Prešov 21. mája (TK KBS) Melchitský gréckokatolícky patriarcha Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema Jeho Blaženosť Gregor III. v stredu 20. mája pricestoval v rámci svojej návštevy Slovenska do Prešova, kde ho pozval prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ. Najskôr navštívili najväčšie gréckokatolícke pútnické miesto v Ľutine, kde sa patriarcha pomodlil v Bazilike minor a prezrel si celý areál s miniskanzenom drevených chrámov a rozostavaným dreveným chrámom, ktorý je replikou pôvodného dreveného chrámu, ktorý stál v Ľutine. Potom sa na pôde Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity uskutočnilo stretnutie študentov a verejnosti s patriarchom. Stretnutia sa zúčastnil aj prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ, košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober, pomocný prešovský biskup Milan Lach SJ, rektor Prešovskej univerzity prof. René Matlovič a ďalší hostia. V prednáške vzácny hosť vysvetlil situáciu v Sýrii a na Blízkom východe. Začal slovami: „Mám vás rád“ a pokračoval: „Východ kráča cestou kríža, ale verím, že dôjdeme aj k vzkrieseniu.“
O melchitskej gréckokatolíckej cirkvi sa vyjadril takto: „Sme Arabi, ale nie sme moslimovia. Sme východní, ale nie sme pravoslávni. Sme katolíci, ale nie sme latinskí.“ Všetkých kresťanov na Východe je okolo 15 miliónov z 350 miliónov Arabov. Po koptskej a gréckej pravoslávnej cirkvi sú na Východe treťou najväčšou komunitou melchitskí gréckokatolíci. Aj vďaka ich prítomnosti Cirkev dýcha oboma stranami pľúc – východnou a západnou. V Sýrii, Iraku, Jordánsku, Libanone, Kuvajte, Izraeli a Palestíne je ich viac ako 800 000 a v diaspore vo svete približne 1 300 000, teda pod melchitský gréckokatolícky patriarchát, ktorého sídlo je v Damasku v Sýrii, spadá niečo viac ako dva milióny veriacich. Asi 450 000 kresťanov zo všetkých kresťanských cirkví sú utečencami vo vnútri svojich krajín a v iných krajinách.
"V Palestíne sa narodil Ježiš Kristus a v Sýrii sa zrodilo kresťanstvo“, povedal patriarcha. Zdôraznil, že moslimovia a kresťania v Sýrii vždy vedeli spolu existovať a žiť v pokoji, ba aj vo vzájomnej úcte a láske. „Je možné byť spolu a chceme byť spolu s moslimami a spoločne budovať lepší svet. Vy v Európe hovoríte, že sme prenasledovaní. Aj áno, aj nie. Nie sme však prenasledovaní moslimami, ale cudzími. Napríklad Islamský štát ISIS je aj proti Islamu. „Ide tu však skôr ako o boj proti kresťanom a moslimom o vojnu proti ľudskosti a hodnotám.“
Pokračoval, že „kresťanská prítomnosť na Východe nikdy nebola getom. My sme cirkev „s“ a „pre“. Nie sme oddelení, ale sme s ostatnými a pre ostatných.“ Hovoril o tom, ako žije ich cirkev, o práci s mládežou, o verejnom vyznávaní viery, o stavbe nových chrámov, o cirkevných médiách a tlačiarňach, ktoré tlačia aj moslimské knihy, o tom, že ani v mešitách, ani v kresťanských chrámoch sa neplatí za vodu, za elektrinu, že ich cirkev má na Blízkom východe viac ako 100 škôl a o iných hodnotných aktivitách. Patriarcha poďakoval, že v Európe prijímame utečencov, ale prosí o takú a pomoc, aby mohli zostať doma.
Ďalej apeloval: „Zastavte predaj zbraní a my sme potom v bezpečí.“ Podľa Jeho Blaženosti je dôležité, že Cirkev zostala a zostáva s ľuďmi aj v tom najťažšom utrpení. Aj on sám, aj ostatní biskupi a kňazi sú medzi svojimi veriacimi. Zvýraznil dôležité miesto a poslanie, aké majú kresťania na Východe. „Mier na Blízkom východe je možný iba vtedy, keď tam zostanú kresťania.“ Povedal, že je dôležité, aby so Sýriou rokovali spoločne, nie oddelene, aj USA, aj Rusko, ale aj to, aby bola zabezpečená spravodlivosť Palestínčanom, pretože nespravodlivosť voči Palestínčanom zvyšuje napätie nielen tam, ale aj v iných krajinách, ba aj v Európe.
