príslušníkov Katolíckej cirkvi, ale náleží každému človeku, lebo vyplýva z jeho dôstojnosti." "Rozličné politické a spoločenské okolnosti, najmä v súvislosti s vývojom sekulárneho liberálneho štátu, nás pobádajú, aby sme naše úvahy formovali ďalej a snáď sa v blízkej budúcnosti pokúsili upresniť oblasti, v ktorých by sa výhrada vo svedomí na základe širšieho spoločenského konsenzu mohla v prípade Slovenska uplatňovať. Ukazuje sa, že jej význam pre štát i jednotlivca je veľký. Paradoxne, tu už nejde iba o naplnenie medzinárodného záväzku, ale o vytvorenie rámca pre rozvíjanie štátu ako spoločnosti stojacej na hodnotách, ktoré zabezpečia jej prežitie," dodal Ziolkovský, po ktorom vystúpili v dvoch blokoch ďalší hostia zo zahraničia. Hovorili napríklad o rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti "slobody svedomia", ako aj problematike "slobode svedomia" vo svojich krajinách.
Podujatie podporila Nadácia Konrada Adenauera, pripravil ho Ústav pre právne otázky náboženskej slobody Právnickej fakulty TU Trnave. "Existuje veľa tém, ktoré je potrebné skúmať, venovať sa im v oblasti vzťahov štátu a cirkví. Zdá sa však, že je aj prakticky využiteľné, ak sa vedci venujú témam, v ktorých Slovenská republika má medzinárodné záväzky, teda bude sa právo v najbližšom období vyvíjať," vysvetlila výber dnešnej témy Michaela Moravčíková, riaditeľka Ústavu. "To sú napríklad medzinárodné záväzky voči Svätej stolici, ale aj voči ďalším registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam, v oblasti možnosti uplatňovať výhradu vo svedomí, preto tá dnešná konferencia. Ale v budúcnosti napríklad aj v oblasti ekonomického zabezpečenia Cirkvi, to je ďalší medzinárodný a vnútroštátny záväzok, ktorý Slovenská republika podpísala v rámci tých základných zmlúv," dodala riaditeľka Ústavu pre právne otázky náboženskej slobody Právnickej fakulty TU v Trnave.
K správe bolo vydané ::FOTO::.