Poďakoval za modlitby, za charitu, za občiansky pohyb volajúci po mieri, za zviditeľňovanie ťažkej situácie na Blízkom východe, ale zároveň prosí politických predstaviteľov, aby ešte viac zvýšili hlas volajúci po mieri. Rozprával aj o konkrétnych troch mladých mužoch z ich cirkvi, novodobých mučeníkoch, ktorí boli v septembri 2013 v Malulu zastrelení, lebo sa nevzdali svojej viery. Je to mestečko, v ktorom sa rozpráva ešte v aramejskom jazyku, v jazyku Ježiša Krista.
Prednášku zakončil slovami Svätého Otca Františka, ktorý povedal kresťanom na Blízkom východe, aby nenechali zhasnúť svetlo v ich srdciach, svetlo, ktorým sú kresťania. Preto v Sýrii, aj v iných krajinách, rozdali do rodín sviečky, aby aspoň určitú chvíľu dňa boli v každej kresťanskej domácnosti zažaté. Potom zacitoval zo Svätého písma v dôvere v Božiu lásku k malému stádu, v dôvere, že Boh ich každého pozná po mene a berie každého do svojho láskavého náručia.
Nasledoval vzácny moment, keď rektor Prešovskej univerzity prof. René Matlovič odovzdal Jeho Blaženosti Gregorovi III. medailu Prešovskej univerzity vydanú pri príležitosti 15. výročia jej vzniku. Patriarcha mu odovzdal malý ručný kríž ako symbol toho, že v jeho krajine kresťania v súčasnosti nesú kríž.
Potom vladyka Ján Babjak SJ poďakoval za slová patriarchu, ktorými autenticky a kompetentne vysvetlil dramatickú situáciu v Sýrii a ubezpečil ho o modlitbách: „Potvrdili ste nám, že nepokoj do Vašej krajiny prichádza zvonku. Zlo sa stále snaží rozdeľovať ľudí a vnášať nepokoj. Treba za tým hľadať zlého, ktorý vnáša nepokoj do sŕdc. Preto sa kresťania musíme modliť. Aj my sa tu už dlhšie modlíme za vás aj za iné krajiny, kde je nepokoj. Po tejto vašej návšteve sa budeme modliť ešte intenzívnejšie. Chceme vám byť stále nablízku. Želáme si, aby zavládol mier. Veríme, že Kristus sa zaiste opäť ukáže ako ten, ktorý aj teraz preukáže svoju moc.“
Po živej diskusii a krátkom brífingu sa v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove začala archijerejská svätá liturgia, ktorú spolu s patriarchom slávil prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ, košický eparchiálny biskup Milan Chautur CSsR, eparchiálny biskup v Miškolci a apoštolský administrátor v Nyíregyháze Atanáz Orosh, pomocný prešovský biskup Milan Lach SJ, emeritný pomocný pražský biskup Ján Eugen Kočiš. Na liturgii bol prítomný aj pomocný spišský biskup Andrej Imrich, podpredseda NR SR Ján Figeľ, ktorý pozval patriarchu na Slovensko, rytieri Rádu sv. Lazára, ktorých najvyšším predstaveným je práve Gregor III., a ďalší vzácni hostia.
Liturgia bola slávená v cirkevnoslovanskom jazyku, ale požehnania udeľoval patriarcha Gregor III. v arabskom jazyku. Aj preto v homílii patriarcha povedal, že „v tejto liturgii už cítime taký predobraz toho, čo budeme čoskoro sláviť na sviatok Zoslania Svätého Ducha.“ A pokračoval: „Prinášam vám pozdrav zo Svätej zeme a zo Sýrie. Prinášam pozdrav zo zeme mučeníkov do tejto vašej krajiny mučeníkov. V mojej kaplnke v Damasku mám jednu krásnu ikonu vašich mučeníkov. Potom upriamil pozornosť na štyri body. 1. Prečo je symbolom kresťanstva kríž a nie vzkriesenie? Aby sme mali vždy otvorené oči pre toho, kto trpí, aby sme mu mohli presvedčivo povedať, že je synom vzkriesenia. 2. My nie sme synmi kríža, ale vzkriesenia. V Sýrii bolo prvým menom kresťanov synovia vzkriesenia. Každý pokrstený je synom vzkriesenia. Nie sme synmi smrti, ale vzkriesenia. 3. Cirkev je jedna, svätá, všeobecná a apoštolská. Avšak v dejinách dávnych i novodobých, aj tu počas komunizmu bolo vidieť, že cirkev je aj mučenícka. Teda musíme pridať tento piaty znak, že je jedna, svätá, všeobecná, apoštolská a mučenícka. Teda mučeníctvo je znakom Cirkvi, je to znamenie života. Cirkev nemôže byť iná ako mučenícka, lebo ona dáva život. Videl som, že tu v katedrále sú uložené relikvie mučeníkov, videl som dnes v Ľutine kaplnku mučeníkov, ale máte mučeníkov aj medzi sebou, na uliciach. To sú nielen tí, čo zomierajú, ale všetci, ktorí dávajú život. Mučeníctvo života je ešte dôležitejšie ako mučeníctvo krvi. 4. Modlite sa za mier v Sýrii, Palestíne, vo Svätej zemi. Ďakujeme za vaše modlitby a dary, aby sme mohli slúžiť trpiacim. Aby sme boli verní krvi mučeníkov. Aby sme boli schopní vydávať svedectvo, jasný znak pred svetom. Kresťan má mať svoju identitu a byť otvorený iným. Potom znova pripomenul blížiaci sa sviatok Zoslania Svätého Ducha a povedal: „Tento svet potrebuje Zoslanie Svätého Ducha, predovšetkým my kresťania, aby sme počuli Boží hlas: Nebojte sa, budete mojimi svedkami, mučeníkmi v živote a ak to bude potrebné aj v krvi. Modlite sa za nás, aby sme mohli byť svedkami, aby sme boli svetlom, soľou a kvasom.“
Prešovský arcibiskup a metropolita Ján pozval Jeho Blaženosť na archieparchiálnu odpustovú slávnosť do Ľutiny na budúci rok. Patriarcha prijal toto pozvanie a opätoval pozvanie vladykovi Jánovi, ktoré sa uskutoční možno ešte tohto roku. Navzájom si odovzdali dary. Vladyka Ján Jeho Blaženosti udelil Zlatú medailu blahoslaveného biskupa mučeníka Pavla Petra Gojdiča OSBM za osobné svedectvo viery pri udržiavaní kresťanstva na Blízkom východe a za mimoriadny osobný prínos pre budovanie dobrých vzťahov medzi našimi bratskými cirkvami, antimenzion s relikviami gréckokatolíckych mučeníkov zo Slovenska, aj samotné relikvie blahoslavených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM a Vasiľa Hopka a rôzne publikácie o Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Patriarcha Gregor III. odovzdal prešovskému arcibiskupovi a metropolitovi ikonu Bohorodičky, antimenzion a publikácie. Zároveň Prešovská archieparchia podarovala pre cirkev v Sýrii 3000 eur, ktoré sú ďalším darom k sume 17 000 eur, ktoré boli v Prešovskej archieparchii vyzbierané počas Kvetnej nedele v rámci celoslovenskej zbierky, vyhlásenej KBS, na pomoc prenasledovaným kresťanom.
V antiochijskej cirkvi nastal rozkol po Chalcedónskom sneme v roku 451. Pravoverní, ktorí prijali náuku snemu o dvojakej Kristovej prirodzenosti zostali v menšine a nazvali ich melchitmi, teda cisárskymi. Sú to gréckokatolíci, ktorí majú byzantský obrad a liturgiu podobnú ako gréckokatolíci na Slovensku, ale slávia ju v arabskom jazyku.
TK KBS informoval Ľubomír Petrík
